Spamätajme sa !
Štaistický úrad SR dňa 8.9.2016 zverejnil klesajúci trend stavebnej produkcie na Slovensku a že tento pokles stavebnej produkcie je potrebné očakávať aj naďalej. Konečne niekto poukázal na skutočný stav Slovenského stavebníctva, ktorý sa napriek občasnému rastu od roku 1991 stále zhoršuje.
Prezídium SKSR je presvedčené, že ak nedôjde zo strany moci, politických strán a poslancov v Národnej rade ku zásadnej zmene pohľadu na Slovenské stavebníctvo a jeho legislatívu, nemôže tento štát očakávať skutočný vlastný ekonomický a hospodársky rozvoj, rast stavebnej produkcie a rast HDP. Nemáme na mysli ten úžasný makroekonomický rast, ktorý v skutočnosti produkujú zahraničné firmy, po ktorých u nás zostávajú úžasné štatistiky objemu výroby a exportu áut s nízkymi mzdami zamestnancov a s povinnými odvodmi z miezd pričom zisky z tejto produkcie odchádzajú do rozvoja ich domovských krajín.
Hospodársku politiku štátu nemožno zakladať len na podkladaní sa zahraničným investorom rôznymi stimulmi, ktoré zaplatí náš daňový poplatník zanedbávajúc tvorbu a rozvoj vlastnej stavebnej produkcie a výroby vrátane vlastného priemyslu a hospodárstva. V tejto súvislosti je nutné priznať, že za 25 rokov usilovného likvidovania bývalého režimu sa Slovensko dostalo do veľmi vysokej, strategicky nebezpečnej hospodárskej závislosti od zahraničných firiem a ich štátov.
Zo samostatnej ekonomiky zameranej na vlastnú výrobu, spotrebu a export napr. stavebných kapacít, stavebných strojov či potravín sme sa stali takmer výlučnými spotrebiteľmi a dovozcami potravín, stavebných strojov a hmôt, spotrebného tovaru, potravín a i. zo zahraničia. Preto len veľmi ťažko nám dnes ktosi veľkoryso povolí vybudovať znovu vlastný národný stavebný, potravinársky či iný priemysel, nebodaj aj maloobchod aby sme mu konkurovali.
Tento štát nemôže očakávať skutočný vlastný ekonomický a hospodársky rozvoj a rast HDP spoliehajúc sa len na rast objemu jednostrannej strojárskej výroby zahraničného automobilového priemyslu, spoliehajúc sa na špirálu možno výhodných pôžičiek ale pôžičiek zo zahraničia a vymýšľanie nových druhov daní, či odvodov aby sme vedeli pôžičky splácať. Štát potrebuje hlavne vlastné zdroje a diverzifikované hospodárstvo, ekonomiku, priemysel, potravinárstvo a obchod.
Daňové výnosy z priamych a nepriamych daní a odvodov od domácich podnikateľov, živnostníkov a obyvateľstva sa pritom strácajú v podporách a v stimuloch pre zahraničné firmy, v predražených tendroch u sprostredkovateľov a poradcov, v splátkach štátnych pôžičiek bankám – zahraničným a Boh vie, kde ešte. Niet sa potom čo čudovať, že si štát na svoju prevádzku musí stále požičiavať a očakávať „finančné podpory a dotácie“ z EU, ktoré si vlastne aj tak sami platíme v odvodoch do EU.
Jednoduchá logika hovorí, že keď štát stále lepšie vyberá dane, zlepšujú sa mu makroekonomické výsledky a zvyšuje sa HDP, tak by to mal pocítiť aj občan vo svojej peňaženke, v sociálnych istotách, v dôchodkoch, v zdravotníctve, v školstve, vede, a samozrejme spätne by mal byť stály rast stavebnej produkcie a spätne z domácej spotreby a domácich investícií v daňovom príjme do štátnej kasy.
