Construction Chamber of the Slovak Republic, Строительнaя палата Словацкой Республики, Chambre de construction de la République Slovaque
Expertízy a posudky porúch
Archív
Odborná literatúra

Vývoj stavebníctva

Boli sme na koferencii ZSPS dňa 20.10.2021 – vzdelávanie v stavebníctve

Okrem celkom niektorých zaujímavých tém nás najviac zaujal blok o vzdelávaní v stavebníctve.

 
Najdôležitejšie čo si z konferencie odnášame je, že po 11 rokoch, niektorí odborníci v stavebníctve a funkcionári vo vláde priznávajú katastrofálny stav v nedostatku odborníkov na stavbách, nedostatočnú generačnú výmenu odborníkov a remeselníkov na stavbách a veľmi slabú odbornú prípravu počnúc remeselníkmi a vôbec všetkými odborníkmi pre stavebníctvo.
 
Prezident SASDARS a SSATA (teraz aj SKSR) Ivan Pauer v roku 2010 priebežne na konferenciách a v médiách poukazuje na nedostatky vo vzdelávacom systéme, na nedostatky v príprave a osvedčovaní odborných kvalifikácií v stavebníctve a na chýbajúce systémové celoživotné vzdelávanie v stavebníctve, ktoré v krátkej budúcnosti spôsobia stavebníctvu a Slovensku veľké škody.
 
Ivan Pauer so svojím tímom v roku 2010 pripravil a v roku 2011 nechal akreditovať vzdelávacie moduly pre kvalifikácie Majster stavebnej výroby, Stavbyvedúci, Stavebný dozor a projektant. Vďaka obštrukciám, odporu, lobingu, sebectva, neznalosti veci a konfliktu záujmov zo strany vedenia inej komory akreditácia trvala takmer 3 roky a nakoniec bola len čiastočná na prípravu ale bez možnosti vydať osvedčenie odbornej spôsobilosti… Systémové vzdelávanie a príprava malo byť 350 hodín z čoho malo byť cca 130 hodín prezenčných. Poplatok za prípravu v tom čase bol kalkulovaný na sumu cca 1200,00 € aj s poplatkom za konečné preskúšanie a osvedčenie. Kto by sa išiel učiť na profesiu, keď záverečné vysvedčenie, alebo osvedčenie nedostane?!
 
Od roku 1996 sa príprava a vydanie osvedčenia odbornej spôsobilosti vykonáva v nevzdelávajúcej organizácii v rozpore s ustanoveniami živnostenského zákona a mimo zákona o celoživotnom vzdelávaní a za cca 3 učebné dni a pár stovák t.j. cca 600,00 € záujemca dostane pečiatku a osvedčenie odbornej spôsobilosti pre výkon kvalifikácie Stavbyvedúci a Stavebný dozor…
 
Takže „UŽ“ po 11 rokoch sa prebúdzajú niektoré ministerstvá a zopár odborníkov a zisťujú, že stav v odbornosti v stavebníctve je zúfalý. Hlavne že sa udržiava v podstate zákonne-nezákonný stav a neustále rôznorodé útoky na tých čo tento stav chcú zlepšovať . K náprave je však stále ďaleko, pretože v dobe neskutočného lobizmu a presadzovania osobných záujmov je to takmer nemožné. Toto osvedčenie mu platí celý život, len občas musí zaplatiť vydavateľovi pečiatky a osvedčenia pár desiatok Eur za výmenu zmenenej pečiatky a osvedčenia...
 
Slovensko mohlo byť už 10 rokov lídrom vo V4 v príprave a v celoživotnom vzdelávaní stavbárov, ale prepadli sme sa na chvost možno nie len V4 a EÚ…

 

 

 

Množia sa problémy s novostavbami rodinných domov

PROJEKTANTI, STAVEBNÉ FIRMY A STAVEBNÍ DOZORI NEPODCEŇUJTE POTREBU KVALITNE VYKONÁVAŤ SVOJU PRÁCU A NEPRECEŇUJTE SVOJE VEDOMOSTI !

Minulý rok sa sme riešili 20 stavieb s rôznymi poruchami. Potešujúce je, že začínajú sa na nás obracať vlastníci bytových domov pred rozhodovaním o obnove ich bytového domu. Veľmi potešujúci a vítaný stav.

Problémom sa však stávajú novostavby rodinných domov s plochými jednoplášťovými strechami. Minulý rok sme riešili 3 novostavby vo veku 1-2,5 roku a jednu 4,5 ročnú novostavbu. Ku dnešnému dňu 9.3.2021 už evidujeme 16 problémových novostavieb s problémami plochých jednoplášťových striech, čo je zarážajúci veľmi zlý stav. Príčin je niekoľko, ale veľmi zjednodušene môžeme opodstatnene konštatovať, že ide hlavne o chyby v projekte, v realizácii a v kontrole stavebných prác a dodávok materiálu.

Pre názornosť prikladáme niekoľko fotografií čo dokáže spraviť chybný projekt, realizácia a neznalosť stavebného dozoru s jednoplášťovou strechou. Najzničenejšia konštrukcia strechy bola v spálni, v detskej izbe a v kúpeľni. Mykologický rozbor ovzdušia a povrchu konštrukcií je na konci príspevku.

Stav konštrukcie jednoplášťovej strechy po 4 rokoch užívania mladou rodinou:

Výňatok z mykologickej expertízy:

Kvalitatívna analýzavýsledky ovzdušia:

  • ovzdušie v otvore nad kuchyňou: Penicillium sp., P. olsonii, Aspergillus versicolor
  • ovzdušie v obývačke s jedálňou: Ulocladium sp., Alternaria sp., Penicillium chrysogenum, Cladosporium sp., Dematiaceae, hylohýfomacéty (bledosfarbené huby) – sterilné mycélium;
  • ovzdušie medzistrešné nad sadrokartónom: Neurospora crassa, Fusarium sp., Penicillium olsonii, Chrysosporium sp., Alternaria sp., Mucor sp., Dematiaceae;
  • vonkajšie ovzdušie na záhradnej terase pri okne od okna 200mm: Drechslera sp., Fusarium sp., Cladosporium sp., C. cladosporioides, Acremonium sp., Trichoderma sp., Penicillium sp., Dematiaceae, hyalohýfomycéty – sterilné mycélium, kvasinky;
  • ovzdušie v kuchyni: prerastené Rhizopus sp., viditeľné Dematiaceae, Penicillium sp.

