Čo robiť, keď stavebný úrad nekoná v zmysle zákona č. 50/0976 Zb…
Konanie pred stavebným úradom v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov je správnym konaním, teda podlieha aj jurisdikcii zákona o správnom konaní (správny poriadok) 71/1967 Zb. účinný od 01.09.2018, pretože stavebný úrad je správny orgán.
Podľa § 1 ods. (2) zákona č. 71/1967 Zb. v aktuálnom znení ku dňu podania žiadosti stavebníka je správnym orgánom štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. V danom prípade je to miesto príslušný stavebný úrad.
Podľa § 18 – Začatie konania ods. (1) zákona č. 71/1967 Zb. v aktuálnom znení ku dňu podania žiadosti sa konanie začalo na návrh stavebnika ako účastníka konania. Stavebný úrad má oznámiť začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná, t.j. bez akýchkoľvek vád a chýb.
Podľa § 18 ods. (2) ákona č. 71/1967 Zb. je konanie de jure začaté dňom, keď podanieúčastníka konania – stavebníka došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť . Konanie teda bez pochybností začalo dňom doručenia a prevzatie podania.
Podľa § 18 ods. (3) ) tohto zákona mé správny orgán (stavebný úrad) upovedomiť o začatí konania všetkých známych účastníkov konania. Ak stavebnému úradu nie sú známi účastníci konania alebo ich pobyt, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou stavebný úrad má vyzvať stavebníka abyoznámil mená a adresy účastníkov konania. Ak stavebník od stavebného úradu nič v tejto veci nedostal tak mohol cestou verejnej vyhlášky oznámiť zahájenie príslušného konania.
Správny orgán v zmysle § 29 ods. (1) a (2) zákona č. 71/1967 Zb. v aktuálnom znení ku dňu podania Vašej žiadosti v prípade zistenia nedostatkov v podaní alebo z dôležitých dôvodov navrhnutých účastníkmi konania má právo na prerušenie konania. Ak zo strany stavebného úradu nestalo a úrad nekoná a nekomunikuje, tak možno považovať za to, že konanie v nekonaní dokončenia konania úradu explicitne pokračuje, len nie je ukončené rozhodnutím.
Z rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva právny názor, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (II. ÚS 26/95, II. ÚS 33/1999).
O vydaní napr. stavebného povolenia má stavebný úrad zo zákona rozhodnúť do 30 dní od začatia konania, prípadne do 60 dní, ak ide o zvlášť zložitý prípad. Stavebný úrad 30 ale dňovú lehotu nepredĺžil. O predĺžení lehoty konania musí v zmysle § 29 ods. (1) stavebný úrad účastníka konania upovedomiť s uvedením dôvodov a v zmysle ods. (2) § 29 má stavebníka upovedomiť o predĺžení lehoty o 30 dní. Súčasne má stavebný úrad vyzvať na odstránenie nedostatkov ak nejaké sú, resp. boli, ale stavebný úrad mlčí a nekoná. Explicitne teda má za to, že nedostatky nie sú, pretože ak by boli, úrad by stavebníka včas vyzval na ich odstránenie, čo nespravil. Ak tak stavebný úrad až po upozornení stavebníkom alebo prokuratúrou začne žiadať doplnenie dokumentácie alebo nápravu údajných nedostatkov, ktoré ako sa často v takýchto prípadoch zvyčajne ukážu sko požiadavky nad rámec zákona, je možné nečinnosť úradu považovať za vedomé prieťahy so znakmi šikany občana ako účastníka konania, prípadne zanedbanie alebo zneužitie služobných povinností a postavenia .
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že doručená žiadosť napr. o vydanie stavebného povolenia keď stavebný úrad mesiace alebo roky nekonal sa dá považovať ako dokumentácia a žiadosť bez vád a chýb vrátane všetkých podkladov a stavebný úrad riadne začal stavebné konanie. Odo dňa začatia stavebného konania začala plynúť 30 – dňová lehota na vydanie stavebného dodatočného povolenia.
Vzľadom na zahájené konanie podľa § 1 ods. (2) zákona č. 71/1967 Zb. v môžeme považovať, že stavebný úrad odo dňa podania žiadosti stavebníka ku dňu sťažnosti alebo bodnetu stavebníka o náúravu konania stavebného úradu nezistil žiadne nedostatky, len nedokončil konanie a nevydal rozhodnutie o dodatočnom stavebnom povolení.
V zmysle § 49 (1) zákona č. 50/1976 Zb. v aktuálnom znení ku dňu podania stavebníkovej žiadosti lehota pre rozhodnutie v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania(Váš prípad), správny orgán musí rozhodnúť bezodkladne, t.j. stavebný úrad Obes Bernolákovo mal vydať rozhodnutie o Vašej žiadosti do 30 dní v zmysle lehoty stanovenej § 29 ods. (1) zákona č. 71/1967 Zb., čo nespravil.
- 49 ods. (2) zákona č. 50/1976 Zb. v aktuálnom znení ku dňu podania žiadosti upravuje, že v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak (zhodne upravuje zákon č. 71/1967 Zb.), je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania a vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní. Ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť. Stavebný úrad nič z toho nevykonal, preto sa explicitne považuje, že žiadosť nemala a nemá nedostatky a konanie len nie je ukončené formálnym administratívnym vydaním Rozhodnutia o dodatočnom stavebnom povolení.
- 50 zákona č. 50/1976 Zb. upravuje opatrenia proti nečinnosti upravuje tak, že ak nápravu nemožno dosiahnuť inak, správny orgán, ktorý by bol inak oprávnený rozhodnúť o odvolaní (teraz Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky), sám vo veci rozhodne, pokiaľ správny orgán príslušný na rozhodnutie nezačal konanie, hoci je na to povinný alebo pokiaľ nerozhodol v lehote ustanovenej v § 49 ods. (2). To znamená, že odvolací orgán Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu by mohol v zmysle § 49 ods. (2) rozhodnúť aj sám. Sťažnosť však treba podať na stavebný úrad.
Pretože zákonná lehota na rozhodnutie stavebnému úradu márne uplynula, takéto konanie resp. nekonanie stavebného úradu s odvolaním sa na uvedené zákonné úpravy sa považujeme za jednoznačnú nedôvodnú nečinnosť správneho orgánu.
Stavebný úrad svojím konaním o nekonaní dostal stavebníka do stavu právnej neistoty a stavebník má právo sa proti nečinnosti stavebného úradu brániť.
Proti nečinnosti stavebného úradu sú len tieto možnosti a to podať:
- písomnú výzvu na ukončenie konania so stanovením vlastného termínu do 7 alebo 14 dní,s poukazom na administratívno-formálne ukončenie konania, pretože od začatia konania v zmysle 1 ods. (2) zákona č. 71/1967 Zb. a § 49 ods. (2) zákona č. 50/1976 Zb. neboli zo strany úradu predložené žiadne námietky a požiadavky, tj. žiadosť je bez vád,
- sťažnosť adresovanú stavebnému úradu s poukazom na 49 ods. (2) zákona č. 50/1976 Zb.,
- podnet na prokuratúru a následne podať s poukazom na všetko čo som uviedol a
- správnu žalobu proti nečinnosti stavebného úradu po vydaní protestu prokurátora.
- Potom uvidíme čo ďalej ak všetko zlyhá…
Dňa 17.4.2025
Ivan Pauer
Prezident SKSR