Na Slovensku je to však ako vždy všetko inak. Makroekonomický rast a rast HDP na Slovensku znamená klesanie stavebnej produkcie a stále menej peňazí na dôchodky, na sociálne zabezpečenie, na zdravotníctvo, na vedu, na školstvo a pod. Keď hrozí v niektorom odvetví revolta alebo medzinárodná blamáž, tak sa uberie z rozpočtu inému odvetviu a je na chvíľu pokoj.
Slovenské stavebníctvo, radový občan či živnostník, alebo podnikateľ z týchto makroekonomických úspechov štátu, za ktoré nás EU chváli a politikov pri návšteve v Bruseli tľapkajú po pleci, akosi stále nič nepociťuje…
V roku 2015 Prezident SKSR pán Ivan Pauer nie raz v rozhovoroch pre médiá uviedol, že rekordný rast stavebnej produkcie v roku 2015 za posledných 10 rokov je síce nádejný, ale nie prelomový a smerodajný. Je to rast krátkodobý a z celkového pohľadu k rokom 1990, 1991, 1992 alebo 1993 katastrofálny pokles v desaťnásobkoch a v roku 2016 a 2017 treba očakávať opätovný pokles. Tento názor nebol nikdy zverejnený, resp. bol vystrihnutý a uviedli len jeho kritiku na únik našich odborníkov do zahraničia a čiastočne problémy vo vzdelávaní…
Štát nevyhnutne potrebuje novú zmysluplnú rozvojovú strategickú politiku, kde má smerovať, aké má celospoločenské strategické rozvojové ciele pre štátotvorný národ, či sa stane len producentom lacnej pracovnej sily pre európsku úniu, či sa stane len montážnou linkou svetového automobilového priemyslu, alebo či má štát vytvárať a rozvíjať podmienky pre život a rozvoj svojho štátotvorného národa a všetkých jeho občanov.
Štát podľa nášho názoru nemá vytvárať ekonomické a sociálne podmienky na odchod stavebných odborníkov, pracovnej sily a našich detí do zahraničia, aby tam pacovali, zakladali svoje rodiny a tiež nemá vytvárať podmienky pre chudobný život radových dôchodcov s dôchodkom menším ako si asi žobrák za deň vyžobre kdesi v západnej EU.
Nečudujme sa potom, že nám chýbajú odborníci v celom spektre stavebníctva a hospodárstva napriek tomu, že školy ich produkujú ročne tisíce. Mínusový demografický vývoj Slovenska je dôsledok lokajského prístupu našej politiky k vlastnému štátu a podriadenej politike EU. Vyhlásenia euro-politikov ale žiaľ aj niektorých našich politikov, že mínusovú populáciu a únik odborníkov z celého spektra spoločnosti nahradíme cudzincami považujeme za vedomý skrytý odsun domáceho pôvodného štátotvorného obyvateľstva vrátane toho cigánskeho alebo rómskeho (čo je vlastne jedno a to isté len inak zabalené), ktorý nenásilne nahradia inou nesvojprávnou zmesou iných národov z iných kultúr, alebo je to len politická a historická krátkozrakosť či nevedomosť našich politikov, teda nekompetentnosť…
Všade na svete od čias Sumerskej ríše je stavebníctvo hybnou a najdôležitejšou základnou hospodárskou, ekonomickou rozvojovou silou a oporou štátnej politiky. Stavebníctvo je zrkadlom hospodárstva a stability každého štátu. V každom normálnom štáte nemenia zákony na objednávku, kto ako momentálne potrebuje alebo, keď hrozia problémy nejakej časti obyvateľstva, ako je to už 25 rokov na Slovensku zvykom. Slovenský stavebný zákon má už viac ako 36 rôznych zmien za posledných 20 rokov čo hovorí samo za seba…
Slovenské stavebníctvo a tento štát potrebuje novú legislatívu, nový systém k prístupu tvorby legislatívy, ekonomiky, hospodárskej a sociálnej politiky zabezpečujúce jeho ekonomickú, hospodársku a sociálnu diverzitu a stabilitu. Na začiatok však Slovensko a jeho stavebníctvo akútne potrebuje NOVÝ komplexný stavebný zákon!
