Construction Chamber of the Slovak Republic, Строительнaя палата Словацкой Республики, Chambre de construction de la République Slovaque

Vývoj stavebníctva

NÁVRH PRINCÍPOV OBNOVY SLOVENSKÉHO HOSPODÁRSTVA, STAVEBNÍCTVA A ŠTÁTU

PRINCÍPY NÁVRHU ZÁKONA

O URBANIZME A REGIONÁLNOM ROZVOJI

A ZÁKONA

O ÚZEMNOM PLÁNOVANÍ A STAVEBNOM PORIADKU

Predslov:

Všetko so všetkým súvisí! Ak štát nemá vlastnú koncepciu rozvoja a spolieha sa len na náhodné, alebo sporadicky nanútené investície zo zahraničia, taky štát čaká len cesta zániku vlastného hospodárstva, postupný zánik hybnej sily ekonomiky stavebníctva a nakoniec domácej spotreby, sociálnej politiky, školstva, vedy a kultúry, až nakoniec štát a národ splynie s okolím, tj. zanikne aj štát, aj národ.

Ivan Pauer, VIPŠ 17.9.2021

 

Slovenská republika sa sociálnou politikou s takmer vôbec neexistujúcim hospodárstvom a národnoštátnym plánovaním rozvoja dostala kdesi na úroveň pred prvou svetovou vojnou, v lepšom prípade na úroveň pred vznikom prvej Československej republiky.

Máme síce nejaký priemysel na Slovensku, ale nie je to Slovenský priemysel! Je to hlavne priemysel vo vlastníctve zahraničných subjektov a zisky produkované prácou Slovenského národa a občanov odchádzajú na rozvoj iných národov a štátov. Slovensko, jeho mestá a obce napriek proklamáciám doterajších vlád, nemá žiadnu reálnu víziu a plán, ktorým smerom sa z dlhodobého hľadiska má uberať rozvoj národa, hospodárstva, miest a obcí.

Slovenská národnoštátna hospodárska politika rezignovala na systémový koncepčný rozvoj obcí, miest a štátu.

Vlády na Slovensku zaviedli „politiku“ „ad hoc“ bez cieľa a vidiny, kde tento nesystémový systém skončí. Rozhodne takýto nesystém nie je v národnoštátnom záujme Slovenska ani v rámci partnerstva deľby práce so susednými a Slovensku tradične blízkymi štátmi.

Tento devastačný stav priniesol pokles vedomostnej úrovne mládeže, ktorá síce vychodí nejaké školy, ale v praxi je použiteľná zväčša na nekvalifikované práce v obchodoch, skladoch, montážnych linkách a ako pomocná sila na stavbách, prípadne na akékoľvek práce v západnom svete, česť výnimkám.

Politicko-komerčné záujmy mnohých politikov na Slovensku spôsobili že, Slovensko, jeho mestá a obce sa pri plánovaní svojho rozvoja už 31 rokov spoliehajú len na lákanie zahraničných „strategických“ investorov, ktorých nám ktosi nadiktuje a ktorí aj tak po čase odídu do Ázie, Ruska, alebo Ameriky.

Takzvaný rozvoj sa v legislatívne nahrádza záujmom zahraničného investora, ktorý umiestni svoju prevádzku hlavne na rovnej poľnohospodárskej pôde, kdekoľvek si zmyslí a vlády za pomoci lokálnej správy dotlačia miestnych úradníkov a poslancov k súhlasu, ktorý by takýto investor v domovskej krajine nedostal.

Všetky doterajšie návrhy, štúdie a programy vlád sa ukázali, len ako politické klišé bez akejkoľvek sily a skutočného záujmu vlád, riadiť sa vlastnými proklamáciami v týchto programoch.

 

Tento návrh princípov tvorby zákona o urbanizme, o územnom plánovaní a o stavebnom poriadku v národnoštátnom záujme rozvíjať Slovensko vychádza z princípu chápania Slovenska, ako jedného veľkého uceleného obytného sídla a potreby vrátiť štátu, hospodárstva a stavebníctva, ako jedného z najdôležitejších základných odvetví hospodárstva a ekonomicky ich postavenie, stabilitu a systém.

Je potrebná obnova celého komplexu výroby, služieb, kultúry, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, ochrany prírody, ochrany životného prostredia, bezpečnosti občanov a štátu a ďalších atribútov života, existencie a rozvoja štátu, ktoré bez stavebníctva nie je možné rozvíjať a nie len udržiavať ako tak pri živote!

STRATÉGIA NÁVRHU ZÁKONA

O ÚZEMNOM PLÁNOVANÍ , REGIONÁLNOM ROZVOJI A STAVEBNOM

PORIADKU

Súčasná legislatíva pre stavebníctvo, ako celku je napriek novým zákonom č. 200/2022 Z.z. Zákon o územnom plánovaní (už v znení zákona č. 205/2023 Z. z. Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy), zákona č. 201/2022 Z.z. Zákon o výstavbe (tiež v znení zákona č. 205/2023 Z. z. Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy) je vo veľmi zlom stave, ak nie v katastrofálnom stave!

Tieto nové zákony napriek ich doplneniu zákonom č. 205/2023 Z. z. Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy a nedostatočnou technickou a organizačnou prípravou s blížiacim sa termínom nadobudnutia jeho účinnosti, nie len podľa nášho názoru, ale aj názoru ďalších združení napr. obcí a miest, stavovské združenia v stavebníctve a členov nášho združenia, s vysokou mierou istoty prinesú viac problémov mestám, občanom, stavebným úradom, štátu a stavebníctvu ako celku. Pre nevyriešené nedostatky v týchto zákonoch bolo preto najvhodnejšie zákony č. 200/2023 Z.z., č. 201/2023 Z.z. a 205/2023 Zz. odložiť účinnosť aspoň o 12 mesiacov, ale poznajúc stav tvorby legislatívy by to malo byť najmenej o 24 mesiacov. Je nevyhnutné vykonať ich úplnú celkovú rekonštrukciu! Prvý krok riešenia tejto zmätočnej situácie v legislatíve pre stavebníctvo považujeme za prioritu pripraviť prechodnú zrozumiteľnú veľkú novelu nadčasového, ale za posledných 35 rokov zdeformovaného zákona č. 50/1976 Zb. o Územnom plánovaní a Stavebnom poriadku.

Ako ďalší krok považujeme za nevyhnutné uzákoniť definíciu „Národnoštátny záujem“ a začať naozaj s novým prístupom politiky riadenia rozvoja štátu a hospodárstva Slovenska a to aj na regionálnych a miestnych úrovniach ku čomu je potrebný desiatky rokov chýbajúci administratívno-právny a technický základ, a to zákon o Urbanizme a regionálnom rozvoji Slovenskej republiky, prípadne dva takéto samostatné zákony.

**

Základ základov politiky fungovania rozvoja štátu je strategické plánovanie jeho dlhodobého rozvoja!

Nie udržateľného rozvoja, ale dlhodobého rozvoja!

Všetky doterajšie návrhy, štúdie a programy vlád sa ukázali, len ako volebné klišé strán, bez akejkoľvek sily a skutočného záujmu riadiť sa vlastnými proklamáciami o rozvoji Slovenska v týchto programoch.

Prišiel rozhodujúci čas a katastrofálny stav Slovenska to ukazuje, že je nevyhnutné konečne prijať zákon o pravidlách rozvoja štátu a nie len vyhlasovať proklamatívne rozvojové tézy vo vládnych programoch so zadnými politickými dvierkami o lákaní strategických zahraničných investorov, ktorými sa aj tak nakoniec nikto neriadi, pretože aj tak nakoniec sa plnia aktuálne požiadavky zo zahraničia.

Účelom definovať „Národnoštátny záujem“ a uzákonenia pravidiel obnovy, výstavby a trvalého hospodárskeho a sociálneho rozvoja je zabezpečiť dlhodobý celospektrálny rozvoj štátu, jeho smerovanie a ciele rozvoja, ako celku s jeho jednotlivými funkčnými časťami na tradičných piatich základných úrovniach riadenia s prognózou aspoň 20-25 rokov dopredu.

Základná úroveň riadenia hospodárstva na Slovensku:

1. Národná celoštátna úroveň.

2. Krajská úroveň.

3. Okresná úroveň.

4. Mestská úroveň.

5. Obecná úroveň.

Preto je potrebné definovať a dať základné pravidlá strategického rozvoja štátu a výstavby mest a obcí s celou infraštruktúrou vedúcej k rozvoju hospodárstva a sociálnej politiky štátu.

Základné východiská obnovy, výstavby a rozvoja štátu: 

o definovaní národnoštátneho záujmu nastupuje konkrétne plánovanie budovania a rozvoja štátu, ktoré okrem iného zahŕňa prioritne pravidlá na ochranu a využívanie poľnohospodárskej, lesnej a pasienkovej pôdy, vodných tokov a vodných plôch pre zabezpečenie potravinovej bezpečnosti, výstavbu komplexov pre výrobu a spracovanie potravín; bývanie; sociálne, humanitárne a zdravotné zabezpečenie občanov, vzdelávanie, vedu, kultúru, voľný čas, šport, obranu, ai., t.j. celkový rozvoj štátu.

Aby sa naplnili tieto cele, po skúsenostiach z totálnou decentralizáciou moci po roku 1990 a hlavne po roku 1995 je nevyhnutné, aby štát v národnoštátnom záujme svojej existencie prevzal späť do majoritného vlastníctva riadenie a kontrolu všetkých prirodzených monopolov, všetky hlavné nosiče médií, energií a ich subsystémy, strategické zdroje a nosiče informácií a ich zariadení, pozemné komunikácie okrem komunikácií miest a obcí, ťažobných systémov a ložísk podzemných zdrojov surovín a energií, vzdelávanie, základnú zdravotnú starostlivosť, vedu a výskum, obranu a rozvoj štátu a i.

*

Princíp plánovania hospodárstva, priemyslu a subsystémov na Slovensku na štátnej úrovni:

Veľké rozvojové projekty s vplyvom na celonárodný a celoštátny rozvoj Slovenska s dopadom na demografický a celospoločenský rozvoj, rozvoj infraštruktúry strategického a národného významu a záujmu strategického priemyslu, energetiky dopravy, vedy a výskumu, vzdelávania, zdravotníctva, výroba distribúcia strategických liečiv, potravinovej bezpečnosti, vojenskej a civilnej obrany, menový a finančný sektor musí plánovať, uskutočňovať, riadiť a kontrolovať štát. Všetky hospodárske odvetvia, infraštruktúra a služby musia byť na území Slovenska rozmiestnené plošne logicky v súlade s miestnymi surovinovými, energetickými, ľudskými, komunikačnými a ďalšími zdrojmi, dopravnými sieťami, ubytovacími možnosťami, vzdelávacími a sociálnymi zariadeniami pre pomoc rodinám, tradíciami, prírodnými danosťami a pod. tak, aby zohľadňovali ochranu prírody, poľnohospodárskej pôdy, lesov a pasienkov, vodných zdrojov a tokov, atď.

Ich realizácia, majoritné vlastníctvo kľúčových a rozhodujúcich odvetví hospodárstva, správa,

riadenie a rozvoj musí byť v rukách a pod výlučnou kontrolou štátu ! Len vtedy je možné viesť v maximálne možnej miere suverénnu samostatnú hospodársku a sociálnu politiku nie len udržateľnosti, ale trvalého rozvoja štátu o ktorej sa na Slovensku často hovorí a ktorá sa vzhľadom na nebezpečný vývoj vo svete každým dňom pre hospodárstvo a sociálny zmier na Slovensku stáva stále aktuálnejšou!

