Construction Chamber of the Slovak Republic, Строительнaя палата Словацкой Республики, Chambre de construction de la République Slovaque
Expertízy a posudky porúch
Archív
Odborná literatúra

Poruchy stavieb

Znáte souvislosti stříkaných a foukaných tepelných izolací v šikmé střeše ?

V současné době díky vysokým cenám energií se stále více firem zabývá tepelným izolováním objektů. A není tomu jinak ani u zateplování šikmých střech či zateplování stropů podkroví pod studeným půdním prostorem (střešní dutinou). Tam lze využít mnoho různých typů tepelných izolací a jedněmi z nich jsou i foukané a stříkané izolace. Tj. různé najemno rozvolněné vaty (přírodní, sklovláknité, čedičové aj.), foukaná celulóza či rozvolněný polystyren apod. U stříkaných izolací pak buď celulóza s pojivem či různé typy PUR pěn.

Jaké jsou však změny požadavků na konstrukce s takovými izolacemi oproti běžným vkládaným deskovým či rolovaným tepelným izolantům? Poměrně zásadní.

Pokud mluvíme o zateplení šikminy střechy, vzniká zde naprosto elementární požadavek, aby v případě použití jak u stříkaných tak i u foukaných tepelných izolantů do šikminy střechy bylo pod podstřešní membránou (DHV = doplňková hydroizolační vrstva) v šikmině střechy na krokvích použito tuhé bednění. A samozřejmě vysoce paropropustné, tj. např. prkenné bednění (s 5-10 mm štěrbinkami mezi prkny) či vysoce difúzní dřevovláknité desky. Naprosto jednoznačně to požadují Pravidla pro navrhování a provádění střech CKPT (2014), viz. Část 4, bod 6.8. na str. 131. Nemluvě o platné normě ČSN 731901-2 Navrhování střech, která na „Pravidla ….“ v této věci navrhování DHV odkazuje. Což je platné při použití jakékoliv podstřešní membrány kteréhokoliv výrobce !!!

Pokud totiž pod podstřešní membránou (DHV) nebude provedeno bednění, pak při aplikaci jak stříkaných PUR pěn, tak i foukaných izolantů hrozí vysoké riziko „vydutí“ podstřešní membrány směrem vzhůru (často až ke střešním latím či k bednění krytiny), což znehodnotí funkci ventilační mezery skladby střechy a nepřípustně navádí pod DHV tekoucí vodu ke dřevěným kontralatím konstrukce. Viz. níže uvedené fotografie bodů a) a b).

a) Vydutí DHV (podstřešní membrány) vlivem foukané izolace.

b) Vydutí DHV (podstřešní membrány) vlivem stříkané PUR pěny

U stříkaných PUR pěn je to důsledek expandace pěny (expanduje oběma směry) při její aplikaci a u foukaných izolací je to důsledek toho, že pokud má být v konstrukci dosaženo dostatečné objemové hmotnosti nafoukané izolace i jejího následného nesesedání (dosažení správné tepelné vodivosti hmoty = lambdy izolantu) je nutné takový izolant do konstrukce doslovat nahutnit.

Důsledkem vydutí DHV jsou pak nejen ztráta životnosti střešní skladby, ale i ztráta záruk na fakticky všechny vrstvy skladby konstrukce včetně střešní krytiny. V letním období pak vysoké riziko rychlého přehřívání střešní skladby a následně i interiéru podkroví. A pokud bude navíc střešní krytina použita z materiálů s vysokým difúzním odporem (plechy, bitumenové šindele, plastové šablony, krytiny podložené nízkodifúzní podložkou či nízkodúzním bedněním aj.), je pak možné „docílit“ i vzniku nepřípustného množství kumulujících se a/nebo i neodpařitelných kondenzací uvnitř zateplené skladby konstrukce. Jejichž důsledkem pak bude nejen obrovské navýšení tepelné vodivosti konstrukce (značná ztráta tepelně izolační schopnosti = vysoký únik/průnik tepla), ale i plísně, hniloby a ohrožení živostnosti nosné konstrukce střechy. Tj. porušení závazných požadavků normy ČSN 730540 Tepelná ochrana budov, část 2 Požadavky, hlava 6 Šíření vlhkosti konstrukcí.

Nemluvě o tom, že podstřešní membrána (DHV) v případě, že je u zateplené střechy aplikována pod taškovou krytinou či pod vláknocementovou maloformátovou šablonou (včetně jejich imitací z jiných materiálů), by měla být aplikována min. ve třídě těsnosti DHV 5 nebo ještě přísnější, tj. buď „na bednění nebo ve styku s tvarově a rozměrově stálou s tepelnou izolací“. A za toto rozhodně nelze považovat ani stříkané PUR pěny apod., ani foukané tepelné izolace. Viz. „Pravidla …“, část 2,
tabulka 2.2. a tabulka 2.3 na straně 31.

Jenže tyto typy izolací mají i svoji souvislost s prováděním parotěsnící vrstvy na spodní straně
takové tepelné izolace. Což je platné pro jakékoliv parotěsnící fólie kteréhokoliv výrobce !!!.

Rozhodně není vhodné vytvářet stříkané PUR pěny způsobem, kdy se vystříká PUR pěnou celá
připravená konstrukce až po úroveň CD profilů či jiného roštu pro vlastní desku podhledu (např.
sádrokarton), jelikož to pak vede ke skutečnosti, že parotěsnící vrstva se instaluje chybně přímo pod
desku SDK. Viz. níže uvedená fotografie u bodu c).

c) PUR pěna chybně vystříkaná až k vrstvě budoucí desky podhledu (parozábrana chybně plánovaná přímo pod deskou SDK, a chybně jen v jednotlivých místnostech, tj. s únikem vodních par do konstrukce příčkou)

 

Důsledkem takové instalace je pak nejen drastické snížení parotěsnosti a vzduchotěsnosti parozábrany (zůstávají jen 2% z původní parotěsnosti), a nejen problém jak v takové vrstvě vést inž.
sítě ( kabely apod.), ale i jak do takové konstrukce instalovat zabudované prvky (zásuvky, vypínače,
bodová svítidla apod.). Tj. bez poškozování parotěsně/vzduchotěsnící vrstvy konstrukce. Ale pak i
v takové skladbě vzniká problém jak správně provést příčky (stěny dělící od sebe vytápěné místnosti).
Tj. jak provést parotěsnící a vzduchotěsnící vrstvu konstrukce tak, aby nebyla nahusto perforována
(parotěsně a vzduchotěsně poškozena) kotvícími prkny podhledu, a zároveň aby bylo správně možno
provést příčky tak, aby sice neprošly parozábranou (parozábrana byly celistvá pro celé podlaží =
nedocházelo k úniku vodních par do zateplené šikminy hmotou příčky), ale přitom vůči jednotlivým
místnostem rozdělila desku podhledu a jeho rošt, tj. snížila přenos hluku z jedné místnosti do druhé.