10 rokov sa o novom stavebnom zákone diskutuje a pripravujú ho nespočetné, niekoľko desiatok členné komisie odborníkov z oblasti práva, ekonomiky, dopravy, akademickej sféry a možno aj zo zopár stavbárov z teoretickej oblasti a niekoľko rokov bez reálnej výrobnej praxe. Spôsob a obsah doterajšej tvorby legislatívy pre stavebníctvo však na vznik zmysluplného nového stavebného zákona nedávajú nádej na skorú a zásadnú zmenu.
Slovenská chaotická nesystémová legislatíva pre stavebníctvo znemožňuje reálnu vymožiteľnosť práva a umožňuje vysávať finančné zdroje zo všetkých sfér spoločnosti.
Tu je asi aj kdesi dôvod, prečo mnohí „politici“ a niektorí „odborníci“ od roku 1993 radi o novom stavebnom zákone oduševnene hovoria, aký je prepotrebný, ako ho tvoria, ale nik ho zatiaľ zmysluplne nepripravil tak aby sa dal vôbec plynulo čítať, nie to ešte pochopiť a aj uviesť do praxe.
Z hľadiska úpadku Slovenského stavebníctva a celého systému napojeného na stavebníctvo musíme konštatovať tak ako doposiaľ, že pokiaľ Slovensko nebude mať jasnú národnú rozvojovú stratégiu a zmysluplný logický stavebný zákon ako celok, t.j. zákon o urbanizme, zákon o územnom plánovaní a zákon o stavebnom poriadku nemôžeme očakávať rast stavebnej produkcie a požiadavky na výstavbu slovenských podnikov, budov pre služby kultúru a pod. t.j. v konečnom dôsledku skutočný Slovenský rast HDP .
Výstavba diaľníc ako všade na svete počas hospodárskych problémov štátov bola vždy ako verejná objednávka na štart rozvoja stavebníctva a cez neho celého hospodárstva. U nás sa to však z hľadiska naštartovania celoštátnej rozvojovej politiky nestalo, ukazuje sa, že to bol asi len štart pre niektorých jedincov prípadne skupiny. V tomto štáte nikto nemôže očakávať rozvoj a rast stavebnej produkcie, či rast skutočne Slovenského HDP pokiaľ sa domáca politika v celom spektre bude podriaďovať len cudzím a osobným záujmom tešiac sa, že aspoň na nejakú dobu sa občania zamestnajú aby nemuseli stáť v radoch na pracovnom úrade a na pošte na dávky podpory. Po strate vlastného priemyslu a energetických zdrojov je to síce na pár rokov dobré, ale bez prípravy vlastného priemyslu a hospodárstva do budúcna krátkozraké a riskantné, pretože nikto nezaručil, že sa neobjavia iné lukratívne krajiny, ktorých občania budú vedieť tiež lacno montovať autá. Skôr však treba očakávať, že materské automobilky prejdú na úplne nové výrobné technológie a systémy áut, ktoré vytlačia potrebu výroby áut terajšej konštrukcie a tieto výrobné linky jednoducho pôjdu do šrotu…
Všetko so všetkým súvisí a posledných 25 rokov nám neomylne ukazuje, že stavebná produkcia na Slovensku so štátnou politikou zastupujúcou zahraničné a osobné záujmy sú až príliš prepojené v neprospech dlhodobého strategického rozvoja Slovenska a štátotvorného obyvateľstva.
Sme zvedaví kde to všetko aj so stavebníctvom skončí, na koho budeme zasa zvaľovať vinu za svoju hlúposť, za vzdanie sa vlastného stavebníctva, priemyslu, meny, suverenity a vôbec svojprávnosti.
Tešiť sa, že sme súčasťou veľkej európskej rodiny sa budeme len do doby, kým sa v tej „veľkej rodine“ úplne nestratíme.
Záverom:
Slovenské stavebníctvo a hospodárstvo potrebuje jasné stabilné pravidlá vo forme nového komplexného použiteľného stavebného zákona. Bez jasných pravidiel nemôžeme očakávať rast a stabilitu stavebníctva a následne Slovenska.
Ivan Pauer
Prezident SKSR