Je potrebné si uvedomiť, že štát je jedno veľké obytné sídlo s potravinovými, surovinovými, energetickými a výrobnými zdrojovými možnosťami s pôvodným dominantným majoritným národom so svojimi špecifickými vlastnosťami, tradíciami, kultúrou, sociálnymi tradíciami a zručnosťami, ktoré je ešte atomizované a špecifické v jednotlivých lokalitách Slovenska.

Na to, ktorým smerom sa má štát a jeho hospodárstvo a stavebníctvo rozvíjať a čo má pre najbližšie obdobie aspoň na 25 rokov dosiahnuť, je nutné vychádzať z celoštátnych národných a lokálnych špecifík Slovenska vrátane historických väzieb a vzťahov na rozvoj a smerovanie susedných a národne blízkych štátov. Na základe týchto daností, poznania histórie a súčasnosti je potrebné ustanoviť „Národnoštátny záujem“ (charakter, smerovanie a ciele štátu) a štátna politika musí vytvárať legislatívne podmienky a prostredie pre koncepčný, systémový a dlhodobý rozvoj štátu a národa, ako jeden nedeliteľný celok.

Definovanie „Národnoštátneho záujmu“ je základ pre určenie charakteru štátu, jeho rozvoj a ciele bytia v nastávajúcich, už nezvratných zmenách vo svete a miesta národných štátov a ich hospodárstva v nastupujúcom novom svete.

Príklad plošného plánovania rozvoja štátu na celoštátnej úrovni:

 

Princíp plánovania rozvoja štátu cez princípy a základné pravidlá urbanizmu na štátnej celoplošnej úrovni:

*

Základný hrubý vstupný princíp urbanistického plánovania na celoštátnej úrovni:

Na základe definovaného národnoštátneho záujmu nastupuje konkrétne plánovanie budovania a rozvoja štátu v zmysle uvedeného znázorneného princípu plánovania, ktoré okrem iného zahŕňa najmä pravidlá na ochranu a využívanie poľnohospodárskej, lesnej a pasienkovej pôdy, vodných tokov a vodných plôch pre zabezpečenie potravinovej bezpečnosti, výstavbu komplexov pre výrobu a spracovanie potravín; pre bývanie; sociálne, humanitárne a zdravotné zabezpečenie občanov, vzdelávanie, vedu, kultúru, voľný čas, šport, obranu, a i., t.j. celkový rozvoj štátu.

Orientačná schéma plánovania:

Do celoštátnej úrovne plánovania patria hlavne veľké projekty s vplyvom na celonárodný a celoštátny rozvoj Slovenska s dopadom na demografický a celospoločenský rozvoj, rozvoj infraštruktúry strategického a národného významu a záujmu hlavne strategického priemyslu, energetiky dopravy, vedy a výskumu, vzdelávania, zdravotníctva a potravinovej bezpečnosti, vojenskej a civilnej obrany, menový a finančný sektor musí plánovať, uskutočňovať, riadiť a kontrolovať štát. Ich realizácia, vlastníctvo, správa a riadenie musí byť v rukách štátu.

Príklad plošného plánovania rozvoja štátu na krajskej úrovni:

 

Na krajskej územnej úrovni sa infraštrukturálny rozvoj navrhuje, plánuje a posudzuje v spolupráci a v koordinácii s väzbou na celoštátnu úroveň plánovania a riadenia.

Sú to väčšie vnútroštátne programy krajskej infraštruktúry, ako sú napr. dopravné a energetické systémy krajského významu, rozvojové projekty sociálnych programov a služieb, potravinová produkcia a jej spracovania, energetika a siete, informačné systémy, letecká, cestná a vodná doprava a pod.

Príklad plošného plánovania rozvoja štátu na okresnej úrovni :

 

Na okresnej územnej úrovni sa infraštrukturálny rozvoj navrhuje, plánuje a posudzuje v spolupráci a v koordinácii s väzbou na krajskú úroveň plánovania a riadenia. Sú to menšie vnútroštátne programy infraštruktúry, ako sú napr. dopravné a informačné systémy okresného významu, energetika a jej siete, sociálne programy a služby, vzdelávanie, zdravotníctvo, produkcia potravín a jej spracovanie a pod. Plánovanie na okresnej úrovni je podriadené plánu rozvoja na krajskej úrovni.

Príklad plošného plánovania rozvoja štátu na mestskej úrovni :

 

Na mestskej územnej úrovni  sa infraštrukturálny rozvoj navrhuje a plánuje podrobne v spolupráci a v koordinácii s okresným úradom.

Je to hlavne menšia vnútromestská infraštruktúra, ako napr. cesty a informačné systémy mestského významu a významu vo väzbe na okresné siete, mestská doprava, školstvo, maloobchod, odpadové hospodárstvo, mestské služby, kultúrne zariadenia, športoviská, oddychové zóny, priemyselné zóny, a i. Plánovanie na okresnej úrovni je podriadené plánu rozvoja na okresnej úrovni.

Príklad plošného plánovania rozvoja štátu na obecnej úrovni :

 

Na obecnej územnej úrovni  v prípadoch infraštrukturálnych stavieb sa navrhuje a plánuje rozvoj podrobne v spolupráci a v koordinácii s okresným úradom.

Sú to hlavne menšie obecné stavby infraštruktúry, ako sú napr. cesty a informačné systémy miestneho významu a významu vo väzbe na okresné siete, poľnohospodárska prvovýroba a poľnohospodárske služby, základné školstvo, miestna kultúra, služby miestneho významu, ťažba a spracovanie miestnych surovín, zdravotnícke služby miestneho významu. Plánovanie na okresnej úrovni je podriadené plánu rozvoja na mestskej úrovni.

Princípy priameho technicko-administratívneho umiestňovania stavieb na území Slovenska:

aradoxne, jediná „pred úradnícka“ vláda, vláda historicky asi najväčšej devastácie štátu s prípravou takýchto podmienok už začala, pretože aj keď bez porozumenia, ale aspoň trochu jej úradníci počúvali a urobili k plánovaniu rozvoja štátu prvý „štvrť krok“ tým, že pôvodný zákon č. 50/1976 Zb. rozdelila na dva zákony a v prijatom zákone č. 200/2022 Z.z. o Územnom plánovaní toto plánovanie rozšírila o akési nezáväzné ustanovenia o urbanistickom plánovaní, a založila úrad územného plánovania „URBION“. Zatiaľ je to úrad bez jasných princípov a akejkoľvek koncepcie plánovania, bez riadenia a kontroly hospodárskeho rozvoja štátu a bez právnej – zákonnej sily týchto činností. Úrad je zatiaľ určený len pre schvaľovanie územných plánov a rozdeľovanie dotácií na ich preplatenie…

*

Princíp verejnosťou a úradmi použiteľného územného plánovania by mal byť v zásadách tejto schémy územného plánovania:

 

Napriek viacerým nedostatkom v zákone č. 200/2022 Z.z. o Územnom plánovaní sa však na už dá začať s principiálnymi legislatívnymi úpravami na založenie „základného legislatívneho kameňa rozvoja“, a to vytvorenie zákona Urbanizme a regionálnom rozvoji Slovenska !

Čiastočné pozitívum zákon č. 201/2022 Z.z. ô Výstavbe priniesol do štruktúry prípravy, riadenia a kontroly Stavebných prác a to do činnosti projektanta, ktorý bude pre stavebníka zabezpečovať

Stavebné konanie a stavebné povolenie a stavebný dozor bude v niektorých prípadoch aj vyslovene ako kontrolný inštitút na niektorých stavbách vymedzených týmto zákonom.

*

Zjednodušená základná schéma prípravy, riadenia a kontroly výstavby aká doteraz nie je, a aká by mala byť podľa nového zákona, ale opäť sa ukazuje, že celkom až tak nebude:

 

Záverom:

Vzhľadom ku tomu, že Slovenská republika je parlamentnou republikou sme toho názoru, že by to mala byť národná rada, ktorá bude vynucovať a kontrolovať dodržiavanie národnoštátneho záujmu, plánovanie a realizovanie rozvoja štátu miest a obcí vládou.

Aby štát, resp. politici mohli vytvoriť takéto podmienky, musia si uvedomiť, že štát je jedno veľké obytné sídlo s pôvodným dominantným majoritným národom so svojimi špecifickými vlastnosťami, tradíciami, kultúrou, sociálnymi tradíciami a zručnosťami, ktoré sú ešte atomizované a špecifické v jednotlivých lokalitách Slovenska.

Na to, ktorým smerom sa má štát rozvíjať a čo má pre najbližšie obdobie aspoň na 25 rokov dosiahnuť aj z pohľadu vo väzbe na rozvoj a smerovanie susedných a národne blízkych štátov, musí politik a hospodár štátu mať aspoň základné vedomosti o týchto celoštátnych a lokálnych špecifikách Slovenska, a musí vytvoriť legislatívne podmienky pre koncepčný systémový dlhodobý rozvoj štátu a národa, ako celok.

Je najvyšší a možno aj nojvhodnejší posledný čas v aktuálnom politickom dianí v Európe a meniacom sa svete, aby sa politici na Slovensku zamysleli, či sa vydať novým smerom k multipolárnemu svetu a zabezpečiť národu a štátu jeho rozvoj a existenčnú budúcnosť, alebo myslieť len na momentálny osobný prospech nech je v akejkoľvek forme, ale v konečnom dôsledku so svojimi rodinami zaniknúť v beztvarej mase zničenej Európy bez zdrojov pre udržanie sociálnej rovnováhy a priemyslu, ktorý každým dňom stráca na sile, progrese a trhoch, pretože tzv. vodcovia Európy a jej vazalských štátov (už len krajín) pre zachovanie svojej krátkej slávy na politickom nebi nadradili zvrátenú ideológiu a servilnosť nad národnoštátne záujmy a prežitie svojich vlastných národov a štátov.

Vďaka hlavne komerčnému lobizmu pod zástavou odbornosti a prispôsobovaniu legislatívy Európskej únii vlády a parlament zničili dobrý nadčasový stavebný zákon, prijali dva nové paškvily a teraz sa na ministerstve prácne snažia vymyslieť kompromis starého s novým zákonom v rámci veľkej novely zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon).

Slovensko skôr či neskôr čaká totálna rekonštrukcia celej stavebnej legislatívy a nie len jej.

Pre hospodárstvo a rozvoj štátu je nevyhnutné určiť a kodifikovať národnoštátny záujem vrátane zákona o celoplošnom urbanizme a regionálnom rozvoji. Ak si toto politici a odborníci majúci vplyv na politikov neuvedomia a neosvoja, môžeme len snívať o hospodárskom, stavebnom a sociálnom rozvoji národa a štátu… O suverenite od ktorej sa odvíja národnoštátny záujem a rozvoj štátu je momentálne veľmi ťažko hovoriť….

Všetko so všetkým súvisí a jedno bez druhého nefunguje, čo môžeme vidieť a zažívať každý deň odkedy na Slovensku začali meniť fungujúce zákony na nefungujúce !…

Také legislatívne návrhy už niekoľko rokov existujú (od nov. roku 2012 združenie SASDARS) a priebežne ich od dec. roku 2015 ich aktualizuje naša komora. Žiaľ doterajšie vlády sa týmto návrhom vyhýbali a považovali ich za utopický nezmysel až na to, že mnohé štáty, ktoré sme považovali za zaostalé a nás už v rozvoji dobehli a predbezli a my naopak vrátili desaťročia späť. Je však potrebná vízia a skutočné národnoštátne cítenie, konanie, odvaha a politická vôľa zaoberať sa takýmito návrhmi, prijať ich a konečne niečo spraviť pre Slovensko, národ a jeho budúcnosť !

