Construction Chamber of the Slovak Republic, Строительнaя палата Словацкой Республики, Chambre de construction de la République Slovaque

Legislatívne prostredie

Záväznosť STN v stavebnej praxi

Slovenské technické normy (STN) v stavebnej praxi.

Medzi účastníkmi stavebnej činnosti a v súdnej praxi je často spor o tom, či technická norma platí, alebo nie, a ak áno, tak v akých prípadoch platí a neplatí. Pretože s danou problematikou sa v našej praxi stretávame takmer každý deň, často aj na súdnych sporoch, poskytujeme Vám nasledovné vysvetlenie, ako to s našou STN po vstupe do Európskej únie je:

V § 3 ods. 10 zákon č. 60/2018 Z. z. v zn. neskorších predpisov definuje cit.:

Dodržiavanie slovenskej technickej normy alebo technickej normalizačnej informácie je dobrovoľné. To však neznamená, že STN sú neplatné, zostávajú v platnosti!

Použitie STN je povinné v prípade:

  • rozhodnutia orgánu štátnej správy dodržať konkrétnu STN uvedenú priamo v texte všeobecne záväzného právnom predpise,
  • odkazu na technické normy v zmluve medzi účastníkmi obchodného vzťahu (nie je podmienka presnej špecifikácie každej normy, ale odporúča sa),
  • odkazu na technické normy v zmluve v rámci pracovnoprávnych vzťahov,
  • odkazu na technické normy v projekte stavby.

Väčšina stavebných diel, zhotovovanie ich častí, rekonštrukcií, obnovy, opráv, zmien a i. sa v praxi priamo riadia normami STN na základe zmluvného vzťahu medzi zhotoviteľom a stavebníkom a v prípade projektantom určených konkrétnych STN v projekte stavby.

  • Prípady najčastejšieho porušovania predpisov pri výstavbe, ktoré sa často vyskytuje na stavbách, môžeme všeobecne rozdeliť do troch hlavných kategórií:
  1. navrhnutie nevhodného stavebného výrobku na použitie v stavbe – dôsledky navrhnutia nevhodného výrobku môžu byť závažné, vrátane zlyhania konštrukcií, neefektívnej obnovy budovy, problémov s vlhkosťou a plesňami, či dokonca zdravotných rizík pre obyvateľov;
  2. aplikovanie nevhodného stavebného výrobku v stavbe na deklarovaný účel napr. zámenou výrobku za iný, zvyčajne lacnejší, ale hlavne s inými technickými parametrami, prípadne pôvodne určený na iný účel – dôsledky použitia nevhodného výrobku môžu byť závažné, vrátane zlyhania konštrukcií, neefektívnej obnovy budovy, problémov s vlhkosťou a plesňami, či dokonca zdravotných rizík pre obyvateľov;
  3. nesprávne zabudovanie vhodného stavebného výrobku – dôsledky takýchto chýb môžu zahŕňať potrebu drahých opráv a rekonštrukcii, predĺženie časových rámcov výstavby a v najhorších prípadoch potenciálne nebezpečné situácie pre užívateľov budovy;
  4. nedodržanie technických riešení, technologických postupov, výpočtov a i. stanovených technickou normou, alebo aplikačným predpisom výrobcu stavebného, alebo iného výrobku zabudovaného do stavebného diela, alebo jeho časti.

V uvedených prípadoch ide o porušenie Zákona č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v §43d ods1. písm. b), ktorý ustanovuje v § 43d Základné požiadavky na stavby

  • Stavba musí po celý čas ekonomicky odôvodnenej životnosti vyhovovať základným požiadavkám na stavby. Základnými požiadavkami na stavby sú:

a) mechanická odolnosť a stabilita stavby,
b) požiarna bezpečnosť stavby,
c) hygiena a ochrana zdravia a životného prostredia,
d) bezpečnosť stavby pri jej užívaní,
e) ochrana pred hlukom a vibráciami,
f) energetická úspornosť a ochrana tepla stavby.

V prípade uvedenom v bode 1) ide aj o porušenie § 43f tohto zákona, ktorý ustanovuje v § 43f Stavebné výrobky

Na uskutočnenie stavby možno navrhnúť a použiť iba stavebný výrobok, ktorý je podľa osobitných predpisov vhodný na použitie v stavbe na zamýšľaný účel, (ďalej len „vhodný stavebný výrobok“).

Taktiež sa môže jednať o porušenie Zákona č.90/1998 Z.z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov v §2a, ktorý ustanovuje v § 2a Uvádzanie na trh

(1) Na trh možno uvádzať len stavebný výrobok, ktorý je vhodný na použitie v stavbe na deklarovaný účel (ďalej len „vhodný na použitie v stavbe“).

(2) Stavebný výrobok je vhodný na použitie v stavbe, ak svojimi vlastnosťami umožní, že stavba, v ktorej má byť použitý, bude po celý čas svojej ekonomicky odôvodnenej životnosti vyhovovať základným požiadavkám na stavby.

V prípade uvedenom v bode 2) a 3) ide o porušenie Zákona č.50/1976 Zb. v § 43g ods.2, ktorý stanovuje § 43g Stavebné práce

(1) Stavebné práce sú odborné činnosti, ktorými sa uskutočňuje stavba zo stavebných výrobkov. Stavebnými prácami sú aj montážne práce, ak sa nimi:

1)

a) trvale a pevne zabudovávajú do stavby alebo sa zo stavby vynímajú stavebné výrobky, najmä prevádzkové zariadenia a zariadenia technického, energetického a technologického vybavenia stavby,

b) stavba pripája na verejné dopravné a technické vybavenie územia.

 

(2) Ak sa podľa osobitných predpisov  vyžaduje na vykonávanie určitých stavebných prác odborná kvalifikácia a zdravotná spôsobilosť, môže ich vykonávať iba fyzická osoba, ktorá má požadovanú odbornú kvalifikáciu a zdravotnú spôsobilosť.

Ak sa na stavebné práce vzťahujú bezpečnostné alebo hygienické predpisy, technické normy, všeobecne zaužívané pracovné postupy a návody výrobcu stavebných výrobkov na spôsob použitia, stavebné práce sa musia vykonať v súlade s nimi.

Podľa zákona č. 264/1999 Z.z. prestali byť STN od 1.1.2001 záväzné.

Nezávaznost’ technickej normy však neznamená jej neplatnosť!

Nezávaznost’ technickej normy sa prejavuje v tom, že pri danej problematike je možné použiť aj iné riešenie ako stanovuje norma s tým, že nové riešenie musí kvalitatívne zodpovedať minimálne pôvodnej požiadavke.

Hoci nie sú tieto normy záväzné, ich plnenie je považované za splnenie obecnej požiadavky stanovenej právnym predpisom.

V praxi to prináša tri možnosti:

prvá — výrobca dodržuje národnú harmonizovanú normu. Pokiaľ výrobca takto robí, získava v prípade možného sporu o výrobok a náhradu škody dôkazný prostriedok, že jeho postup bol v súlade s právom,

druhá —

a) výrobca môže použiť iné riešenie ako popisuje technická norma. V prípade sporu o náhradu škody, ak sa chce výrobca zbaviť zodpovednosti, musí dokázať, že jeho výrobok zodpovedal posledným poznatkom vedy a techniky, ktoré existovali v dobe, keď svoj výrobok uvádzal na trh.

b) Výrobca znáša dôsledky nie pre to, že nedodržal technickú normu, ale preto, že jeho postup mal za následok škodu u užívateľa ak nevedel preukázať, že jeho výrobok zodpovedal posledným poznatkom vedy a techniky, ktoré existovali v dobe, keď svoj výrobok uvádzal na trh.

tretia — v prípade, že finálny výrobok sa skladá z viacerých výrobkov napr. strecha, v takom prípade zhotovenie takéhoto výrobku podlieha priamo príslušnej STN predpisujúcej jeho spôsob navrhnutia a vyhotovenia. Samozrejme jednotlivé výrobky z ktorých sa finálny výrobok vyhotoví musia tiež spĺňať príslušné technické predpisy a normy pre stavebné výrobky. 

V súlade so zámermi približovania sa v obchodnej činnosti trhovému hospodárstvu v Európskej únii, prešla aj Slovenská republika na tento systém. Súčasne vydávané STN preberajú európske normy – prispôsobujú sa im.

Platí hierarchia predpisov:

  • zákon je nadradený vyhláške,
  • vyhláška je nadradená norme (STN),
  • norma je nadradená iným predpisom, ak však výrobca parametre výrobku a jeho zabudovanie predpisuje vo svojom aplikačnom predpise, alebo v technickom liste je takýto dokument nadradený technickej norme,pritom nižší predpis môže byť prísnejší ako vyšší. Naopak nie.

Poznámka:

Ak výrobca uvádza na trh výrobok na základe posledných poznatkov výskumu, vedy a techniky, ktoré existovali v dobe, keď svoj výrobok uvádzal na trh a parametre výrobku a jeho zabudovanie predpisuje vo svojom aplikačnom predpise a deklaruje v technickom liste je takýto dokument nadradený technickej norme.

 

Zákon č. 264/99 rozlišuje pojmy:

technický predpis — všeobecne záväzný právny predpis, ktorý obsahuje technické požiadavky na výrobky a služby, ktorých dodržiavanie je povinné,

technická norma — súhrn pravidiel, usmernení, charakteristík, výsledkov činností zameraných na dosiahnutie ich najvhodnejšieho usporiadania v danej oblasti a pri všeobecnom opakovanom použití.

Technická norma je verejne prístupná a špecifikuje osobitné druhy technických noriem:

harmonizovaná STN — STN sa stáva harmonizovanou, ak preberá harmonizovanú európsku normu a vo vestníku je oznámená možnosť jej použitia na posudzovanie splnenia technických požiadaviek na výrobky, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením, alebo na posudzovanie splnenia požiadaviek na výrobky ustanovené osobitným predpisom,

STN vhodná na posudzovanie zhody — UNMS SR určuje vhodnú STN na posudzovanie zhody v prípade, že je to nevyhnutné na prevzatie technického predpisu orgánmi európskych spoločenstiev. Po prerokovaní s ministerstvom oznámi UNMS SR určenie normy vo vestníku, prípade, že úrad zruší určenie STN vhodnej na posudzovanie zhody, oznámi súčasne, ktorá harmonizovaná STN ju nahradila.

