PROBLÉMY S OBNOVOU STAVEBNÝCH PAMIATOK
Občas nám prichádzajú sťažnosti na chybne a nevhodne obnovované a rekonštruované stavebné pamiatky. Niektoré nemajú žiadnu ochranu ako pamiatka, iné majú ochranu ako štátna kultúrna pamiatka alebo miestna pamiatka pod ochranou obce.
Dnes môžeme zhrnúť najviac kladené otázky ohľadom narábania s pamiatkami t.j. údržba, opravy, prerábky, rekonštrukcie a významné obnovy. No najväčší problém majú občania so zle vykonanými stavebnými úpravami v rozsahu rekonštrukcie a významnej obnovy. Občania však nie sú v týchto otázkach sami, problémy majú aj niektoré menšie obecné stavebné úrady. Preto si odpovieme na niektoré kladené kľúčové otázky z oblasti zásahov do stavieb pod zákonnou ochranou ako kultúrna, alebo miestna pamiatková budova, ale aj vôbec historických stavieb ktoré nie sú pod ochranou zákona.
Modelový prípad kdesi na Slovensku:
Obec nemala dostatok peňazí na obnovu kaštieľa tak si dala spracovať projektovú dokumentáciu na jeho významnú obnovu aby ohla dostať dotáciu a bezúročnú pôžičku od Štátneho fondu rozvoja bývania. Je to jedno z riešení ako stavbe pomôcť, ale nie vždy to musí dobre dopadnúť. Stáva sa žiaľ aj to, že niektoré, zvyčajne malé obecné stavebné úrady vyžadujú splniť aj energetickú triedu v zmysle zákona č. 555/2005 Z.z. o energetickej efektívnosti budov v aktuálne platnom znení k danému času žiadosti o stavebné povolenie, pretože inak povolenie odmietajú vydať. Dobre, stavebník – vlastník kaštieľa vyhotoví obnovu aj podľa zákona č. 555/2005 Z.z…
Kaštieľ pred niekoľkými rokmi zrekonštruovali a obnovená budova bola zaradená do nízko energetickej triedy. To sa podarilo vďaka aplikovaniu minerálnej vaty na pôvodné 1,1 m hrubé múry z kameňa. Reakcia miestnych ľudí a turistov na novú fasádu je viac negatívna, ako pozitívna. Nemáme síce žiadne reakcie na pocitové teplo v kaštieli a vyčíslené úspory oproti predchádzajúcemu obdobiu pred obnovou, ale máme negatívne reakcie na rastúcu vlhkosť a zápach v interiéri. Pripomínam, že takýchto prípadov je viac.
Tento kaštieľ, kdesi v obci na Slovensku však patrí aj pod ochranu kultúrnych pamiatok. Bol postavený pred rokom 1800 preto musím upozorniť, že stavby postavené pred rokom 1945 a ktoré sú pod pamiatkovou ochranou nespadajú pod žiadne technické normy EÚ a ani Slovenské technické normy, doslova ž i a d n e ! Preto je nepochopiteľné, ako niekto mohol navrhnúť, alebo požadovať, odsúhlasiť, alebo podmieniť rekonštrukciu historickej stavebnej pamiatky splnením akejkoľvek energetickej triedy, alebo nejakej inej podmienky platnej po roku 1945. To by sme potom museli všetky historické stavby zabaliť do minerálnej vaty alebo polystyrénu, čo je vrcholný nezmysel.
Kaštieľ z pred roku 1800 sa po rekonštrukcií stal síce nízkoenergetickým, ale mikroklimaticky a zdravotne sa momentálne stáva neobývateľným dokonca ani dočasne. Čo môžeme ďalej očakávať po takejto obnove ?
Aj keď momentálne nepoznáme akým celkovým rozsahom stavebných úprav kaštieľ prešiel a čo všetko ešte pre dosiahnutie nízkoenergetickej triedy vykonali, môžeme bez obáv konštatovať, že stavbu zadusili a môžeme opodstatnene očakávať aj jej postupnú celkovú degradáciu až zničenie aj so všetkým zariadením.
Je potrebné si uvedomiť, že ešte začiatkom 19. storočia a hlavne pred ním boli takmer všetky stavby a zvlášť stavby tohto druhu budované hlavne z kameňa, alebo z pálenej a nepálenej tehly, s hrúbkami stien nad 60 cm až do 100 cm a niekedy aj viac. Akékoľvek zateplenie, kontaktné, alebo predsadené – odvetrané, je zbytočné a historickú stavbu môže len poškodiť!
Je potrebné si tiež uvedomiť, že zákon č. 555/2005 Z.z. v aktuálne platnom znení ku dňu obnovy a zateplenia stavby sa vzťahuje len na stavby vybudované po roku 1945, t.j. pod jurisdikciu tohto zákona nespadajú stavby vybudované pred rokom 1945 ! Preto nie je možné, aby akýkoľvek vlastník stavby alebo úradník vyžadoval uplatnenie požiadaviek zákona č. 555/2005 Z.z. na staršie stavby a už vôbec nie na stavby chránené, ako kultúrne pamiatky, alebo chránené ako pamiatky lokálne, napr. pod ochranou obce po odsúhlasení poslancami obce.
