Construction Chamber of the Slovak Republic, Строительнaя палата Словацкой Республики, Chambre de construction de la République Slovaque

Legislatívne prostredie

Problémy s čiernymi stavbami na Slovensku

V súvislosti s odvysielanou témou o ˇ“čiernych stavbách“ v RTVS 2 dňa 13.10.2020 v regionálnom vysielaní Vám zverejňujeme jeden rozhovor prezidenta našej komory, ktorý sa uskutočnil septembri tiež na tému nepovolených – čiernych stavieb. Z odpovedí si vybrali len jednu vetu, čo však nevadí a chápeme, že nezverejnili ostatné nepríjemnosti nášho každodenného života. Chceme veriť, že sa nevracajú časy aké sme zavrhli 17. novembra 1989.

Keďže sme presvedčení, že občan, ktorý si chce postaviť dom, alebo nejakú drobnú stavbu, prípadne aj domáci podnikateľ chce stavať alebo rekonštruovať to dnes nemajú jednoduché, oproti subjektom, ktoré majú dostatok nástrojov na ovplyvňovanie úradníkov a politikov, tak aspoň zverejníme naše nezverejnené odpovede v plnom znení:

.

Otázka 1.:
Kam až siaha problém čiernych stavieb, je to dôsledok stavebného rozmachu v
porevolučných rokoch, alebo sa to stávalo aj za bývalého režimu?
Odpoveď 1.:
Takzvané Čierne stavby existovali za bývalého režimu aj za prvej republiky aj pred ňou odkedy ľudstvo vytvorilo nejaké pravidlá pre výstavbu. V bývalom režime išlo hlavne o malé hospodárske budovy v záhradách, garáže, dielničky a populárne letné kuchyne.
*
Otázka 2.:
V čom je problém? Máme zlý stavebný zákon, alebo sa málo kontroluje a sankcie sú nízke ?
Odpoveď 2.:
Problém v doterajšom stavebnom zákone nevidím. Doteraz platný stavebný zákon je svojim spôsobom nadčasový, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že napriek vyše 40 zásahom do zákona jeho princíp stále žije a väčšina ustanovení je stále aktuálna. Problém je hlavne v ľuďoch a v zmene našich hodnôt, výmena národnoštátnych záujmov za peniaze.
.
Taktiež stále viac pozorujeme klesajúcu odbornosť v stavebníctve a v chybnom rozmiestnení stavebných úradov do obcí, čo spôsobilo ešte väčší nedostatok odborníkov na stavebných úradoch, ktorí sú ešte ku tomu málo platení a ďalšie a ďalšie systémové chyby v riadení.
.
Čo sa týka samotnej kontroly tak tu si dovolím povedať, že tá prakticky takmer neexistuje a tá čo je, je bezzubá, čo má korene aj v legislatíve, nedostatku právomocí a v malom počte odborníkov a tí čo sú, sú tiež mizerne zaplatení.
*
Otázka 3.:
Ak aj stavebný úrad rozhodne o odstránení čiernej stavby, aká je šanca, že ju majiteľ naozaj aj zbúra?
Odpoveď 3.:
To závisí od odvahy úradníka a politicko-ekonomickej sily, prípadne inej sily osoby, ktorá dostala príkaz na odstránenie stavby a samozrejme o akú stavbu ide, ale hlavne, kto je stavebník.
.
Poznáme predsa dosť prípadov na Slovensku, kedy sa aj rozsiahla, ale aj malá stavba napriek rozhodnutiu stavebného úradu o sankcii alebo o zbúraní stavby, napokon nezbúrala a všetci aktéri zostali spokojní…
Preto si nesmierne vážim úradníkov, ktorí napriek osobným rizikám rozhodnú o sankcii za čiernu stavbu, alebo o jej odstránení, ak sú závažne porušené zákony a zvlášť, ak sa stavby stavajú v chránených územiach.
.
Ku tomuto si neodpustím poznámku, že sú investori ktorí nemajú problém zmeniť zákonom chránené prírodné územie na stavenisko a možno ešte dostanú metál za rozvoj turizmu a európsku dotáciu za ochranu lesov… Potom sa nečudujme, že malí podnikatelia a funkcionári robia a skúšajú to isté a budú hľadať chodníčky, ako stavbu nezbúrať.
.
Pokiaľ nebudú jednoduché, jasné pravidlá v stavebnom poriadku, v urbanizme, v územnom plánovaní a v ochrane našej prírody a osobná trestnoprávna a majetková zodpovednosť politikov a úradníkov v štátnej a miestnej správe, nič sa neudeje, vždy sa bude špekulovať.
*
Otázka 4.:
Prečo je riešenie nelegálnych stavieb také komplikované aj na štátnych pozemkoch? Prečo ich štát jednoducho nemôže odstrániť?
Odpoveď 4.:
Musíme si uvedomiť, že žijeme na Slovensku, každý každého pozná a koho nepozná toho spozná. Ale dôležitejšie je, že občan takmer úplne stratil rešpekt pred zákonmi, pretože vidí, ako politici a nimi volení poslanci nemajú problém zo dňa na deň zmeniť zákony ako momentálne potrebujú, alebo ako to potrebuje niekto, napríklad nejaká firma zo zahraničia. Vidia aj to, že ak nejaká celebrita, alebo politik postaví čiernu stavbu, tak sa nič nedeje, len novinári majú o čom písať.
.
Zákon pritom jasne hovorí, že odstrániť stavbu musí po nariadení jej vlastník na svoje náklady a ak to nespraví, tak môže stavebný úrad na náklady majiteľa stavby dať odstrániť stavbu inému a tu je ten problém, ako zabezpečiť zaplatenie odstránenia čiernej stavby, keď jej majiteľ zrazu nemajetný… Chce to osobnú trestnoprávnu zodpovednosť a majiteľ určite do rána nájde peniaze na jej odstránenie…
*
Otázka 5.:
Navrhovala alebo pripravuje stavebná komora nejaké legislatívne zmeny, ktoré by riešenie nelegálnych stavieb zefektívnili?
Odpoveď 5.:
Naša stavebná komora mala svojho zástupcu v poslednej komisii pre stavebný zákon. Navrhovali sme niekoľko riešení hlavne čo sa týka uzákonenia urbanizmu, ako základ pre hospodársky rozvoj Slovenska a jeho regiónov a tiež sme mali návrhy do stavebného poriadku, ako aj niektorí iní partneri, ale my na tento zákon a na neho napojený právny systém nepozeráme očami politikov a obchodníkov, preto naše návrhy a riešenia sú pre mnohých z nich neprijateľné.
.
Ponúkli sme v oblasti legislatívy pre rozvoj a ochranu prírody Slovenska spoluprácu aj niektorým ministerstvám bývalej vláde a tiež súčasnej, ale teraz sme nedostali žiadnu odpoveď.
.
Máme niekoľko rokov pripravený občas aktualizovaný vlastný návrh zákona o urbanizme (pozn.v súčasnosti celkom prepracovaný a aktualizovaný), územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ale ako som uviedol, znamenalo by to zásadné zmeny pre sociálny a hospodársky rozvoj Slovenska, vzdelávanie a iných oblastí života, vlastne to, čo predpokladá aj agenda 2030 o trvale udržateľnom rozvoji miest a regiónov, ktorú Slovensko roky neplní.