AKTUÁLNE plné textové znenie zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 46/2024 Z.z.

Vážení kolegovia,
od 1.4.2024 vstúpila do platnosti „Veľká novela“ zákon č. 46/2024 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Preto sme sa rozhodli poskytnúť Vám na jednom mieste všetky aktuálne zákony priamo ovplyvňujúce pravidlá výstavby na Slovensku:
..
Pôvodný zákon č. č. 50/1976 Zb.  (Stavebný zákon), zákon č. 46/2024 Z.z. – zmeny v zákone č. 50/1976 Zb., aktuálne zverejnená právoplatná plná textová verzia novelizovaného zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 46/2024 Z.z, a právoplatná od 1.4.2024 do 30.3. 2025.
……
Zákony na prevzatie v originálnej verzii:
Pôvodný zákon č. č. 50/1976 Zb.  (Stavebný zákon)

Zákon 46/2024 zmeny v zákone č. 50/1976 Zb. a zákon 50/1976 Zb. v plnom textovom znení zákona č. 46/2024 Z.z.

      

Zákon č. 201/2022 o výstavbe s platnosťou do 31.3.2023 a v úprave platnej od 1.4.2025.
      
Pôvodný zákon č. 200/2022 Z.z. o územnom plánovaní v znení k 1.4.2024.
Upozorňujeme, že tento zákon má zmenenú účinnosť na delenú účinnosť a to v úprave obsahu a platnosti od 01.10.2023 – 31.03.2024, platnosti od 01.04.2024 – 31.03.2025 a konečná plná úprava v platnosti od 01.04.2025. Všetky sú u nás k dispozícii k prevzatiu :

 Konečná verzia a účinnosť od 01.04.2025

Delená účinnosť od 01.04.2024 31.03.2025

Delená účinnosť od 01.10.2023 31.03.2024

Pôvodná verzia a účinnosť od 01.04.2024 – zrušená k 31.3.2024

===

Samozrejme je možné tieto zákony prevziať aj s podrobnejšou históriou na https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy a https://www.zakonypreludi.sk/

===

Autor: Ivan Pauer

 

NÁVRH PRINCÍPOV OBNOVY SLOVENSKÉHO HOSPODÁRSTVA, STAVEBNÍCTVA A ŠTÁTU

PRINCÍPY NÁVRHU ZÁKONA

O URBANIZME A REGIONÁLNOM ROZVOJI

A ZÁKONA

O ÚZEMNOM PLÁNOVANÍ A STAVEBNOM PORIADKU

Predslov:

Všetko so všetkým súvisí! Ak štát nemá vlastnú koncepciu rozvoja a spolieha sa len na náhodné, alebo sporadicky nanútené investície zo zahraničia, taky štát čaká len cesta zániku vlastného hospodárstva, postupný zánik hybnej sily ekonomiky stavebníctva a nakoniec domácej spotreby, sociálnej politiky, školstva, vedy a kultúry, až nakoniec štát a národ splynie s okolím, tj. zanikne aj štát, aj národ.

Ivan Pauer, VIPŠ 17.9.2021

 

Slovenská republika sa sociálnou politikou s takmer vôbec neexistujúcim hospodárstvom a národnoštátnym plánovaním rozvoja dostala kdesi na úroveň pred prvou svetovou vojnou, v lepšom prípade na úroveň pred vznikom prvej Československej republiky.

Máme síce nejaký priemysel na Slovensku, ale nie je to Slovenský priemysel! Je to hlavne priemysel vo vlastníctve zahraničných subjektov a zisky produkované prácou Slovenského národa a občanov odchádzajú na rozvoj iných národov a štátov. Slovensko, jeho mestá a obce napriek proklamáciám doterajších vlád, nemá žiadnu reálnu víziu a plán, ktorým smerom sa z dlhodobého hľadiska má uberať rozvoj národa, hospodárstva, miest a obcí.

Slovenská národnoštátna hospodárska politika rezignovala na systémový koncepčný rozvoj obcí, miest a štátu.

Vlády na Slovensku zaviedli „politiku“ „ad hoc“ bez cieľa a vidiny, kde tento nesystémový systém skončí. Rozhodne takýto nesystém nie je v národnoštátnom záujme Slovenska ani v rámci partnerstva deľby práce so susednými a Slovensku tradične blízkymi štátmi.

Tento devastačný stav priniesol pokles vedomostnej úrovne mládeže, ktorá síce vychodí nejaké školy, ale v praxi je použiteľná zväčša na nekvalifikované práce v obchodoch, skladoch, montážnych linkách a ako pomocná sila na stavbách, prípadne na akékoľvek práce v západnom svete, česť výnimkám.

Politicko-komerčné záujmy mnohých politikov na Slovensku spôsobili že, Slovensko, jeho mestá a obce sa pri plánovaní svojho rozvoja už 31 rokov spoliehajú len na lákanie zahraničných „strategických“ investorov, ktorých nám ktosi nadiktuje a ktorí aj tak po čase odídu do Ázie, Ruska, alebo Ameriky.

Takzvaný rozvoj sa v legislatívne nahrádza záujmom zahraničného investora, ktorý umiestni svoju prevádzku hlavne na rovnej poľnohospodárskej pôde, kdekoľvek si zmyslí a vlády za pomoci lokálnej správy dotlačia miestnych úradníkov a poslancov k súhlasu, ktorý by takýto investor v domovskej krajine nedostal.

Všetky doterajšie návrhy, štúdie a programy vlád sa ukázali, len ako politické klišé bez akejkoľvek sily a skutočného záujmu vlád, riadiť sa vlastnými proklamáciami v týchto programoch.

 

Tento návrh princípov tvorby zákona o urbanizme, o územnom plánovaní a o stavebnom poriadku v národnoštátnom záujme rozvíjať Slovensko vychádza z princípu chápania Slovenska, ako jedného veľkého uceleného obytného sídla a potreby vrátiť štátu, hospodárstva a stavebníctva, ako jedného z najdôležitejších základných odvetví hospodárstva a ekonomicky ich postavenie, stabilitu a systém.

Je potrebná obnova celého komplexu výroby, služieb, kultúry, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, ochrany prírody, ochrany životného prostredia, bezpečnosti občanov a štátu a ďalších atribútov života, existencie a rozvoja štátu, ktoré bez stavebníctva nie je možné rozvíjať a nie len udržiavať ako tak pri živote!

STRATÉGIA NÁVRHU ZÁKONA

O ÚZEMNOM PLÁNOVANÍ , REGIONÁLNOM ROZVOJI A STAVEBNOM

PORIADKU

Súčasná legislatíva pre stavebníctvo, ako celku je napriek novým zákonom č. 200/2022 Z.z. Zákon o územnom plánovaní (už v znení zákona č. 205/2023 Z. z. Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy), zákona č. 201/2022 Z.z. Zákon o výstavbe (tiež v znení zákona č. 205/2023 Z. z. Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy) je vo veľmi zlom stave, ak nie v katastrofálnom stave!

Tieto nové zákony napriek ich doplneniu zákonom č. 205/2023 Z. z. Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy a nedostatočnou technickou a organizačnou prípravou s blížiacim sa termínom nadobudnutia jeho účinnosti, nie len podľa nášho názoru, ale aj názoru ďalších združení napr. obcí a miest, stavovské združenia v stavebníctve a členov nášho združenia, s vysokou mierou istoty prinesú viac problémov mestám, občanom, stavebným úradom, štátu a stavebníctvu ako celku. Pre nevyriešené nedostatky v týchto zákonoch bolo preto najvhodnejšie zákony č. 200/2023 Z.z., č. 201/2023 Z.z. a 205/2023 Zz. odložiť účinnosť aspoň o 12 mesiacov, ale poznajúc stav tvorby legislatívy by to malo byť najmenej o 24 mesiacov. Je nevyhnutné vykonať ich úplnú celkovú rekonštrukciu! Prvý krok riešenia tejto zmätočnej situácie v legislatíve pre stavebníctvo považujeme za prioritu pripraviť prechodnú zrozumiteľnú veľkú novelu nadčasového, ale za posledných 35 rokov zdeformovaného zákona č. 50/1976 Zb. o Územnom plánovaní a Stavebnom poriadku.

Ako ďalší krok považujeme za nevyhnutné uzákoniť definíciu „Národnoštátny záujem“ a začať naozaj s novým prístupom politiky riadenia rozvoja štátu a hospodárstva Slovenska a to aj na regionálnych a miestnych úrovniach ku čomu je potrebný desiatky rokov chýbajúci administratívno-právny a technický základ, a to zákon o Urbanizme a regionálnom rozvoji Slovenskej republiky, prípadne dva takéto samostatné zákony.

**

Základ základov politiky fungovania rozvoja štátu je strategické plánovanie jeho dlhodobého rozvoja!

Nie udržateľného rozvoja, ale dlhodobého rozvoja!

Všetky doterajšie návrhy, štúdie a programy vlád sa ukázali, len ako volebné klišé strán, bez akejkoľvek sily a skutočného záujmu riadiť sa vlastnými proklamáciami o rozvoji Slovenska v týchto programoch.

Prišiel rozhodujúci čas a katastrofálny stav Slovenska to ukazuje, že je nevyhnutné konečne prijať zákon o pravidlách rozvoja štátu a nie len vyhlasovať proklamatívne rozvojové tézy vo vládnych programoch so zadnými politickými dvierkami o lákaní strategických zahraničných investorov, ktorými sa aj tak nakoniec nikto neriadi, pretože aj tak nakoniec sa plnia aktuálne požiadavky zo zahraničia.

Účelom definovať „Národnoštátny záujem“ a uzákonenia pravidiel obnovy, výstavby a trvalého hospodárskeho a sociálneho rozvoja je zabezpečiť dlhodobý celospektrálny rozvoj štátu, jeho smerovanie a ciele rozvoja, ako celku s jeho jednotlivými funkčnými časťami na tradičných piatich základných úrovniach riadenia s prognózou aspoň 20-25 rokov dopredu.