 

Kvalitatívna analýza a výsledky konštrukcií domu:

  • trám v konštrukcie s viditeľnými plesňami: Penicillium spp., Ulocladium sp., Alternaria sp., Cladosporium sp.
  • trám v kuchyni s viditeľnými plesňami: Penicillium chrysogenum, Chalara sp., Alternaria sp., Dematiaceae
  • fólia v detskej izbe s viditeľnými plesňami: prerastené Rhizopus sp., viditeľné Penicillium sp., Alternaria sp., Dematiaceae (tmavosfarbené melanizované huby)
  • trám v spálni s viditeľnými plesňami: Phoma sp., Penicillium sp. P. olsonii, Dematiaceae, Ulocladium sp., Alternaria sp., Cladosporium sp.

 

Pôsobenie identifikovaných mikroorganizmov na osoby v danom kontaminovanom priestore.

Hubové zárodky môžu u zdravých predisponovaných osôb prispieť k rozvoju alergických ochorení, u pacientov s alergiou, resp. astmou môžu spôsobiť významné zdravotné ťažkosti, vrátane závažných astmatických záchvatov  až anafylkatického škového stavu a pod. Silný alergizujúci potenciál majú melanizované huby (kladospóriá, alternarie, ulokládia), ale aj penicíliá, aspergily, trichodermy a neurospory. Silnými producentmi rôznych mykotoxínov a/alebo prchavých organických látok s dráždivým účinkom na sliznice, potenciálne až rakovinotvorným účinkom, sú penicíliá aj aspergily. Aspergillus versicolor je toxická huba produkujúca karcinogénny mykotoxín sterigmatocstín. Jeho izolácia z akéhokoľvek vnútorného prostredia v budovách je považovaná za vážne hygienické riziko. Kvantitatívne  limity zárodkov plesní vo vnútornom obytnom prostredí stanovené Vyhláškou MZ SR 210/2016 Z. z. , ktorou sa mení a dopĺňa Vyhl. MZ SR č. 259/2008 Z. z. vo výške max. 500 KTJ/m3 boli v ovzduší tohto RD významne prekročené. Takisto vyšetrované prostredie nespĺňa kritérium neprítomnosti toxických a patogénnych (silne alergizujúcich) húb v ovzduší – viď vyššie. Toto vnútorné prostredie teda klasifikujeme ako zdravotne nebezpečné pre súčasné a pokračujúce bývanie v tomto dome bez zásadných opatrení na odstránenie súčasného stavu.

 

Toľko z mykologickej expertízy a expertízy ovzdušia v 4 ročnej novostavbe v ktorej 4 roky žila rodina s dvomi deťmi vo veku 2,5 a 4 roky. Ovzdušie sa už zapísalo na zdravotnom stave detí.

 

Autor: Ivan Pauer

Stavebný zákon sa chystá 15 rokov, Ivan Pauer hovorí prečo vlády zlyhali.

Ivan Pauer, prezident našej komory pred 14 dňami poskytol pre ďalší denník odpovede k problematike tvorby „nového“ stavebného zákona.

 

Povoľovanie veľkých aj jednoduchých stavieb je nekonečné, škodí to investorom aj celej ekonomike. Všetci to vedia, všetci s tým súhlasia, ale už 15 rokov s tým nikto nič nevie urobiť. Napísané zákony skončia v koši a trápenie pokračuje.

 

Prezident Stavebnej komory SR Ivan Pauer predchádzajúce dva roky pomáhal s prípravou nového stavebného práva. Ministerstvo dopravy pod vedením Árpáda Érseka (Most-Híd) malo zákony aj hotové, ale napokon ich už nepredložilo do parlamentu. Prekážkou bolo podľa Pauera príliš veľa ľudí v poradnej komisii, z ktorých mnohí nemali skúsenosti.

 

Teraz chystá zmenu stavebného zákona vicepremiér pre legislatívu Štefan Holý (Sme rodina), ktorý si už stavebnú komoru na pomoc nevolal.

 

Pauer v e-mailovom rozhovore k novému zákonu vysvetľuje:

  1. prečo je presunutie stavebných úradov z obcí na štát dobrý nápad;
  2. kedy je územné konanie zbytočné a prečo je lepšie mať radšej poriadne územné plány;
  3. že rizikom zákona o výstavbe z pohľadu korupcie je pozícia takzvaného licencovaného projektanta, ktorý má pri niektorých stavbách fakticky prevziať úlohu stavebného úradu;
  4. prečo sú problém lobisti a príliš veľké množstvo pripomienok.

 

Čo si myslíte o novom stavebnom zákone?

Nič, pretože naša komora napriek prísľubu Štefana Holého nebola na jeho prípravu pozvaná. Základné podklady princípov, ako tvoriť tento zákon, si od nás vicepremiér pre legislatívu s poďakovaním prevzal a viac na nás nemal čas.

 

Je správnym riešením zrušiť územné konanie?

Tu si musíme veci spresniť a rozdeliť. Územný plán by mal byť schválený územným konaním v obci či v meste na základe odsúhlaseného urbanistického plánu. Podľa toho má potom obec schválené všeobecne záväzné nariadenia (VZN), ktoré sa zohľadňujú v procese povoľovania stavieb. Ak je schvaľovaná stavba navrhnutá v súlade s platným územným plánom a VZN, ďalšie územné konanie je duplicitné a zbytočné. Ak sa však stavba v niečom odlišuje od územného plánu, VZN a urbanistického plánu, územné konanie na túto stavbu je potrebné.

