Construction Chamber of the Slovak Republic, Строительнaя палата Словацкой Республики, Chambre de construction de la République Slovaque

NÁVRH PRINCÍPOV OBNOVY SLOVENSKÉHO HOSPODÁRSTVA, STAVEBNÍCTVA A ŠTÁTU

PRINCÍPY NÁVRHU ZÁKONA

O URBANIZME A REGIONÁLNOM ROZVOJI

A ZÁKONA

O ÚZEMNOM PLÁNOVANÍ A STAVEBNOM PORIADKU

Predslov:

Všetko so všetkým súvisí! Ak štát nemá vlastnú koncepciu rozvoja a spolieha sa len na náhodné, alebo sporadicky nanútené investície zo zahraničia, taky štát čaká len cesta zániku vlastného hospodárstva, postupný zánik hybnej sily ekonomiky stavebníctva a nakoniec domácej spotreby, sociálnej politiky, školstva, vedy a kultúry, až nakoniec štát a národ splynie s okolím, tj. zanikne aj štát, aj národ.

Ivan Pauer, VIPŠ 17.9.2021

 

Slovenská republika sa sociálnou politikou s takmer vôbec neexistujúcim hospodárstvom a národnoštátnym plánovaním rozvoja dostala kdesi na úroveň pred prvou svetovou vojnou, v lepšom prípade na úroveň pred vznikom prvej Československej republiky.

Máme síce nejaký priemysel na Slovensku, ale nie je to Slovenský priemysel! Je to hlavne priemysel vo vlastníctve zahraničných subjektov a zisky produkované prácou Slovenského národa a občanov odchádzajú na rozvoj iných národov a štátov. Slovensko, jeho mestá a obce napriek proklamáciám doterajších vlád, nemá žiadnu reálnu víziu a plán, ktorým smerom sa z dlhodobého hľadiska má uberať rozvoj národa, hospodárstva, miest a obcí.

Slovenská národnoštátna hospodárska politika rezignovala na systémový koncepčný rozvoj obcí, miest a štátu.

Vlády na Slovensku zaviedli „politiku“ „ad hoc“ bez cieľa a vidiny, kde tento nesystémový systém skončí. Rozhodne takýto nesystém nie je v národnoštátnom záujme Slovenska ani v rámci partnerstva deľby práce so susednými a Slovensku tradične blízkymi štátmi.

Tento devastačný stav priniesol pokles vedomostnej úrovne mládeže, ktorá síce vychodí nejaké školy, ale v praxi je použiteľná zväčša na nekvalifikované práce v obchodoch, skladoch, montážnych linkách a ako pomocná sila na stavbách, prípadne na akékoľvek práce v západnom svete, česť výnimkám.

Politicko-komerčné záujmy mnohých politikov na Slovensku spôsobili že, Slovensko, jeho mestá a obce sa pri plánovaní svojho rozvoja už 31 rokov spoliehajú len na lákanie zahraničných „strategických“ investorov, ktorých nám ktosi nadiktuje a ktorí aj tak po čase odídu do Ázie, Ruska, alebo Ameriky.

Takzvaný rozvoj sa v legislatívne nahrádza záujmom zahraničného investora, ktorý umiestni svoju prevádzku hlavne na rovnej poľnohospodárskej pôde, kdekoľvek si zmyslí a vlády za pomoci lokálnej správy dotlačia miestnych úradníkov a poslancov k súhlasu, ktorý by takýto investor v domovskej krajine nedostal.

Všetky doterajšie návrhy, štúdie a programy vlád sa ukázali, len ako politické klišé bez akejkoľvek sily a skutočného záujmu vlád, riadiť sa vlastnými proklamáciami v týchto programoch.

 

Tento návrh princípov tvorby zákona o urbanizme, o územnom plánovaní a o stavebnom poriadku v národnoštátnom záujme rozvíjať Slovensko vychádza z princípu chápania Slovenska, ako jedného veľkého uceleného obytného sídla a potreby vrátiť štátu, hospodárstva a stavebníctva, ako jedného z najdôležitejších základných odvetví hospodárstva a ekonomicky ich postavenie, stabilitu a systém.