Dostávame aj otázky, či je pravdou, že pri rekonštrukcií fasád pamiatkových stavieb je nutné dodržiavať normy EÚ, čo veľmi predražuje obnovu, sa musí zachovať historická podoba fasády…
Je potrebné vedieť o aké stavby ide a či boli vybudované pred rokom 1945, alebo po roku 1945. To je principiálny rozdiel! Tiež si treba uvedomiť, že ku každej takejto historickej stavbe je nutné pristupovať citlivo, individuálne a s dostatočnými odborným, technickým a architektonickým cítením a znalosťami. Technické normy EÚ a tiež naše nie sú dogmy, ktoré sa musia za každú cenu, teda aj za cenu poškodenia, alebo zničenia historickej stavby dodržať. Normy je potrebné len vedieť čítať, chápať a aplikovať ich v praxi. Keby to mnohí zodpovední úradníci a projektanti robili, tak by nebolo toľko nezmyslov na stavbách a nie len na nich. Rozhodne na akýchkoľvek stavbách vybudovaných pred rokom 1945 zateplovanie nemá čo hľadať a už vôbec nie na chránených stavbách. Principiálne akékoľvek normy na stavby vybudované pred rokom 1945 neplatia, platia z nich len tie časti, ktoré sa týkajú nejakého doplnenia pôvodnej stavby novým zariadením, alebo stavebnou zmenou.
Pri navrhovaní opráv, rekonštrukcií a obnovy pamiatkovo chránených stavieb, alebo správnejšie pri všetkých stavbách vybudovaných pred rokom 1945 je potrebné v zásade dodržiavať pôvodné stavebné a technologické postupy platné v dobe ich výstavby, alebo aspoň čo najbližšie k tomu časovému horizontu. Odborná literatúra pre rekonštrukcie a opravy starých dobových stavieb sa na trhu dá získať, problém je skôr v odbornej príprave na školách a použitie vedomostí v praxi. Z hľadiska legislatívy odporúčame riadiť sa hlave zákonom č. 49/2002 Z.z. v aktuálne platnom znení a veľmi dobrá pomôcka je aj odborná príručka k ochrane, udržiavaniu a starostlivosti o pamiatky VANEDECUM vlastníka kultúrnej pamiatky ISBN 978-80-89175-71-0, ktorú vydal Pamiatkový úrad SR v roku 2017. Samozrejme treba dodržiavať predpisy bezpečnosti práce, aktuálne platný stavebný zákon a ďalšie predpisy podľa druhu zásahu do pamiatkovej stavby a tiež technické normy na tie časti aplikovaných stavebných konštrukcií a riešení, ktoré sa do pamiatkovej stavby dodatočne implantujú, napr. elektrorozvody, sociálne zariadenia, vodoinštalácie a pod.
Čo treba spraviť pred zahájením obnovy historickej stavebnej pamiatky?
Odpoveď sa dá zhutniť na tieto základné princípy:
- podrobne zmapovať a zaznamenať aktuálny vizuálny stav pamiatky;
- diagnostikovať technický stav;
- v maximálnej možnej miere identifikovať spôsob pôvodnej výstavby;
- navrhnúť stavebné úpravy v súlade s pôvodnou technológiou výstavby;
- zosúladiť spôsob vykonania prác so súčasnými technickými a materiálovými možnosťami;
- dodržať pôvodnú vizuálnu stránku pamiatky podľa dobových dokumentov;
- dať vyhotoviť projektovú dokumentáciu projektantovi, ktorý vie doložiť, že má zodpovedajúce vzdelanie, odbornosť – kvalifikáciu pre pamiatkové – historické stavby a dlhodobo sa im aj venuje;
- nájsť kvalitných odborníkov na prípravu a vykonanie stavených prác na historickej pamiatke;
- nájsť kvalitný stavebný (technický) dozor, ktorý má skúsenosti s historickými stavebami.
Splniť uvedené podmienky pre zabezpečenie kvalitnej obnovy historickej stavby, alebo pamiatky pri dnešnom stave odborníkov tohto zamerania na Slovenskom stavebnom trhu vôbec nie je jednoduché. Ochrana a obnova stavebných pamiatok je veľmi náročný proces už od samotnej prípravy a zbabranú stavbu niekedy pomôže opraviť len buldozér a vybudovať jej repliku…
Je to normálne, bežné zasahovať takýmto spôsobom, teda zateplovaním obvodových stien, výmenou starých okien za nové a pod. do historických stavieb?
Zateplovanie historických stavieb, výmena pôvodných klasických drevených okien a dverí za plastové, výmena drevených parkiet z masívu za laminované platne a podobne je čistým Bohapustým zločinom ničiacim nie len technickú a architektonickú stránku historickej stavby, ale aj historický, technický a často až umelecký odkaz našich predkov a časti našej histórie. Je to barbastvo !
Žiaľ, na Slovensku je takto znehodnotených stavieb viac, niektoré menšie som aj sám riešil, ale nemienim ich menovať a robiť si ďalšie nepríjemnosti za poukázanie na neschopnosť niektorých „odborníkov“, ktorí sa takýmito nevhodnými zásahmi podpísali ne neblahom osude niektorých stavieb. Ich majitelia musia znovu zabezpečiť nové peňažné prostriedky na obnovu stavby po jej obnove. Tento neblahý stav je však spôsobený viacerými faktormi, niekedy aj samotnými vlastníkmi v honbe za úsporou investičných nákladov za každú cenu ušetriť na projekte, na materiáli na murároch a pod. Inou kapitolou je verejné obstarávanie…