 

Dajú sa územné plány obcí a zón vypracovať tak podrobne a nepriestrelne, že môžu v princípe suplovať zmysel a úlohu územného konania?

Ak štát, kraj, okres, mesto a obec vedia, ako chcú rozvíjať svoje územie, nemôže byť problém vyhotoviť komplexný urbanistický plán rozvoja miest a obcí v súlade s rozvojom štátu. Potom už nemôže byť problém vyhotoviť konkrétne, presné a dlhodobo platné územné plány. Toto je doposiaľ na Slovensku pre politickú nevôľu nemožné, napriek tomu, že mnohé vyspelé štáty sveta, a dokonca už aj v Afrike tento systém aplikujú.

 

Čo sú najdôležitejšie a najťažšie úlohy obcí v oblasti územného plánovania?

Hlavným problémom miest a obcí je, že nevedia, čo chcú, ale chcú to. Mnohé mestá a obce nevedia, akým smerom budovať svoj charakter mesta a jeho rozvoj. Preto nie je vzácnosťou, že sa každú chvíľu menia územné plány a zákony. Všetko sa robí ad hoc, kto kedy ako potrebuje. Druhou časťou odpovede je nedostatok nových kvalitných odborníkov s praktickými skúsenosťami pre urbanizmus a územné plánovanie, ktorí poznajú miestne danosti, podmienky pre rozvoj, kultúru, tradície.

 

Súhlasíte s tým, že stavebné konania by sa mali presunúť na štát a územné plánovanie má zostať v rukách obcí?

Áno. Je to aj súčasťou nášho alternatívneho stavebného zákona z roku 2012, ktorý vypracovala Slovenská asociácia stavebných dozorov a odborne spôsobilých osôb (SASDARS) a ktorý bol prerokovaný s poradcami vtedajšieho premiéra na úrade vlády, ale pre revolučnosť nebol prijatý.

 

Prečo je dobré stavebné konania centralizovať?

Pretože sa musí skončiť s anarchiou v riadení. Bez zjednotenia koncepcie rozvoja obytných sídiel a zavedenia riadiaceho systému to inak ani nejde. Preto sú vyspelé štáty vyspelými štátmi, preto sa kedysi bankrotujúce chudobné štáty stali hospodárskymi tigrami, a tí, ktorí tento systém opustili, sa rozpadajú a chudobnejú.

 

Čo hovoríte na myšlienku, že rolu stavebného úradu má pri rodinných domoch a iných jednoduchých stavbách fakticky prebrať licencovaný projektant?

Nielen ja to považujem za administratívny a právny nezmyselný experiment, ktorý môže celkom reálne vytvoriť priestor na bujnenie klientelizmu. Ale hlavne to bude mať s vysokou pravdepodobnosťou až s istotou negatívny vplyv na výstavbu v obciach, susedské vzťahy, ale najmä na vymožiteľnosť práva a náhradu škôd, ktoré to reálne môže spôsobiť.

 

Funguje takýto model aj inde v zahraničí? Aké sú s tým skúsenosti a aké sú riziká?

Niečo podobné existovalo do prvej polovice 60. rokov minulého storočia a za prvej republiky či Rakúsko-Uhorska. Pri tvorbe posledného českého zákona boli tiež takéto návrhy, ale boli aj rýchlo zavrhnuté. Akademicky: osobne by som si vedel predstaviť takého projektanta, ktorý v súlade s platným územným plánom a VZN za prísnych pravidiel vie spraviť projekt pre rodinný dom alebo garáž a dá k nemu vyjadrenie, že spĺňa všetky podmienky pre umiestnenie stavby, a také vyjadrenie odovzdá obci ako napríklad vyjadrenie k vykonaniu stavby.

Takýto projektant by v podstate mohol byť aj každý autorizovaný projektant, respektíve architekt, ale vzhľadom na to, že ide aj o úradný akt, musia byť stabilizované prísne obmedzujúce práva takéhoto aktu, povinnosti a majetková a trestná zodpovednosť projektanta. Musí byť súčasne zabezpečená prísna kontrola takejto činnosti zo strany štátu, nie príslušnou obcou, v ktorej činnosť vykonáva.

 

Takže, kto bude takého človeka kontrolovať, keď nevieme kontrolovať už ani samotnú výstavbu, neexistuje kontrola projektov a mnohých ďalších činností? Nerobme si ilúzie, sme na Slovensku a vieme, ako sa niektorí jednotlivci s pečiatkou v ruke vedia správať, keď sa im dá možnosť.

 

Podieľali ste sa na tvorbe oboch zákonov – o výstavbe a o územnom plánovaní v rokoch 2018 – 2020. Vtedajší minister dopravy Érsek hovoril, že majú byť účinné od roku 2020. Prečo sa tak nestalo?

Čo sa týka zákona o územnom plánovaní, ten bol v zásade napriek niektorým nedotiahnutým kompromisom prijateľný a v praxi použiteľný. Čo sa týka zákona o výstavbe, boli tam viaceré slovné novotvary, čo s praxou na stavbách nemalo nič spoločné, priveľa právnych kľučiek, ako napríklad sankcionovať čiernu stavbu, ale kdesi vzadu v zákone bolo, ako ju nesankcionovať. Ak sa dobre pamätám, naša komora dala asi 150 pripomienok, ktoré sa lobistom a niekomu z tvorcov nepáčili. Celkom bolo vyše 3000 pripomienok, a to zásadných. Zákon sa pri tom počte pripomienok jednoducho nedal upraviť, tak ako všetky predchádzajúce od roku 2006.

 

Čo boli najväčšie slabiny týchto zákonov a prečo sa neodstránili?