Je potrebná obnova celého komplexu výroby, služieb, kultúry, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, ochrany prírody, ochrany životného prostredia, bezpečnosti občanov a štátu a ďalších atribútov života, existencie a rozvoja štátu, ktoré bez stavebníctva nie je možné rozvíjať a nie len udržiavať ako tak pri živote!

STRATÉGIA NÁVRHU ZÁKONA

O ÚZEMNOM PLÁNOVANÍ , REGIONÁLNOM ROZVOJI A STAVEBNOM

PORIADKU

Súčasná legislatíva pre stavebníctvo, ako celku je napriek novým zákonom č. 200/2022 Z.z. Zákon o územnom plánovaní (už v znení zákona č. 205/2023 Z. z. Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy), zákona č. 201/2022 Z.z. Zákon o výstavbe (tiež v znení zákona č. 205/2023 Z. z. Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy) je vo veľmi zlom stave, ak nie v katastrofálnom stave!

Tieto nové zákony napriek ich doplneniu zákonom č. 205/2023 Z. z. Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy a nedostatočnou technickou a organizačnou prípravou s blížiacim sa termínom nadobudnutia jeho účinnosti, nie len podľa nášho názoru, ale aj názoru ďalších združení napr. obcí a miest, stavovské združenia v stavebníctve a členov nášho združenia, s vysokou mierou istoty prinesú viac problémov mestám, občanom, stavebným úradom, štátu a stavebníctvu ako celku. Pre nevyriešené nedostatky v týchto zákonoch bolo preto najvhodnejšie zákony č. 200/2023 Z.z., č. 201/2023 Z.z. a 205/2023 Zz. odložiť účinnosť aspoň o 12 mesiacov, ale poznajúc stav tvorby legislatívy by to malo byť najmenej o 24 mesiacov. Je nevyhnutné vykonať ich úplnú celkovú rekonštrukciu! Prvý krok riešenia tejto zmätočnej situácie v legislatíve pre stavebníctvo považujeme za prioritu pripraviť prechodnú zrozumiteľnú veľkú novelu nadčasového, ale za posledných 35 rokov zdeformovaného zákona č. 50/1976 Zb. o Územnom plánovaní a Stavebnom poriadku.

Ako ďalší krok považujeme za nevyhnutné uzákoniť definíciu „Národnoštátny záujem“ a začať naozaj s novým prístupom politiky riadenia rozvoja štátu a hospodárstva Slovenska a to aj na regionálnych a miestnych úrovniach ku čomu je potrebný desiatky rokov chýbajúci administratívno-právny a technický základ, a to zákon o Urbanizme a regionálnom rozvoji Slovenskej republiky, prípadne dva takéto samostatné zákony.

**

Základ základov politiky fungovania rozvoja štátu je strategické plánovanie jeho dlhodobého rozvoja!

Nie udržateľného rozvoja, ale dlhodobého rozvoja!

Všetky doterajšie návrhy, štúdie a programy vlád sa ukázali, len ako volebné klišé strán, bez akejkoľvek sily a skutočného záujmu riadiť sa vlastnými proklamáciami o rozvoji Slovenska v týchto programoch.

Prišiel rozhodujúci čas a katastrofálny stav Slovenska to ukazuje, že je nevyhnutné konečne prijať zákon o pravidlách rozvoja štátu a nie len vyhlasovať proklamatívne rozvojové tézy vo vládnych programoch so zadnými politickými dvierkami o lákaní strategických zahraničných investorov, ktorými sa aj tak nakoniec nikto neriadi, pretože aj tak nakoniec sa plnia aktuálne požiadavky zo zahraničia.

Účelom definovať „Národnoštátny záujem“ a uzákonenia pravidiel obnovy, výstavby a trvalého hospodárskeho a sociálneho rozvoja je zabezpečiť dlhodobý celospektrálny rozvoj štátu, jeho smerovanie a ciele rozvoja, ako celku s jeho jednotlivými funkčnými časťami na tradičných piatich základných úrovniach riadenia s prognózou aspoň 20-25 rokov dopredu.