Slovensko ako štát a jeho hospodárstvo a národ pre svoj trvalý rozvoj a prežitie v nových mnohopolárnych podmienkach spolužitia a spolupráce medzi národmi a ich štátmi potrebuje kodifikovať a ustanoviť Národnoštátny záujem a Zákon o Urbanizme a plánovaní rozvoja štátu a jeho regiónov, prípadne ako dva samostatné zákony.

 

V Nitre 19.02.2024

Autor:

Ivan Pauer a kolektív pre legislatívu Stavebnej komory Slovenskej republiky.

Článok na stiahnutie:

NÁVRH PINCÍPOV OBNOVY SLOVENSKÉHO HOSPODÁRSTVA A ŠTÁTU

 

 

NAJVÄČŠIE ZEMETRASENIE V TURECKU A V SÝRII OD ROKU 1936

***
Je strašné, čo sa dialo počas zemetrasenia a aké následky zanechalo a vedenie Stavebnej komory aj touto cestou vyjadruje hlbokú sústrasť nad obeťami a ranenými občanmi oboch štátov Turecka a Sýrie .
.
Zemetrasenie bolo najväčšieho rozsahu od roku 2936 s magnitúdou až 7,8 si, čo spôsobilo nesmierne hospodárske škody a škody na budovách, hlavne obytných v oboch štátoch. Podľa dnešných údajov (9.2.2023) v Turecku zahynulo 12 873 a zranilo sa viac ako 62 000 ľudí. V Sýrii zahynulo 3 162 ľudí a vyše 4 600 je zranených.
.
Turecko za posledné roky vynaložilo niekoľko miliárd na zvýšenie bezpečnosti stavieb a napriek tomu ich veľmi veľa spadlo, zatiaľ 3471 budov. Podľa neoficiálnych a nepotvrdených informácií však údajne padali aj stavby , ktoré boli postavené už po sprísnení podmienok ochrany a štátnej podpory na zvýšenie bezpečnosti stavieb pred zemetrasením. Je samozrejmé, že človek nič nezmôže proti sile prírody, môže však niekedy niektorým udalostiam predísť aspoň tak, že vykoná všetky známe a dostupné technické opatrenia na zvýšenie bezpečnosti a následné zníženie škôd. No nie vždy aj to stačí oproti sile prírody.
.
Bude zrejme potrebné analyzovať trosky a pozostatky zrútených novostavieb a preveriť, či navrhnuté a dotované opatrenia a sprísnenie predpisov boli dostatočné a účinné, alebo sa jednalo len o zanedbanie povinností zodpovedných pracovníkov vo výstavbe.
.
Nejde o trestanie a hľadanie vinníka za každú cenu, ale považujem pre budúcnosť a bezpečnosť stavieb hľadať a identifikovať chyby, poučiť sa z nich a navrhnúť nové opatrenia, aby sa v maximálnej možnej miere eliminovali takéto havárie a ich následky v budúcnosti!
.
Mapa zemetrasení po svete súbežne s epicentrom v Turecku.

.

Zdroj video a foto: The Guardien, FoxNews USA, FoxNews Russia, Youtube, Pravda.sk, Rossia today, FB a Telegram.

Autor: Ivan Pauer

Výročie úmrtia Dušana Jurkoviča, zakladateľa modernej slovenskej architektúry

Dnes si pripomíname výročie úmrtia zakladateľa slovenskej architektúry Dušana Jurkoviča (†21. dec. 1947).

Dušan Jurkovič ako architekt nadviazal na európske trendy modernej architektúry v prvej pol. 20. stor. Cieľavedome zužitkúval ľudovú architektúru. Je považovaný za zakladateľa modernej slovenskej architektúry.

V roku 1887 navštívil výstavu ľudových výšiviek v Martine, kde ho zaujala vstupná veža „slovenskej brány“ od architekta Blažeja Bullu, ku ktorému v ďalšom roku nastúpil na krátku prax. Po nej v roku 1891 pracoval v projektovej kancelárii architekta Michala Urbánka v českom Vsetíne. S ním v roku 1891 navštívil Prahu a v ďalšom roku študoval ľudové staviteľstvo Valašska a spolupracoval na príprave národopisnej výstavy vo Vsetíne, kde realizoval expozíciu valašskej izby.

Počas rokov 1892 – 95 pokračoval v začatom štúdiu zameranom na staviteľstvo v dreve a veľa cestoval najmä po Moravskom Valašsku a západnom Slovensku.
V roku 1895 vyvrcholilo jeho úsilie v uskutočnení Národopisnej výstavy českoslovanskej v Prahe, ktorá sa stretla s veľkým ohlasom. Tým sa mu otvoria dvere k prvej veľkej objednávke pre Pohorskú jednotu Radhošť vo Frenštáte, kde navrhol súbor turistických stavieb na Pustevniach.

V roku 1899 sa usadil v Brne, pôsobil už ako samostatný architekt a pohyboval sa v okruhu národne orientovanej brnianskej inteligencie. O rok neskôr vychádza jeho prvá publikácia „Pustevne v Radhošti“. Nasledujú jeho práce na vidieckej vile pre továrnika Roberta Bartelmusa pri Novom Měste nad Metují. Tam sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Boženou Bartelmusovou (1883 – 1965). Ešte predtým však navrhol a postavil komplex kúpeľných stavieb v Luhačoviciach.

Dva roky na to začal vydávať sériu zošitov pod názvom „Práce lidu našeho“, ktorých vyšlo celkovo 14. V roku 1906 postavil vlastnú vilu v brnianskej štvrti Žabovřesky, pri jej otvorení sa konala výstava jeho interiérových prác. V roku 1910 sa stal členom Spolku výtvarných umelcov Mánes v Prahe. O tri roky neskôr sa stal majiteľom tehelne v Trnave a tým sa mu znovu otvorila možnosť styku s vlasťou. Počas prvej svetovej vojny pracoval v Krakove, kde navrhoval cintoríny a pomníky pre okres Žmigród v západnej Haliči.

Po vzniku Česko-slovenskej republiky sa vracia spať na Slovensko a usadil sa v Bratislave. Stal sa vládnym komisárom pre zachovanie umeleckých pamiatok na Slovensku. Ešte v máji roku 1919 ho poverili prípravou smútočného obradu a pohrebu generála dr. Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Krátko nato začal pracovať na projekte mohyly na Bradle, ktorá dodnes ostáva v očiach verejnosti zrejme jeho najvýznamnejšou stavbou. V roku 1920 sa stal čestným členom Masarykovej Akadémie práce a začal sa zaoberať problematikou štandardizovanej výstavby rodinných domov na Slovensku.

V ďalšom období jeho života sa angažoval, už v úlohe generálneho predsedu Umeleckej besedy slovenskej, za zachovávanie archeologických a prírodných pamiatok na Slovensku. V roku 1924 sa stal predsedom Spoločnosti Slovenského vlastivedného múzea a spoluzakladateľom múzea v Bratislave. V roku 1929 sa stal predsedom novozaloženej Školy umeleckých remesiel v Bratislave a neskôr sa zaoberal typizovanou výstavbou školských budov pre slovenský vidiek. V rokoch 1930 až 1935 získal veľký počet ocenení z rôznych výstav umenia po celej Európe.

Zdroj a bližšie informácie: wikipedia

Odborná konferencia SZBD 2022

Konferencia bola zameraná hlavne na problematiku činnosti bytových družstiev a zmien zákonov súvisiacich so správou bytov, nebytových priestorov a vykurovacích zdrojov bytoviek.

Na konferencii bola v závere aj téma o zákone 200/2022 o územnom plánovaní prezentovanom plánovaní, ktorú za MDaV SR prezentoval pán Ing. Roman Skorka. Zrejme tiež neplánovane sa venoval aj téme zákona č. 201/2022 o výstavbe, ktorú tiež mal prezentovať prezident našej komory pán Ivan Pauer. V každom prípade prezentácia zákonov pána Ing. Romana Skorku bola na vysokej úrovni a človek ktorý sa nevenuje problematike týchto zákonov by nadobudol dojem, že lepší zákon je sotva možné spraviť. Škoda, že prednášajúci bol v časovej tiesni a nemohol sa zúčastniť diskusie aj o týchto zákonoch. Bola by určite zaujímavá a na odbornej úrovni.

Aby sme nevideli zákon 200 a 201/2022 len v ružových okuliaroch, tak pre zaujímavosť poskytujeme textovú časť prednášky pána Ivana Pauera, ktorá vizuálne nebola na konferencii prezentovaná, ale len slovne v zjednodušenej skrátenej forme z dôvodu vystúpenia zástupcu MDaV SR mimo pôvodného programu :

Zákon č. 200/2022 Z. z.

Zákon o územnom plánovaní.

Čo nám priniesol nový stavebný zákon č. 200/ 2022 Z.z. o územnom plánovaní, aké pozitíva alebo  negatíva vidím ?

Dotknem sa len časti zákona, ktoré z môjho pohľadu bežného občana hľadiaceho do budúcnosti štátu a svojej, považujem za dosť dôležité.

Zákon č. 200/2022 Z.z. o územnom plánovaní podľa mnohých vyhlásení prináša úplne novú koncepciu riešenia územného plánovania a povoľovacieho procesu stavieb. Táto koncepcia tak, ako doterajšie zamietnuté návrhy zákonov pre stavebníctvo mala byť základom pre dramatické skrátenie stavebných konaní.

Zákon sa miestami odvoláva na Koncepciu územného rozvoja regiónu, územného plánu mikroregiónu a územného plánu obce a dokonca zavádza aj nový „Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky“ čo je akási obdoba bývalého štátneho úradu URBION – Štátny inštitút urbanizmu a územného plánovania, ale to je o zabezpečení plánovania dlhodobého rozvoja asi všetko.

Pre vysvetlenie, URBION bola výskumno-vývojová a projektová organizácia, ktorá sa od roku 1956 do 31. decembra 1993 zaoberala územným plánovaním a urbanizmom so sídlom v Bratislave.

Výsledky jeho činnosti sa doposiaľ využívajú ako predmet „predaja“ nehnuteľností na Slovensku (fabriky, byty, obchody, pôda a pod.).

Činnosť tohto nového úradu je určená v §7 nasledovne:

(2) Úrad predkladá vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) raz do roka správu o svojej činnosti a tiež vždy, keď o to vláda požiada.

Poznámka: Zákonodarca ponechal na úrade, či nejakú správu vláde pošle, alebo nie, pretože dovetok: “keď o to vláda požiada“ hovorí sám za seba, teda zodpovednosť nie je ani na úrovni komunikácie s vládou…

(3) Úrad zriaďuje ako svoj odborný poradný a iniciatívny orgán pre oblasť sledovania vývoja a trendov v oblasti územného plánovania, prípravy koncepčných dokumentov, všeobecne záväzných právnych predpisov, metodických usmernení a rozhodnutí úradu v oblasti územného plánovania, zriaďuje Radu územného plánovania zloženú zo zástupcov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, profesijných organizácií, vysokých škôl, vedeckovýskumných inštitúcií a odbornej verejnosti; podrobnosti o zložení a fungovaní Rady územného plánovania upraví štatút a rokovací poriadok, ktoré vydá predseda úradu.

Poznámka: hneď prvá veta jasne hovorí, že Úrad je zriadený len na sledovanie vývoja a nie na vývoj a zabezpečenie uplaatnenia jeho výsledkov do praxe…

Jedinou „zaujímavou výkonnou“ činnosťou úradu podľa ods. h) bude poskytovanie financií samosprávnym krajom a obciam dotácie zo štátneho rozpočtu na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie.