Problém bol hlavne vo veľmi veľkej skupine ľudí, ktorí boli v konzultačnej skupine. A mám tiež podozrenie, že hlavne pri zákone o výstavbe sa uplatnili študenti a ľudia, ktorí nemali dlhoročnú reálnu prax v teréne, ale kdesi na škole či v úrade. Dovolím si pripomenúť slová Cyrila Northcote Parkinsona o tvorbe zákonov: ak vláda žiada, aby ministerstvo vyhotovilo zákon k jej problému, ale ministerstvo ho nechce, tak vytvorí 51-člennú komisiu odborníkov z rozličných odborov a záujmov, ktorí sa budú dva roky nekonečne schádzať a hádať, a potom predložia zákon, ktorý je nepoužiteľný alebo už nie je potrebný, pretože problém sa vyriešil aj sám. Ak ministerstvo potrebuje naozaj účinný a kvalitný zákon, vytvorí malú 5-člennú skupinu skutočných odborníkov a zákon za pár mesiacov snemovňa schvaľuje.

 

Je naozaj na Slovensku dĺžka povoľovacích procesov taká problematická v porovnaní s tým, čo je bežné v Európe?

Je a je to spôsobené nekonečnými ad hoc novelami podľa potrieb aktuálnej vlády a podľa potrieb telefonátu strategického investora. Ale hlavný problém je, že na Slovensku už pomaly niet zákona, ktorý je zmysluplne previazaný na iný dotknutý zákon a v stavebníctve túto situáciu vidím ako najhoršiu.

 

Viete to porovnať napríklad s Českou republikou, Rakúskom alebo Maďarskom?

O takých problémoch ako na Slovensku, som v Rakúsku a vo Švajčiarsku nepočul. Zákony si tam nerozbíjajú ako my a zásady pravidiel výstavby takmer nemenia, sú stabilné. V Česku majú podobné problémy ako aj my, napriek tomu, že už mnohé zlepšili. Maďarsko má iný systém povoľovania stavieb ako u nás, ale tam veľmi pokročili v odbúravaní byrokracie v tejto oblasti.

 

Čo robia iné krajiny lepšie?

Viac si strážia lobistov v legislatíve, administratívu rozvojom informačných systémov skôr znižujú, držia sa urbanizmu, teda koncepčného rozvoja obytných sídiel, a hlavne každý pozná svoje práva, povinnosti a zodpovednosť na stavbe a na úradoch.

 

Ako dlho toto trápenie so stavebným zákonom už trvá?

Ak hovoríme o tvorbe nového stavebného zákona, tak od jeho prvej verzie z roku 2006 za Dzurindovej vlády. Ficova vláda mala najbližšie k vytvoreniu nového zákona, ale prevládajú až doposiaľ obchodné záujmy jedincov, lobistov a politických strán a nie záujmy štátu, teda občanov, ktorí ich živia. Potom je tu veľký problém s ľuďmi vo funkciách, ktorí nikdy neriadili výstavbu v praxi a rozhodujú o praxi pri tvorbe zákonov.

Ivan Pauer

Tento článok prezident komory zverejnil 4.4.2020. Bol za neho skritizovaný a donútený ho odstrániť. Veľmi sa mýlil?

***

Zlikviduje premiér Matovič Slovenské hospodárstvo a ekonomiku? Zlikviduje aj stavebníctvo?

Vypnutie krajiny podľa premiéra Matoviča považujem za šialený „hókus pókus“ smerujúci možno k úplnému bankrotu Slovenských firiem, teda aj stavebných, ktoré nemajú také rezervy ako zahraničné, alebo ako obchodné skupiny formátu J&T alebo Penta. Keď ku tomu prirátame život štátu na ďalší plánovaný, možno miliardový dlh s úrokom napr. 1% HDP, tak neverím tomu, že Slovensko, ako torzo poriadne zadĺženého štátneho útvaru ešte ekonomicky a hospodársky prežije.

Nevidím tu žiadnu hospodársku stratégiu rozvoja, žiadne systémové východiská na zabezpečenie chodu štátu počas a po skončení tejto „karantény“… Vidím iba samé improvizácie, dennodenné tlačové besedy s predstavovaním snáh tejto vlády s kritizovaním bývalej a defenzívnu rezignáciu s masívnym doprovodom depresívnych informácií v médiách, po ktorých mnohé združenia, ktoré útočili na sociálnu a zamestnaneckú politiku bývalej vlády, možno niekedy oprávnene, teraz cudne čušia, alebo veľmi jemne reagujú na kroky tejto vlády odborníkov.

Je to úmysel úplne vytvoriť podmienky pre štátny bankrot a otvoriť priestor na skúpenie zbytku majetku Slovenska, alebo len neznalosť, nekompetentnosť a improvizácia?

Hermetické uzatvorenie štátu, je hermetické uzatvorenie dovozu a exportu všetkého tovaru a materiálu pre akékoľvek firmy na Slovensku vrátane potravín. Stavebný priemysel na Slovensku je tiež vo vysokej miere závislé na produkcii a importe stavebných materiálov a tovarov zo zahraničia, čo bude nesmierne pre produkciu chýbať, najmenej komplikovať prácu.

Som toho názoru, že Slovenské stavebné firmy neunesú niekoľko mesačnú nečinnosť, sú kapitálovo poddimenzované, často na hrane existencie a v horšej kondícii, ako zahraničné stavebné firmy pôsobiace na Slovensku. Z drobných nevyhnutných opráv a stavieb Slovenské stavebníctvo vo veľkej miere asi skončí. Či a ako sa znovu pozviecha a začne plniť štátnu pokladnicu sa týmto rozhodnutím stane veľkou neznámou.

Zastavenie hospodárskeho života na Slovensku v mene boja proti čomukoľvek vidím na bankrot aj mnohých ďalších odvetví na Slovensku, čo môže priniesť bankrot sociálneho zabezpečenia a odkázaného obyvateľstva, napr. invalidov, dôchodcov, rómov (pre nás starších cigánov), verejného zdravotníctva, súčasných a nových nezamestnaných len v stavebníctve čo vzniknú atď, atď.

Nová, možno miliardová zahraničná pôžička tento problém nevyrieši, len zvýši reštrikčné hospodárske a finančné opatrenia, aby sa dala vôbec niekedy už i tak zadĺženým Slovenskom splatiť veriteľovi.

Pri asi 60-70 % závislosti na dovoze potravín budeme žrať repku olejnú v modifikáciách napr. bravčový rezeň, alebo kuracina?