Základná úroveň riadenia hospodárstva na Slovensku:

1. Národná celoštátna úroveň.

2. Krajská úroveň.

3. Okresná úroveň.

4. Mestská úroveň.

5. Obecná úroveň.

Preto je potrebné definovať a dať základné pravidlá strategického rozvoja štátu a výstavby mest a obcí s celou infraštruktúrou vedúcej k rozvoju hospodárstva a sociálnej politiky štátu.

Základné východiská obnovy, výstavby a rozvoja štátu: 

o definovaní národnoštátneho záujmu nastupuje konkrétne plánovanie budovania a rozvoja štátu, ktoré okrem iného zahŕňa prioritne pravidlá na ochranu a využívanie poľnohospodárskej, lesnej a pasienkovej pôdy, vodných tokov a vodných plôch pre zabezpečenie potravinovej bezpečnosti, výstavbu komplexov pre výrobu a spracovanie potravín; bývanie; sociálne, humanitárne a zdravotné zabezpečenie občanov, vzdelávanie, vedu, kultúru, voľný čas, šport, obranu, ai., t.j. celkový rozvoj štátu.

Aby sa naplnili tieto cele, po skúsenostiach z totálnou decentralizáciou moci po roku 1990 a hlavne po roku 1995 je nevyhnutné, aby štát v národnoštátnom záujme svojej existencie prevzal späť do majoritného vlastníctva riadenie a kontrolu všetkých prirodzených monopolov, všetky hlavné nosiče médií, energií a ich subsystémy, strategické zdroje a nosiče informácií a ich zariadení, pozemné komunikácie okrem komunikácií miest a obcí, ťažobných systémov a ložísk podzemných zdrojov surovín a energií, vzdelávanie, základnú zdravotnú starostlivosť, vedu a výskum, obranu a rozvoj štátu a i.

*

Princíp plánovania hospodárstva, priemyslu a subsystémov na Slovensku na štátnej úrovni:

Veľké rozvojové projekty s vplyvom na celonárodný a celoštátny rozvoj Slovenska s dopadom na demografický a celospoločenský rozvoj, rozvoj infraštruktúry strategického a národného významu a záujmu strategického priemyslu, energetiky dopravy, vedy a výskumu, vzdelávania, zdravotníctva, výroba distribúcia strategických liečiv, potravinovej bezpečnosti, vojenskej a civilnej obrany, menový a finančný sektor musí plánovať, uskutočňovať, riadiť a kontrolovať štát. Všetky hospodárske odvetvia, infraštruktúra a služby musia byť na území Slovenska rozmiestnené plošne logicky v súlade s miestnymi surovinovými, energetickými, ľudskými, komunikačnými a ďalšími zdrojmi, dopravnými sieťami, ubytovacími možnosťami, vzdelávacími a sociálnymi zariadeniami pre pomoc rodinám, tradíciami, prírodnými danosťami a pod. tak, aby zohľadňovali ochranu prírody, poľnohospodárskej pôdy, lesov a pasienkov, vodných zdrojov a tokov, atď.

Ich realizácia, majoritné vlastníctvo kľúčových a rozhodujúcich odvetví hospodárstva, správa,

riadenie a rozvoj musí byť v rukách a pod výlučnou kontrolou štátu ! Len vtedy je možné viesť v maximálne možnej miere suverénnu samostatnú hospodársku a sociálnu politiku nie len udržateľnosti, ale trvalého rozvoja štátu o ktorej sa na Slovensku často hovorí a ktorá sa vzhľadom na nebezpečný vývoj vo svete každým dňom pre hospodárstvo a sociálny zmier na Slovensku stáva stále aktuálnejšou!

Je potrebné si uvedomiť, že štát je jedno veľké obytné sídlo s potravinovými, surovinovými, energetickými a výrobnými zdrojovými možnosťami s pôvodným dominantným majoritným národom so svojimi špecifickými vlastnosťami, tradíciami, kultúrou, sociálnymi tradíciami a zručnosťami, ktoré je ešte atomizované a špecifické v jednotlivých lokalitách Slovenska.

Na to, ktorým smerom sa má štát a jeho hospodárstvo a stavebníctvo rozvíjať a čo má pre najbližšie obdobie aspoň na 25 rokov dosiahnuť, je nutné vychádzať z celoštátnych národných a lokálnych špecifík Slovenska vrátane historických väzieb a vzťahov na rozvoj a smerovanie susedných a národne blízkych štátov. Na základe týchto daností, poznania histórie a súčasnosti je potrebné ustanoviť „Národnoštátny záujem“ (charakter, smerovanie a ciele štátu) a štátna politika musí vytvárať legislatívne podmienky a prostredie pre koncepčný, systémový a dlhodobý rozvoj štátu a národa, ako jeden nedeliteľný celok.

Definovanie „Národnoštátneho záujmu“ je základ pre určenie charakteru štátu, jeho rozvoj a ciele bytia v nastávajúcich, už nezvratných zmenách vo svete a miesta národných štátov a ich hospodárstva v nastupujúcom novom svete.

Príklad plošného plánovania rozvoja štátu na celoštátnej úrovni:

 

Princíp plánovania rozvoja štátu cez princípy a základné pravidlá urbanizmu na štátnej celoplošnej úrovni:

*

Základný hrubý vstupný princíp urbanistického plánovania na celoštátnej úrovni:

Na základe definovaného národnoštátneho záujmu nastupuje konkrétne plánovanie budovania a rozvoja štátu v zmysle uvedeného znázorneného princípu plánovania, ktoré okrem iného zahŕňa najmä pravidlá na ochranu a využívanie poľnohospodárskej, lesnej a pasienkovej pôdy, vodných tokov a vodných plôch pre zabezpečenie potravinovej bezpečnosti, výstavbu komplexov pre výrobu a spracovanie potravín; pre bývanie; sociálne, humanitárne a zdravotné zabezpečenie občanov, vzdelávanie, vedu, kultúru, voľný čas, šport, obranu, a i., t.j. celkový rozvoj štátu.

Orientačná schéma plánovania:

Do celoštátnej úrovne plánovania patria hlavne veľké projekty s vplyvom na celonárodný a celoštátny rozvoj Slovenska s dopadom na demografický a celospoločenský rozvoj, rozvoj infraštruktúry strategického a národného významu a záujmu hlavne strategického priemyslu, energetiky dopravy, vedy a výskumu, vzdelávania, zdravotníctva a potravinovej bezpečnosti, vojenskej a civilnej obrany, menový a finančný sektor musí plánovať, uskutočňovať, riadiť a kontrolovať štát. Ich realizácia, vlastníctvo, správa a riadenie musí byť v rukách štátu.

Príklad plošného plánovania rozvoja štátu na krajskej úrovni:

 

Na krajskej územnej úrovni sa infraštrukturálny rozvoj navrhuje, plánuje a posudzuje v spolupráci a v koordinácii s väzbou na celoštátnu úroveň plánovania a riadenia.

Sú to väčšie vnútroštátne programy krajskej infraštruktúry, ako sú napr. dopravné a energetické systémy krajského významu, rozvojové projekty sociálnych programov a služieb, potravinová produkcia a jej spracovania, energetika a siete, informačné systémy, letecká, cestná a vodná doprava a pod.

Príklad plošného plánovania rozvoja štátu na okresnej úrovni :

 

Na okresnej územnej úrovni sa infraštrukturálny rozvoj navrhuje, plánuje a posudzuje v spolupráci a v koordinácii s väzbou na krajskú úroveň plánovania a riadenia. Sú to menšie vnútroštátne programy infraštruktúry, ako sú napr. dopravné a informačné systémy okresného významu, energetika a jej siete, sociálne programy a služby, vzdelávanie, zdravotníctvo, produkcia potravín a jej spracovanie a pod. Plánovanie na okresnej úrovni je podriadené plánu rozvoja na krajskej úrovni.

Príklad plošného plánovania rozvoja štátu na mestskej úrovni :

 

Na mestskej územnej úrovni  sa infraštrukturálny rozvoj navrhuje a plánuje podrobne v spolupráci a v koordinácii s okresným úradom.

Je to hlavne menšia vnútromestská infraštruktúra, ako napr. cesty a informačné systémy mestského významu a významu vo väzbe na okresné siete, mestská doprava, školstvo, maloobchod, odpadové hospodárstvo, mestské služby, kultúrne zariadenia, športoviská, oddychové zóny, priemyselné zóny, a i. Plánovanie na okresnej úrovni je podriadené plánu rozvoja na okresnej úrovni.

Príklad plošného plánovania rozvoja štátu na obecnej úrovni :

 

Na obecnej územnej úrovni  v prípadoch infraštrukturálnych stavieb sa navrhuje a plánuje rozvoj podrobne v spolupráci a v koordinácii s okresným úradom.

Sú to hlavne menšie obecné stavby infraštruktúry, ako sú napr. cesty a informačné systémy miestneho významu a významu vo väzbe na okresné siete, poľnohospodárska prvovýroba a poľnohospodárske služby, základné školstvo, miestna kultúra, služby miestneho významu, ťažba a spracovanie miestnych surovín, zdravotnícke služby miestneho významu. Plánovanie na okresnej úrovni je podriadené plánu rozvoja na mestskej úrovni.

Princípy priameho technicko-administratívneho umiestňovania stavieb na území Slovenska:

aradoxne, jediná „pred úradnícka“ vláda, vláda historicky asi najväčšej devastácie štátu s prípravou takýchto podmienok už začala, pretože aj keď bez porozumenia, ale aspoň trochu jej úradníci počúvali a urobili k plánovaniu rozvoja štátu prvý „štvrť krok“ tým, že pôvodný zákon č. 50/1976 Zb. rozdelila na dva zákony a v prijatom zákone č. 200/2022 Z.z. o Územnom plánovaní toto plánovanie rozšírila o akési nezáväzné ustanovenia o urbanistickom plánovaní, a založila úrad územného plánovania „URBION“. Zatiaľ je to úrad bez jasných princípov a akejkoľvek koncepcie plánovania, bez riadenia a kontroly hospodárskeho rozvoja štátu a bez právnej – zákonnej sily týchto činností. Úrad je zatiaľ určený len pre schvaľovanie územných plánov a rozdeľovanie dotácií na ich preplatenie…

*

Princíp verejnosťou a úradmi použiteľného územného plánovania by mal byť v zásadách tejto schémy územného plánovania:

 

Napriek viacerým nedostatkom v zákone č. 200/2022 Z.z. o Územnom plánovaní sa však na už dá začať s principiálnymi legislatívnymi úpravami na založenie „základného legislatívneho kameňa rozvoja“, a to vytvorenie zákona Urbanizme a regionálnom rozvoji Slovenska !

