{"id":6598,"date":"2022-12-21T09:02:17","date_gmt":"2022-12-21T07:02:17","guid":{"rendered":"https:\/\/www.stavebnakomora.sk\/?p=6598"},"modified":"2022-12-24T09:29:35","modified_gmt":"2022-12-24T07:29:35","slug":"vyrocie-umrtia-dusana-jurkovica-zakladateea-modernej-slovenskej-architektury","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.stavebnakomora.sk\/?p=6598","title":{"rendered":"V\u00fdro\u010die \u00famrtia Du\u0161ana Jurkovi\u010da, zakladate\u013ea modernej slovenskej architekt\u00fary"},"content":{"rendered":"<h3><span style=\"color: #1a1818;\">Dnes si pripom\u00edname v\u00fdro\u010die \u00famrtia zakladate\u013ea slovenskej architekt\u00fary <strong>Du\u0161ana Jurkovi\u010da<\/strong> (\u202021. dec. 1947).<\/span><\/h3>\n<p><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\" wp-image-6605 alignleft\" src=\"https:\/\/www.stavebnakomora.sk\/wp-content\/uploads\/2022\/12\/Dusan_Jurkovic_1868-1947-1.jpg\" alt=\"\" width=\"141\" height=\"202\" \/>Du\u0161an Jurkovi\u010d ako architekt nadviazal na eur\u00f3pske trendy modernej architekt\u00fary v prvej pol. 20. stor. Cie\u013eavedome zu\u017eitk\u00faval \u013eudov\u00fa architekt\u00faru. Je pova\u017eovan\u00fd za zakladate\u013ea modernej slovenskej architekt\u00fary.<\/p>\n<p>V roku 1887 nav\u0161t\u00edvil v\u00fdstavu \u013eudov\u00fdch v\u00fd\u0161iviek v Martine, kde ho zaujala vstupn\u00e1 ve\u017ea \u201eslovenskej br\u00e1ny\u201c od architekta Bla\u017eeja Bullu, ku ktor\u00e9mu v \u010fal\u0161om roku nast\u00fapil na kr\u00e1tku prax. Po nej v roku 1891 pracoval v projektovej kancel\u00e1rii architekta Michala Urb\u00e1nka v \u010deskom Vset\u00edne. S n\u00edm v roku 1891 nav\u0161t\u00edvil Prahu a v \u010fal\u0161om roku \u0161tudoval \u013eudov\u00e9 stavite\u013estvo Vala\u0161ska a spolupracoval na pr\u00edprave n\u00e1rodopisnej v\u00fdstavy vo Vset\u00edne, kde realizoval expoz\u00edciu vala\u0161skej izby.<\/p>\n<p>Po\u010das rokov 1892\u00a0\u2013\u00a095 pokra\u010doval v za\u010datom \u0161t\u00fadiu zameranom na stavite\u013estvo v dreve a ve\u013ea cestoval najm\u00e4 po Moravskom Vala\u0161sku a z\u00e1padnom Slovensku.<br \/>\nV roku 1895 vyvrcholilo jeho \u00fasilie v uskuto\u010dnen\u00ed N\u00e1rodopisnej v\u00fdstavy \u010deskoslovanskej v Prahe, ktor\u00e1 sa stretla s ve\u013ek\u00fdm ohlasom. T\u00fdm sa mu otvoria dvere k prvej ve\u013ekej objedn\u00e1vke pre Pohorsk\u00fa jednotu Radho\u0161\u0165 vo Fren\u0161t\u00e1te, kde navrhol s\u00fabor turistick\u00fdch stavieb na Pustevniach.<\/p>\n<p>V roku 1899 sa usadil v Brne, p\u00f4sobil u\u017e ako samostatn\u00fd architekt a pohyboval sa v okruhu n\u00e1rodne orientovanej brnianskej inteligencie. O rok nesk\u00f4r vych\u00e1dza jeho prv\u00e1 publik\u00e1cia \u201ePustevne v Radho\u0161ti\u201c. Nasleduj\u00fa jeho pr\u00e1ce na vidieckej vile pre tov\u00e1rnika Roberta Bartelmusa pri Novom M\u011bste nad Metuj\u00ed. Tam sa zozn\u00e1mil so svojou bud\u00facou man\u017eelkou Bo\u017eenou Bartelmusovou (1883\u00a0\u2013\u00a01965). E\u0161te predt\u00fdm v\u0161ak navrhol a postavil komplex k\u00fape\u013en\u00fdch stavieb v Luha\u010doviciach.<\/p>\n<p>Dva roky na to za\u010dal vyd\u00e1va\u0165 s\u00e9riu zo\u0161itov pod n\u00e1zvom \u201ePr\u00e1ce lidu na\u0161eho\u201c, ktor\u00fdch vy\u0161lo celkovo 14. V roku 1906 postavil vlastn\u00fa vilu v brnianskej \u0161tvrti \u017dabov\u0159esky, pri jej otvoren\u00ed sa konala v\u00fdstava jeho interi\u00e9rov\u00fdch pr\u00e1c. V roku 1910 sa stal \u010dlenom Spolku v\u00fdtvarn\u00fdch umelcov M\u00e1nes v Prahe. O tri roky nesk\u00f4r sa stal majite\u013eom tehelne v Trnave a t\u00fdm sa mu znovu otvorila mo\u017enos\u0165 styku s vlas\u0165ou. Po\u010das prvej svetovej vojny pracoval v Krakove, kde navrhoval cintor\u00edny a pomn\u00edky pre okres \u017dmigr\u00f3d v z\u00e1padnej Hali\u010di.