To chce premiér Matovič naozaj rozpútať sociálne nepokoje, poštvať občanov a národnosti proti sebe a v rámci výnimočného stavu povolať armádu proti občanom, ktorí sa budú drancovaním chcieť iba najesť, obliecť a byť pod strechou, a proti tým, čo si budú chrániť svoj majetok a životy pred drancovaním?

Otrasy zatiaľ doteraz ovčieho a na všetko odovzdaného Slovenského národa, ktoré môže takéto rozhodnutie spôsobiť, môžu mať nedozierne a možno aj nezvládnuteľné následky s krvou. Toto chceme?

Odprúčam premierovi Matovičovi a vláde aby upustilo od hermetického uzatvorenia štátu a zastavenia hospodárskeho života na Slovensku. Odporúčam vláde, aby sa v tomto krízovom období zaoberala rozvojovou politikou, ako zvyšovať potravinovú a priemyselnú sebestačnosť a ako produkovať vlastnými silami finančné prostriedky do štátnej pokladnice a nie, ako štát ešte viac zadĺžiť a zastaviť hospodársky život.

4.4.2020

Autor: Ivan Pauer

 

Dajte si sami odpoveď na otázky a zamyslite sa:

Bol som ďaleko od pravdy a súčasnosti ?

  • Sú stavbári naozaj spokojní s vývojom na trhu a so svojim roztriešteným „bojom“ za svoje práva a prežitie podlizovaním sa štátnym úradníkom, aby si uchmatli niečo zo stále zmenšujúceho „koláča“ nehladiac na ostatných a budúcnosť štátu a tým aj svoju?
  • Stavebníctvo napriek akémusi dobehu výstavby diaľníc, rodinných domov, menších bytoviek a kde tu nejakým skladovým halám je od roku 1992 resp. 1993-4 v neustálom poklese a ani jedna vláda po vzniku a „rozbehnutí“ samostatného štátu nič nespravila nič systémové pre jeho neustály úpadok… Pripomínam, že s úpadkom stavebníctva akéhokoľvek štátu upadá aj jeho hospodárstvo a celkový život štátu.
  • Sme my stavbári naozaj s týmto spokojní a budeme sa naďalej hrať každý na svojom „piesočku“ a ohýbať chrbty pred úradníkom, aby ho uspokojil a hlavne seba! Nech každý bojuje za seba, ako vie a vykašleme sa na nášho občana, živnostníka a podnikateľa ?

 

Problémy s čiernymi stavbami na Slovensku

V súvislosti s odvysielanou témou o ˇ“čiernych stavbách“ v RTVS 2 dňa 13.10.2020 v regionálnom vysielaní Vám zverejňujeme jeden rozhovor prezidenta našej komory, ktorý sa uskutočnil septembri tiež na tému nepovolených – čiernych stavieb. Z odpovedí si vybrali len jednu vetu, čo však nevadí a chápeme, že nezverejnili ostatné nepríjemnosti nášho každodenného života. Chceme veriť, že sa nevracajú časy aké sme zavrhli 17. novembra 1989.

Keďže sme presvedčení, že občan, ktorý si chce postaviť dom, alebo nejakú drobnú stavbu, prípadne aj domáci podnikateľ chce stavať alebo rekonštruovať to dnes nemajú jednoduché, oproti subjektom, ktoré majú dostatok nástrojov na ovplyvňovanie úradníkov a politikov, tak aspoň zverejníme naše nezverejnené odpovede v plnom znení:

.