Základná úroveň riadenia hospodárstva na Slovensku:

1. Národná celoštátna úroveň.

2. Krajská úroveň.

3. Okresná úroveň.

4. Mestská úroveň.

5. Obecná úroveň.

Preto je potrebné definovať a dať základné pravidlá strategického rozvoja štátu a výstavby mest a obcí s celou infraštruktúrou vedúcej k rozvoju hospodárstva a sociálnej politiky štátu.

Základné východiská obnovy, výstavby a rozvoja štátu: 

o definovaní národnoštátneho záujmu nastupuje konkrétne plánovanie budovania a rozvoja štátu, ktoré okrem iného zahŕňa prioritne pravidlá na ochranu a využívanie poľnohospodárskej, lesnej a pasienkovej pôdy, vodných tokov a vodných plôch pre zabezpečenie potravinovej bezpečnosti, výstavbu komplexov pre výrobu a spracovanie potravín; bývanie; sociálne, humanitárne a zdravotné zabezpečenie občanov, vzdelávanie, vedu, kultúru, voľný čas, šport, obranu, ai., t.j. celkový rozvoj štátu.

Aby sa naplnili tieto cele, po skúsenostiach z totálnou decentralizáciou moci po roku 1990 a hlavne po roku 1995 je nevyhnutné, aby štát v národnoštátnom záujme svojej existencie prevzal späť do majoritného vlastníctva riadenie a kontrolu všetkých prirodzených monopolov, všetky hlavné nosiče médií, energií a ich subsystémy, strategické zdroje a nosiče informácií a ich zariadení, pozemné komunikácie okrem komunikácií miest a obcí, ťažobných systémov a ložísk podzemných zdrojov surovín a energií, vzdelávanie, základnú zdravotnú starostlivosť, vedu a výskum, obranu a rozvoj štátu a i.

*

Princíp plánovania hospodárstva, priemyslu a subsystémov na Slovensku na štátnej úrovni:

Veľké rozvojové projekty s vplyvom na celonárodný a celoštátny rozvoj Slovenska s dopadom na demografický a celospoločenský rozvoj, rozvoj infraštruktúry strategického a národného významu a záujmu strategického priemyslu, energetiky dopravy, vedy a výskumu, vzdelávania, zdravotníctva, výroba distribúcia strategických liečiv, potravinovej bezpečnosti, vojenskej a civilnej obrany, menový a finančný sektor musí plánovať, uskutočňovať, riadiť a kontrolovať štát. Všetky hospodárske odvetvia, infraštruktúra a služby musia byť na území Slovenska rozmiestnené plošne logicky v súlade s miestnymi surovinovými, energetickými, ľudskými, komunikačnými a ďalšími zdrojmi, dopravnými sieťami, ubytovacími možnosťami, vzdelávacími a sociálnymi zariadeniami pre pomoc rodinám, tradíciami, prírodnými danosťami a pod. tak, aby zohľadňovali ochranu prírody, poľnohospodárskej pôdy, lesov a pasienkov, vodných zdrojov a tokov, atď.

Ich realizácia, majoritné vlastníctvo kľúčových a rozhodujúcich odvetví hospodárstva, správa,

riadenie a rozvoj musí byť v rukách a pod výlučnou kontrolou štátu ! Len vtedy je možné viesť v maximálne možnej miere suverénnu samostatnú hospodársku a sociálnu politiku nie len udržateľnosti, ale trvalého rozvoja štátu o ktorej sa na Slovensku často hovorí a ktorá sa vzhľadom na nebezpečný vývoj vo svete každým dňom pre hospodárstvo a sociálny zmier na Slovensku stáva stále aktuálnejšou!

Je potrebné si uvedomiť, že štát je jedno veľké obytné sídlo s potravinovými, surovinovými, energetickými a výrobnými zdrojovými možnosťami s pôvodným dominantným majoritným národom so svojimi špecifickými vlastnosťami, tradíciami, kultúrou, sociálnymi tradíciami a zručnosťami, ktoré je ešte atomizované a špecifické v jednotlivých lokalitách Slovenska.