Tj. pro provedení pěny (stejně jako u vkládaných tepelných izolantů) je ideální konstrukci provést tak, že bude vytvořen prvotní rošt, jež ponese celistvě pro celé podlaží tepelný izolant a parotěsně spojenou a napojenou parozábranu či jiný parotěsnící materiál (např. těsněnou OSB  desku), pak zespoda k této vrstvě vybudovat případné příčky (či zděné příčky mít do takové úrovně předpřipraveny), a teprve pak pod parotěsnící vrstvou vytvořit vlastní rošt v jednotlivých místnostech, jež ponese vlastní desku podhledu. V tomto vytvářeném meziroštu je pak možné bez problémů vést inž. sítě (kabely, rozvody rekuperace, apod.) a do vrstvy podhledu instalovat zabudované prvky inž. sítí (s příslušným nehořlavým překrytím) aniž by docházelo k poškozování parotěsnící a vzduchotěsnící účinnosti parotěsně/vzduchotěsnící vrstvy konstrukce. Totéž samozřejmě platí i pro instalaci obdobné skladby v lehkém vodorovném stropu podkroví.

U foukaných izolací je zde navíc další požadavek. A to, aby i ze spodní strany foukané izolace
byla použita tuhá vrstva tak, aby bylo možné dostatečně nahutnit foukané izolanty do šikminy
střechy. Tj. není možné foukat foukanou izolaci do konstrukce šikminy střechy, kde spodním
podkladem této vrstvy bude pouze běžná fóliová parozábrana. Buď je nutné mezi parozábranou a
foukanou izolaci instalovat opět tuhou vrstvu (např. OSB desku), nebo je potřebné, aby pod
nainstalovanou parozábranou ještě před instalací foukané izolace byl vytvořen alespoň hustý
podpůrný rošt, např. z latí 40x60mm paralelně každých 30 cm. Totéž opět platí i u stropu podkroví.
Konstrukce nacházející se pod parotěsnící vrstvu pak není problém vůči pronikajícím kotvícím
prvkům těchto roštů velice lacino podtěsnit. U latí např. kouskem pásky JUTADACH TPK SUPER
(nalepené na parozábraně), u přímých závěsů či stavěcích třmenů např. kouskem oboustranně
samolepící pásky JUTAFOL SP 1 použité na plošce závěsu. Viz. níže uvedené fotografie d) a e).

d) Předtěsnění místa průniku vrutu latě  e) Podtěsnění vrutů závěsu páskou

I na tyto souvislosti pamatují „Pravidla pro navrhování a provádění střech CKPT (2014)“, a to jednak opětovně v Části 4, bod 6.8. na str. 131 a jednak v Části 5, zejména u bodu 3., odst. (1) na str. 137, a bodu 7., odst. (4), (11), (12) a (13) na str. 140-141. Nemluvě o závazných požadavcích normy ČSN 730540 Tepelná ochrana budov, část 2 Požadavky, hlava 6 Šíření vlhkosti konstrukcí a hlava 7
Šíření vzduchu konstrukcí a budovou.

Samozřejmě Samozřejmě obdobné informace jsou uvedeny i v technicko-montážních pokladech aktuálního Aplikačního manuálu JUTA a.s. (ten je umístěn na: http://e-shop.juta.cz/katalog/psf/aplikacni%20manual%202021.pdf), ale i v souvisejících technických článcích v technické knihovně JUTA a.s. rovněž na www.juta.cz, konkrétně na odkazu https://www.juta-strechy-steny.cz/technickaknihovna).

Tj. jak foukané tak i stříkané izolace jsou v šikminách střechy sice použitelné, ale mají svoje specifické požadavky na tvorbu skladby konstrukce jak šikminy střechy, tak i lehkého stropu podkroví.

V první řadě než začnete cokoliv zateplovat, je vhodné se obrátit na autorizovaného projektanta či
stavebního dozora a s ním dohodnout správné provedení skladby včetně vazby na všechny souvislosti
konstrukce a klimatické podmínky stavby. Rozhodně není vhodné se spoléhat na rádoby doporučení
různých „blábolů“ na neodborných internetových diskusích, či doporučení samotného realizátora
zateplení. Realizační firma totiž zde není od toho, aby něco v konstrukci pro stránce teplofyziky
doporučovala/navrhovala, ale aby jen správně zhotovila konstrukci podle nějakého relevantního
technického podkladu (výkresové dokumentace autorizovaného stavebního odborníka). Případně se
můžete obrátit přímo na relevantního technického poradce výrobce použitého materiálu.

Autor : Jan Rypl, manažer aplikací, tel.: +420 602194045, rypl@juta.cz

Boli sme na 26 konferencii STATIKA STAVIEB 2022

Hlavným cieľom 26.konferencie bolo poskytnúť projektantom nosných konštrukcií stavieb (statikom) a ďalším odborníkom aktuálne informácie o súčasnom a výhľadovom stave navrhovania nosných konštrukcií stavieb, poznatky a ponaučenia z riešenia posudkov, sanácie, zosilnenia, rekonštrukcie, dodatočných úprav a dodatočných zmien nosných konštrukcií.

Najviac nás zaujali témy o sanácii mosta pri meste Krems prednesená  Prof. Ing. Petrom Turčekom, PhD., membránové konštrukcie v priemyselných stavbách Ing. Jaroslavom Repom a Prieskum budov poškodených vojnou od Doc. Ing. Milan Nič, PhD.

V každom prípade, bolo prednesených množstvo zaujímavých tém v oblasti statiky, teda bezpečnosti stavieb ako napr. aj Diagnostika a sanácia krovu výrobnej haly prezentovaná Jaroslavom Sandanusom, Rekonštrukcia nie je novostavba od Ing. Igora Klačku, Neodborne navrhované nosné konštrukcie stavieb prezentované Ing. Františkom Lužicom a ďalšie, ktoré ponúkajú možnosti spolupráce medzi oboma našimi organizáciami do budúcna, pretože jednou z našich odborných činností je aj pomoc stavebníkom pri poruchách a chybách stavieb.

Autor: Ivan Pauer

Ako sa prejavuje nesprávne vyhotovené zateplenie?

 

Úvodom:

Vlastníci bytov a správcovia sa často na nás obracajú s problémom vlhkosti v bytoch po obnove bytového domu, resp. po zateplení stien, strechy a výmene okien a dverí.