Takže nejde o urbanistické plánovanie, ale ide o bankára, ktorý bude prerozdeľovať štátne peniaze…

Na takúto činnosť sledovania, štatistu, archivára a poradcu bez zodpovednosti za rozvoj Slovenska by možno postačilo vydať metodický predpis a na ministerstve vztvoriť odbor pre prideľovanie financií…

Štát by pár miliónov určite ušetril.

Takže aj keď sa zriaďuje tento úrad, stále chýba základ zákona a tým je urbanistické plánovanie dlhodobého rozvoja Slovenska so záväznou dobou plánovania na obdobie 20 až 25 rokov. Zákon síce v niekoľkých ustanoveniach hovorí o urbanizme, ale nie ako o niečom komplexnom a záväznom pre štát, kraj, okres, mesto či obec. V tomto smere je to mačkopes, ktorý nedáva žiadne stabilné pravidlá rozvoja na akejkoľvek úrovni.

Ak by existovali zákonné pravidlá o urbanistickom plánovaní, skončila by na chaotická „ad hoc“ výstavba „na telefón“ čohokoľvek a kdekoľvek! Plánovanie rozvoja obytných sídiel by prinieslo systém do plánovania výstavby bytov, objektov služieb a výroby, podľa skutočných potrieb miest a obcí a nie podľa krátkodobých volebných programov politických strán a záujmov domácich a zahraničných developerov.

 

Ku tomuto ešte uvediem, že podľa výsledkov a záverov medzinárodnej konferencie „Městské inženýrství“ Karlových Varoch v dňoch 6 až 8. okt. 2022 v českej republike chýbajúci legislatívny rámec urbanistického plánovania profesiou „Městský inženýr“ úspešne zaviedli prakticky urbanistické plánovanie miest doplnené aj o konkrétne plánovanie technickej infraštruktúry. Je pritom úplne jedno pod akým oficiálnym titulom sa urbanistické plánovanie obcí, miest, okresov, krajov a štátu nazve, ale je vždy lepšie začať neskoro, ako nikdy, pretože neskoro už je,,…! Tento rámec chýba ešte pre plánovanie krajov a štátu.

Majú aspoň niečo, z čoho môžu a určite budú vzchádzať pri rozširovaní plánovania na okrasy a kraje.  Je úplne jedno pod akým oficiálnym titulom sa urbanistické plánovanie obcí, miest, okresov, krajov a štátu začneme, ale je vždy lepšie začať neskoro, ako nikdy !  Neskoro už je..!

Zákon tiež významným spôsobom obmedzuje možnosti verejnosti zapojiť sa do rozhodovania o území a vo viacerých prípadoch vôbec neumožňuje verejnosti. Sú prípady, keď ani susedom budúceho stavebníka neumožňuje zapojiť sa do rozhodovacieho procesu.

Verejnosť, susedia tak budú mať významne zmenšené možnosti na ovplyvnenie výstavby v ich susedstve.

Napriek niektorým pozitívam v tomto zákone, ako napr. že každá obec a mesto musia mať vyhotovenú územnoplánovaciu dokumentáciu nič nebráni aktuálnemu vedeniu obce túto dokumentáciu priebežne, akokoľvek a kedykoľvek zmeniť tak, ako doposiaľ.

Takže v tomto smere sa toho veľa nezmení…

Vzhľadom na mnoho nejasností a rozporov v samotnom zákone, ktorý mal byť základom pre urýchlenie územných rozhodnutí a stavebných povolení na  výstavbu desaťtisícov bytov ročne myslím, že jeho tvorcovia asi veľmi dobre vedeli o jeho nedostatkoch a nepripravenosti na zavedenie do praxe, asi aj preto jeho účinnosť stanovili na 1.4.2024, po skončení volebného obdobia.

V podstate to potvrdil pán podpredseda vlády SR pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý., gestor tohto zákona na konferencii „Stretnutie lídrov slovenského stavebníctva 2022/H2“ v Bratislave dňa 24.10.2022… Nakoniec sa ukázalo, že stavebný zákon nebol prekážkou pre hromadnú výstavbu bytov, pretože plne postačuje zákon č. 358/2022 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení zákona č. 443/2010 Z.z…

Tiež je celkom zaujímavé, že zákon nadobudol platnosť 7.6.2022, ale účinnosť až 1.4.2024, t. j. po skončení pôsobenia tejto vlády a súčasný zákonodarca ho ponechal, ako výbušný darček novej vláde, pretože už dnes mnohí odborníci v kuloároch hovoria o zmene zákona podobne, ako sa to deje v Českej republike, kde chystajú už tretiu zmenu od jeho zavedenia… Je v mnohých prípadoch tiež komplikovaný, nejasný a nedoriešený, len preto, aby sa splnila politická agenda.

 

Zákon č. 201/2022 Z. z.

Zákon o výstavbe.

Predchádzajúce vlády vrátane súčasnej, potrebu nového stavebného zákona, zdôvodňovali jeho neprehľadnosťou spôsobenou desiatkami zmien a noviel, pričom súčasná vláda ku tomu ešte pridala nový hlavný dôvod, že zákon je už „nemoderný“ a nevyhovuje pre hromadnú výstavbu štátnych nájomných bytov

Takéto vyhlásenia v minulosti a aj teraz považujem za čistú demagógiu, pretože pravda je celkom iná. Na podporu a urýchlenie hromadnej bytovej výstavby postačuje mať peniaze, pozemky, projekty, stavebné povolenia stavebné a materiálové kapacity a novelu zákona č. 443/2010 Z.z., ktorá bola publikovaná, ako zákon č. 358/2020 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení.

V tejto súvislosti si dovolím poznámku:

Na konferencii „Stretnutie lídrov slovenského stavebníctva 2022/H2“ v Bratislave dňa 24.10.2022 podpredseda vlády SR pán Štefan Holý, gestor tohto zákona vyhlásil, že podľa nejakej európskej štatistiky Slovensku údajne chýba až 500 000 nových nájomných bytov…  Podľa iných odhadov je to 220 až 175 000 bytov, ale presné číslo nikto nepozná, bude to asi niekde v strede.

Pri dlhodobom a súčasnom nastúpenom trende mínusovej populácie na Slovensku a postupnom znižovaní priemyselnej výroby v Európe a na Slovensku sa potreba bytov pravdepodobne ešte zníži. Nikto však zo zodpovedných nepozná koľko, kde, prečo a pre koho treba akýkoľvek počet bytov. (Na to slúži urbanistické plánovanie, ktoré v skutočnosti nie je a tak skoro asi  ani nebude…)

Je ešte zaujímavé, že namiesto pôvodnej výstavby štátnych nájomných bytov budú byty stavať zahraničné firmy, ktoré si ich ponechajú a budú ich prevádzkovať a Slovensko bude doplácať na regulované sociálne nájomné – Štefan Holý na spomenutej konferencii lídrov v stavebníctve…

V takom prípade sa nájomník stáva rukojemníkom zahraničného vlastníka bytu, nech bude mať s ním akúkoľvek „bezpečnú“ zmluvu, že ho napr. 10 rokov nevysťahuje. Stačí predať firmu aj s bytmi, alebo spraviť generálnu opravu, alebo nastúpia iné nepredvídané dôvody a nájomník je na ulici…

Ďalšou zaujímavosťou je, že táto výstavba nebude podporovať slovenské hospodárstvo a firmy, ale zahraničné… Výnosy a dane  z výstavby a nájmov za byty nebudú tiecť slovenským firmám a do Slovenskej štátnej pokladnice, ale do zahraničia. To je podpora slovenskému hospodárstvu a občanovi…

Politici a aj občania často oprávnene poukazujú na zdĺhavé povoľovacie stavebné konanie a na nedodržiavanie lehôt stavebnými úradmi, čo zdôvodňujú zastaranosťou a nemodernosťou súčasného stavebného poriadku.

Pravda z praxe je však taká, že vydávanie stavebných povolení z hľadiska administratívnej a časovej náročnosti je veľmi individuálna od stavebného úradu ku stavebnému úradu. Aj preto sme privítali návrat stavebných úradov z miest a obcí pod štát v nádeji na zlepšenie tohto stavu.

Zdĺhavosť stavebných konaní je daná miestnymi podmienkami, ako napr. miestna zaťaženosť požiadavkami na výstavbu, t.j. kapacitné možnosti stavebného úradu, personálna naplnenosť stavebného úradu, kvalifikačné a praktické schopnosti úradníkov, organizácia práce stavebného úradu, kvalitatívna úroveň predkladanej dokumentácie stavieb priloženej k žiadosti o stavebné povolenie, záťaž úradníkov vybavovaním sťažností, obhliadok stavieb, plnenie požiadaviek vedenia obce alebo mesta, niekedy aj osobné záujmy a vzájomné vzťahy žiadateľa a úradu a pod.

Nekonečné reorganizácie stavebných úradov nástupom nového vedenia obce alebo mesta negatívne postihuje kapacitné, kvalitatívne a odborné možnosti práce úradníkov v stavebných úradoch a nepomôže tomu žiadny infosystém napr. e-Goverment, pokiaľ nebude v stavebných úradoch dostatok kvalifikovaných a primerane zaplatených úradníkov. Podľa vyjadrenia pána štátneho tajomníka Holého na konferencii sa počty úradníkov budú ešte znižovať…

Toto všetko má zásadný objektívny vplyv aj na dodržiavanie lehôt pri vydávaní stavebných povolení, ktoré pri súčasnom personálnom a mzdovom poddimenzovaní stavebných úradov je veľmi ťažké až takmer nemožné splniť.

 

Nový stavebný zákon č. 201/ 2022 Z.z. mal byť revolučný vo vydávaní stavebného povolenia a v postihovaní tzv. čiernych (nepovolených) stavieb. Ako to je naozaj?

Podľa § 31 ods. 3 nového zákona č. 201/ 2022 Z.z. Zákona o výstavbe sa konania podľa tohto zákona uskutočňujú len elektronicky v informačnom systéme, ale už neuvádza v akom systéme a ani na systém neudáva nejakú odvolávku.

Ďalej sa v znení tohto § 31 uvádza, že to neplatí, ak by tým mohlo dôjsť k ohrozeniu ochrany utajovaných skutočností a citlivých informácií podľa osobitných predpisov, alebo by malo dôjsť k ohrozeniu plnenia úloh spravodajských služieb.

Čo ma však zaráža je skutočnosť, že podľa navrhovaného zákona sú účastníkmi konania pri zmene a zrušení rozhodnutia o povolení stavby len stavebník a cit. § 33 ods. (3): „vlastník pozemku alebo vlastník stavby a vlastník pozemku, na ktorom má byť, alebo je stavba zhotovená“.

Toto znenie považujem za prejudikovanie, že sa môže jednať aj o žiadosť na už existujúcu možno nepovolenú stavbu na pozemku, pričom sa nehovorí či stavba bola kedysi povolená, alebo nie…

Takže sa nedá vylúčiť pri schopnom právnikovi aj legalizácia nepovolenej stavby…

V § 33 ods. 2, 3, 5, zákon neodôvodnene reštriktívne definoval zásadne zúžený okruh účastníkov napr. pri povoľovaní skúšobnej prevádzky, pri povoľovaní predčasného užívania stavby, pri zmene rozhodnutia o stavebnom zámere, alebo aj v konaní o preskúmanie spôsobilosti nepovolenej stavby len na stavebníka a vlastníka pozemku na ktorom stavba je napriek tomu, že v ustanovení odst. 1. uvádza, ako účastníkov konania aj vlastníkov susedných stavieb a pozemkov, ktorým zostalo právo ku pripomienkam len v rámci posudzovania stavebného zámeru… Zákon takto elegantne vylúčil susedných vlastníkov nehnuteľností pri zmenách stavby počas výstavby, skúšobnej prevádzky alebo zmeny nepovolenej stavby a pod… Takže nemôžem vylúčiť, že v povoľovacom stavebnom konaní sa susedia vyjadria k nejakému stavebnému zámeru a počas výstavby, alebo po dokončení zistia, že v ich susedstve je postavené niečo celkom iné, s čím by nikdy nesúhlasili… 

Stavebný úrad podľa nového zákona už neposudzuje projektovú dokumentáciu stavby, posudzuje len stavebný zámer. V rámci rozhodnutia o povolení stavby Stavebný úrad len určí požiadavky na spracovanie projektu stavby a požiadavky na zhotovenie stavby vrátane podmienok vyplývajúcich zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov a ďalšie podmienky stanovené v § 38 a ods. 4 až 11. v rámci konania.