Čiastočné pozitívum zákon č. 201/2022 Z.z. ô Výstavbe priniesol do štruktúry prípravy, riadenia a kontroly Stavebných prác a to do činnosti projektanta, ktorý bude pre stavebníka zabezpečovať

Stavebné konanie a stavebné povolenie a stavebný dozor bude v niektorých prípadoch aj vyslovene ako kontrolný inštitút na niektorých stavbách vymedzených týmto zákonom.

*

Zjednodušená základná schéma prípravy, riadenia a kontroly výstavby aká doteraz nie je, a aká by mala byť podľa nového zákona, ale opäť sa ukazuje, že celkom až tak nebude:

 

Záverom:

Vzhľadom ku tomu, že Slovenská republika je parlamentnou republikou sme toho názoru, že by to mala byť národná rada, ktorá bude vynucovať a kontrolovať dodržiavanie národnoštátneho záujmu, plánovanie a realizovanie rozvoja štátu miest a obcí vládou.

Aby štát, resp. politici mohli vytvoriť takéto podmienky, musia si uvedomiť, že štát je jedno veľké obytné sídlo s pôvodným dominantným majoritným národom so svojimi špecifickými vlastnosťami, tradíciami, kultúrou, sociálnymi tradíciami a zručnosťami, ktoré sú ešte atomizované a špecifické v jednotlivých lokalitách Slovenska.

Na to, ktorým smerom sa má štát rozvíjať a čo má pre najbližšie obdobie aspoň na 25 rokov dosiahnuť aj z pohľadu vo väzbe na rozvoj a smerovanie susedných a národne blízkych štátov, musí politik a hospodár štátu mať aspoň základné vedomosti o týchto celoštátnych a lokálnych špecifikách Slovenska, a musí vytvoriť legislatívne podmienky pre koncepčný systémový dlhodobý rozvoj štátu a národa, ako celok.

Je najvyšší a možno aj nojvhodnejší posledný čas v aktuálnom politickom dianí v Európe a meniacom sa svete, aby sa politici na Slovensku zamysleli, či sa vydať novým smerom k multipolárnemu svetu a zabezpečiť národu a štátu jeho rozvoj a existenčnú budúcnosť, alebo myslieť len na momentálny osobný prospech nech je v akejkoľvek forme, ale v konečnom dôsledku so svojimi rodinami zaniknúť v beztvarej mase zničenej Európy bez zdrojov pre udržanie sociálnej rovnováhy a priemyslu, ktorý každým dňom stráca na sile, progrese a trhoch, pretože tzv. vodcovia Európy a jej vazalských štátov (už len krajín) pre zachovanie svojej krátkej slávy na politickom nebi nadradili zvrátenú ideológiu a servilnosť nad národnoštátne záujmy a prežitie svojich vlastných národov a štátov.

Vďaka hlavne komerčnému lobizmu pod zástavou odbornosti a prispôsobovaniu legislatívy Európskej únii vlády a parlament zničili dobrý nadčasový stavebný zákon, prijali dva nové paškvily a teraz sa na ministerstve prácne snažia vymyslieť kompromis starého s novým zákonom v rámci veľkej novely zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon).

Slovensko skôr či neskôr čaká totálna rekonštrukcia celej stavebnej legislatívy a nie len jej.

Pre hospodárstvo a rozvoj štátu je nevyhnutné určiť a kodifikovať národnoštátny záujem vrátane zákona o celoplošnom urbanizme a regionálnom rozvoji. Ak si toto politici a odborníci majúci vplyv na politikov neuvedomia a neosvoja, môžeme len snívať o hospodárskom, stavebnom a sociálnom rozvoji národa a štátu… O suverenite od ktorej sa odvíja národnoštátny záujem a rozvoj štátu je momentálne veľmi ťažko hovoriť….

Všetko so všetkým súvisí a jedno bez druhého nefunguje, čo môžeme vidieť a zažívať každý deň odkedy na Slovensku začali meniť fungujúce zákony na nefungujúce !…

Také legislatívne návrhy už niekoľko rokov existujú (od nov. roku 2012 združenie SASDARS) a priebežne ich od dec. roku 2015 ich aktualizuje naša komora. Žiaľ doterajšie vlády sa týmto návrhom vyhýbali a považovali ich za utopický nezmysel až na to, že mnohé štáty, ktoré sme považovali za zaostalé a nás už v rozvoji dobehli a predbezli a my naopak vrátili desaťročia späť. Je však potrebná vízia a skutočné národnoštátne cítenie, konanie, odvaha a politická vôľa zaoberať sa takýmito návrhmi, prijať ich a konečne niečo spraviť pre Slovensko, národ a jeho budúcnosť !

Slovensko ako štát a jeho hospodárstvo a národ pre svoj trvalý rozvoj a prežitie v nových mnohopolárnych podmienkach spolužitia a spolupráce medzi národmi a ich štátmi potrebuje kodifikovať a ustanoviť Národnoštátny záujem a Zákon o Urbanizme a plánovaní rozvoja štátu a jeho regiónov, prípadne ako dva samostatné zákony.

 

V Nitre 19.02.2024

Autor:

Ivan Pauer a kolektív pre legislatívu Stavebnej komory Slovenskej republiky.

Článok na stiahnutie:

NÁVRH PINCÍPOV OBNOVY SLOVENSKÉHO HOSPODÁRSTVA A ŠTÁTU

 

 

Pochybenia stavebných úradov a dôsledky

Originál umiestnenia je tu:
Tento prípad potvrdzuje, že proti tzv. čiernym stavbám sa dá bojovať aj podľa deformovaného zákona č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon a že kvôli tomu nebolo potrebné robiť tzv. nový ale nie veľmi podarený zákon č. 201/2022 Z.z., ako nám to tzv. politici v médiách tlačili do hláv… Plnenie a neplnenie každého zákona závisí len na schopnostiach a osobnej odvahe a svedomí úradníkov stavebného úradu, ale nie len týchto úradov.
Ide o veľmi zaujímavý prípad nepovolenej stavby v Bardejove, ktorý bude svojim spôsobom precedens na Slovensku. Sú jednoducho situácie, kedy nepomôže byť ani vrcholovým športovcom, nepomôžu ani známosti a ani rôzne formy vďačnosti…
Obzvlášť je tento prípad zaujímavý dlhou tŕnistou cestou boja za práva obyčajných ľudí bez akéhokoľvek stupňa finančného, spoločenského a mocenského vplyvu, len cestou zákonov tohto štátu! Je len na úradníkoch či oni sami zákony poznajú, či ich vedia aplikovať, alebo budú bezhranične poslúchať želania svojich priateľov a nadriadených, aby nekonali v súlade so zákonom, veci naťahovali do nekonečna, zatvárali oči nad porušovaním zákonov a tak či tak riskovali svoju kariéru, dobrú povesť a „čisté meno“ len za to, aby vyhoveli nadriadeným a tí ich nevyhodili z práce… No na druhej strane, ak vyhovejú želaniu šéfa alebo priateľa, ktoré je za hranicou zákonnosti a bude z toho problém, budú aj tak hodení cez palubu, ale na ulicu…..

 

Žiaľ podobných prípadov na Slovensku je viac. Len naša Stavebná komora od roku 2018 pomáhala riešiť 4 prípady „čiernych stavieb“ na žiadosť advokátskych kancelárií a jeden na žiadosť samotného stavebného úradu. 2+tento tretí prípad boli „čierne stavby“ vinou nesprávneho rozhodnutia stavebného úradu…

Aktuálne riešime ďalšie dva extrémne prípady… V jednom prípade ide o snahu za každú cenu presadiť cca 5 rokov prevádzkovaného chovu chovu cca 200 ks oviec v strede obce v susedstve rodinných domov za podpory starostu obce a niektorých úradníkov dotknutých organizácií, ktorí zrejme nevidia čo vidia, a maštale vybudované bez stavebného povolenia chcú tiež dodatočne povoliť v rozpore s právnymi predpismi a normami… Tŕnistá cesta susedov za svojimi právami začala pred piatimi rokmi a až teraz sa dostala ku nám a na súd…

 

Druhý prípad už šiesty rok starý sa ku nám dostal pred dvomi rokmi až po výroku súdu a zahájení exekúcie na odstránenie kľúčovej statickej časti stavby zrubovej drevenice. Stavebný úrad vydal riadne stavebné povolenie, stavebník stavbu vybudoval, požiadal o kolaudáciu a sused si zmyslel, že kúsok strechy asi cca 30 cm presahuje nad jeho pozemok. Stavebný úrad nelenil, nič si neoveril z tvrdenia suseda a v rozpore so zákonom doplnil suseda do kolaudačného konania, prerušil kolaudáciu a poslal suseda a stavebníka na súd… Súd aj vďaka nedôsledného zastupovania stavebníka advokátom stavebník súd prehral, pretože nikto nedal overiť skutočnú hranicu parciel medzi susedom a stavebníkom. Súd vydal exekučné rozhodnutie a my sme sa do tohto kolotoča dostali až ex post po vydaní exekučného rozhodnutia v nov. 2021. Zatiaľ sme dosiahli nevykonateľnosť exekúcie, pretože by došlo k zásadnému poškodeniu až zničeniu stavby a výkon rozhodnutia by spôsobil väčšie majetkové a spoločenské škody, ako údajný presah strechy nad údajným miestom – trasou hranice medzi parcelami sporných strán. Znalecký posudok geodeta preukázal, že naopak, sused užíva cca 30 cm parcely stavebníka a keby aj bola hranica správne, existuje povolená tolerancia geodetického merania podľa ktorej aj tak strecha nepresahuje ani fiktívnu hranicu, ktorú sused zle prečítal a na základe čoho podal sťažnosť na stavebný úrad. Tým, že stavebný úrad prizval suseda do kolaudačného konania, stavebný úrad porušil zákon 2x a to § 78 ods. (1) ktorý jasne ustanovuje, že účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Nikto viac. Ďalej, je vo výlučnej kompetencii takýto spor riešiť Stavebného úradu a nie súdu. Toto je technická vec, na ktorej riešenie sú určené stavebné úrady, ale v tomto prípade je kuriózne, že súd prijal takýto spor a riešil ho v podstate v rozpore so zákonmi a zdravým rozumom až po exekučné rozhodnutie.