K tejto problematike musím úvodom upozorniť vlastníkov bytov, že by si mali uvedomiť, že po zateplení obytnej budovy sa oproti predchádzajúcemu režimu zásadne zmenia mikroklimatické pomery v bytoch, v ktorých v ovzduší hromadí už viac vlhkosti, pretože po zatepleni a výmene okien sa byty stávajú takmer hermeticky uzatvorené. „Difúznosť bytov“ sa zásadne zníži, ak si vlastník bytu zmenil dispozíciu bytového jadra, teda aj kúpeľne a znefunkčnil odvod vzduchu do spoločného vzduchovodu v „stupačke“, ktorý slúžil na odvod vodných pár z digestora v kuchyni, z kúpeľne a z WC. V byte sa potom hromadia vodné pary z vydýchaného vzduchu, z varenia, z kúpania a sprchovania a z prania, ktoré už nie sú odvádzané aj prirodzene škárami cez pôvodné drevené okná a zrušené vývody do vzduchotechnického potrubia, ktoré sa po zateplení vo väčšom množstve hromadia, ako pred zateplením. Mnohí vlastníci si neuvedomujú, alebo neboli jasne poučení, že po obnove ich bytového domu, ktorej súčasťou je aj kontaktné zateplenie obvodového plášťa a strechy, je potrebné aspoň 2x častejšie a intenzívnejšie vetrať svoj bytový priestor.

Nedostatočné vetranie bytu po zmene vetracieho režimu, teda po zateplení a výmene okien je aj jednou z príčin prečo niektorí vlastníci musia viac platiť za kúrenie, ako pred zateplením budovy, pretože v domnienke, že ušetria, vetrajú minimálne, ešte menej ako pred zateplením. V málo vetranom byte musí totiž vykurovacie teleso ohrievať nielen vzduch, ale aj vodné pary, ktorých prítomnosť do zavlhnutia stien a tvorby plesní si často neuvedomujeme, pretože na ohrev vody, teda vlhkého vzduchu je potrebné viac energie, ako na ohrev vzduchu s relatívnou vlhkosťou v objeme cca 45-55%.

Z našich zistení s nami vyšetrovaných bytových domov po zateplení obvodových plášťov-stien pri ich pôvodnej konštrukčnej hrúbke 30-35 cm zisťujeme, že najviac problémov s vlhkosťou a plesňami po zateplení máme so stavbami, ktoré majú tepelný izolant hrúbky 5 až 8 centimetrov a nad 12-14 cm v závislosti na difúzne vlastnosti tepelného izolantu.  Ďalším problémom býva nevhodné a nedostatočné prekrytie hlavíc kotiev, čo signalizujú mokré tmavé krúžky na fasádach. Takéto kotvenie potom vytvára tepelné mosty a ochladzovanie obvodovej konštrukcie muriva a hromadenie kondenzu v tepelnom izolante ak je jeho hrúbka nad 14 cm.

Už niekoľko rokov sledujeme mimoriadne vážne chyby pri obnove bytových panelových budov a to, v návrhoch a vyhotoveniach rekonštrukcie strešného plášťa plochých striech a ignorovanie čistenia a opráv horizontálnych-vodorovných a vertikálnych-zvislých škár a spojov medzi panelmi obvodových plášťov. Je pritom úplne jedno o akú panelovú sústavu ide.

Chyby strešného plášťa a dôsledky:

Vlastníci bytov a projektanti kvôli neznalosti a kvôli ušetreniu peňazí zanedbávajú a odmietajú odstránenie pôvodných vrstiev starých asfaltových povlakových krytín (zvyčajne 3-14 vrstiev). Staré asfaltové vrstvy strešných pásov ponechávajú s odôvodnením, že je to výborná parozábrana a parobrzda, kto ako… Mnohí projektanti, vlastníci a správcovia si neuvedomujú, že pod poškodenými, niekoľko desať ročnými vrstvami asfaltových krytinových pásov je navlhnutá stropno-strešná nosná konštrukcia, ktorá z roka na rok akumuluje viac a viac vodného kondenzu a oslabuje kompaktnosť a pevnosť takejto konštrukcie. Navlhnutá stropno-strešná železobetónová konštrukcia časom ohrozuje bezpečnosť osôb z hľadiska mikroklímy v byte s ohrozením ich zdravia a z hľadiska statickej bezpečnosti ohrozujúcej ich životy, viď obr. z vyšetrovanej obytnej panelovej budovy v Brezovej pod Bradlom a v Nitre.

Extrémna vlhkosť stropného panelu s prehrdzavenou spodnou výstužou po odtrhnutí krycej betónovej vrstvy.
(Foto: Ivan Pauer)

Extrémna vlhkosť stropného panelu po odtrhnutí omietkovej vrstvy.
(Foto: Ivan Pauer)

Po zakrytí pôvodných vrstiev asfaltovej krytiny geotextíliou, tepelným izolantom, geotextíliou a plastovou, prípadne kovovou krytinou sa vytvorí takmer hermetický strešný kryt a vodné pary-kondenz spod novej krytiny a z navlhnutých stropno-strešných železobetónových dosiek presakujú a odparujú sa do bytového priestoru, čo vytvára ideálne podmienky pre kolonizáciu stavebných konštrukcií zdraviu škodlivými mykózami-hubami.

Tieto vodné pary a kondenz sa po zateplení strešného plášťa škárami medzi atikou a obvodovým múrom pretláčajú do tepelného izolantu kontaktného zateplenia a do neopravených škár medzi panelmi obvodového plášťa.

Grafické vyhodnotenie prieniku vlhkosti zo strechy do stien a stropu v bytovom dome v Poprade.
(Autor: Ivan Pauer 2020)

 

Takýto prienik vlhkosti zo striech sa prejavuje hlavne vlhkosťou a plesňami okenného nadpražia (prekladu a venca ak zasahuje do obytného priestoru). V niektorých zriedkavých prípadoch sa objavila vlhkosť a plesne aj v bytoch pod podstrešným bytom, ide však o výnimky.

 

Chyby neošetrených a neopravených škár medzi panelmi a dôsledky:

Ako som uviedol, vodné pary a kondenzát-voda sa zo strešných vrstiev plochej strechy dostávajú aj do neopravených škár medzi panelmi obvodového plášťa prienikom škár medzi týmto plášťom a atikou. Z doteraz vyšetrovaných obytných budov bez rozdielu panelovej sústavy sme zistili len jednu budovu s kompletne ošetrenými a opravenými škárami vykonanými v rámci zateplovania!