V prípade, že bolo rozhodnutie o povolení stavby stavebným úradom zmenené, potom podľa § 39 ods. 1 písm. e) je stavebník povinný požiadať o overenie projektu stavby v súlade so zmeneným rozhodnutím o povolení stavby podľa § 39 ods. (1) písm. e).

Vlastníkom susedných stavieb aj verejnosti sa podľa tohto zákona doručuje návrh stavebného zámeru „prostredníctvom informačného systému“ bez jeho jasnej identifikácie (pravdepodobne e-Goverment). Tento spôsob veľmi obmedzuje komunikáciu, verejnosti s úradom, pretože nie každý občan vlastní výpočtovú techniku a má znalosti a zručnosti s takýmto spôsobom komunikácie.

Ďalším problémom je, že každý pozemok a práva susedných vlastníkov nie sú konštantné, sú vždy individuálne a originálne, čo žiadny informačný systém nerieši ani v zahraničí a vyvoláva to množstvo problémov a nedorozumení, nehovoriac o škodách na oboch stranách stavebného konania.

Jedným z ďalších problémov je, že v prípade rozporu so záväzným stanoviskom obce, alebo VÚC ohľadom nesúladu stavebného zámeru s miestnou územnoplánovacou dokumentáciou môže obec podať správnu žalobu (§ 37 ods. 5), pričom takáto správna žaloba v Správnom súdnom poriadku č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok) neexistuje, nie je nijako upravená a pokiaľ mám dobré informácie, tak zatiaľ nie je vypracovaný ani návrh na novelizáciu zákona č. 162/2015 Z. z. v tejto otázke. Takže bude zaujímavé sledovať, čo sa bude so správnou žabou na súde diať, ak si ešte uvedomíme, že advokáti a sudcovia v otázkach stavebného a územného poriadku nemajú žiadne vedomosti okrem vedomostí o vlastníckom prevode a hodnote nehnuteľností… Tvorcovia zákona by mali konečne uvažovať o znovuzavedení odborného arbitrážneho súdu, ako to bolo za totality a ako je to v mnohých štátoch sveta na čele s Anglickom…

Tento nový zákon dal projektantovi mimoriadne a nadštandardné postavenie v celom procese stavebného konania. Podľa zákona projektant na základe požiadaviek stavebníka vypracuje stavebný zámer (§ 24 ods. (6) písm. q), ktorý predkladá k žiadosti o stavebný súhlas – povolenie stavby a na základe stanoviska a podmienok určených stavebným úradom projektant vypracuje projekt stavby podľa overeného zámeru stavby (písm. u)). Toto všetko na základe zmluvy so stavebníkom (viď § 35 ods. 1) projektant prerokuje a posúdi pripomienky stavebného úradu k stavebnému zámeru (vyplývajúce zo záväzných stanovísk, záväzných vyjadrení a vyjadrení) a potom vypracuje z prerokovania správu, ktorá je podkladom rozhodovania stavebného úradu v zmysle § 38 ods. 2 písm. b). Ak zo správy nevyplynú rozpory bez ohľadu na to, ako boli v správe projektanta, úrad sa stanoviskami ďalej už nebude nezaoberať, bude sa s nimmi zaoberať len vtedy, ak z nich vyplynú vzájomné rozpory… Jednoduché, nie ?

11 ods. (1) uvádza, že stavebné práce, ktoré sa uskutočňujú bez ohlásenia alebo v rozpore s potvrdením o ohlásení, bez rozhodnutia o povolení stavby alebo v rozpore s ním, ak ide o jednoduchú stavbu napr. rodinný dom, a ak sa vyžaduje overenie projektu stavby bez overenia projektu stavby, alebo v rozpore s overeným projektom stavby, sú to nepovolené stavebné práce. V § 52 o nariadení odstránenia stavby už zákon upravuje ako, aké a za akých podmienok sa stavby budú odstraňovať.

Ostatné nepovolené stavby v tejto súvislosti zákon nerieši…

Okrem niektorých ďalších nejasných, nejednoznačných ustanovení v zákone, sa konečne do zákona v § 3. ods. (5) dostala aj definícia a potreba vykonávacieho projektu pre samotnú výstavbu, čo doterajšia prax veľmi potrebovala, pretože dochádzalo často k zámene významu názvov medzi realizačným projektom a vykonávacím projektom.

Zákon však nejasne a opatrne v § 38 ods. (6) ponecháva na vôli stavebného úradu vypracovanie vykonávacieho projektu cit.: „Ak sa pre stavbu bude vyžadovať vypracovanie vykonávacieho projektu, stavebný úrad určí podmienky na jeho spracovanie a toto rozhodnutie je povinný odôvodniť.“ Koniec citátu…  Takže povinnosť vyhotovovať vykonávací projekt stavby sa akosi vytratila…

Čo sa týka kolaudácie, tak aj podľa § 44 ods. (4) nového zákona sa kolaudácia začína na podnet stavebníka, ale zákon už nehovorí ako, elektronicky, osobne ústne, listom ? Uvidíme čo prinesie prax…

Ku kolaudačnému konaniu bude musieť stavebník tak, ako doposiaľ predložiť  písomné dokumenty v podobnom rozsahu a obsahu ako doposiaľ, t.j. stavebný denník stavby; protokol o vyhodnotení skúšobnej prevádzky, alebo vyhodnotenie komplexného preskúšania, ak boli povolené; realizačnú dokumentáciu; doklady o vykonaných skúškach vzoriek stavebných výrobkov odobratých na stavbe; výsledky uskutočnených meraní a revízií vyhradených technických zariadení a doklady o ich technickej spôsobilosti na plynulú a bezpečnú prevádzku; geodetická dokumentácia z vytýčenia priestorovej polohy stavby; geodetická časť dokumentácie zamerania skutočného zhotovenia stavby; energetický certifikát budovy, ak podlieha energetickej certifikácii; protokol o odovzdaní a prevzatí stavby; stanovisko projektanta o súlade zhotovenej stavby s overeným projektom stavby; záväzné stanoviská dotknutých orgánov a záväzné vyjadrenia dotknutých právnických osôb, ktoré boli zabezpečené pred podaním návrhu na kolaudáciu stavby a ďalšie náležitosti ustanovené pre kolaudáciu stavby, ktoré boli určené stavebným úradom. Pribudol nám kontrolný protokol o meraní priestorovej polohy stavby a geometrický plán na aktualizáciu katastrálneho operátu. Stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch od protokolu upustiť.

V zákone je aj svetlý bod, že sa konečne upravila funkcia stavebného dozoru, ktorý už nebude len osobou riadiacou uskutočňovanie jednoduchej stavby vykonávanej svojpomocou, ale bude to osoba vykonávajúca kontrolnú činnosť. Takže Stavebný dozor bude od 1.4.2024 konečne stavebným dozorom vykonávajúcim kontrolnú činnosť pre investora – stavebníka.

Ďalší pozitívny prínos nového zákona vidím v tom, že zákon v § 30 upresňuje doterajšie povinnosti vlastníka stavby.

(1) Vlastník stavby je povinný trvalo udržiavať stavbu podľa prevádzkovej dokumentácie tak, aby bola po celý čas prevádzky v súlade so základnými požiadavkami na stavby vrátane požiadaviek na bezbariérové užívanie a s technickými a prevádzkovými predpismi, ktoré sa vzťahujú na jej prevádzku.

písm. d) dodržiavať režim pravidelných kontrol určených prevádzkovou dokumentáciou, technickými predpismi, prevádzkovými poriadkami stavieb a návodmi výrobcov stavebných výrobkov,

Problém je, že zákon nehovorí, kto má vyhotoviť prevádzkovú dokumentáciu stavby, čo má obsahovať, čo sa stane ak prevádzkovú dokumentáciu nikto nevyhotoví a kto bude zodpovedný za poruchy stavby…

Posledný pozitívny prínos nového zákona vidím ešte v tom, že zákon určuje lehotu na vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere podľa § 38 ods. (3) na lehotu 15 dní od doručenia úplnej žiadosti o vydanie rozhodnutia a do 15 dní od vyriešenia rozporov. To je v tomto smere všetko, pretože zákon už nič nehovorí o tom čo sa stane, ak stavebný úrad lehotu nedodrží, resp. hovorí o tom, že ak sa úrad dozvie, že lehotu nedodržal, tak odo dňa, kedy sa o nedodržaní lehoty dozvedel, vydá do 30 dní svoje rozhodnutie.

Je to perfektné vyvinenie sa z nedodržania lehoty a predĺženie lehoty…

O sankcii alebo o nejakých donucovacích prostriedkoch za omeškanie nie je v zákone nič. Takže v médiách bohato propagované garantované skracovanie povoľovacieho procesu a tlak na úradníkov sa do zákona akosi nedostalo.

Tento stavebný poriadok o výstavbe však nevyvinul prakticky žiadny tlak na stále neuspokojenú spoločenskú objednávku, pripravovať a uskutočňovať stavby len odborne spôsobilými osobami v celom spektre výstavby!

Týmito osobami nie sú len architekti, stavební inžinieri a geodeti, sú nimi aj remeselníci s výučnými listami a technici s maturitnými vysvedčeniami so stavebným vzdelaním a vzdelaním potrebným pre stavebníctvo, ktorých je stále väčší nedostatok na stavbách a bez ktorých by stavby nikto nikdy nepostavil…

Takže môžeme sa naďalej tešiť výstavbe vykonávanej automechanikmi, kaderníkmi, pekármi, agronómami, chemikmi a ďalšími po absolvovaní rekvalifikačného kurzu…

Aj pri tomto zákone je celkom zaujímavé, že zákon nadobudol platnosť už 7.6.2022, ale účinnosť až 1.4.2024, t. j. po skončení pôsobenia tejto vlády, akoby darček novej vláde…

Už dnes mnohí odborníci v kuloároch hovoria o zmene zákona, alebo o úplne novom zákone podobne, ako sa to deje v Českej republike, kde chystajú už tretiu zmenu od jeho zavedenia… Aj Český zákon je v mnohých prípadoch komplikovaný, nejasný a nedoriešený, len preto, aby sa splnila niekoho politická agenda.

Zákonodarca si aspoň niečo prisvojil z návrhov zákona Slovenskej stavebných dozorov a odborne spôsobilých osôb uskutočňujúcich stavby – SASDARS z roku 2014 a Stavebnej komory predkladanej na rokovaniach o stavebnom zákone v komisii o zákone za bývalej vlády v rokoch 2016 až 2020 a to rozdelenie zákona č. 50/1976 Zb. na dva samostatné zákony. Konečne upravil funkciu stavebného dozoru, ktorý už nebude len osobou riadiacou uskutočňovanie jednoduchej stavby vykonávanej svojpomocou, ale bude to osoba vykonávajúca kontrolnú činnosť. Takže Stavebný dozor bude od 1.4.2024 konečne stavebným dozorom vykonávajúcim kontrolnú činnosť pre investora – stavebníka, hoci aj tu je čo ešte spresňovať a upravovať.