V súčasnosti má stavebný úrad na stole už vyše mesiaca ďalšiu výzvu advokáta stavebníka s ďalším naším stanoviskom na vydanie kolaudačného rozhodnutia, pretože stavebník splnil už všetky podmienky aj tie dodatočné, ktoré neboli predmetom povoľovacieho stavebného konania, ale stavebný úrad ich žiadal ako podmienku na vydanie rozhodnutia. Všetko nasvedčuje tomu, že stavebný úrad robí zatiaľ všetko preto, aby komusi vyhovel a kolaudačné rozhodnutie nevydal. Dokonca sa nechtiac pri osobnom rokovaní vyjadril v tom zmysle, že zruší pôvodné stavebné povolenie… Jednoducho svinstvo a bezohľadnosť, ktoré treba postihovať a riešiť. Ako sa hovorí, ryba smrdí od hlavy, čo si dovolia hore, to si už dovoľujú aj dole…

 

Autor: Ivan Pauer

Dnes si pripomíname narodeniny prof. Ing. Dušana Majdúcha, PhD.

Prof. Ing. Dušan Majdúch, PhD. (*23. dec.1937) je slovenský stavebný inžinier a je uznávaným odborníkom v oblasti betónových konštrukcií mostov.

Svoju odbornú činnosť zameral hlavne na výchovu a odborné vzdelanie nových stavebných inžinierov so špecializáciou na betónové konštrukcie mostov. Dlhodobo pôsobil hlavne ako vysokoškolský pedagóg na Stavebnej fakulte STU v Bratislave. V rokoch 1990 – 1994 bol dekanom Stavebnej fakulty STU v Bratislave.

V rokoch 2003 – 2012 bol predsedom Slovenskej komory stavebných inžinierov.  Založil nadáciu profesora Bellu, ktorá podporuje študentov a doktorandov.

Je znalcom v odbore Stavebníctvo, odvetvie Statika stavieb, Poruchy stavieb, Odhad hodnoty nehnuteľností.

  • Oporné múry a podzemné steny, 1982, Alfa
  • Zásady vystužovania betónových konštrukcii, 1984, Alfa
  • Betónové konštrukcie: Návody na cvičenia, 1991, Alfa
  • Riešenie betónových konštrukcií v praxi, 1991, Alfa
  • Oceňovanie nehnuteľností: stanovenie všeobecnej hodnoty majetku, 2002, STU
  • Všeobecná hodnota stavieb a pozemkov, 2006, STU

Pri tejto príležitosti Vám prezídium Stavebnej komory Slovenskej republiky praje všetko najlepšie a hlavne veľa zdravia a krásne prežitie Vianočných sviatkov v kruhu najbližších a najmilších.

Toto nie je dobre! Došlo k sadaniu nového mostu v katastri Mýtna

Toto nie je dobre!

MÝTNA. Dlhoočakávanú novohradskú vetvu rýchlostnej cesty R2 otvorili v pondelok 19. 12. popoludní, no už pár hodín od strihania pásky musia diaľničiari vysvetľovať situáciu ohľadom jedného z mostov.

Objekt sa nachádza v katastri obce Mýtna a podľa našich informácií došlo k jeho sadaniu.

„Most preukazoval sadanie v pár centimetroch, ktoré sanujeme injektážou. Vtláčame tekutý betón. Uvedené nemá vplyv na bezpečný prejazd úsekom R2. Sanácia bude trvať niekoľko týždňov,“ reagoval Media tím NDS.

Viac na https://mynovohrad.sme.sk/c/23098425/v-mytnej-sadol-most-ktory-je-sucastou-r2-ky.html

Ivan Pauer – poznámka k situácii:

Pokiaľ správne viem, tento úsek mal byť obídený tunelom, lebo je tam nestabilné ílovité podložie… Vedelo sa to za projektovania už v „zaostalom socialistickom systéme“…  Žiaľ vyvstávajú znovu a znovu stále tie isté opakované otázky za posledné desaťročia údajne správneho smerovania slovenského stavebníctva:

  1. Dokedy sa bude zanedbávať odbornosť a uprednostňovať politika a kšefty, resp. kšefty a politika, čo je za posledných 30-35 rokov jedno a to isté?
  2. To fakt už nemáme odborníkov, alebo jednoducho odborníci ustupujú želaniam finančníkov podporujúcich politické a všelijaké iné záujmy, len nie tie, ktoré potrebuje verejnosť a odborná prax, napr. nebodaj takú „hlúposť“ akou je podrobný geologický prieskum podložia budúcej stavby a rešpektovať prírodné danosti v mieste budúcej stavby?
  3. Budeme brať ďalšie pôžičky na sanovanie ďalšieho ešte nespojazdneného mostu?
  4. Opäť to bude platiť občan, ako všetky prešľapy doterajších vlád aj keď všetko bolo „transparentné a odborne pripravené“, aspoň podľa tvrdení zodpovedných?
  5. Dokedy budeme na posmech susedných štátov a Európy, či nebodaj sveta a tváriť sa, že všetko ide ako má, keď tomu tak nie je a vidíme to na každom kroku nie len v stavebníctve, ale už vo všetkom čo sa týka aj bežného každodenného života občana?
  6. Dokedy budú prevládať skupinové a komerčné záujmy pred záujmami štátu a občana na úkor odbornosti a občana?
Autor: Ivan Pauer

Pre RTVS sme sa vyjadrili k zvyšovaniu daní za chátrajúce nehnuteľnosti.

RTVS spravila reportáž o zvyšovaní daní za schátralé stavby, ktoré majú vlastníkov pobádať k ich obnove.
Úradníci na oboch politických a hospodárskych stranách sa tvária akoby nebola nijaká možnosť na vyvinutie tlaku voči vlastníkovi stavby, aby svoju stavbu udržiaval, opravoval, alebo odstránil ak je v havarijnom a nebezpečnom stave. Spoločne vítajú tento úžasný daňový nástroj, ktorý vraj donúti vlastníka starať sa o schátralú stavbu. V podstate som pred záverom reportáže okrem iného, čo bolo pre vymedzený časový priestor vynechané povedal toto:
Stačí sa pozrieť na súčasný nemoderný zákon č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon) a prečítať si s porozumením ODDIEL 8 ÚDRŽBA STAVIEB A ICH ODSTRAŇOVANIE…
Obzvlášť si dovolím poukázať aj na § 86; 87; 88; 89; 91; 92. a 94….
Potom stačí pozrieť TRETI DIEL tohto zákona, kde sú v § 105 uvedené priestupky a ako ich sankcionvať a správne delikty § 106, 107 a 109 ako a za čo ukladať pokuty v súvislosti s neudržiavaním stavieb a nerešpektovaním nariadení príslušného stavebného úradu…
Stačí, aby úrady konali , nič viac a nemusia zdierať občanov ďalšími daňami. Ak nevedia politici na akýchkoľvek stupňoch hospodáriť treba si pozrieť úrivok zo starej talianskej rozprávky Čipolino – Cibuliačk, aby pochopili čo znamená neustále zdaňovať občana…

Odborná konferencia SZBD 2022

Konferencia bola zameraná hlavne na problematiku činnosti bytových družstiev a zmien zákonov súvisiacich so správou bytov, nebytových priestorov a vykurovacích zdrojov bytoviek.

Na konferencii bola v závere aj téma o zákone 200/2022 o územnom plánovaní prezentovanom plánovaní, ktorú za MDaV SR prezentoval pán Ing. Roman Skorka. Zrejme tiež neplánovane sa venoval aj téme zákona č. 201/2022 o výstavbe, ktorú tiež mal prezentovať prezident našej komory pán Ivan Pauer. V každom prípade prezentácia zákonov pána Ing. Romana Skorku bola na vysokej úrovni a človek ktorý sa nevenuje problematike týchto zákonov by nadobudol dojem, že lepší zákon je sotva možné spraviť. Škoda, že prednášajúci bol v časovej tiesni a nemohol sa zúčastniť diskusie aj o týchto zákonoch. Bola by určite zaujímavá a na odbornej úrovni.

Aby sme nevideli zákon 200 a 201/2022 len v ružových okuliaroch, tak pre zaujímavosť poskytujeme textovú časť prednášky pána Ivana Pauera, ktorá vizuálne nebola na konferencii prezentovaná, ale len slovne v zjednodušenej skrátenej forme z dôvodu vystúpenia zástupcu MDaV SR mimo pôvodného programu :

Zákon č. 200/2022 Z. z.

Zákon o územnom plánovaní.

Čo nám priniesol nový stavebný zákon č. 200/ 2022 Z.z. o územnom plánovaní, aké pozitíva alebo  negatíva vidím ?

Dotknem sa len časti zákona, ktoré z môjho pohľadu bežného občana hľadiaceho do budúcnosti štátu a svojej, považujem za dosť dôležité.

Zákon č. 200/2022 Z.z. o územnom plánovaní podľa mnohých vyhlásení prináša úplne novú koncepciu riešenia územného plánovania a povoľovacieho procesu stavieb. Táto koncepcia tak, ako doterajšie zamietnuté návrhy zákonov pre stavebníctvo mala byť základom pre dramatické skrátenie stavebných konaní.

Zákon sa miestami odvoláva na Koncepciu územného rozvoja regiónu, územného plánu mikroregiónu a územného plánu obce a dokonca zavádza aj nový „Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky“ čo je akási obdoba bývalého štátneho úradu URBION – Štátny inštitút urbanizmu a územného plánovania, ale to je o zabezpečení plánovania dlhodobého rozvoja asi všetko.