Masová bytová výstavba 2021 a „nový stavebný zákon“

Včera dňa 25.9.2020  nám médiá a pán predseda parlamentu oznámili šťastnú novinu, že tri mesiace prípravy nového stavebného zákona viedli k úspešnému ukončeniu jeho prípravy.

Sme vo veľkom očakávaní a sme mimoriadne zvedaví na ohlásený nový stavebný zákon, pretože naša Stavebná komora SR a údajne aj Slovenská komora stavebných inžinierov sme boli z prípravy, možno naozaj nového stavebného zákona vylúčení, resp. neboli sme pozvaní ani len ku konzultáciám. Vie sa len o jednom mene človeka, ktorý celkom úspešne po Slovensku blokoval vybrané stavebné konania väčších stavebných projektov, niekedy aj celkom oprávnene. To však nieje dané zlým stavebným zákonom, ale nezmyselnými 46 zmenami, dodatkami a „vyjadrovačkami“ požadovanými inými zákonmi k budúcej stavbe, ktoré ako prax ukazuje, sú v mnohých prípadoch zbytočné a len brzdia a komplikujú stavebné konanie o celé mesiace.

Ak by bol pôvodný stavebný zákon taký zlý a brzdou výstavby trebárs bytov, tak by sa na Slovensku do roku 1989 nikdy nepostavilo ročne cez cca 27-33 629 bytov (1980-1989), cez cca 8000-10 539 rodinných domov (1980-1989) a desiatky výrobných podnikov a iných verejnoprospešných investičných stavieb…

Ak neznáma skupina tvorcov zákona použila do zákona predchádzajúce pripomienky Stavebnej komory SR, SASDARS (Slov. asoc. stavebných dozorov…) spolu vyše 400 pripomienok a tiež pripomienky SKA komora architektov a z SKSI, je nádej, že zákon bude aj použiteľný, čitateľný a zastaví sa legislatívny chaos spôsobený lobistickými nesystémovými zmenami a požiadavkami z iných zákonov do pôvodného zákona z roku 1976, ktorého torzo funguje doposiaľ nebyť tých šialených jednoúčelových zmien. Jadro pôvodného stavebného zákona z roku 1976 je geniálne nadčasové vychádzajúce z tradícií výstavby, ktoré prevzalo mnoho aj západných štátov.