Otázka 1.:
Kam až siaha problém čiernych stavieb, je to dôsledok stavebného rozmachu v
porevolučných rokoch, alebo sa to stávalo aj za bývalého režimu?
Odpoveď 1.:
Takzvané Čierne stavby existovali za bývalého režimu aj za prvej republiky aj pred ňou odkedy ľudstvo vytvorilo nejaké pravidlá pre výstavbu. V bývalom režime išlo hlavne o malé hospodárske budovy v záhradách, garáže, dielničky a populárne letné kuchyne.
*
Otázka 2.:
V čom je problém? Máme zlý stavebný zákon, alebo sa málo kontroluje a sankcie sú nízke ?
Odpoveď 2.:
Problém v doterajšom stavebnom zákone nevidím. Doteraz platný stavebný zákon je svojim spôsobom nadčasový, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že napriek vyše 40 zásahom do zákona jeho princíp stále žije a väčšina ustanovení je stále aktuálna. Problém je hlavne v ľuďoch a v zmene našich hodnôt, výmena národnoštátnych záujmov za peniaze.
.
Taktiež stále viac pozorujeme klesajúcu odbornosť v stavebníctve a v chybnom rozmiestnení stavebných úradov do obcí, čo spôsobilo ešte väčší nedostatok odborníkov na stavebných úradoch, ktorí sú ešte ku tomu málo platení a ďalšie a ďalšie systémové chyby v riadení.
.
Čo sa týka samotnej kontroly tak tu si dovolím povedať, že tá prakticky takmer neexistuje a tá čo je, je bezzubá, čo má korene aj v legislatíve, nedostatku právomocí a v malom počte odborníkov a tí čo sú, sú tiež mizerne zaplatení.
*
Otázka 3.:
Ak aj stavebný úrad rozhodne o odstránení čiernej stavby, aká je šanca, že ju majiteľ naozaj aj zbúra?
Odpoveď 3.:
To závisí od odvahy úradníka a politicko-ekonomickej sily, prípadne inej sily osoby, ktorá dostala príkaz na odstránenie stavby a samozrejme o akú stavbu ide, ale hlavne, kto je stavebník.
.
Poznáme predsa dosť prípadov na Slovensku, kedy sa aj rozsiahla, ale aj malá stavba napriek rozhodnutiu stavebného úradu o sankcii alebo o zbúraní stavby, napokon nezbúrala a všetci aktéri zostali spokojní…
Preto si nesmierne vážim úradníkov, ktorí napriek osobným rizikám rozhodnú o sankcii za čiernu stavbu, alebo o jej odstránení, ak sú závažne porušené zákony a zvlášť, ak sa stavby stavajú v chránených územiach.
.
Ku tomuto si neodpustím poznámku, že sú investori ktorí nemajú problém zmeniť zákonom chránené prírodné územie na stavenisko a možno ešte dostanú metál za rozvoj turizmu a európsku dotáciu za ochranu lesov… Potom sa nečudujme, že malí podnikatelia a funkcionári robia a skúšajú to isté a budú hľadať chodníčky, ako stavbu nezbúrať.
.
Pokiaľ nebudú jednoduché, jasné pravidlá v stavebnom poriadku, v urbanizme, v územnom plánovaní a v ochrane našej prírody a osobná trestnoprávna a majetková zodpovednosť politikov a úradníkov v štátnej a miestnej správe, nič sa neudeje, vždy sa bude špekulovať.
*
Otázka 4.:
Prečo je riešenie nelegálnych stavieb také komplikované aj na štátnych pozemkoch? Prečo ich štát jednoducho nemôže odstrániť?
Odpoveď 4.:
Musíme si uvedomiť, že žijeme na Slovensku, každý každého pozná a koho nepozná toho spozná. Ale dôležitejšie je, že občan takmer úplne stratil rešpekt pred zákonmi, pretože vidí, ako politici a nimi volení poslanci nemajú problém zo dňa na deň zmeniť zákony ako momentálne potrebujú, alebo ako to potrebuje niekto, napríklad nejaká firma zo zahraničia. Vidia aj to, že ak nejaká celebrita, alebo politik postaví čiernu stavbu, tak sa nič nedeje, len novinári majú o čom písať.
.
Zákon pritom jasne hovorí, že odstrániť stavbu musí po nariadení jej vlastník na svoje náklady a ak to nespraví, tak môže stavebný úrad na náklady majiteľa stavby dať odstrániť stavbu inému a tu je ten problém, ako zabezpečiť zaplatenie odstránenia čiernej stavby, keď jej majiteľ zrazu nemajetný… Chce to osobnú trestnoprávnu zodpovednosť a majiteľ určite do rána nájde peniaze na jej odstránenie…
*
Otázka 5.:
Navrhovala alebo pripravuje stavebná komora nejaké legislatívne zmeny, ktoré by riešenie nelegálnych stavieb zefektívnili?
Odpoveď 5.:
Naša stavebná komora mala svojho zástupcu v poslednej komisii pre stavebný zákon. Navrhovali sme niekoľko riešení hlavne čo sa týka uzákonenia urbanizmu, ako základ pre hospodársky rozvoj Slovenska a jeho regiónov a tiež sme mali návrhy do stavebného poriadku, ako aj niektorí iní partneri, ale my na tento zákon a na neho napojený právny systém nepozeráme očami politikov a obchodníkov, preto naše návrhy a riešenia sú pre mnohých z nich neprijateľné.
.
Ponúkli sme v oblasti legislatívy pre rozvoj a ochranu prírody Slovenska spoluprácu aj niektorým ministerstvám bývalej vláde a tiež súčasnej, ale teraz sme nedostali žiadnu odpoveď.
.
Máme niekoľko rokov pripravený občas aktualizovaný vlastný návrh zákona o urbanizme (pozn.v súčasnosti celkom prepracovaný a aktualizovaný), územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ale ako som uviedol, znamenalo by to zásadné zmeny pre sociálny a hospodársky rozvoj Slovenska, vzdelávanie a iných oblastí života, vlastne to, čo predpokladá aj agenda 2030 o trvale udržateľnom rozvoji miest a regiónov, ktorú Slovensko roky neplní.

Včera, 29.apríla 2020 zomrel Vladimír Dedeček

Vladimír Dedeček

Architekt Vladimír Dedeček. (Zdroj: TASR)

Vo veku 91 rokov včera zomrel jeden z najvýznamnejších Slovenských architektov.  Venoval sa funkcionalizmu a sledoval problémy vo vývoji neskorého moderného trendu. Najprv sa špecializoval na školské budovy, kde v spolupráci s Rudolfom Minovským vytvoril netradičné usporiadanie, napríklad druh pavilónov škôl v Bratislave koncom 50. rokov 20. storočia, ako aj na svetelné inštalácie pre triedy. Navrhol komplex poľnohospodárskej univerzity v Nitre (1960 – 1966), uznanie mu patrí za pokročilé metódy a priestorový koncept. Pracoval na projekte Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene a internátov v Mlynskej doline v Bratislave a získal aj dôležité oficiálne objednávky, Krajská politická škola v Modre-Harmónii, 1972. (wikipedia)

Architekt Dedeček bol na Slovensku ťažko zaraditeľným aj preto, ako vnímal svet. Nemal rád kategórie, priestor národa bol preňho priúzky, hovoril, že chcel byť nad tým.

„Vždy som sa pozeral ako na bláznov na tých z nás, Slovákov, ktorí sa rozoštvávajú na ľudákov, Čechoslovákov, boľševikov, katolíkov, luteránov. S úsmevom som sa na to díval a hovoril som si, že ja budem asi študovať dejiny alebo sociológiu, a musím byť nad. Ale chcel som vidieť všetko,“ povedal v knihe Stávanie sa architektom.

Chcel študovať sociológiu v Paríži, vnímať človeka univerzálnejšie ako len cez ideológiu. Nakoniec študoval architektúru v Bratislave – v meste, ktoré len stavalo budovu školy, a mohol tak využiť svoj kresliarsky talent a zároveň geometrickú logiku.