Ostatné návrhy týchto organizácií týkajúce sa koncepcie stavebného poriadku, územného plánovania a hlavne základu týchto zákonov, urbanizmus z prípravy zákona do roku 2020 zákonodarca neakceptoval.

Aj v tomto zákone je  podstatne viac nejasností, rozporov a nedoriešených vecí, takže  je čo spresňovať, upravovať a meniť..

 

Ivan Pauer

Rodák zo Šale a konštruktér Eiffelovej veže by mal 180 rokov

Bratislava 31. decembra (TASR) – V máji budúceho roku uplynie 180 rokov od narodenia jedného z najznámejších mostárov a konštruktérov bývalého Rakúsko-Uhorska Jána Čiernihausa, ktorý sa – okrem iných konštrukcií a projektov – zviditeľnil vo svete najmä ako blízky spolupracovník Alexandra Gustava Eiffela pri stavbe slávnej Eiffelovej veže v Paríži. Na Slovensku aj v zahraničí je širokej verejnosti menej známy, pritom to bol konštruktér viacerých významných stavieb.

Ján Čiernihaus, neskôr známy ako Feketeházy, sa narodil 16. mája 1842 v učiteľskej rodine v Šali – jeho otec bol Dominik a matka Anna, rodená Feketová. Základné vzdelanie absolvoval v rodisku a gymnaziálne roky prežil v Trnave a v Nitre. Neskôr pokračoval vo vysokoškolskom štúdiu technického zamerania vo Viedni a štúdium úspešne ukončil v Zürichu.

 

TASR – Celý článok o konštruktérovi:

Boli sme na koferencii ZSPS dňa 20.10.2021 – vzdelávanie v stavebníctve

Okrem celkom niektorých zaujímavých tém nás najviac zaujal blok o vzdelávaní v stavebníctve.

 
Najdôležitejšie čo si z konferencie odnášame je, že po 11 rokoch, niektorí odborníci v stavebníctve a funkcionári vo vláde priznávajú katastrofálny stav v nedostatku odborníkov na stavbách, nedostatočnú generačnú výmenu odborníkov a remeselníkov na stavbách a veľmi slabú odbornú prípravu počnúc remeselníkmi a vôbec všetkými odborníkmi pre stavebníctvo.
 
Prezident SASDARS a SSATA (teraz aj SKSR) Ivan Pauer v roku 2010 priebežne na konferenciách a v médiách poukazuje na nedostatky vo vzdelávacom systéme, na nedostatky v príprave a osvedčovaní odborných kvalifikácií v stavebníctve a na chýbajúce systémové celoživotné vzdelávanie v stavebníctve, ktoré v krátkej budúcnosti spôsobia stavebníctvu a Slovensku veľké škody.
 
Ivan Pauer so svojím tímom v roku 2010 pripravil a v roku 2011 nechal akreditovať vzdelávacie moduly pre kvalifikácie Majster stavebnej výroby, Stavbyvedúci, Stavebný dozor a projektant. Vďaka obštrukciám, odporu, lobingu, sebectva, neznalosti veci a konfliktu záujmov zo strany vedenia inej komory akreditácia trvala takmer 3 roky a nakoniec bola len čiastočná na prípravu ale bez možnosti vydať osvedčenie odbornej spôsobilosti… Systémové vzdelávanie a príprava malo byť 350 hodín z čoho malo byť cca 130 hodín prezenčných. Poplatok za prípravu v tom čase bol kalkulovaný na sumu cca 1200,00 € aj s poplatkom za konečné preskúšanie a osvedčenie. Kto by sa išiel učiť na profesiu, keď záverečné vysvedčenie, alebo osvedčenie nedostane?!
 
Od roku 1996 sa príprava a vydanie osvedčenia odbornej spôsobilosti vykonáva v nevzdelávajúcej organizácii v rozpore s ustanoveniami živnostenského zákona a mimo zákona o celoživotnom vzdelávaní a za cca 3 učebné dni a pár stovák t.j. cca 600,00 € záujemca dostane pečiatku a osvedčenie odbornej spôsobilosti pre výkon kvalifikácie Stavbyvedúci a Stavebný dozor…
 
Takže „UŽ“ po 11 rokoch sa prebúdzajú niektoré ministerstvá a zopár odborníkov a zisťujú, že stav v odbornosti v stavebníctve je zúfalý. Hlavne že sa udržiava v podstate zákonne-nezákonný stav a neustále rôznorodé útoky na tých čo tento stav chcú zlepšovať . K náprave je však stále ďaleko, pretože v dobe neskutočného lobizmu a presadzovania osobných záujmov je to takmer nemožné. Toto osvedčenie mu platí celý život, len občas musí zaplatiť vydavateľovi pečiatky a osvedčenia pár desiatok Eur za výmenu zmenenej pečiatky a osvedčenia...
 
Slovensko mohlo byť už 10 rokov lídrom vo V4 v príprave a v celoživotnom vzdelávaní stavbárov, ale prepadli sme sa na chvost možno nie len V4 a EÚ…

 

 

 

Množia sa problémy s novostavbami rodinných domov

PROJEKTANTI, STAVEBNÉ FIRMY A STAVEBNÍ DOZORI NEPODCEŇUJTE POTREBU KVALITNE VYKONÁVAŤ SVOJU PRÁCU A NEPRECEŇUJTE SVOJE VEDOMOSTI !

Minulý rok sa sme riešili 20 stavieb s rôznymi poruchami. Potešujúce je, že začínajú sa na nás obracať vlastníci bytových domov pred rozhodovaním o obnove ich bytového domu. Veľmi potešujúci a vítaný stav.

Problémom sa však stávajú novostavby rodinných domov s plochými jednoplášťovými strechami. Minulý rok sme riešili 3 novostavby vo veku 1-2,5 roku a jednu 4,5 ročnú novostavbu. Ku dnešnému dňu 9.3.2021 už evidujeme 16 problémových novostavieb s problémami plochých jednoplášťových striech, čo je zarážajúci veľmi zlý stav. Príčin je niekoľko, ale veľmi zjednodušene môžeme opodstatnene konštatovať, že ide hlavne o chyby v projekte, v realizácii a v kontrole stavebných prác a dodávok materiálu.

Pre názornosť prikladáme niekoľko fotografií čo dokáže spraviť chybný projekt, realizácia a neznalosť stavebného dozoru s jednoplášťovou strechou. Najzničenejšia konštrukcia strechy bola v spálni, v detskej izbe a v kúpeľni. Mykologický rozbor ovzdušia a povrchu konštrukcií je na konci príspevku.

Stav konštrukcie jednoplášťovej strechy po 4 rokoch užívania mladou rodinou:

Výňatok z mykologickej expertízy:

Kvalitatívna analýzavýsledky ovzdušia:

  • ovzdušie v otvore nad kuchyňou: Penicillium sp., P. olsonii, Aspergillus versicolor
  • ovzdušie v obývačke s jedálňou: Ulocladium sp., Alternaria sp., Penicillium chrysogenum, Cladosporium sp., Dematiaceae, hylohýfomacéty (bledosfarbené huby) – sterilné mycélium;
  • ovzdušie medzistrešné nad sadrokartónom: Neurospora crassa, Fusarium sp., Penicillium olsonii, Chrysosporium sp., Alternaria sp., Mucor sp., Dematiaceae;
  • vonkajšie ovzdušie na záhradnej terase pri okne od okna 200mm: Drechslera sp., Fusarium sp., Cladosporium sp., C. cladosporioides, Acremonium sp., Trichoderma sp., Penicillium sp., Dematiaceae, hyalohýfomycéty – sterilné mycélium, kvasinky;
  • ovzdušie v kuchyni: prerastené Rhizopus sp., viditeľné Dematiaceae, Penicillium sp.

 

Kvalitatívna analýza a výsledky konštrukcií domu:

  • trám v konštrukcie s viditeľnými plesňami: Penicillium spp., Ulocladium sp., Alternaria sp., Cladosporium sp.
  • trám v kuchyni s viditeľnými plesňami: Penicillium chrysogenum, Chalara sp., Alternaria sp., Dematiaceae
  • fólia v detskej izbe s viditeľnými plesňami: prerastené Rhizopus sp., viditeľné Penicillium sp., Alternaria sp., Dematiaceae (tmavosfarbené melanizované huby)
  • trám v spálni s viditeľnými plesňami: Phoma sp., Penicillium sp. P. olsonii, Dematiaceae, Ulocladium sp., Alternaria sp., Cladosporium sp.

 

Pôsobenie identifikovaných mikroorganizmov na osoby v danom kontaminovanom priestore.

Hubové zárodky môžu u zdravých predisponovaných osôb prispieť k rozvoju alergických ochorení, u pacientov s alergiou, resp. astmou môžu spôsobiť významné zdravotné ťažkosti, vrátane závažných astmatických záchvatov  až anafylkatického škového stavu a pod. Silný alergizujúci potenciál majú melanizované huby (kladospóriá, alternarie, ulokládia), ale aj penicíliá, aspergily, trichodermy a neurospory. Silnými producentmi rôznych mykotoxínov a/alebo prchavých organických látok s dráždivým účinkom na sliznice, potenciálne až rakovinotvorným účinkom, sú penicíliá aj aspergily. Aspergillus versicolor je toxická huba produkujúca karcinogénny mykotoxín sterigmatocstín. Jeho izolácia z akéhokoľvek vnútorného prostredia v budovách je považovaná za vážne hygienické riziko. Kvantitatívne  limity zárodkov plesní vo vnútornom obytnom prostredí stanovené Vyhláškou MZ SR 210/2016 Z. z. , ktorou sa mení a dopĺňa Vyhl. MZ SR č. 259/2008 Z. z. vo výške max. 500 KTJ/m3 boli v ovzduší tohto RD významne prekročené. Takisto vyšetrované prostredie nespĺňa kritérium neprítomnosti toxických a patogénnych (silne alergizujúcich) húb v ovzduší – viď vyššie. Toto vnútorné prostredie teda klasifikujeme ako zdravotne nebezpečné pre súčasné a pokračujúce bývanie v tomto dome bez zásadných opatrení na odstránenie súčasného stavu.

 

Toľko z mykologickej expertízy a expertízy ovzdušia v 4 ročnej novostavbe v ktorej 4 roky žila rodina s dvomi deťmi vo veku 2,5 a 4 roky. Ovzdušie sa už zapísalo na zdravotnom stave detí.

 

Autor: Ivan Pauer

Stavebný zákon sa chystá 15 rokov, Ivan Pauer hovorí prečo vlády zlyhali.

Ivan Pauer, prezident našej komory pred 14 dňami poskytol pre ďalší denník odpovede k problematike tvorby „nového“ stavebného zákona.

 

Povoľovanie veľkých aj jednoduchých stavieb je nekonečné, škodí to investorom aj celej ekonomike. Všetci to vedia, všetci s tým súhlasia, ale už 15 rokov s tým nikto nič nevie urobiť. Napísané zákony skončia v koši a trápenie pokračuje.

 

Prezident Stavebnej komory SR Ivan Pauer predchádzajúce dva roky pomáhal s prípravou nového stavebného práva. Ministerstvo dopravy pod vedením Árpáda Érseka (Most-Híd) malo zákony aj hotové, ale napokon ich už nepredložilo do parlamentu. Prekážkou bolo podľa Pauera príliš veľa ľudí v poradnej komisii, z ktorých mnohí nemali skúsenosti.