Po sondážnom narušení starého pôvodne plastického tesnenia škáry medzi panelmi v spodnej časti, sa na nás vyliali litre vody (Nitra, Sitnianska ul.)… Takéto závady sme náhodne zistili aj vo vnútorných spojoch medzi panelmi… Zatekanie do spojov nie je nič neobvyklé, ale takmer vždy prehliadané pri príprave a realizácii obnovy panelových sústav bytových domov a sústav.

Príčina tejto vady je spôsobená zvyčajne porušením technológie výstavby – montáže panelov počas výstavby pri zalievaní spojov panelov betónovou zmesou. Stávalo sa, že na zálievku použili hustý, alebo polosuchú už hustú zálievku, čím sa vytvárali netesnosti medzi panelom a zálievkovou zmesou. Cez tieto netesnosti sa potom dostáva voda do spojov panelov odkiaľ vsakovala do konštrukcie hmoty panelu. Problémy s negatívnymi následkami prejavujúcimi sa hlavne vlhkosťou a plesňami po celej výške kútov medzi obvodovým pozdĺžnym panelom a priečnym interiérovým panelom sa vyskytujú hlavne po obnove panelovej sústavy budovy. Tento problém sa pred obnovou obytnej budovy z niektorej z panelových sústav takmer nevyskytoval, pretože kondenz a voda zo škár a v spojoch medzi panelmi sa stíhali odparovať cez trhliny do exteriéru. Po prekrytí spojov a škár medzi panelmi zeteplovacím systémom sa kondenz a voda odparujú už len do interiéru.

Orientačné schéma vlhnutia v kútoch obvodového plášťa v styku s interiérovým priečnym panelom.
(Autor Ivan Pauer 2010)

 

Plesne v kute obvodovej steny s vnútornou priečnou stenou. Bytový dom v Nitre.
(foto Ivan Pauer)

Chyby vyhotovenia kontaktného zateplenia a dôsledky:

Pri montáži zateplenia je ďalším veľkým problémom nedodržanie technologických postupov, napr. používanie univerzálnych lepidiel a stierok pod omietky, zle – nedostatočne  zatlačená armovacia sieťka a tenká vrstva stierky (sieťku nesmie byť vidieť a nesmie vyčnievať), alebo používanie lacnejších interiérových sieťok do exteriéru.

Zanedbáva sa tiež očistenie podkladu od nečistôt a mastného povlaku stien budovy pred lepením izolantu.

Často sa zanedbáva odtrhová skúška prilnavosti zateplenia k podkladu – ku stene.  Pri stenách s dikoplastovým povrchom alebo pri starých vápenocementových a brizolitových omietkach sa po nalepení izolantu stáva, že sa izolant aj s omietkou, alebo dikoplastom odtrhne zo steny a vydvorí tak voľný priestor medzi izolantom a stenou, kde sa postupne hromadí-akumuluje kondenovaná voda.

 

 

 

 

 

 

Odtrhová skúška prilnavosti lepidla k podkladu a pevnosti podkladu
Podklad je v tomto prípade nevhodný, skúšobné kotvy odpadli aj s omietkou!
(Foto: Ivan Pauer)

Napriek mnohým školeniam a vydaným certifikátom sa stále stretávame s chybne lepených tepelnoizolačných dosiek na terče (buchty) namiesto nanesenia lepidla po obvode izolačnej dosky. Takýto spôsob spôsobuje nestabilitu prilepených dosiek, ich deformácie vplyvom tepla a chladu a napokon aj vlhnutie stien v bytoch. Sekundárnym javom sú tiež mikrotrhliny a trhliny vrchnej krycej časti zateplenia – omietky, cez ktorú preniká atmosferická vlhkosť a dažďová voda do izolantu a z neho do steny a interiéru budovy.

Deštrukcia vrchných vrstiev zateplenia a odtrhnutie tepelnoizolačnej dosky od podkladu.
(Foto: Ivan Pauer)

V takýchto prípadoch je nutná odborná kontrola zateplenia, na zálade ktorej sa určí rozsah a spôsob sanácie zateplenia.

 

Kontrolná sonda zisťovania montáže kontaktného zateplenia a dôsledok nesprávneho lepenia izolantu.
(Foto: Ivan Pauer)

Nerobte polovičaté opatrenia!

 

UPOZORNENIE:

Uvedené informácie nenahrádzajú žiadne právne a technické predpisy platné na území Slovenskej republiky! Je to jen nezáväzná orientačná pomocná informácia na zlepšenie úrovne prípravy, alebo opravy stavieb a je na projektantoch, investoroch a úradníkoch, či sa pri svojej práci budú niečim z nej riadiť!

Autor: Ivan Pauer
21.6.2017

 

Ako sa prejavuje nesprávna montáž okien ?

 

Vlhké fľaky a plesne okolo okien a v nadpraží okien

Až 90 % sťažností zo strany vlastníkov bytových domov a ich správcov, s ktorými sa na nás obrátili, sú sťažnosti a žiadosti o pomoc s problémami vlhkosti a plesňou v bytoch, ktoré sa prejavili cca 24 až 60 mesiacov po zateplení domu kontaktným zateplovacím systémom (ETICS). Plesne sa vyskytujú hlavne okolo stavebných otvorov v obvodových plášťoch.

Vlhko a plesne sa najčastejšie vyskytujú na ostení otvorov po výmene okien v bytoch. Nájdeme ich najčastejšie v okolí okien v kuchyni a v spálni, v okolí dverí balkónov a v spoločných priestoroch – schodištia, chodby a pod. Zisťujeme tiež závažné chyby po výmene kopylitových stien a veľkoplošných okenných panelov, ktoré mali odstrániť systémovú poruchu, ale neodstránili.

Vlhnutie a plesne hlavne po nahradení starých drevených okien plastovými, alebo hliníkovými okennými stenami, mnohokrát ešte intenzívnejšie… Najčastejšie sa objavujú plesne po zmene parciálnych tlakov, t. j. na jeseň a na jar.

Najčastejším oficiálnym dôvodom vzniku plesní sa zo strany správcu a vlastníkov domu udáva nedostatočné vetranie v byte. Toto však je len čiastočný a nie hlavný dôvod.

Plesne na osteniach. Okná bez hydroizolačnej a parozábranovej pásky.

Ku týmto plesniam možno ešte doplniť, že ich rozsah môže napomáhať nedostatočné vetranie obzvlášť, ak rodina má malé deti a veľa sa perie. Taktiež sa stáva, že susedné byty okolo postihnutého bytu minimálne vykurujú svojimi vykurovacími telesami spoločného ústredného kúrenia aby ušetrili a postihnutý vlastník musí prekurovať svoj byt, čím sa tvorí zvýšená vlhkosť. Tieto skutočnosti však nie sú príčinou plesní okolo okien a nadpraží.