Čítajte viac: kultura.sme.sk

Tvorbu Vladimíra Dedečka je možné rozdeliť na obdobia:

  • učňovské roky 1953 – 1960, po absolvovaní Fakulty architektúry SVŠT sa venoval prevažne školským stavbám
  • roky zrelosti 1960 – 1972, venoval sa školským stavbám, areálom a solitérom občianskej vybavenosti
  • majstrovské roky 1972 – 1988, kedy vznikali jeho najvýraznejšie realizácie
  • záver profesnej kariéry a dôchodok od roku 1989 do roku 1992

Jeho diela:

  • ZŠ Barca, 1955
  • ZŠ Východná, 1956
  • Pošta Tatranská Lomnica, 1958
  • Opakovaný typový projekt pošty od r. 1958
  • Poľnohospodárska škola, Bernolákovo, 1958
  • ZŠ sídlisko Februárka, 1958
  • ZŠ Petržalka, 1961
  • ZŠ Cádrová ul., 1961
  • Knihovnícka škola, Krasňany, 1961
  • Ekonomická škola, Račianska, 1963
  • areál VŠP Nitra, 1965, cena D. Jurkoviča
  • Poľnohospodárska škola, Ivanka, 1966
  • Poľnohospodárska škola, Piešťany, 1966
  • Administratíva Mostárne Brezno, Bratislava, 1971
  • Internáty Mlynská Dolina, Bratislava, 1975
  • Ústav hospodárskej správy lesov, Zvolen, 1976
  • Prírodovedecká fakulta, Bratislava, 1978
  • Matematicko-fyzikálna fakulta, Bratislava, 1978
  • Slovenská Národná Galéria v Bratislave, 1979
  • Podnik realizácie výpočtovej techniky, Zvolen, 1980
  • Krajská politická škola v Modre-Harmónii, 1980
  • Budova zväzu družstev. roľníkov, Trenčianska ul. v Bratislave, 1982
  • Slovenský národný archív, Bratislava, 1983
  • Inštitút vzdelávania MV SR v Bratislave, 1984
  • VŠLD, Zvolen, 1984
  • Štátna Banka, Považská Bystrica, 1984
  • Školské zariadenie v Modre-Harmónii, 1986
  • Budova IGHP, Bratislava, 1987
  • Administratíva Tanapu, Tatranská Lomnica, 1987
  • Veterinárna nemocnica v Bratislave, 1988
  • Palác kultúry a športu VŽKG Ostrava Vítkovice, 1988 – Ostravar Aréna
  • Administratívna budova Incheba, Bratislava, 1989
  • Najvyšší súd SR, Bratislava, 1989
  • Výstavisko Incheba, Bratislava, 1990
  • Obchodné centrum Devínska Nová Ves, 1994
  • Hromadné garáže pre 250 áut, Petržalka, Ulica Medveďovej, 1995

(wikipedia)

Zdroj: WIKIPEDIA, TASR a SME

Autor: Ivan Pauer

Poprad: výťah rekonštruovali bez povolenia…

.

Výťah rekonštruovali bez povolenia, porušili protipožiarne predpisy

26.2.2020 12:32 | zdroj: TA3 | zdroj foto: TA3

V jednej z popradských bytoviek sa pustili do prestavby výťahov bez stavebného povolenia. Porušili navyše protipožiarne predpisy. Stavebný úrad práce zastavil. Počas nelegálnych stavebných prác spadlo demontované výťahové protizávažie do šachty. Náš divák upozorňuje na to, že po veľmi silnom náraze zostali na schodisku trhliny.

Zdroj: Televízia TA3

Poznámka:

Kedy si vlastníci bytov a správcovia uvedomia, že ušetriť niekoľko desiatok € na ohlásení, alebo stavebnom povolení a ne cene za vypracovanie seriózneho projektu s komplexnou statikou vplyvu výťahu na dom znamená skôr, alebo neskôr niekoľko desaťtisícové škody a možno aj všeobecné ohrozenie a škody na vlastnom zdraví ?

Ivan Pauer

Prezident SKSR

 

Pre výbuch v Prešove obvinení ďalšie dve osoby

TASR a PRAVDA 22.02.2020 14:32

Ako informovalo prešovské krajské policajné riaditeľstvo v sobotu na sociálnej sieti, obaja obvinení boli v piatok zadržaní a robia sa s nimi úkony trestného konania.

Polícia tiež informuje, že na základe doposiaľ vykonaného dokazovania zmenil krajský policajný vyšetrovateľ právnu kvalifikáciu aj voči trom už obvineným a väzobne stíhaným osobám. „V súčasnosti je vedené trestné konanie v súvislosti s vyšetrovaním obzvlášť závažného zločinu všeobecného ohrozenia so spôsobením smrti viacerých osôb a škody veľkého rozsahu voči piatim obvineným,“ doplnila polícia s tým, že v prípade dokázania viny hrozí obvineným trest odňatia slobody na 20 až 25 rokov alebo na doživotie.

 

Informácia prevzatá z portálu PRAVDA.SK
Poznámka:
Veríme, že vyšetrovanie ide pôjde spravodlivým smerom.

Rysuje sa revolúcia v stavebnictve? Českí betonári prišli s patentom na takzvaný „rebeton“

Františku Polákovi, muži se čtyřicetiletou praxí v oblasti výroby betonu, se podařilo to, o co se experti po celém světě snaží už řadu desetiletí. Vymyslel, jak štěrk v betonu nahradit stavební sutí. Beton z recyklovaných materiálů znamená jak úsporu vstupních nákladů, tak také větší ohleduplnost k životnímu prostředí. Bohuslavem Slánským, specialistou společnosti Skanska na vývoj a inovace, sledujeme provoz v jedné z nejvytíženějších tuzemských betonáren. Chystají se tu na zajímavou novinku. „Rozhodli jsme se nahradit kamenivo, které se do betonu standardně dává, stavební sutí,“ vysvětluje Slánský. O něco takového se experti snaží celé generace. Teď se to podle všeho konečně podařilo. Postup, který umožňuje plnou certifikaci betonu ze stavební suti, vyvinuli specialisté společnosti ERC-Tech.

Pokračovanie a celý článok tu.

Stav normatívov pre posudzovanie existujúcich stavieb v SR je kritický.