Na to, ktorým smerom sa má štát a jeho hospodárstvo a stavebníctvo rozvíjať a čo má pre najbližšie obdobie aspoň na 25 rokov dosiahnuť, je nutné vychádzať z celoštátnych národných a lokálnych špecifík Slovenska vrátane historických väzieb a vzťahov na rozvoj a smerovanie susedných a národne blízkych štátov. Na základe týchto daností, poznania histórie a súčasnosti je potrebné ustanoviť „Národnoštátny záujem“ (charakter, smerovanie a ciele štátu) a štátna politika musí vytvárať legislatívne podmienky a prostredie pre koncepčný, systémový a dlhodobý rozvoj štátu a národa, ako jeden nedeliteľný celok.

Definovanie „Národnoštátneho záujmu“ je základ pre určenie charakteru štátu, jeho rozvoj a ciele bytia v nastávajúcich, už nezvratných zmenách vo svete a miesta národných štátov a ich hospodárstva v nastupujúcom novom svete.

Príklad plošného plánovania rozvoja štátu na celoštátnej úrovni:

 

Princíp plánovania rozvoja štátu cez princípy a základné pravidlá urbanizmu na štátnej celoplošnej úrovni:

*

Základný hrubý vstupný princíp urbanistického plánovania na celoštátnej úrovni:

Na základe definovaného národnoštátneho záujmu nastupuje konkrétne plánovanie budovania a rozvoja štátu v zmysle uvedeného znázorneného princípu plánovania, ktoré okrem iného zahŕňa najmä pravidlá na ochranu a využívanie poľnohospodárskej, lesnej a pasienkovej pôdy, vodných tokov a vodných plôch pre zabezpečenie potravinovej bezpečnosti, výstavbu komplexov pre výrobu a spracovanie potravín; pre bývanie; sociálne, humanitárne a zdravotné zabezpečenie občanov, vzdelávanie, vedu, kultúru, voľný čas, šport, obranu, a i., t.j. celkový rozvoj štátu.

Orientačná schéma plánovania:

Do celoštátnej úrovne plánovania patria hlavne veľké projekty s vplyvom na celonárodný a celoštátny rozvoj Slovenska s dopadom na demografický a celospoločenský rozvoj, rozvoj infraštruktúry strategického a národného významu a záujmu hlavne strategického priemyslu, energetiky dopravy, vedy a výskumu, vzdelávania, zdravotníctva a potravinovej bezpečnosti, vojenskej a civilnej obrany, menový a finančný sektor musí plánovať, uskutočňovať, riadiť a kontrolovať štát. Ich realizácia, vlastníctvo, správa a riadenie musí byť v rukách štátu.

Príklad plošného plánovania rozvoja štátu na krajskej úrovni:

 

Na krajskej územnej úrovni sa infraštrukturálny rozvoj navrhuje, plánuje a posudzuje v spolupráci a v koordinácii s väzbou na celoštátnu úroveň plánovania a riadenia.

Sú to väčšie vnútroštátne programy krajskej infraštruktúry, ako sú napr. dopravné a energetické systémy krajského významu, rozvojové projekty sociálnych programov a služieb, potravinová produkcia a jej spracovania, energetika a siete, informačné systémy, letecká, cestná a vodná doprava a pod.

Príklad plošného plánovania rozvoja štátu na okresnej úrovni :

 

Na okresnej územnej úrovni sa infraštrukturálny rozvoj navrhuje, plánuje a posudzuje v spolupráci a v koordinácii s väzbou na krajskú úroveň plánovania a riadenia. Sú to menšie vnútroštátne programy infraštruktúry, ako sú napr. dopravné a informačné systémy okresného významu, energetika a jej siete, sociálne programy a služby, vzdelávanie, zdravotníctvo, produkcia potravín a jej spracovanie a pod. Plánovanie na okresnej úrovni je podriadené plánu rozvoja na krajskej úrovni.

Príklad plošného plánovania rozvoja štátu na mestskej úrovni :

 

Na mestskej územnej úrovni  sa infraštrukturálny rozvoj navrhuje a plánuje podrobne v spolupráci a v koordinácii s okresným úradom.