Pre vysvetlenie, URBION bola výskumno-vývojová a projektová organizácia, ktorá sa od roku 1956 do 31. decembra 1993 zaoberala územným plánovaním a urbanizmom so sídlom v Bratislave.

Výsledky jeho činnosti sa doposiaľ využívajú ako predmet „predaja“ nehnuteľností na Slovensku (fabriky, byty, obchody, pôda a pod.).

Činnosť tohto nového úradu je určená v §7 nasledovne:

(2) Úrad predkladá vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) raz do roka správu o svojej činnosti a tiež vždy, keď o to vláda požiada.

Poznámka: Zákonodarca ponechal na úrade, či nejakú správu vláde pošle, alebo nie, pretože dovetok: “keď o to vláda požiada“ hovorí sám za seba, teda zodpovednosť nie je ani na úrovni komunikácie s vládou…

(3) Úrad zriaďuje ako svoj odborný poradný a iniciatívny orgán pre oblasť sledovania vývoja a trendov v oblasti územného plánovania, prípravy koncepčných dokumentov, všeobecne záväzných právnych predpisov, metodických usmernení a rozhodnutí úradu v oblasti územného plánovania, zriaďuje Radu územného plánovania zloženú zo zástupcov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, profesijných organizácií, vysokých škôl, vedeckovýskumných inštitúcií a odbornej verejnosti; podrobnosti o zložení a fungovaní Rady územného plánovania upraví štatút a rokovací poriadok, ktoré vydá predseda úradu.

Poznámka: hneď prvá veta jasne hovorí, že Úrad je zriadený len na sledovanie vývoja a nie na vývoj a zabezpečenie uplaatnenia jeho výsledkov do praxe…

Jedinou „zaujímavou výkonnou“ činnosťou úradu podľa ods. h) bude poskytovanie financií samosprávnym krajom a obciam dotácie zo štátneho rozpočtu na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie.

Takže nejde o urbanistické plánovanie, ale ide o bankára, ktorý bude prerozdeľovať štátne peniaze…

Na takúto činnosť sledovania, štatistu, archivára a poradcu bez zodpovednosti za rozvoj Slovenska by možno postačilo vydať metodický predpis a na ministerstve vztvoriť odbor pre prideľovanie financií…

Štát by pár miliónov určite ušetril.

Takže aj keď sa zriaďuje tento úrad, stále chýba základ zákona a tým je urbanistické plánovanie dlhodobého rozvoja Slovenska so záväznou dobou plánovania na obdobie 20 až 25 rokov. Zákon síce v niekoľkých ustanoveniach hovorí o urbanizme, ale nie ako o niečom komplexnom a záväznom pre štát, kraj, okres, mesto či obec. V tomto smere je to mačkopes, ktorý nedáva žiadne stabilné pravidlá rozvoja na akejkoľvek úrovni.

Ak by existovali zákonné pravidlá o urbanistickom plánovaní, skončila by na chaotická „ad hoc“ výstavba „na telefón“ čohokoľvek a kdekoľvek! Plánovanie rozvoja obytných sídiel by prinieslo systém do plánovania výstavby bytov, objektov služieb a výroby, podľa skutočných potrieb miest a obcí a nie podľa krátkodobých volebných programov politických strán a záujmov domácich a zahraničných developerov.

 

Ku tomuto ešte uvediem, že podľa výsledkov a záverov medzinárodnej konferencie „Městské inženýrství“ Karlových Varoch v dňoch 6 až 8. okt. 2022 v českej republike chýbajúci legislatívny rámec urbanistického plánovania profesiou „Městský inženýr“ úspešne zaviedli prakticky urbanistické plánovanie miest doplnené aj o konkrétne plánovanie technickej infraštruktúry. Je pritom úplne jedno pod akým oficiálnym titulom sa urbanistické plánovanie obcí, miest, okresov, krajov a štátu nazve, ale je vždy lepšie začať neskoro, ako nikdy, pretože neskoro už je,,…! Tento rámec chýba ešte pre plánovanie krajov a štátu.

Majú aspoň niečo, z čoho môžu a určite budú vzchádzať pri rozširovaní plánovania na okrasy a kraje.  Je úplne jedno pod akým oficiálnym titulom sa urbanistické plánovanie obcí, miest, okresov, krajov a štátu začneme, ale je vždy lepšie začať neskoro, ako nikdy !  Neskoro už je..!

Zákon tiež významným spôsobom obmedzuje možnosti verejnosti zapojiť sa do rozhodovania o území a vo viacerých prípadoch vôbec neumožňuje verejnosti. Sú prípady, keď ani susedom budúceho stavebníka neumožňuje zapojiť sa do rozhodovacieho procesu.

Verejnosť, susedia tak budú mať významne zmenšené možnosti na ovplyvnenie výstavby v ich susedstve.

Napriek niektorým pozitívam v tomto zákone, ako napr. že každá obec a mesto musia mať vyhotovenú územnoplánovaciu dokumentáciu nič nebráni aktuálnemu vedeniu obce túto dokumentáciu priebežne, akokoľvek a kedykoľvek zmeniť tak, ako doposiaľ.

Takže v tomto smere sa toho veľa nezmení…

Vzhľadom na mnoho nejasností a rozporov v samotnom zákone, ktorý mal byť základom pre urýchlenie územných rozhodnutí a stavebných povolení na  výstavbu desaťtisícov bytov ročne myslím, že jeho tvorcovia asi veľmi dobre vedeli o jeho nedostatkoch a nepripravenosti na zavedenie do praxe, asi aj preto jeho účinnosť stanovili na 1.4.2024, po skončení volebného obdobia.

V podstate to potvrdil pán podpredseda vlády SR pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý., gestor tohto zákona na konferencii „Stretnutie lídrov slovenského stavebníctva 2022/H2“ v Bratislave dňa 24.10.2022… Nakoniec sa ukázalo, že stavebný zákon nebol prekážkou pre hromadnú výstavbu bytov, pretože plne postačuje zákon č. 358/2022 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení zákona č. 443/2010 Z.z…

Tiež je celkom zaujímavé, že zákon nadobudol platnosť 7.6.2022, ale účinnosť až 1.4.2024, t. j. po skončení pôsobenia tejto vlády a súčasný zákonodarca ho ponechal, ako výbušný darček novej vláde, pretože už dnes mnohí odborníci v kuloároch hovoria o zmene zákona podobne, ako sa to deje v Českej republike, kde chystajú už tretiu zmenu od jeho zavedenia… Je v mnohých prípadoch tiež komplikovaný, nejasný a nedoriešený, len preto, aby sa splnila politická agenda.

 

Zákon č. 201/2022 Z. z.

Zákon o výstavbe.

Predchádzajúce vlády vrátane súčasnej, potrebu nového stavebného zákona, zdôvodňovali jeho neprehľadnosťou spôsobenou desiatkami zmien a noviel, pričom súčasná vláda ku tomu ešte pridala nový hlavný dôvod, že zákon je už „nemoderný“ a nevyhovuje pre hromadnú výstavbu štátnych nájomných bytov

Takéto vyhlásenia v minulosti a aj teraz považujem za čistú demagógiu, pretože pravda je celkom iná. Na podporu a urýchlenie hromadnej bytovej výstavby postačuje mať peniaze, pozemky, projekty, stavebné povolenia stavebné a materiálové kapacity a novelu zákona č. 443/2010 Z.z., ktorá bola publikovaná, ako zákon č. 358/2020 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení.

V tejto súvislosti si dovolím poznámku:

Na konferencii „Stretnutie lídrov slovenského stavebníctva 2022/H2“ v Bratislave dňa 24.10.2022 podpredseda vlády SR pán Štefan Holý, gestor tohto zákona vyhlásil, že podľa nejakej európskej štatistiky Slovensku údajne chýba až 500 000 nových nájomných bytov…  Podľa iných odhadov je to 220 až 175 000 bytov, ale presné číslo nikto nepozná, bude to asi niekde v strede.

Pri dlhodobom a súčasnom nastúpenom trende mínusovej populácie na Slovensku a postupnom znižovaní priemyselnej výroby v Európe a na Slovensku sa potreba bytov pravdepodobne ešte zníži. Nikto však zo zodpovedných nepozná koľko, kde, prečo a pre koho treba akýkoľvek počet bytov. (Na to slúži urbanistické plánovanie, ktoré v skutočnosti nie je a tak skoro asi  ani nebude…)

Je ešte zaujímavé, že namiesto pôvodnej výstavby štátnych nájomných bytov budú byty stavať zahraničné firmy, ktoré si ich ponechajú a budú ich prevádzkovať a Slovensko bude doplácať na regulované sociálne nájomné – Štefan Holý na spomenutej konferencii lídrov v stavebníctve…

V takom prípade sa nájomník stáva rukojemníkom zahraničného vlastníka bytu, nech bude mať s ním akúkoľvek „bezpečnú“ zmluvu, že ho napr. 10 rokov nevysťahuje. Stačí predať firmu aj s bytmi, alebo spraviť generálnu opravu, alebo nastúpia iné nepredvídané dôvody a nájomník je na ulici…

Ďalšou zaujímavosťou je, že táto výstavba nebude podporovať slovenské hospodárstvo a firmy, ale zahraničné… Výnosy a dane  z výstavby a nájmov za byty nebudú tiecť slovenským firmám a do Slovenskej štátnej pokladnice, ale do zahraničia. To je podpora slovenskému hospodárstvu a občanovi…

Politici a aj občania často oprávnene poukazujú na zdĺhavé povoľovacie stavebné konanie a na nedodržiavanie lehôt stavebnými úradmi, čo zdôvodňujú zastaranosťou a nemodernosťou súčasného stavebného poriadku.

Pravda z praxe je však taká, že vydávanie stavebných povolení z hľadiska administratívnej a časovej náročnosti je veľmi individuálna od stavebného úradu ku stavebnému úradu. Aj preto sme privítali návrat stavebných úradov z miest a obcí pod štát v nádeji na zlepšenie tohto stavu.