Príčina:

Hlavnou príčinou býva zanedbanie správneho postupu montáže okien v rozpore s STN 73 3134 Stavebné práce. Styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budovy. Požiadavky, zhotovovanie a skúšanie !

Mnohí motážnici vynechajú montáž parotesných a hydroizolačných pások chrániacich styk rámu okien so stavebnou konštrukciou. Dôvody bývajú rôzne, najčastejším je dosiahnuť najnižšiu cenu pri výberovom konaní, kedy súťažiace firmy vynechávajú viaceré materiálové položky bez ktorých sa stavba „môže zaobísť“, tlak investora na najnižšiu cenu, chýbajúce detaily v projektovej dokumentácii a napokon aj neznalosť projektanta, stavbyvedúceho a stavebného dozoru…

Tieto pásky musia byť použité z vonkajšej strany okenného rámu z dôvodu zastavenia prieniku dažďovej vody do škáry medzi rámom okna a ostením. Z vnútornej strany musí byť osadená paropriepustná expanzná páska.

Montážnici tieto pásky nelepia, ale medzeru vyplnia PUR penou veriac že postačuje na zabránenie prieniku vlhkosti, z ktorej orežú vyčnievajúcu hmotu, čo je obrovský omyl a chyba a na 99% jadro problému vlhnutia stien okolo okien.

 

Zdroj foto: Ivan Pauer                                   Nesprávna montáž okien.

 

Názorný príklad zo správnych riešení izolovania škár okien:

Zdroj obr.: prednáška prof. Ing. Puškár

  

Hydroizolačná páska z exteriéru. (foto Môj dom)    Parozábrana páskou. (foto Môj dom)

Vlhnutie v nadpraží okien vzniká hlavne z dvoch dôvodov a to vtedy ak je nedostatočne vyhotovená tepelná izolácia prekladu a venca nad oknom, čím vzniká tepelný most a kondenz sa vyzráža nad oknom z vnútornej strany. V druhom prípade vzniká kondenz nad oknom vtedy, ak je počas dňa niekoľko hodín pootvorené výklopné vetracie krídlo okna a vonkajší vzduch podchladzuje nadokenný preklad z vnútornej strany interiéru.

V oboch prípadoch vlhkosť stavebnej konštrukcie okolo okien a v nadpraží vytvára podmienky pre kolonizáciu napadnutej konštrukcie hubami.

Odporúčané orientačné opatrenie:

Stavebným odborníkom, prípadne znalcom identifikovať sondami, či je vykonaná správna montáž okien a zateplenia nadokenných prekladov a venca budovy.

Ak je vykonaná nesprávna montáž okien, prípadne je vyhotovené nedostatočné zateplenie prekladu a venca, je potrebné obnažiť okno po celom obvode z vonkajšej a vnútornej strany a doplniť potrebnými tesniacimi páskami podľa STN 73 3134 Stavebné práce. Styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budovy. Ak chýba, alebo je nedostatočne navrhnutá a vyhotovená tepelná izolácia venca, je potrebné aj ten doplniť tepelnou izoláciou.

Po doplnení chýbajúcich izolácií je nevyhnutné odstrániť omietku v celom priestore miestnosti, ktorá bola napadnutá hubami, dezinfikovať a ošetriť obnaženú stavebnú konštrukciu fungicídnym roztokom a vyhotoviť novú omietku.

 

Nerobte polovičaté opatrenia!

 

UPOZORNENIE:

Uvedené informácie nenahrádzajú žiadne právne a technické predpisy platné na území Slovenskej republiky! Je to jen nezáväzná orientačná pomocná informácia na zlepšenie úrovne prípravy, alebo opravy stavieb a je na projektantoch, investoroch a úradníkoch, či sa pri svojej práci budú niečim z nej riadiť!

Autor: Ivan Pauer
14.6.2018

Obnova bytového domu z pohľadu jeho bezpečnosti

.

Ak chceme mať bezpečne a kvalitne obnovené bytové domy, alebo ak sa ktosi rozhodne vykonať v spoločných bytových domoch vykonať akékoľvek prestavby, nadstavby, prístavby, zmeny v stavebných konštrukciách panelových sústav a železobetónových rámových nosných konštrukcií (skeletov napr. z rokov 1948 a viac) musia byť posúdené v súlade s platnými Slovenskými technickými normami a eurokódmi, hlavne :

a) STN EN 1990:2002 (73 0031 ) Eurokód – Zásady navrhovania konštrukcií, určuje zásady a požiadavky na bezpečnosť, používateľnosť a trvanlivosť konštrukcií, popisuje zásady ich navrhovania a overovania a uvádza pokyny pre súvisiace hľadiská spoľahlivosti konštrukcií.

b) STN EN 1991-1-1:2007-05 Eurokód, Zaťaženia konštrukcií Časť 1-1: Všeobecné zaťaženia; Objemová tiaž, vlastná tiaž a úžitkové zaťaženia budov, vyhotoviť aj statický posudok na vyhodnotenie vplyvu zmien na statickú bezpečnosť bytového domu, a jeho časti.

c) STN EN 1992-1-1 + A1/NA: 2015 (73 1201), Eurokód 2. Navrhovanie betónových konštrukcií Časť 1-1 Všeobecné pravidlá a pravidlá pre budovy a ďalšími dotknutými STN EN, zvlášť, keď budova je umiestnená na problematickom podloží.

d) STN ISO 13822:2012-04 (STN 73 0038) Táto medzinárodná norma poskytuje obecné požiadavky a postupy hodnotenie existujúcich konštrukcií (budov, mostov, priemyslových stavieb, atď.), ktoré vychádzajú zo zásad spoľahlivosti konštrukcií a z následkov ich poruchy. Podkladom je ISO 2394.

e) STN 73 4301 Táto norma platí pre navrhovanie a projektovanie budov na bývanie a obytných častí budov členených na: a)bytové domy; b)rodinné domy; c)polyfunkčné bytové domy; d) nové byty vrátane nových bytov v nadstavbách, prístavbách a v budovách s iným primárnym účelovým využitím. Teplotné a vlhkostné parametre vnútorného prostredia v bytoch.

f) Vyhláška MZ SR č. SR 210/2016 Z. z. ktorou sa mení a dopĺňa vyhl. MZ SR č. 259/2008 Z. z.;o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia;

To znamená, že ak sa majú vykonať, vykonávajú sa, alebo boli vykonané akékoľvek zásahy do nosných stavebných konštrukcií stavieb, osobitne pri panelových sústavách do všetkých stavebných konštrukcií okrem kovovo-plastových bytových jadier, musí byť celá budova statikom zmapovaná – skontrolovaná, musia byť zakreslené všetky stavebné zmeny voči pôvodnému projektu a vyhotoveniu, a musí byť stavba statikom prepočítaná z pohľadu vplyvu týchto zmien na stavbu so zahrnutím všetkých existujúcich zmien.