Je to hlavne menšia vnútromestská infraštruktúra, ako napr. cesty a informačné systémy mestského významu a významu vo väzbe na okresné siete, mestská doprava, školstvo, maloobchod, odpadové hospodárstvo, mestské služby, kultúrne zariadenia, športoviská, oddychové zóny, priemyselné zóny, a i. Plánovanie na okresnej úrovni je podriadené plánu rozvoja na okresnej úrovni.

Príklad plošného plánovania rozvoja štátu na obecnej úrovni :

 

Na obecnej územnej úrovni  v prípadoch infraštrukturálnych stavieb sa navrhuje a plánuje rozvoj podrobne v spolupráci a v koordinácii s okresným úradom.

Sú to hlavne menšie obecné stavby infraštruktúry, ako sú napr. cesty a informačné systémy miestneho významu a významu vo väzbe na okresné siete, poľnohospodárska prvovýroba a poľnohospodárske služby, základné školstvo, miestna kultúra, služby miestneho významu, ťažba a spracovanie miestnych surovín, zdravotnícke služby miestneho významu. Plánovanie na okresnej úrovni je podriadené plánu rozvoja na mestskej úrovni.

Princípy priameho technicko-administratívneho umiestňovania stavieb na území Slovenska:

aradoxne, jediná „pred úradnícka“ vláda, vláda historicky asi najväčšej devastácie štátu s prípravou takýchto podmienok už začala, pretože aj keď bez porozumenia, ale aspoň trochu jej úradníci počúvali a urobili k plánovaniu rozvoja štátu prvý „štvrť krok“ tým, že pôvodný zákon č. 50/1976 Zb. rozdelila na dva zákony a v prijatom zákone č. 200/2022 Z.z. o Územnom plánovaní toto plánovanie rozšírila o akési nezáväzné ustanovenia o urbanistickom plánovaní, a založila úrad územného plánovania „URBION“. Zatiaľ je to úrad bez jasných princípov a akejkoľvek koncepcie plánovania, bez riadenia a kontroly hospodárskeho rozvoja štátu a bez právnej – zákonnej sily týchto činností. Úrad je zatiaľ určený len pre schvaľovanie územných plánov a rozdeľovanie dotácií na ich preplatenie…

*

Princíp verejnosťou a úradmi použiteľného územného plánovania by mal byť v zásadách tejto schémy územného plánovania:

 

Napriek viacerým nedostatkom v zákone č. 200/2022 Z.z. o Územnom plánovaní sa však na už dá začať s principiálnymi legislatívnymi úpravami na založenie „základného legislatívneho kameňa rozvoja“, a to vytvorenie zákona Urbanizme a regionálnom rozvoji Slovenska !

Čiastočné pozitívum zákon č. 201/2022 Z.z. ô Výstavbe priniesol do štruktúry prípravy, riadenia a kontroly Stavebných prác a to do činnosti projektanta, ktorý bude pre stavebníka zabezpečovať

Stavebné konanie a stavebné povolenie a stavebný dozor bude v niektorých prípadoch aj vyslovene ako kontrolný inštitút na niektorých stavbách vymedzených týmto zákonom.

*

Zjednodušená základná schéma prípravy, riadenia a kontroly výstavby aká doteraz nie je, a aká by mala byť podľa nového zákona, ale opäť sa ukazuje, že celkom až tak nebude:

 

Záverom:

Vzhľadom ku tomu, že Slovenská republika je parlamentnou republikou sme toho názoru, že by to mala byť národná rada, ktorá bude vynucovať a kontrolovať dodržiavanie národnoštátneho záujmu, plánovanie a realizovanie rozvoja štátu miest a obcí vládou.

Aby štát, resp. politici mohli vytvoriť takéto podmienky, musia si uvedomiť, že štát je jedno veľké obytné sídlo s pôvodným dominantným majoritným národom so svojimi špecifickými vlastnosťami, tradíciami, kultúrou, sociálnymi tradíciami a zručnosťami, ktoré sú ešte atomizované a špecifické v jednotlivých lokalitách Slovenska.