Foto: Autor SKSR

Foto: Autor SPU Nitra, internát

V dňoch 9.-11.10.2019 sa v St.Lesnej konala už 21. konferncia „Zakladanie stavieb 2019“, ktorá prebehla v skutočne pracovnej atmosfére účastníkov, ktorí jasne dali najavo svoju nespokojnosť s nevyhovujúcim stavom v oblasti technických podkladov – normatívov pre posudzovanie existujúcich stavieb v SR.

Niektorí účastníci nás informovali o veľmi zlej situácii a náraste počtu stavieb s veľmi problematickým stavom nosných konštrukcií stavebných objektov a ich zakladania, ktoré znalci a statici posudzujú pre ich zlý statický stav a ktoré sú často predhavarijnom až havarijnom stave. S touto skutočnosťou a mizerným stavom okrem legislatívy aj v príprave a preberaní technických noriem sa v posledných rokoch pri svojej práci stretávajú aj odborníci našej komory.

V tejto súvislosti musíme poukázať na veľmi zanedbanú otázku a podporu pri tvorbe a preberaní technických noriem, ktoré podľa nášho názoru musia ísť s dobou a musia byť pružné aspoň s európskym trendom ak už nie svetovým.

Stagnáciu v príprave a preberaní technických noriem a klesajúcej odbornej úrovne riadiacich a kontrolných odborníkov pri uskutočňovaní stavieb  za posledných 6-7 rokov v zásade pociťujeme aj v našej komore. Na tento stav vo svojich výstupoch poukazovala už v rokoch 2010 až 2014 aj organizácia SASDARS o.z., ale nikto z ministerstiev a združení stavbárov nechcel počúvať hlas SASDARSu.

Bohužiaľ dochádza na slová aj niektorých odborníkov z komory stavebných inžinierov aktívnych v rokoch 2010 až 2013 , ale aj iných na štátnom rozpočte nezávislých združení a firiem, že nejednotnosť, roztrieštenosť a individualizmus resp. súkromné záujmy niektorých organizácií v stavebníctve, nemôže nič dobré priniesť okrem úpadku v odbornosti stavbárov, pozvoľnému znižovaniu kvality zákonov, projektov, znižovaniu odbornosti stavbyvedúcich a stavebných dozorov a napokon v nedostatku profesionálnych remeselníkov pri uskutočňovaní stavieb s konečným dopadom na znižovanie bezpečnosti a kvality stavieb. Realita a život im žiaľ dáva za pravdu a vidieť je to aj pri príprave tzv. Nového stavebného zákona, ktorému sa teraz nebudeme venovať, počkáme si čo vláda zverejní.

Foto: Autor SKSR

Foto: Autor CENTROOM Piešťany

Z hľadiska rastu problémov s bezpečnosťou nových stavieb, ale aj starších stavieb, hlavne panelových po obnove a rekonštrukcii, či zásahov do nosných konštrukcií a statickej bezpečnosti bytoviek, je stav v príprave technických podkladov – technických noriem pre posudzovanie existujúcich stavieb na Slovensku už aj za úrovňou českej republiky. V Európskych štátoch sa nové normy na posudzovanie existujúcich stavieb a v ČR uplatňujú už od roku 2014, vrátane doplňujúcich národných noriem.

V záujme zabezpečenia potrebnej kvality posudzovania bezpečnosti existujúcich stavieb aj z hľadiska ich trvanlivosti a životnosti v Českej republike používajú – ČSN 73 0043 „Doplňujúci pokyny pro oveřování konstrukcí s ohledem na trvanlivost pri zatížení prostředím. V ostatných štátoch používajú normy ISO 2394 (General principles on reliability for structures, v ČR ČSN ISO (730031) – Obecné zásady spolehlivosti konstrukcí) a ISO 13 823 (General principles on the design of structures for durability, v ČR je to ČSN ISO 13 823- Obecné zásady navrhování konstrukcí s ohledem na trvanlivost).

Foto: Autor SKSR

Foto: Autor CENTROOM Piešťany

Preto vítame stanovisko  Spolku statikov pri komore stavebných inžinierov (SKSI). V prípade, že v záujme zabezpečenia potrebnej kvality posudzovania bezpečnosti  stavebných konštrukcií existujúcich stavieb, budeme požiadaní o podporu prípadne v danej oblasti aj spoluprácu, sme vo verejnom záujme mať na Slovensku bezpečné stavby ochotní v tejto problematike nájsť so statikmi styčné body na možnú spoluprácu.

Mimoriadne veľkým problémom na Slovensku je, že odborníci chrániaci kvalitu a bezpečnosť stavieb v minulosti až doposiaľ namiesto sprísňovania dodržiavať technické normy a kontrolu stavebných činností v sile zákona, ustúpili tlaku súkromno-komerčným záujmom politikov a developerom v neustálom zmäkčovaní podmienok pre kvalitu, bezpečnosť a kontrolu pri navrhovaní a uskutočňovaní stavieb.

Veľmi dobre vieme a prax to takmer denne potvrdzuje, že čo na Slovensku nie je povinné to sa nikdy nespraví a ťažko potom brať na zodpovednosť a stíhať za niektoré chyby projektantov, stavbyvedúcich a stavebných dozorov… V tomto je potrebné vykonať zásadnú a principiálnu zmenu!

V každom prípade sme pripravení prerokovať možnosť spolupráce v podpore zavedenia technických noriem ISO 2394 (General principles on reliability for structures, v ČR ČSN ISO (730031) – Obecné zásady spolehlivosti konstrukcí) a ISO 13 823 (General principles on the design of structures for durability, v ČR ČSN ISO 3 823- Obecné zásady navrhování konstrukcí s ohledem na trvanlivost)  do sústavy v SR, ale aj v iných aktivitách prospešných pre zvýšenie odbornej úrovne Slovenského stavebníctva, ak naša komora dostane oficiálnu ponuku od kohokoľvek, komu záleží na rozvoji a kvalite nášho stavebníctva.

Autor: Ivan Pauer

október 2021
Po Ut St Št Pi So Ne
 123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031

Copyright © 2015. All Rights Reserved Ivan Pauer, Strmá 616/26, 949 01 Nitra, Slovenská republika.