 

Teraz chystá zmenu stavebného zákona vicepremiér pre legislatívu Štefan Holý (Sme rodina), ktorý si už stavebnú komoru na pomoc nevolal.

 

Pauer v e-mailovom rozhovore k novému zákonu vysvetľuje:

  1. prečo je presunutie stavebných úradov z obcí na štát dobrý nápad;
  2. kedy je územné konanie zbytočné a prečo je lepšie mať radšej poriadne územné plány;
  3. že rizikom zákona o výstavbe z pohľadu korupcie je pozícia takzvaného licencovaného projektanta, ktorý má pri niektorých stavbách fakticky prevziať úlohu stavebného úradu;
  4. prečo sú problém lobisti a príliš veľké množstvo pripomienok.

 

Čo si myslíte o novom stavebnom zákone?

Nič, pretože naša komora napriek prísľubu Štefana Holého nebola na jeho prípravu pozvaná. Základné podklady princípov, ako tvoriť tento zákon, si od nás vicepremiér pre legislatívu s poďakovaním prevzal a viac na nás nemal čas.

 

Je správnym riešením zrušiť územné konanie?

Tu si musíme veci spresniť a rozdeliť. Územný plán by mal byť schválený územným konaním v obci či v meste na základe odsúhlaseného urbanistického plánu. Podľa toho má potom obec schválené všeobecne záväzné nariadenia (VZN), ktoré sa zohľadňujú v procese povoľovania stavieb. Ak je schvaľovaná stavba navrhnutá v súlade s platným územným plánom a VZN, ďalšie územné konanie je duplicitné a zbytočné. Ak sa však stavba v niečom odlišuje od územného plánu, VZN a urbanistického plánu, územné konanie na túto stavbu je potrebné.

 

Dajú sa územné plány obcí a zón vypracovať tak podrobne a nepriestrelne, že môžu v princípe suplovať zmysel a úlohu územného konania?

Ak štát, kraj, okres, mesto a obec vedia, ako chcú rozvíjať svoje územie, nemôže byť problém vyhotoviť komplexný urbanistický plán rozvoja miest a obcí v súlade s rozvojom štátu. Potom už nemôže byť problém vyhotoviť konkrétne, presné a dlhodobo platné územné plány. Toto je doposiaľ na Slovensku pre politickú nevôľu nemožné, napriek tomu, že mnohé vyspelé štáty sveta, a dokonca už aj v Afrike tento systém aplikujú.

 

Čo sú najdôležitejšie a najťažšie úlohy obcí v oblasti územného plánovania?

Hlavným problémom miest a obcí je, že nevedia, čo chcú, ale chcú to. Mnohé mestá a obce nevedia, akým smerom budovať svoj charakter mesta a jeho rozvoj. Preto nie je vzácnosťou, že sa každú chvíľu menia územné plány a zákony. Všetko sa robí ad hoc, kto kedy ako potrebuje. Druhou časťou odpovede je nedostatok nových kvalitných odborníkov s praktickými skúsenosťami pre urbanizmus a územné plánovanie, ktorí poznajú miestne danosti, podmienky pre rozvoj, kultúru, tradície.

 

Súhlasíte s tým, že stavebné konania by sa mali presunúť na štát a územné plánovanie má zostať v rukách obcí?

Áno. Je to aj súčasťou nášho alternatívneho stavebného zákona z roku 2012, ktorý vypracovala Slovenská asociácia stavebných dozorov a odborne spôsobilých osôb (SASDARS) a ktorý bol prerokovaný s poradcami vtedajšieho premiéra na úrade vlády, ale pre revolučnosť nebol prijatý.

 

Prečo je dobré stavebné konania centralizovať?

Pretože sa musí skončiť s anarchiou v riadení. Bez zjednotenia koncepcie rozvoja obytných sídiel a zavedenia riadiaceho systému to inak ani nejde. Preto sú vyspelé štáty vyspelými štátmi, preto sa kedysi bankrotujúce chudobné štáty stali hospodárskymi tigrami, a tí, ktorí tento systém opustili, sa rozpadajú a chudobnejú.

 

Čo hovoríte na myšlienku, že rolu stavebného úradu má pri rodinných domoch a iných jednoduchých stavbách fakticky prebrať licencovaný projektant?

Nielen ja to považujem za administratívny a právny nezmyselný experiment, ktorý môže celkom reálne vytvoriť priestor na bujnenie klientelizmu. Ale hlavne to bude mať s vysokou pravdepodobnosťou až s istotou negatívny vplyv na výstavbu v obciach, susedské vzťahy, ale najmä na vymožiteľnosť práva a náhradu škôd, ktoré to reálne môže spôsobiť.

 

Funguje takýto model aj inde v zahraničí? Aké sú s tým skúsenosti a aké sú riziká?

Niečo podobné existovalo do prvej polovice 60. rokov minulého storočia a za prvej republiky či Rakúsko-Uhorska. Pri tvorbe posledného českého zákona boli tiež takéto návrhy, ale boli aj rýchlo zavrhnuté. Akademicky: osobne by som si vedel predstaviť takého projektanta, ktorý v súlade s platným územným plánom a VZN za prísnych pravidiel vie spraviť projekt pre rodinný dom alebo garáž a dá k nemu vyjadrenie, že spĺňa všetky podmienky pre umiestnenie stavby, a také vyjadrenie odovzdá obci ako napríklad vyjadrenie k vykonaniu stavby.

Takýto projektant by v podstate mohol byť aj každý autorizovaný projektant, respektíve architekt, ale vzhľadom na to, že ide aj o úradný akt, musia byť stabilizované prísne obmedzujúce práva takéhoto aktu, povinnosti a majetková a trestná zodpovednosť projektanta. Musí byť súčasne zabezpečená prísna kontrola takejto činnosti zo strany štátu, nie príslušnou obcou, v ktorej činnosť vykonáva.

 

Takže, kto bude takého človeka kontrolovať, keď nevieme kontrolovať už ani samotnú výstavbu, neexistuje kontrola projektov a mnohých ďalších činností? Nerobme si ilúzie, sme na Slovensku a vieme, ako sa niektorí jednotlivci s pečiatkou v ruke vedia správať, keď sa im dá možnosť.

 

Podieľali ste sa na tvorbe oboch zákonov – o výstavbe a o územnom plánovaní v rokoch 2018 – 2020. Vtedajší minister dopravy Érsek hovoril, že majú byť účinné od roku 2020. Prečo sa tak nestalo?

Čo sa týka zákona o územnom plánovaní, ten bol v zásade napriek niektorým nedotiahnutým kompromisom prijateľný a v praxi použiteľný. Čo sa týka zákona o výstavbe, boli tam viaceré slovné novotvary, čo s praxou na stavbách nemalo nič spoločné, priveľa právnych kľučiek, ako napríklad sankcionovať čiernu stavbu, ale kdesi vzadu v zákone bolo, ako ju nesankcionovať. Ak sa dobre pamätám, naša komora dala asi 150 pripomienok, ktoré sa lobistom a niekomu z tvorcov nepáčili. Celkom bolo vyše 3000 pripomienok, a to zásadných. Zákon sa pri tom počte pripomienok jednoducho nedal upraviť, tak ako všetky predchádzajúce od roku 2006.

 

Čo boli najväčšie slabiny týchto zákonov a prečo sa neodstránili?

Problém bol hlavne vo veľmi veľkej skupine ľudí, ktorí boli v konzultačnej skupine. A mám tiež podozrenie, že hlavne pri zákone o výstavbe sa uplatnili študenti a ľudia, ktorí nemali dlhoročnú reálnu prax v teréne, ale kdesi na škole či v úrade. Dovolím si pripomenúť slová Cyrila Northcote Parkinsona o tvorbe zákonov: ak vláda žiada, aby ministerstvo vyhotovilo zákon k jej problému, ale ministerstvo ho nechce, tak vytvorí 51-člennú komisiu odborníkov z rozličných odborov a záujmov, ktorí sa budú dva roky nekonečne schádzať a hádať, a potom predložia zákon, ktorý je nepoužiteľný alebo už nie je potrebný, pretože problém sa vyriešil aj sám. Ak ministerstvo potrebuje naozaj účinný a kvalitný zákon, vytvorí malú 5-člennú skupinu skutočných odborníkov a zákon za pár mesiacov snemovňa schvaľuje.

 

Je naozaj na Slovensku dĺžka povoľovacích procesov taká problematická v porovnaní s tým, čo je bežné v Európe?

Je a je to spôsobené nekonečnými ad hoc novelami podľa potrieb aktuálnej vlády a podľa potrieb telefonátu strategického investora. Ale hlavný problém je, že na Slovensku už pomaly niet zákona, ktorý je zmysluplne previazaný na iný dotknutý zákon a v stavebníctve túto situáciu vidím ako najhoršiu.

 

Viete to porovnať napríklad s Českou republikou, Rakúskom alebo Maďarskom?

O takých problémoch ako na Slovensku, som v Rakúsku a vo Švajčiarsku nepočul. Zákony si tam nerozbíjajú ako my a zásady pravidiel výstavby takmer nemenia, sú stabilné. V Česku majú podobné problémy ako aj my, napriek tomu, že už mnohé zlepšili. Maďarsko má iný systém povoľovania stavieb ako u nás, ale tam veľmi pokročili v odbúravaní byrokracie v tejto oblasti.

 

Čo robia iné krajiny lepšie?

Viac si strážia lobistov v legislatíve, administratívu rozvojom informačných systémov skôr znižujú, držia sa urbanizmu, teda koncepčného rozvoja obytných sídiel, a hlavne každý pozná svoje práva, povinnosti a zodpovednosť na stavbe a na úradoch.

 

Ako dlho toto trápenie so stavebným zákonom už trvá?

Ak hovoríme o tvorbe nového stavebného zákona, tak od jeho prvej verzie z roku 2006 za Dzurindovej vlády. Ficova vláda mala najbližšie k vytvoreniu nového zákona, ale prevládajú až doposiaľ obchodné záujmy jedincov, lobistov a politických strán a nie záujmy štátu, teda občanov, ktorí ich živia. Potom je tu veľký problém s ľuďmi vo funkciách, ktorí nikdy neriadili výstavbu v praxi a rozhodujú o praxi pri tvorbe zákonov.

Ivan Pauer

Tento článok prezident komory zverejnil 4.4.2020. Bol za neho skritizovaný a donútený ho odstrániť. Veľmi sa mýlil?

***

Zlikviduje premiér Matovič Slovenské hospodárstvo a ekonomiku? Zlikviduje aj stavebníctvo?

Vypnutie krajiny podľa premiéra Matoviča považujem za šialený „hókus pókus“ smerujúci možno k úplnému bankrotu Slovenských firiem, teda aj stavebných, ktoré nemajú také rezervy ako zahraničné, alebo ako obchodné skupiny formátu J&T alebo Penta. Keď ku tomu prirátame život štátu na ďalší plánovaný, možno miliardový dlh s úrokom napr. 1% HDP, tak neverím tomu, že Slovensko, ako torzo poriadne zadĺženého štátneho útvaru ešte ekonomicky a hospodársky prežije.

Nevidím tu žiadnu hospodársku stratégiu rozvoja, žiadne systémové východiská na zabezpečenie chodu štátu počas a po skončení tejto „karantény“… Vidím iba samé improvizácie, dennodenné tlačové besedy s predstavovaním snáh tejto vlády s kritizovaním bývalej a defenzívnu rezignáciu s masívnym doprovodom depresívnych informácií v médiách, po ktorých mnohé združenia, ktoré útočili na sociálnu a zamestnaneckú politiku bývalej vlády, možno niekedy oprávnene, teraz cudne čušia, alebo veľmi jemne reagujú na kroky tejto vlády odborníkov.