Na to, ktorým smerom sa má štát rozvíjať a čo má pre najbližšie obdobie aspoň na 25 rokov dosiahnuť aj z pohľadu vo väzbe na rozvoj a smerovanie susedných a národne blízkych štátov, musí politik a hospodár štátu mať aspoň základné vedomosti o týchto celoštátnych a lokálnych špecifikách Slovenska, a musí vytvoriť legislatívne podmienky pre koncepčný systémový dlhodobý rozvoj štátu a národa, ako celok.

Je najvyšší a možno aj nojvhodnejší posledný čas v aktuálnom politickom dianí v Európe a meniacom sa svete, aby sa politici na Slovensku zamysleli, či sa vydať novým smerom k multipolárnemu svetu a zabezpečiť národu a štátu jeho rozvoj a existenčnú budúcnosť, alebo myslieť len na momentálny osobný prospech nech je v akejkoľvek forme, ale v konečnom dôsledku so svojimi rodinami zaniknúť v beztvarej mase zničenej Európy bez zdrojov pre udržanie sociálnej rovnováhy a priemyslu, ktorý každým dňom stráca na sile, progrese a trhoch, pretože tzv. vodcovia Európy a jej vazalských štátov (už len krajín) pre zachovanie svojej krátkej slávy na politickom nebi nadradili zvrátenú ideológiu a servilnosť nad národnoštátne záujmy a prežitie svojich vlastných národov a štátov.

Vďaka hlavne komerčnému lobizmu pod zástavou odbornosti a prispôsobovaniu legislatívy Európskej únii vlády a parlament zničili dobrý nadčasový stavebný zákon, prijali dva nové paškvily a teraz sa na ministerstve prácne snažia vymyslieť kompromis starého s novým zákonom v rámci veľkej novely zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon).

Slovensko skôr či neskôr čaká totálna rekonštrukcia celej stavebnej legislatívy a nie len jej.

Pre hospodárstvo a rozvoj štátu je nevyhnutné určiť a kodifikovať národnoštátny záujem vrátane zákona o celoplošnom urbanizme a regionálnom rozvoji. Ak si toto politici a odborníci majúci vplyv na politikov neuvedomia a neosvoja, môžeme len snívať o hospodárskom, stavebnom a sociálnom rozvoji národa a štátu… O suverenite od ktorej sa odvíja národnoštátny záujem a rozvoj štátu je momentálne veľmi ťažko hovoriť….

Všetko so všetkým súvisí a jedno bez druhého nefunguje, čo môžeme vidieť a zažívať každý deň odkedy na Slovensku začali meniť fungujúce zákony na nefungujúce !…

Také legislatívne návrhy už niekoľko rokov existujú (od nov. roku 2012 združenie SASDARS) a priebežne ich od dec. roku 2015 ich aktualizuje naša komora. Žiaľ doterajšie vlády sa týmto návrhom vyhýbali a považovali ich za utopický nezmysel až na to, že mnohé štáty, ktoré sme považovali za zaostalé a nás už v rozvoji dobehli a predbezli a my naopak vrátili desaťročia späť. Je však potrebná vízia a skutočné národnoštátne cítenie, konanie, odvaha a politická vôľa zaoberať sa takýmito návrhmi, prijať ich a konečne niečo spraviť pre Slovensko, národ a jeho budúcnosť !

Slovensko ako štát a jeho hospodárstvo a národ pre svoj trvalý rozvoj a prežitie v nových mnohopolárnych podmienkach spolužitia a spolupráce medzi národmi a ich štátmi potrebuje kodifikovať a ustanoviť Národnoštátny záujem a Zákon o Urbanizme a plánovaní rozvoja štátu a jeho regiónov, prípadne ako dva samostatné zákony.

 

V Nitre 19.02.2024

Autor:

Ivan Pauer a kolektív pre legislatívu Stavebnej komory Slovenskej republiky.

Článok na stiahnutie:

NÁVRH PINCÍPOV OBNOVY SLOVENSKÉHO HOSPODÁRSTVA A ŠTÁTU

 

 

jún 2024
Po Ut St Št Pi So Ne
 12
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930
Expertízy a posudky porúch

Copyright © 2015. All Rights Reserved Ivan Pauer, Strmá 616/26, 949 01 Nitra, Slovenská republika.