Zdĺhavosť stavebných konaní je daná miestnymi podmienkami, ako napr. miestna zaťaženosť požiadavkami na výstavbu, t.j. kapacitné možnosti stavebného úradu, personálna naplnenosť stavebného úradu, kvalifikačné a praktické schopnosti úradníkov, organizácia práce stavebného úradu, kvalitatívna úroveň predkladanej dokumentácie stavieb priloženej k žiadosti o stavebné povolenie, záťaž úradníkov vybavovaním sťažností, obhliadok stavieb, plnenie požiadaviek vedenia obce alebo mesta, niekedy aj osobné záujmy a vzájomné vzťahy žiadateľa a úradu a pod.

Nekonečné reorganizácie stavebných úradov nástupom nového vedenia obce alebo mesta negatívne postihuje kapacitné, kvalitatívne a odborné možnosti práce úradníkov v stavebných úradoch a nepomôže tomu žiadny infosystém napr. e-Goverment, pokiaľ nebude v stavebných úradoch dostatok kvalifikovaných a primerane zaplatených úradníkov. Podľa vyjadrenia pána štátneho tajomníka Holého na konferencii sa počty úradníkov budú ešte znižovať…

Toto všetko má zásadný objektívny vplyv aj na dodržiavanie lehôt pri vydávaní stavebných povolení, ktoré pri súčasnom personálnom a mzdovom poddimenzovaní stavebných úradov je veľmi ťažké až takmer nemožné splniť.

 

Nový stavebný zákon č. 201/ 2022 Z.z. mal byť revolučný vo vydávaní stavebného povolenia a v postihovaní tzv. čiernych (nepovolených) stavieb. Ako to je naozaj?

Podľa § 31 ods. 3 nového zákona č. 201/ 2022 Z.z. Zákona o výstavbe sa konania podľa tohto zákona uskutočňujú len elektronicky v informačnom systéme, ale už neuvádza v akom systéme a ani na systém neudáva nejakú odvolávku.

Ďalej sa v znení tohto § 31 uvádza, že to neplatí, ak by tým mohlo dôjsť k ohrozeniu ochrany utajovaných skutočností a citlivých informácií podľa osobitných predpisov, alebo by malo dôjsť k ohrozeniu plnenia úloh spravodajských služieb.

Čo ma však zaráža je skutočnosť, že podľa navrhovaného zákona sú účastníkmi konania pri zmene a zrušení rozhodnutia o povolení stavby len stavebník a cit. § 33 ods. (3): „vlastník pozemku alebo vlastník stavby a vlastník pozemku, na ktorom má byť, alebo je stavba zhotovená“.

Toto znenie považujem za prejudikovanie, že sa môže jednať aj o žiadosť na už existujúcu možno nepovolenú stavbu na pozemku, pričom sa nehovorí či stavba bola kedysi povolená, alebo nie…

Takže sa nedá vylúčiť pri schopnom právnikovi aj legalizácia nepovolenej stavby…

V § 33 ods. 2, 3, 5, zákon neodôvodnene reštriktívne definoval zásadne zúžený okruh účastníkov napr. pri povoľovaní skúšobnej prevádzky, pri povoľovaní predčasného užívania stavby, pri zmene rozhodnutia o stavebnom zámere, alebo aj v konaní o preskúmanie spôsobilosti nepovolenej stavby len na stavebníka a vlastníka pozemku na ktorom stavba je napriek tomu, že v ustanovení odst. 1. uvádza, ako účastníkov konania aj vlastníkov susedných stavieb a pozemkov, ktorým zostalo právo ku pripomienkam len v rámci posudzovania stavebného zámeru… Zákon takto elegantne vylúčil susedných vlastníkov nehnuteľností pri zmenách stavby počas výstavby, skúšobnej prevádzky alebo zmeny nepovolenej stavby a pod… Takže nemôžem vylúčiť, že v povoľovacom stavebnom konaní sa susedia vyjadria k nejakému stavebnému zámeru a počas výstavby, alebo po dokončení zistia, že v ich susedstve je postavené niečo celkom iné, s čím by nikdy nesúhlasili… 

Stavebný úrad podľa nového zákona už neposudzuje projektovú dokumentáciu stavby, posudzuje len stavebný zámer. V rámci rozhodnutia o povolení stavby Stavebný úrad len určí požiadavky na spracovanie projektu stavby a požiadavky na zhotovenie stavby vrátane podmienok vyplývajúcich zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov a ďalšie podmienky stanovené v § 38 a ods. 4 až 11. v rámci konania.

V prípade, že bolo rozhodnutie o povolení stavby stavebným úradom zmenené, potom podľa § 39 ods. 1 písm. e) je stavebník povinný požiadať o overenie projektu stavby v súlade so zmeneným rozhodnutím o povolení stavby podľa § 39 ods. (1) písm. e).

Vlastníkom susedných stavieb aj verejnosti sa podľa tohto zákona doručuje návrh stavebného zámeru „prostredníctvom informačného systému“ bez jeho jasnej identifikácie (pravdepodobne e-Goverment). Tento spôsob veľmi obmedzuje komunikáciu, verejnosti s úradom, pretože nie každý občan vlastní výpočtovú techniku a má znalosti a zručnosti s takýmto spôsobom komunikácie.

Ďalším problémom je, že každý pozemok a práva susedných vlastníkov nie sú konštantné, sú vždy individuálne a originálne, čo žiadny informačný systém nerieši ani v zahraničí a vyvoláva to množstvo problémov a nedorozumení, nehovoriac o škodách na oboch stranách stavebného konania.

Jedným z ďalších problémov je, že v prípade rozporu so záväzným stanoviskom obce, alebo VÚC ohľadom nesúladu stavebného zámeru s miestnou územnoplánovacou dokumentáciou môže obec podať správnu žalobu (§ 37 ods. 5), pričom takáto správna žaloba v Správnom súdnom poriadku č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok) neexistuje, nie je nijako upravená a pokiaľ mám dobré informácie, tak zatiaľ nie je vypracovaný ani návrh na novelizáciu zákona č. 162/2015 Z. z. v tejto otázke. Takže bude zaujímavé sledovať, čo sa bude so správnou žabou na súde diať, ak si ešte uvedomíme, že advokáti a sudcovia v otázkach stavebného a územného poriadku nemajú žiadne vedomosti okrem vedomostí o vlastníckom prevode a hodnote nehnuteľností… Tvorcovia zákona by mali konečne uvažovať o znovuzavedení odborného arbitrážneho súdu, ako to bolo za totality a ako je to v mnohých štátoch sveta na čele s Anglickom…

Tento nový zákon dal projektantovi mimoriadne a nadštandardné postavenie v celom procese stavebného konania. Podľa zákona projektant na základe požiadaviek stavebníka vypracuje stavebný zámer (§ 24 ods. (6) písm. q), ktorý predkladá k žiadosti o stavebný súhlas – povolenie stavby a na základe stanoviska a podmienok určených stavebným úradom projektant vypracuje projekt stavby podľa overeného zámeru stavby (písm. u)). Toto všetko na základe zmluvy so stavebníkom (viď § 35 ods. 1) projektant prerokuje a posúdi pripomienky stavebného úradu k stavebnému zámeru (vyplývajúce zo záväzných stanovísk, záväzných vyjadrení a vyjadrení) a potom vypracuje z prerokovania správu, ktorá je podkladom rozhodovania stavebného úradu v zmysle § 38 ods. 2 písm. b). Ak zo správy nevyplynú rozpory bez ohľadu na to, ako boli v správe projektanta, úrad sa stanoviskami ďalej už nebude nezaoberať, bude sa s nimmi zaoberať len vtedy, ak z nich vyplynú vzájomné rozpory… Jednoduché, nie ?

11 ods. (1) uvádza, že stavebné práce, ktoré sa uskutočňujú bez ohlásenia alebo v rozpore s potvrdením o ohlásení, bez rozhodnutia o povolení stavby alebo v rozpore s ním, ak ide o jednoduchú stavbu napr. rodinný dom, a ak sa vyžaduje overenie projektu stavby bez overenia projektu stavby, alebo v rozpore s overeným projektom stavby, sú to nepovolené stavebné práce. V § 52 o nariadení odstránenia stavby už zákon upravuje ako, aké a za akých podmienok sa stavby budú odstraňovať.

Ostatné nepovolené stavby v tejto súvislosti zákon nerieši…

Okrem niektorých ďalších nejasných, nejednoznačných ustanovení v zákone, sa konečne do zákona v § 3. ods. (5) dostala aj definícia a potreba vykonávacieho projektu pre samotnú výstavbu, čo doterajšia prax veľmi potrebovala, pretože dochádzalo často k zámene významu názvov medzi realizačným projektom a vykonávacím projektom.

Zákon však nejasne a opatrne v § 38 ods. (6) ponecháva na vôli stavebného úradu vypracovanie vykonávacieho projektu cit.: „Ak sa pre stavbu bude vyžadovať vypracovanie vykonávacieho projektu, stavebný úrad určí podmienky na jeho spracovanie a toto rozhodnutie je povinný odôvodniť.“ Koniec citátu…  Takže povinnosť vyhotovovať vykonávací projekt stavby sa akosi vytratila…

Čo sa týka kolaudácie, tak aj podľa § 44 ods. (4) nového zákona sa kolaudácia začína na podnet stavebníka, ale zákon už nehovorí ako, elektronicky, osobne ústne, listom ? Uvidíme čo prinesie prax…

Ku kolaudačnému konaniu bude musieť stavebník tak, ako doposiaľ predložiť  písomné dokumenty v podobnom rozsahu a obsahu ako doposiaľ, t.j. stavebný denník stavby; protokol o vyhodnotení skúšobnej prevádzky, alebo vyhodnotenie komplexného preskúšania, ak boli povolené; realizačnú dokumentáciu; doklady o vykonaných skúškach vzoriek stavebných výrobkov odobratých na stavbe; výsledky uskutočnených meraní a revízií vyhradených technických zariadení a doklady o ich technickej spôsobilosti na plynulú a bezpečnú prevádzku; geodetická dokumentácia z vytýčenia priestorovej polohy stavby; geodetická časť dokumentácie zamerania skutočného zhotovenia stavby; energetický certifikát budovy, ak podlieha energetickej certifikácii; protokol o odovzdaní a prevzatí stavby; stanovisko projektanta o súlade zhotovenej stavby s overeným projektom stavby; záväzné stanoviská dotknutých orgánov a záväzné vyjadrenia dotknutých právnických osôb, ktoré boli zabezpečené pred podaním návrhu na kolaudáciu stavby a ďalšie náležitosti ustanovené pre kolaudáciu stavby, ktoré boli určené stavebným úradom. Pribudol nám kontrolný protokol o meraní priestorovej polohy stavby a geometrický plán na aktualizáciu katastrálneho operátu. Stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch od protokolu upustiť.