Najväčší problém masovej výstavby bytov, infraštruktúry a nie len ich, nie je v stavebnom zákone, ale v chýbajúcom urbanizme, v množstve žiadaných vyjadrení od rôznych aj nedotknutých organizácií, ktoré má riešiť už urbanizmus. Pre akúkoľvek výstavbu, hlavne masovú ako sú obytné sídla je nevyhnutné mať kvalitné urbanistické plánovanie, mať kvalitné územné plánovanie, kvalitnú projektovú prípravu pre výstavbu, pripravenú výrobno technickú základňu, fungujúcu pripravenú logistiku pre samotnú výstavbu, to znamená mať kvalitný stavebný poriadok! Tiež je potrebné mať odborne pripravené a s právomocami vybavené kontrolné štátne úrady od stavebného úradu po stavebnú inšpekciu. Chýbajú kvalitní stavbyvedúci, stavební dozori, majstri stavebnej výroby, vyučení remeselníci, murári a iné odborné kádre pre výstavbu. Toto a iné je na Slovensku veľmi zanedbané a znovu to vybudovať nie je proces za mesiac ani rok…

Ďalšie významné problémy sú s lehotami v zákone o správnom poriadku z roku 1965, ktorý je prakticky bez aktualizácie na dnešné pomery; v nezmyselne komplikovanom zákone o verejnom obstarávaní pre stavebníctvo, akoby to boli rožky na pulte obchodu aj keď sa mnohé zlepšilo; v chýbajúcej osobnej zodpovednosti úradníkov stavebných úradov a stavebných úradov ako takých a hlavne odovzdanie stavebných úradov z okresov do obcí bez zabezpečenia odbornosti personálu s absolútnou právomocou starostu obce s nedostatočným vzdelaním a znalosťami o riadení, ktorý v mnohých prípadoch nemá ani predstavu o akýchkoľvek zákonoch …

Z národnoštátneho hospodárskeho hľadiska má základný kľúčový význam to, či výstavbu budú od prípravy po ukončenie vykonávať slovenské subjekty, alebo subjekty zo zahraničia so slovenskými robotníkmi…

Chceme byť milo prekvapení, ale útržkové informácie z utajovanej tvorby a spôsob jeho schvaľovania nám zatiaľ veľa optimizmu nedávajú… Kiež by sme sa mýlili.

 

Autor: Ivan Pauer

PROBLÉMY S OBNOVOU STAVEBNÝCH PAMIATOK

Občas nám prichádzajú sťažnosti na chybne a nevhodne obnovované a rekonštruované stavebné pamiatky. Niektoré nemajú žiadnu ochranu ako pamiatka, iné majú ochranu ako štátna kultúrna pamiatka alebo miestna pamiatka pod ochranou obce.

Dnes môžeme zhrnúť najviac kladené otázky ohľadom narábania s pamiatkami t.j. údržba, opravy, prerábky, rekonštrukcie a významné obnovy.  No najväčší problém majú občania so zle vykonanými stavebnými úpravami v rozsahu rekonštrukcie a významnej obnovy. Občania však nie sú v týchto otázkach sami, problémy majú aj niektoré menšie obecné stavebné úrady. Preto si odpovieme na niektoré kladené kľúčové otázky z oblasti zásahov do stavieb pod zákonnou ochranou ako kultúrna, alebo miestna pamiatková budova, ale aj vôbec historických stavieb ktoré nie sú pod ochranou zákona.

Modelový prípad kdesi na Slovensku:

Obec nemala dostatok peňazí na obnovu kaštieľa tak si dala spracovať projektovú dokumentáciu na jeho významnú obnovu aby ohla dostať dotáciu a bezúročnú pôžičku od Štátneho fondu rozvoja bývania. Je to jedno z riešení ako stavbe pomôcť, ale nie vždy to musí dobre dopadnúť. Stáva sa žiaľ aj to, že niektoré, zvyčajne malé obecné stavebné úrady vyžadujú splniť aj energetickú triedu v zmysle zákona č. 555/2005 Z.z. o energetickej efektívnosti budov v aktuálne platnom znení k danému času žiadosti o stavebné povolenie, pretože inak povolenie odmietajú vydať.  Dobre, stavebník – vlastník kaštieľa vyhotoví obnovu aj podľa zákona č. 555/2005 Z.z…