<\/p>\n<p><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\" wp-image-6604 alignleft\" src=\"https:\/\/www.stavebnakomora.sk\/wp-content\/uploads\/2022\/12\/Mohyla_Milana_Rastislava_Stefanika-600.jpg\" alt=\"\" width=\"204\" height=\"153\" \/>Po vzniku \u010cesko-slovenskej republiky sa vracia spa\u0165 na Slovensko a usadil sa v Bratislave. Stal sa vl\u00e1dnym komis\u00e1rom pre zachovanie umeleck\u00fdch pamiatok na Slovensku. E\u0161te v m\u00e1ji roku 1919 ho poverili pr\u00edpravou sm\u00fato\u010dn\u00e9ho obradu a pohrebu gener\u00e1la dr. Milana Rastislava \u0160tef\u00e1nika na Bradle. Kr\u00e1tko nato za\u010dal pracova\u0165 na projekte mohyly na Bradle, ktor\u00e1 dodnes ost\u00e1va v o\u010diach verejnosti zrejme jeho najv\u00fdznamnej\u0161ou stavbou. V roku 1920 sa stal \u010destn\u00fdm \u010dlenom Masarykovej Akad\u00e9mie pr\u00e1ce a za\u010dal sa zaobera\u0165 problematikou \u0161tandardizovanej v\u00fdstavby rodinn\u00fdch domov na Slovensku.<\/p>\n<p>V \u010fal\u0161om obdob\u00ed jeho \u017eivota sa anga\u017eoval, u\u017e v \u00falohe gener\u00e1lneho predsedu Umeleckej besedy slovenskej, za zachov\u00e1vanie archeologick\u00fdch a pr\u00edrodn\u00fdch pamiatok na Slovensku. V roku 1924 sa stal predsedom Spolo\u010dnosti Slovensk\u00e9ho vlastivedn\u00e9ho m\u00fazea a spoluzakladate\u013eom m\u00fazea v Bratislave. V roku 1929 sa stal predsedom novozalo\u017eenej \u0160koly umeleck\u00fdch remesiel v Bratislave a nesk\u00f4r sa zaoberal typizovanou v\u00fdstavbou \u0161kolsk\u00fdch budov pre slovensk\u00fd vidiek. V rokoch 1930 a\u017e 1935 z\u00edskal ve\u013ek\u00fd po\u010det ocenen\u00ed z r\u00f4znych v\u00fdstav umenia po celej Eur\u00f3pe.<\/p>\n<h5>Zdroj a bli\u017e\u0161ie inform\u00e1cie: <a href=\"https:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Du%C5%A1an_Jurkovi%C4%8D\">wikipedia<\/a><\/h5>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Dnes si pripom\u00edname v\u00fdro\u010die \u00famrtia zakladate\u013ea slovenskej architekt\u00fary Du\u0161ana Jurkovi\u010da (\u202021. dec. 1947). Du\u0161an Jurkovi\u010d ako architekt nadviazal na eur\u00f3pske trendy modernej architekt\u00fary v prvej pol. 20. stor. Cie\u013eavedome zu\u017eitk\u00faval \u013eudov\u00fa architekt\u00faru. Je pova\u017eovan\u00fd za zakladate\u013ea modernej slovenskej architekt\u00fary. V roku 1887 nav\u0161t\u00edvil v\u00fdstavu \u013eudov\u00fdch v\u00fd\u0161iviek v Martine, kde ho zaujala vstupn\u00e1 ve\u017ea \u201eslovenskej br\u00e1ny\u201c [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[19,4,1],"tags":[],"class_list":["post-6598","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-tlacove-spravy-sksr","category-vyvoj-stavebnictva","category-nezaradene"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.stavebnakomora.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/6598","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.stavebnakomora.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.stavebnakomora.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.stavebnakomora.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.stavebnakomora.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=6598"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/www.stavebnakomora.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/6598\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":6609,"href":"https:\/\/www.stavebnakomora.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/6598\/revisions\/6609"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.stavebnakomora.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=6598"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.stavebnakomora.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=6598"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.stavebnakomora.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=6598"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}