V zákone je aj svetlý bod, že sa konečne upravila funkcia stavebného dozoru, ktorý už nebude len osobou riadiacou uskutočňovanie jednoduchej stavby vykonávanej svojpomocou, ale bude to osoba vykonávajúca kontrolnú činnosť. Takže Stavebný dozor bude od 1.4.2024 konečne stavebným dozorom vykonávajúcim kontrolnú činnosť pre investora – stavebníka.

Ďalší pozitívny prínos nového zákona vidím v tom, že zákon v § 30 upresňuje doterajšie povinnosti vlastníka stavby.

(1) Vlastník stavby je povinný trvalo udržiavať stavbu podľa prevádzkovej dokumentácie tak, aby bola po celý čas prevádzky v súlade so základnými požiadavkami na stavby vrátane požiadaviek na bezbariérové užívanie a s technickými a prevádzkovými predpismi, ktoré sa vzťahujú na jej prevádzku.

písm. d) dodržiavať režim pravidelných kontrol určených prevádzkovou dokumentáciou, technickými predpismi, prevádzkovými poriadkami stavieb a návodmi výrobcov stavebných výrobkov,

Problém je, že zákon nehovorí, kto má vyhotoviť prevádzkovú dokumentáciu stavby, čo má obsahovať, čo sa stane ak prevádzkovú dokumentáciu nikto nevyhotoví a kto bude zodpovedný za poruchy stavby…

Posledný pozitívny prínos nového zákona vidím ešte v tom, že zákon určuje lehotu na vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere podľa § 38 ods. (3) na lehotu 15 dní od doručenia úplnej žiadosti o vydanie rozhodnutia a do 15 dní od vyriešenia rozporov. To je v tomto smere všetko, pretože zákon už nič nehovorí o tom čo sa stane, ak stavebný úrad lehotu nedodrží, resp. hovorí o tom, že ak sa úrad dozvie, že lehotu nedodržal, tak odo dňa, kedy sa o nedodržaní lehoty dozvedel, vydá do 30 dní svoje rozhodnutie.

Je to perfektné vyvinenie sa z nedodržania lehoty a predĺženie lehoty…

O sankcii alebo o nejakých donucovacích prostriedkoch za omeškanie nie je v zákone nič. Takže v médiách bohato propagované garantované skracovanie povoľovacieho procesu a tlak na úradníkov sa do zákona akosi nedostalo.

Tento stavebný poriadok o výstavbe však nevyvinul prakticky žiadny tlak na stále neuspokojenú spoločenskú objednávku, pripravovať a uskutočňovať stavby len odborne spôsobilými osobami v celom spektre výstavby!

Týmito osobami nie sú len architekti, stavební inžinieri a geodeti, sú nimi aj remeselníci s výučnými listami a technici s maturitnými vysvedčeniami so stavebným vzdelaním a vzdelaním potrebným pre stavebníctvo, ktorých je stále väčší nedostatok na stavbách a bez ktorých by stavby nikto nikdy nepostavil…

Takže môžeme sa naďalej tešiť výstavbe vykonávanej automechanikmi, kaderníkmi, pekármi, agronómami, chemikmi a ďalšími po absolvovaní rekvalifikačného kurzu…

Aj pri tomto zákone je celkom zaujímavé, že zákon nadobudol platnosť už 7.6.2022, ale účinnosť až 1.4.2024, t. j. po skončení pôsobenia tejto vlády, akoby darček novej vláde…

Už dnes mnohí odborníci v kuloároch hovoria o zmene zákona, alebo o úplne novom zákone podobne, ako sa to deje v Českej republike, kde chystajú už tretiu zmenu od jeho zavedenia… Aj Český zákon je v mnohých prípadoch komplikovaný, nejasný a nedoriešený, len preto, aby sa splnila niekoho politická agenda.

Zákonodarca si aspoň niečo prisvojil z návrhov zákona Slovenskej stavebných dozorov a odborne spôsobilých osôb uskutočňujúcich stavby – SASDARS z roku 2014 a Stavebnej komory predkladanej na rokovaniach o stavebnom zákone v komisii o zákone za bývalej vlády v rokoch 2016 až 2020 a to rozdelenie zákona č. 50/1976 Zb. na dva samostatné zákony. Konečne upravil funkciu stavebného dozoru, ktorý už nebude len osobou riadiacou uskutočňovanie jednoduchej stavby vykonávanej svojpomocou, ale bude to osoba vykonávajúca kontrolnú činnosť. Takže Stavebný dozor bude od 1.4.2024 konečne stavebným dozorom vykonávajúcim kontrolnú činnosť pre investora – stavebníka, hoci aj tu je čo ešte spresňovať a upravovať.

Ostatné návrhy týchto organizácií týkajúce sa koncepcie stavebného poriadku, územného plánovania a hlavne základu týchto zákonov, urbanizmus z prípravy zákona do roku 2020 zákonodarca neakceptoval.

Aj v tomto zákone je  podstatne viac nejasností, rozporov a nedoriešených vecí, takže  je čo spresňovať, upravovať a meniť..

 

Ivan Pauer

Boli sme na VIII. kongrese LEPŠIA SPRÁVA 2022

Zúčastnili sme na panelovej diskusii Združenia pre lepšiu správu bytových domov vo Vyhniach na tému o novom stavebnom zákone vo vzťahu k správe bytových domov a stavebných prerábkach v bytoch.
V rámci diskusie sme sa s plénom zhodli na niektorých prediskutovaných chybách a „nedostatkoch“ tohto nového zákona č. 201/2022 Z.z. o výstavbe v súvislosti s prípravou a uskutočňovaním stavieb (česť niekoľkým málo užitočným ustanoveniam), ktorý bol podobne, ako v Českej republike narýchlo pozliepaný bez akceptovania niektorých návrhov účastníkov prípravy zákona a verejnosti, a ktorý bol uvedený unáhlene bez pripravenej technickej a administratívnej odpory a bez vykonávacích predpisov, ktoré ešte len teraz začínajú na slovensku pripravovať.
Len na okraj, český zákon čaká už tretia veľká novelizácia a Slovenský prvá, alebo celkom nový zákon…
Taktiež prítomní súhlasili s mojim názorom, že v zákone chýba požiadavka a tlak na odbornosť vo výstavbe na všetkých úrovniach prípravy a výstavby počnúc remeselníkmi, kvalitná príprava v školách a potreba skutočného celoživotného vzdelávania tiež na všetkých úrovniach….
Okrem iného prítomní súhlasili aj s názorom, že v bytových domoch sa nemajú robiť žiadne stavebné zmeny okrem údržby stavieb – budov.

Tiež sme poukázali na zaujímavý fakt, že zákon nadobudol platnosť 7.6.2022, ale účinnosť až 1.4.2024, t. j. po skončení pôsobenia tejto aktuálnej vlády ktorá ho ponechala, ako výbušný darček novej budúcej vláde, pretože už dnes mnohí odborníci v kuloároch hovoria o zmene zákona a tiež o úplne novom zákone podobne, ako sa to deje v Českej republike, kde chystajú už tretiu zmenu od jeho nedávneho zavedenia…

Nový Český tak aj Slovenský stavebný zákon  je v mnohých prípadoch tiež komplikovaný, nejasný a nedoriešený, len preto, aby sa splnila politická agenda aktuálnych politikov, ktorí jeho tvorbu najprv zdôvodňovali bojom proti čiernym stavbám, potom potrebou zjednodušiť stavebné konanie a naposledy skrátiť lehoty vydania stavebných povolení digitalizáciou, aby sa mohla spustiť pripravená hromadná výstavba nájomných domov.

Ukázalo sa, že ani jedno ani druhé nebola a nie je pravda, pretože zákon je nepripravený na jeho uvedenie do života a pripravení sú len nedočkaví zahraniční investori a ich stavebné firmy…

Na spustenie hromadnej výstavby postačovala následne – ex post vykonaná novela zákona č. 443/2010 Z.z., ktorá bola publikovaná, ako zákon č. 358/2020 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení. Pôvodný zákon č. 50/1976 Zb. stačilo očistiť od desiatok často protirečivých účelových zmien, aktualizovať niekoľko málo ustanovení, vydať 3-4 zmysluplné vykonávacie predpisy vyhláškou a zrušiť ustanovenia týkajúce sa stavebného poriadku nezmyselne aplikovaných v iných zákonoch, napr. aj v zákone o životnom prostredí…

Znenie zákona skôr naznačuje uľahčenie výstavby pre domácich a zahraničných developerov a stavebné firmy, kde a ako sa bude dať, napriek niekoľkým dobre znejúcim ustanoveniam v zákone. Napríklad aj sen o digitalizácii, ktorá ešte nie je pripravená pre spustenie má znížiť už teraz fyzicky a odborne poddimenzovaný personálny stav na stavebných úradoch, z ktorých nový zákon spraví len štatistov a riešiteľov sporov, ktoré tento zákon prinesie…

Takže si počkáme prečo v skutočnosti bol pod vládnym politickým tlakom  „horúcou ihlou šitý“ tento nový stavebný zákon a urýchlene schválený s platnosťou až po skončení volebného obdobia tejto vlády.

Uvidíme čo všetko sa bude diať po jeho spustení do života.

Autor: Ivan Pauer

 

jún 2024
Po Ut St Št Pi So Ne
 12
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930
Expertízy a posudky porúch

Copyright © 2015. All Rights Reserved Ivan Pauer, Strmá 616/26, 949 01 Nitra, Slovenská republika.