Kaštieľ pred niekoľkými rokmi zrekonštruovali a obnovená budova bola zaradená do nízko energetickej triedy. To sa podarilo vďaka aplikovaniu  minerálnej vaty na pôvodné 1,1 m hrubé múry z kameňa. Reakcia miestnych ľudí a turistov na novú fasádu je  viac negatívna, ako pozitívna. Nemáme síce žiadne reakcie na pocitové teplo v kaštieli a vyčíslené úspory oproti predchádzajúcemu obdobiu pred obnovou, ale máme negatívne reakcie na rastúcu vlhkosť a zápach v interiéri. Pripomínam, že takýchto prípadov je viac.

Tento kaštieľ, kdesi v obci na Slovensku však patrí aj pod ochranu kultúrnych pamiatok. Bol postavený pred rokom 1800 preto musím upozorniť, že stavby postavené pred rokom 1945 a ktoré sú pod pamiatkovou ochranou nespadajú pod žiadne technické normy EÚ a ani Slovenské technické normy, doslova ž i a d n e ! Preto je nepochopiteľné, ako niekto mohol navrhnúť, alebo požadovať, odsúhlasiť, alebo podmieniť rekonštrukciu historickej stavebnej pamiatky splnením akejkoľvek energetickej triedy, alebo nejakej inej podmienky platnej po roku 1945. To by sme potom museli všetky historické stavby zabaliť do minerálnej vaty alebo polystyrénu, čo je vrcholný nezmysel.

Kaštieľ z pred roku 1800 sa po rekonštrukcií stal síce nízkoenergetickým, ale mikroklimaticky a zdravotne sa momentálne stáva neobývateľným dokonca ani dočasne. Čo môžeme ďalej očakávať po takejto obnove ?

 

VIAC TU

Problemy s drevostavbami sa znovu objavujú.

V tomto období sa na nás znovu obrátilo niekoľko stavebných investorov, hlavne pre výstavbu autoservisov, predajní potravín, krajčírska výroba a štvorbytovka.

Je potešiteľné, že na Slovensku rastie objem výstavby budov z drevených konštrukcií. V súčasnosti je ten pomer stavieb z dreva a ostatných „štandardných“ materiálov takmer vyrovnaný. Musím tiež konštatovať, že v otázke noriem a legislatívy sa pomerne dosť vecí zlepšilo, čo pociťovať hlavne pri výstavbe menších a menej podlažných montovaných stavieb z dreva na bývanie.

Z pohľadu mojich vlastných – osobných skúseností musím konštatovať, že na Slovensku predsa len ešte dosť zaostávame za vyspelými krajinami a to hlavne vo sfére viacpodlažných stavieb z dreva a ich využitia. Z technického hľadiska nevidím problém u stavieb z dreva 6 a viac podlažných. Napríklad, keď som bol v roku 1991 po prvý krát v Kanade, mal som možnosť navštíviť 3 miestne nemocnice (jedna plne z drevených prvkov 7 podlažná, dokončená v r. 1989; druhá 5 podlažná z roku 1942 a tretia z betónového skeletu a ocele) a dve miestne rajónové zdravotné strediská a dve obchodné móla, všetko stavby z dreva. V susednom Rakúsku je tiež veľmi veľa stavieb z dreva, napr. v Linzi je veľká škola a vo Viedni je postavená hybridná výšková budova HoHo, ktorá má 24 podlaží a výšku 84 metrov… Na Slovensku za bývalého režimu sa tiež postavilo niekoľko krásnych a kvalitných drevostavieb pre šport, kultúru a poľnohospodárstvo, žiaľ mnohé sú ich vlastníkmi aj poriadne zanedbané.

Na Slovensku sa však stále nevieme vysporiadať so psychologickým problémom u tvorcov legislatívy v tejto oblasti a to, že drevo je automaticky najhorľavejší stavebný materiál, teda najnebezpečnejší. Pritom je všeobecne známe, že stavba s nosným skeletom z dreva časovo dlhšie vydrží stáť ako stavba z ocele. Oceľ v závislosti na protipožiarnu ochranu sa aj napriek tomu skôr deformuje a zbortí, ako drevená konštrukcia z kvalitne vyhotovených drevených prvkov. Keď už zo západných krajín preberáme rôzne iné nezmysly, mali by sme občas prevziať aj rozumné technické predpisy odtiaľ, kde dlhodobo dobre fungujú. Je to vo filozofii a a na Slovensku už tradične asi aj v záujmoch…

Žiaľ v legislatíve, resp. v protipožiarnych prepisoch a v technických normách pre drevené konštrukcie a stavby máme stále čo doháňať, napriek tomu, že sa čo, to zlepšilo a umožnilo rozsiahlejšiu výstavbu drevostavieb. Keď to porovnám len s Kanadou u stavieb nad 5 podlaží, tak sme najmenej o cca 40 rokov za nimi a voči Európe cca 30 rokov.