1.  Každý seriózny projektant obnovy domu, alebo projektant plánovaných zmien domu od roku 2010 by sa mal riadiť uvedenými technickými predpismi – normami a eurokódmi. Žiaľ, málo kto to tak robí, mnohé stavebné úrady túto povinnosť nekontrolujú a nevyžadujú, nech už je dôvod akýkoľvek, kontrolujú len či je nejaké vyjadrenie statika ku projektovanej konkrétnej zmene.

Takmer vo všetkých prípadoch sa projektanti a úrady odvolávajú na normu ETAG, ktorá nevyžaduje takéto posúdenie budovy pred zateplovaním. Predpisujú to však iné právne a technické pravidlá a predpisy, ktoré by mal projektant vo svojom projekte zohľadniť. Ak sa takéto opatrenia zanedbávajú, v mnohých prípadoch neskôr pridaním hmotnosti a zmenou pôsobenia síl na konštrukciu budovy vznikajú nové trhliny pre nerovnomerné sadanie, alebo iný pohyb budovy. V tejto súvislosti musím upozorniť, že každá trhlina v stene znamená nezvratnú poruchu steny bez ohľadu na to, či je nosná, alebo nenosná, vždy je to určitý stupeň jej oslabenia, ktoré sa nedá v mieste trhliny opraviť do pôvodnej kompaktnosti, pevnosti a tuhosti. Cez trhliny potom preniká kondenz, teplý, alebo studený vzduch, pri zmene parciálnych tlakoch vzniká vlhnutie v bytoch a neskôr tvorba plesní v tom lepšom prípade…

 

2.  Čo sa týka samotného schválenia obnovy domu stavebným úradom máme za to, že povinnosťou stavebného úradu je mať kompletnú projektovú dokumentáciu k obnove budovy, teda aj komplexné statické posúdenie budovy obsahujúce všetky stavebné úpravy a zmeny v bytoch z dôvodu zachovania statickej bezpečnosti budovy, čo ukladá aj zákon č. 50/1976 Zb. v aktuálne platnom znení okrem iného aj §47 ods. k) bola zabezpečená čo najväčšia ochrana stavby pred vetrom, dažďom, hlukom, vibráciami, otrasmi..; § 48 ods. (5) Nosné konštrukcie musia trvale a bezpečne odolávať zaťaženiu vyvolanému stavbou, užívaním stavby a vonkajšími vplyvmi a..; § 66 ods. (3) písm. c) dodržanie príslušných technických predpisov,… §66 ods. (4) písm. c) predloženie dokladov, odborných expertíz, meraní a posudkov… §66 ods. (4) písm. g) spodrobnenie statických výpočtov na vyhotovenie stavby (poznámka: vzťahuje sa aj na zmeny stavby!)…

To znamená, že projekt musí byť vyhotovený v súlade platných technických predpisov uvedených v úvode a samozrejme aj ďalších, objekt musí byť posúdený s podrobnými statickými výpočtami podľa zákona zákon č. 50/1976 Zb. v aktuálne platnom znení a samozrejme podľa príslušných technických predpisov – noriem.

 

Záverom,
v rámci predprojektovej prípravy by mal každý projektant a jeho statik komplexne posúdiť všetky zmeny v budove v rámci odbornej obhliadky budovy pred vyhotovením projektu obnovy v rozsahu projektu a v jeho cene.

Ak projekt komplexné posúdenie budovy s vplyvom nových konštrukcií, ako zateplenie obvodového plášťa a strechy budovy, navrhované zásahy do stavebných konštrukcií a doterajšie stavebné úpravy v bytoch bez ohľadu na ich legálnosť neposúdi, môže byť projekt považovaný za projekt neúplný a nevhodný pre stavebné povolenie. Nie je pritom dôležité, či si projektant takéto posúdenie započítal do ceny projektu, alebo nie! Zákon č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon jasne hovorí, že stavby musia byť bezpečné a zdravé.

Žiaľ nie všetky stavebné úrady poznajú a vyžadujú komplexné statické posúdenie v zmysle uvedených technických noriem – eurokódov, preto niekedy tieto prípady ex post riešime s nimi aj my, prípadne vyšetrovateľ a prokuratúra, ak je podozrenie z porušenia zákonnosti, alebo ohrozenia bezpečnosti stavby.

 

UPOZORNENIE:

Uvedené informácie nenahrádzajú žiadne právne a technické predpisy platné na území Slovenskej republiky! Je to jen nezáväzná orientačná pomocná informácia na zlepšenie úrovne prípravy stavieb a je na projektantoch, investoroch a úradníkoch, či sa pri svojej práci budú niečim z nej riadiť!

Autor: Ivan Pauer

Naša komora od svojho vzniku v roku 2015 pomohla 162 stavbám.

Pri príležitosti vyhodnotenia našej činnosti za obdobie existencie našej Komory, t.j. od roku 2015 v oblasti pomoci verejnosti Vám predkladáme objem vykonaných posúdení a konzultácii k problematickým stavbám na Slovensku do konca roku 2020.
.
Za toto obdobie sme diagnostikovali a poradili:
rok 2020: 20 posúdení + 4 konzultácie na mieste stavby
rok 2019: 24 posúdení +  9 konzultácií na mieste stavby
rok 2018: 23 posúdení +  8 konzultácií na mieste stavby
rok 2017:  11 posúdení + 17 konzultácií na mieste stavby
rok 2016: 19 posúdení + 15 konzultácií na mieste stavby
rok 2015:   8 posúdení +  4 konzultácií na mieste stavby.
————————————————————-
Spolu : 105 posúdení + 57 konzultácií
Úhrnom sme riešili 162 prípadov problematických stavieb.
.

Podrobnejšie informácie nájdete TU.

.
Autor: Ivan Pauer

Množia sa problémy s novostavbami rodinných domov

PROJEKTANTI, STAVEBNÉ FIRMY A STAVEBNÍ DOZORI NEPODCEŇUJTE POTREBU KVALITNE VYKONÁVAŤ SVOJU PRÁCU A NEPRECEŇUJTE SVOJE VEDOMOSTI !

Minulý rok sa sme riešili 20 stavieb s rôznymi poruchami. Potešujúce je, že začínajú sa na nás obracať vlastníci bytových domov pred rozhodovaním o obnove ich bytového domu. Veľmi potešujúci a vítaný stav.