Je to úmysel úplne vytvoriť podmienky pre štátny bankrot a otvoriť priestor na skúpenie zbytku majetku Slovenska, alebo len neznalosť, nekompetentnosť a improvizácia?

Hermetické uzatvorenie štátu, je hermetické uzatvorenie dovozu a exportu všetkého tovaru a materiálu pre akékoľvek firmy na Slovensku vrátane potravín. Stavebný priemysel na Slovensku je tiež vo vysokej miere závislé na produkcii a importe stavebných materiálov a tovarov zo zahraničia, čo bude nesmierne pre produkciu chýbať, najmenej komplikovať prácu.

Som toho názoru, že Slovenské stavebné firmy neunesú niekoľko mesačnú nečinnosť, sú kapitálovo poddimenzované, často na hrane existencie a v horšej kondícii, ako zahraničné stavebné firmy pôsobiace na Slovensku. Z drobných nevyhnutných opráv a stavieb Slovenské stavebníctvo vo veľkej miere asi skončí. Či a ako sa znovu pozviecha a začne plniť štátnu pokladnicu sa týmto rozhodnutím stane veľkou neznámou.

Zastavenie hospodárskeho života na Slovensku v mene boja proti čomukoľvek vidím na bankrot aj mnohých ďalších odvetví na Slovensku, čo môže priniesť bankrot sociálneho zabezpečenia a odkázaného obyvateľstva, napr. invalidov, dôchodcov, rómov (pre nás starších cigánov), verejného zdravotníctva, súčasných a nových nezamestnaných len v stavebníctve čo vzniknú atď, atď.

Nová, možno miliardová zahraničná pôžička tento problém nevyrieši, len zvýši reštrikčné hospodárske a finančné opatrenia, aby sa dala vôbec niekedy už i tak zadĺženým Slovenskom splatiť veriteľovi.

Pri asi 60-70 % závislosti na dovoze potravín budeme žrať repku olejnú v modifikáciách napr. bravčový rezeň, alebo kuracina?

To chce premiér Matovič naozaj rozpútať sociálne nepokoje, poštvať občanov a národnosti proti sebe a v rámci výnimočného stavu povolať armádu proti občanom, ktorí sa budú drancovaním chcieť iba najesť, obliecť a byť pod strechou, a proti tým, čo si budú chrániť svoj majetok a životy pred drancovaním?

Otrasy zatiaľ doteraz ovčieho a na všetko odovzdaného Slovenského národa, ktoré môže takéto rozhodnutie spôsobiť, môžu mať nedozierne a možno aj nezvládnuteľné následky s krvou. Toto chceme?

Odprúčam premierovi Matovičovi a vláde aby upustilo od hermetického uzatvorenia štátu a zastavenia hospodárskeho života na Slovensku. Odporúčam vláde, aby sa v tomto krízovom období zaoberala rozvojovou politikou, ako zvyšovať potravinovú a priemyselnú sebestačnosť a ako produkovať vlastnými silami finančné prostriedky do štátnej pokladnice a nie, ako štát ešte viac zadĺžiť a zastaviť hospodársky život.

4.4.2020

Autor: Ivan Pauer

 

Dajte si sami odpoveď na otázky a zamyslite sa:

Bol som ďaleko od pravdy a súčasnosti ?

  • Sú stavbári naozaj spokojní s vývojom na trhu a so svojim roztriešteným „bojom“ za svoje práva a prežitie podlizovaním sa štátnym úradníkom, aby si uchmatli niečo zo stále zmenšujúceho „koláča“ nehladiac na ostatných a budúcnosť štátu a tým aj svoju?
  • Stavebníctvo napriek akémusi dobehu výstavby diaľníc, rodinných domov, menších bytoviek a kde tu nejakým skladovým halám je od roku 1992 resp. 1993-4 v neustálom poklese a ani jedna vláda po vzniku a „rozbehnutí“ samostatného štátu nič nespravila nič systémové pre jeho neustály úpadok… Pripomínam, že s úpadkom stavebníctva akéhokoľvek štátu upadá aj jeho hospodárstvo a celkový život štátu.
  • Sme my stavbári naozaj s týmto spokojní a budeme sa naďalej hrať každý na svojom „piesočku“ a ohýbať chrbty pred úradníkom, aby ho uspokojil a hlavne seba! Nech každý bojuje za seba, ako vie a vykašleme sa na nášho občana, živnostníka a podnikateľa ?

 

Problémy s čiernymi stavbami na Slovensku

V súvislosti s odvysielanou témou o ˇ“čiernych stavbách“ v RTVS 2 dňa 13.10.2020 v regionálnom vysielaní Vám zverejňujeme jeden rozhovor prezidenta našej komory, ktorý sa uskutočnil septembri tiež na tému nepovolených – čiernych stavieb. Z odpovedí si vybrali len jednu vetu, čo však nevadí a chápeme, že nezverejnili ostatné nepríjemnosti nášho každodenného života. Chceme veriť, že sa nevracajú časy aké sme zavrhli 17. novembra 1989.

Keďže sme presvedčení, že občan, ktorý si chce postaviť dom, alebo nejakú drobnú stavbu, prípadne aj domáci podnikateľ chce stavať alebo rekonštruovať to dnes nemajú jednoduché, oproti subjektom, ktoré majú dostatok nástrojov na ovplyvňovanie úradníkov a politikov, tak aspoň zverejníme naše nezverejnené odpovede v plnom znení:

.

Otázka 1.:
Kam až siaha problém čiernych stavieb, je to dôsledok stavebného rozmachu v
porevolučných rokoch, alebo sa to stávalo aj za bývalého režimu?
Odpoveď 1.:
Takzvané Čierne stavby existovali za bývalého režimu aj za prvej republiky aj pred ňou odkedy ľudstvo vytvorilo nejaké pravidlá pre výstavbu. V bývalom režime išlo hlavne o malé hospodárske budovy v záhradách, garáže, dielničky a populárne letné kuchyne.
*
Otázka 2.:
V čom je problém? Máme zlý stavebný zákon, alebo sa málo kontroluje a sankcie sú nízke ?
Odpoveď 2.:
Problém v doterajšom stavebnom zákone nevidím. Doteraz platný stavebný zákon je svojim spôsobom nadčasový, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že napriek vyše 40 zásahom do zákona jeho princíp stále žije a väčšina ustanovení je stále aktuálna. Problém je hlavne v ľuďoch a v zmene našich hodnôt, výmena národnoštátnych záujmov za peniaze.
.
Taktiež stále viac pozorujeme klesajúcu odbornosť v stavebníctve a v chybnom rozmiestnení stavebných úradov do obcí, čo spôsobilo ešte väčší nedostatok odborníkov na stavebných úradoch, ktorí sú ešte ku tomu málo platení a ďalšie a ďalšie systémové chyby v riadení.
.
Čo sa týka samotnej kontroly tak tu si dovolím povedať, že tá prakticky takmer neexistuje a tá čo je, je bezzubá, čo má korene aj v legislatíve, nedostatku právomocí a v malom počte odborníkov a tí čo sú, sú tiež mizerne zaplatení.
*
Otázka 3.:
Ak aj stavebný úrad rozhodne o odstránení čiernej stavby, aká je šanca, že ju majiteľ naozaj aj zbúra?
Odpoveď 3.:
To závisí od odvahy úradníka a politicko-ekonomickej sily, prípadne inej sily osoby, ktorá dostala príkaz na odstránenie stavby a samozrejme o akú stavbu ide, ale hlavne, kto je stavebník.
.
Poznáme predsa dosť prípadov na Slovensku, kedy sa aj rozsiahla, ale aj malá stavba napriek rozhodnutiu stavebného úradu o sankcii alebo o zbúraní stavby, napokon nezbúrala a všetci aktéri zostali spokojní…
Preto si nesmierne vážim úradníkov, ktorí napriek osobným rizikám rozhodnú o sankcii za čiernu stavbu, alebo o jej odstránení, ak sú závažne porušené zákony a zvlášť, ak sa stavby stavajú v chránených územiach.
.
Ku tomuto si neodpustím poznámku, že sú investori ktorí nemajú problém zmeniť zákonom chránené prírodné územie na stavenisko a možno ešte dostanú metál za rozvoj turizmu a európsku dotáciu za ochranu lesov… Potom sa nečudujme, že malí podnikatelia a funkcionári robia a skúšajú to isté a budú hľadať chodníčky, ako stavbu nezbúrať.
.
Pokiaľ nebudú jednoduché, jasné pravidlá v stavebnom poriadku, v urbanizme, v územnom plánovaní a v ochrane našej prírody a osobná trestnoprávna a majetková zodpovednosť politikov a úradníkov v štátnej a miestnej správe, nič sa neudeje, vždy sa bude špekulovať.
*
Otázka 4.:
Prečo je riešenie nelegálnych stavieb také komplikované aj na štátnych pozemkoch? Prečo ich štát jednoducho nemôže odstrániť?
Odpoveď 4.:
Musíme si uvedomiť, že žijeme na Slovensku, každý každého pozná a koho nepozná toho spozná. Ale dôležitejšie je, že občan takmer úplne stratil rešpekt pred zákonmi, pretože vidí, ako politici a nimi volení poslanci nemajú problém zo dňa na deň zmeniť zákony ako momentálne potrebujú, alebo ako to potrebuje niekto, napríklad nejaká firma zo zahraničia. Vidia aj to, že ak nejaká celebrita, alebo politik postaví čiernu stavbu, tak sa nič nedeje, len novinári majú o čom písať.
.
Zákon pritom jasne hovorí, že odstrániť stavbu musí po nariadení jej vlastník na svoje náklady a ak to nespraví, tak môže stavebný úrad na náklady majiteľa stavby dať odstrániť stavbu inému a tu je ten problém, ako zabezpečiť zaplatenie odstránenia čiernej stavby, keď jej majiteľ zrazu nemajetný… Chce to osobnú trestnoprávnu zodpovednosť a majiteľ určite do rána nájde peniaze na jej odstránenie…
*
Otázka 5.:
Navrhovala alebo pripravuje stavebná komora nejaké legislatívne zmeny, ktoré by riešenie nelegálnych stavieb zefektívnili?
Odpoveď 5.:
Naša stavebná komora mala svojho zástupcu v poslednej komisii pre stavebný zákon. Navrhovali sme niekoľko riešení hlavne čo sa týka uzákonenia urbanizmu, ako základ pre hospodársky rozvoj Slovenska a jeho regiónov a tiež sme mali návrhy do stavebného poriadku, ako aj niektorí iní partneri, ale my na tento zákon a na neho napojený právny systém nepozeráme očami politikov a obchodníkov, preto naše návrhy a riešenia sú pre mnohých z nich neprijateľné.
.
Ponúkli sme v oblasti legislatívy pre rozvoj a ochranu prírody Slovenska spoluprácu aj niektorým ministerstvám bývalej vláde a tiež súčasnej, ale teraz sme nedostali žiadnu odpoveď.
.
Máme niekoľko rokov pripravený občas aktualizovaný vlastný návrh zákona o urbanizme (pozn.v súčasnosti celkom prepracovaný a aktualizovaný), územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ale ako som uviedol, znamenalo by to zásadné zmeny pre sociálny a hospodársky rozvoj Slovenska, vzdelávanie a iných oblastí života, vlastne to, čo predpokladá aj agenda 2030 o trvale udržateľnom rozvoji miest a regiónov, ktorú Slovensko roky neplní.
marec 2024
Po Ut St Št Pi So Ne
 123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031
Expertízy a posudky porúch

Copyright © 2015. All Rights Reserved Ivan Pauer, Strmá 616/26, 949 01 Nitra, Slovenská republika.