Problémom sa však stávajú novostavby rodinných domov s plochými jednoplášťovými strechami. Minulý rok sme riešili 3 novostavby vo veku 1-2,5 roku a jednu 4,5 ročnú novostavbu. Ku dnešnému dňu 9.3.2021 už evidujeme 16 problémových novostavieb s problémami plochých jednoplášťových striech, čo je zarážajúci veľmi zlý stav. Príčin je niekoľko, ale veľmi zjednodušene môžeme opodstatnene konštatovať, že ide hlavne o chyby v projekte, v realizácii a v kontrole stavebných prác a dodávok materiálu.

Pre názornosť prikladáme niekoľko fotografií čo dokáže spraviť chybný projekt, realizácia a neznalosť stavebného dozoru s jednoplášťovou strechou. Najzničenejšia konštrukcia strechy bola v spálni, v detskej izbe a v kúpeľni. Mykologický rozbor ovzdušia a povrchu konštrukcií je na konci príspevku.

Stav konštrukcie jednoplášťovej strechy po 4 rokoch užívania mladou rodinou:

Výňatok z mykologickej expertízy:

Kvalitatívna analýzavýsledky ovzdušia:

  • ovzdušie v otvore nad kuchyňou: Penicillium sp., P. olsonii, Aspergillus versicolor
  • ovzdušie v obývačke s jedálňou: Ulocladium sp., Alternaria sp., Penicillium chrysogenum, Cladosporium sp., Dematiaceae, hylohýfomacéty (bledosfarbené huby) – sterilné mycélium;
  • ovzdušie medzistrešné nad sadrokartónom: Neurospora crassa, Fusarium sp., Penicillium olsonii, Chrysosporium sp., Alternaria sp., Mucor sp., Dematiaceae;
  • vonkajšie ovzdušie na záhradnej terase pri okne od okna 200mm: Drechslera sp., Fusarium sp., Cladosporium sp., C. cladosporioides, Acremonium sp., Trichoderma sp., Penicillium sp., Dematiaceae, hyalohýfomycéty – sterilné mycélium, kvasinky;
  • ovzdušie v kuchyni: prerastené Rhizopus sp., viditeľné Dematiaceae, Penicillium sp.

 

Kvalitatívna analýza a výsledky konštrukcií domu:

  • trám v konštrukcie s viditeľnými plesňami: Penicillium spp., Ulocladium sp., Alternaria sp., Cladosporium sp.
  • trám v kuchyni s viditeľnými plesňami: Penicillium chrysogenum, Chalara sp., Alternaria sp., Dematiaceae
  • fólia v detskej izbe s viditeľnými plesňami: prerastené Rhizopus sp., viditeľné Penicillium sp., Alternaria sp., Dematiaceae (tmavosfarbené melanizované huby)
  • trám v spálni s viditeľnými plesňami: Phoma sp., Penicillium sp. P. olsonii, Dematiaceae, Ulocladium sp., Alternaria sp., Cladosporium sp.

 

Pôsobenie identifikovaných mikroorganizmov na osoby v danom kontaminovanom priestore.

Hubové zárodky môžu u zdravých predisponovaných osôb prispieť k rozvoju alergických ochorení, u pacientov s alergiou, resp. astmou môžu spôsobiť významné zdravotné ťažkosti, vrátane závažných astmatických záchvatov  až anafylkatického škového stavu a pod. Silný alergizujúci potenciál majú melanizované huby (kladospóriá, alternarie, ulokládia), ale aj penicíliá, aspergily, trichodermy a neurospory. Silnými producentmi rôznych mykotoxínov a/alebo prchavých organických látok s dráždivým účinkom na sliznice, potenciálne až rakovinotvorným účinkom, sú penicíliá aj aspergily. Aspergillus versicolor je toxická huba produkujúca karcinogénny mykotoxín sterigmatocstín. Jeho izolácia z akéhokoľvek vnútorného prostredia v budovách je považovaná za vážne hygienické riziko. Kvantitatívne  limity zárodkov plesní vo vnútornom obytnom prostredí stanovené Vyhláškou MZ SR 210/2016 Z. z. , ktorou sa mení a dopĺňa Vyhl. MZ SR č. 259/2008 Z. z. vo výške max. 500 KTJ/m3 boli v ovzduší tohto RD významne prekročené. Takisto vyšetrované prostredie nespĺňa kritérium neprítomnosti toxických a patogénnych (silne alergizujúcich) húb v ovzduší – viď vyššie. Toto vnútorné prostredie teda klasifikujeme ako zdravotne nebezpečné pre súčasné a pokračujúce bývanie v tomto dome bez zásadných opatrení na odstránenie súčasného stavu.

 

Toľko z mykologickej expertízy a expertízy ovzdušia v 4 ročnej novostavbe v ktorej 4 roky žila rodina s dvomi deťmi vo veku 2,5 a 4 roky. Ovzdušie sa už zapísalo na zdravotnom stave detí.

 

Autor: Ivan Pauer

Kde vie zájsť ľudská hlúposť, nenávisť a klientelizmus

S úprimnou ľútosťou oznamujeme, že náš klient pani Mgr. Magdaléna Halušková z problematického panelového domu vo Vranove nad Topľou, zdravotne  nevydržala zvláštne vyhodnotenie súdneho znalca v ktorom bez akýkoľvek výpočtov a vyhodnotení, ako to určujú príslušné právne a technické predpisy sa vyjadril tak, že takéto poruchy má skoro každý panelák, ešte ani jeden nespadol a aby si pani Halušková viac vetrala… Takéto vyjadrenie „znalca“ postačovalo vyšetrovateľovi a prokuratúre na ukončenie vyšetrovania nebezpečných prestavieb a zásahov do panelovej budovy po ktorých začali niektoré konštrukcie praskať, prerušili vzduchotechnické potrubia a i., čo spôsobilo extrémne vlhnutie v uzloch obvodových stien s priečnymi panelmi a stropmi, tvorbu nebezpečných pliesní napriek častému vetraniu. Okrem iného dom má aj už rizikové kotvenie zavesených balkónov a progresívnu degradáciu ich betónovej konštrukcie.

 

Oznámenie o ukončení vyšetrovania podozrenia z trestného činu všeobecného ohrozenia a zanedbanie povinností pri správe bytového domu bez seriózneho  definovania príčin progresívneho vývoja porúch bytového domu zvýšilo následný nenávistný tlak spoluvlastníkov bytového domu proti človeku, ktorý nechcel nič iné, len to, aby dom bol bezpečný a zdravý ako zákony a zdravý rozum káže, a jeho rodina mala zdravé a bezpečné bývanie vo svojom byte pre svojho ťažko postihnutého syna a invalidného manžela.

Milujúca matka Mgr. Magdaléna Halušková už nevydržala takmer dennú aroganciu a útoky spoluvlastníkov, ktoré viedli aj k niekoľkým pokusom o vysťahovanie jej rodiny a po 22 ročnom márnom boji minulý týždeň na zlyhanie srdca zomrela. Zanechala ťažko zdravotne postihnutého syna a manžela na invalidite s tiež poškodeným a podlomeným zdravím.

 

Česť pamiatke tejto matke a bojovníčke proti nespravodlivosti, nezáujmu, hlúposti a klientelizmu.

 

Dovetok.

Tento smutný prípad je žiaľ a našťastie jediný nedokončený a najdlhšie prebiehajúci prípad našej komory, ktorý potvrdil mnohé, aj naše varovania spoluvlastníkom a správcom bytových domov:

  • aby nesúdili a „neukrižovali“ jedincov, ktorí poukazujú na technické problémy, alebo na plytvanie spoločnými peniazmi ich spoločného domu;
  • aby sa nebáli na spoločných domových schôdzach povedať pravdu, že v ich bytoch tiež praskajú steny, alebo sa objavila vlhkosť, či pliesne po stavebnej úprave v iných bytoch, alebo po nesprávne vyhotovenej obnove vôbec;
  • aby nepodliehali klientelistickým a osobným záujmom vplyvnejších jedincov v ich dome, ktorí vykonávajú pochybné stavebné úpravy;
  • aby neuprednostňovali tzv. lacné projekty pre stavebné povolenie obnovy bytového domu pred prvoradou technickou a statickou diagnostikou domu;
  • aby nešetrili na projekte pre vykonanie stavby, nesprávne nazývanými „realizačný projekt“;
  • aby nepodceňovali statické a technické zabezpečenie poškodených stavebných konštrukcií domu, ktoré je dôležitejšie ako oblepovanie domu tepelnou izoláciou a pestrá grafická úprava stien;
  • aby si uvedomili, že byt v spoločnom bytovom dome nie je rodinný dom v ktorom si môže robiť čo chcem;
  • aby nepodceňovali stanoviská a odporúčania odborníkov, keď ich upozornia na technické problémy ich domu a nutnosť ich opravy;
  • atď, atď…

 

To, že sa pre rôzne nie veľmi poctivé dôvody podarí niektorými nezodpovednými znalcami, vyšetrovateľmi, či prokurátormi vďaka zdeformovanej legislatíve nenájsť príčiny a skutočných vinníkov problému po nešťastí, nie to ešte po upozornení, že nešťastie alebo značná škoda reálne hrozí, nikomu život nenahradí a škodu plne nevyrovná… Takýto postoj len podporuje tento neutešený stav našej spoločnosti a to nie len v užívaní a v správe spoločných bytových domov.

V tomto prípade až sem došla ľudská zloba a davová tuposť s bezcitnosťou spoluvlastníkov, ktorí si myslia, že môj byt – môj dom a nezodpovednosť tých statikov a úradníkov v stavebných úradoch, ktorí si myslia, že stačí posúdiť zabezpečenie vyrúbania steny alebo len otvoru, prípadne výmenu ešte „socialistického“ menšieho výťahu za moderný väčší rýchlovýťah a iné experimenty bez posúdenia statiky a dynamiky ich pôsobenia na celú stavbu, ktoré sú schopní niektorí vlastníci a ich zástupcovia v bytových domoch vymyslieť a zrealizovať.

Pretože sa nám ohlásila ďalšia pani z tohto domu, ktorá má tie isté problémy v byte ako zosnulá a tiež sa objavili nové poškodenia v stavebnej konštrukcii domu, zostáva dom v našej pozornosti a pokračujeme v tomto neľahkom prípade v ktorom je dostatok podivných rozhodnutí-nerozhodnutí poškodzujúcich spoluvlastníkov domu, ktorí doposiaľ typicky po „slovensky“ kameňujú toho, kto im chce pomôcť a obhajujú toho, kto sleduje iné záujmy, ako záujmy spoločenstva…

 

Autor: Ivan Pauer

Tak, ďalší most nám spadol medzi Kysakom a Veľkou Lodinou

Ďalší most nám spadol.
 
Dokedy tento štát, resp. zodpovední zástupcovia – úradníci platení z daní občana sa budú nezodpovedne starať o mosty, cesty, štátne budovy, vôbec stavby? Už dávno stavby nezabíjali, potrebujeme ďalších mŕtvych teraz vinou zanedbaných stavieb? Ako funguje kontrola a jej vyhodnocovanie stavu mostov a ciest?
 
Ako funguje prevencia, teda údržba stavieb v majetku štátu, VUC a miest? Všetky doterajšie vlády sa zaoberajú len svojimi kšeftami, podvodmi, klientelizmom vo verejnom obstarávaní, žalobami jeden na druhého, kauzami, frajerkami, politickými pomstami a pod. , sú toho plné všetky médiá…
 
Že máme stále viac zanedbané stavby infraštruktúry zrejme nikoho nezaujíma a to sa všetky doterajšie vlády chvália ako perfektne zvládajú ekonomiku a riadenie hospodárstva Slovenska, ako stále zlepšujú transparentnosť a operatívnosť výberových konaní na údržbu a výstavbu, pritom prax nie raz potvrdila, že vyberá sa hlavne firma, ktorá má vyhrať a na zodpovedných miestach máme stále viac a viac politických nominantov bez odbornosti pre danú sféru riadenia…
 
Roky sa tápa a improvizuje až sme sa dostali do stavu, ako po nástupe „Gottwaldových“ komunistov v roku 1948 pod heslom, neboj sa súdruh, zvládneš to, a keď bude problém, strana a vláda ti pomôže…
 
Jednoducho obohraný verklík ide pieseň dokola a ľudia majú zábavu, pokiaľ stavby nezačnú znovu zabíjať. Je to hrozné v tomto prepolitizovanom a preklientelizovanom zanedbanom štáte…
 
Nezabudnime a uvedomme si, že neodbornosť a oprava zanedbaných a zrútených stavieb vychádza štát a daňového poplatníka niekedy aj niekoľko násobne viac, ako keď sa robí pravidelná priebežná údržba!
Zdroj: www.tvkosice.sk
Autor: Ivan Pauer
november 2022
Po Ut St Št Pi So Ne
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
282930  

Copyright © 2015. All Rights Reserved Ivan Pauer, Strmá 616/26, 949 01 Nitra, Slovenská republika.