Samozrejme každá stavba a stavebný materiál má svoje technické limity. Preto ak schopný architekt, statik a konštruktér – projektant poznajú svoje technické možnosti a možnosti a vlastnosti materiálu, teda dreva, je to len a len na dobrej kombinácii a zlúčení týchto troch veličín. Teda technicky nevidím žiadny problém, aby sa stavby z dreva vyhotovili aj 7-8 podlažné a boli z nich napríklad aj nemocnice. Problém je len vo vedomostiach technikov a inžinierov a v schopnostiach aplikovať ich do praxe, ale aj zodpovedných štátnych úradníkov, pretože hlavnou brzdou v tomto napredovaní sa ukazuje byť hlavne zastaralé myslenie tých, čo majú vplyv na inováciu technických a protipožiarnych predpisov.

Pomerne veľkým problémom vo verejnosti býva strach z nebezpečenstva požiaru stavieb z dreva. Tu si dovolím poukázať, že naši predkovia žili v drevených stavbách a nemali žiadne normy a predpisy, prežili a my sme ich potomkami. Prve predpisy pre styvby síce zaviedol Chamurapi, ale na našom území sa to stalo za cisárovny Márie Terézie, ale aj tak každý veľmi dobre vedel čo si môže s drevom v stavbách dovoliť. V tom období sme na Slovensku mali veľmi dobrých a vychýrených stavebných remeselníkov a tesárov no na rozdiel od dôb Rakúska-Uhorska a Česko-Slovenska musím konštatovať, že stále častejšie sa stretávame s veľmi neodborne pripravenou stavebnou dokumentáciou pre vyhotovenie stavby a veľmi nekvalitnou prácou stavebných tesárov, stolárov, stavbyvedúcich a tiež stavebných dozorov.

Decentralizovaním a inými administratívnymi neodbornými zásahmi do vzdelávania na Slovensku sme takmer úplne zdevastovali odbornú prípravu remeselníkov, technikov a inžinierov v stavebníctve. Tzv. duálne vzdelávanie sme po revolúcii ako prežitok komunizmu zničili a pred pár rokmi ho vláda s veľkou pompou objavila vo Fínsku a po 30 rokoch sa ho znovu snaží uviesť do praxe, len sa to akosi nie veľmi darí…

V technickej príprave stredoškolákov a inžinierov sme zlikvidovali mnohé aj celosvetovo štandardné odbory a zamenili ich za rôzne manažmenty, analytické odbory a podobné v praxi na stavbe nepotrebné špecializácie len aby synček a dcérenka mali nejaký titul a našli si na škole partnera a školy aby mali z čoho žiť…

Najdôležitejšie na kvalitu stavby a jej možné riziká v uvedenom kontexte je, že noví absolventi už niekoľko rokov dozadu nevedia svoje teoretické znalosti prakticky použiť, veľké problémy sú v znalostiach materiálov a v ich kombinácii na stavbe a toto je nebezpečenstvo nie len pre stavby z dreva! Pri rodinných domoch z dreva, ale aj niektorých typoch väčších stavieb prevláda priemyselná výroba ich kľúčových komponentov, t.j. sú vyrábané strojne celé steny a krovy v dielni, takže na stavbe je už máločo pokaziť.

Záverom len toľko, v otázke dreva, ako stavebnej konštrukcie sa konečne treba odpútať od starého myslenia, začať tvoriť legislatívu v stavebníctve hlavne z pohľadu technických potrieb stavby a možností materiálov, a výrazne obmedziť komerčný a politický prístup k tvorbe legislatívy. Takúto legislatívu musia tvoriť hlavne ľudia z praxe a nie na konci sa len niektorých megafiriem opýtať, či to tak môže byť. Ak zodpovední nevedia niečo sami vytvoriť, tak aspoň nech si prizvú odborníkov z praxe, alebo nech aspoň okopírujú zákony a normy z krajín kde to funguje, s čím by na Slovensku nemal byť žiadny problém …

Uvidíme čo nám nový vietor prinesie.

 

Zdroj obrázkov: http://staviamezdreva.sk/blog/najvy%C5%A1%C5%A1ie-budovy-z-dreva-na-svete
Zdroj obrázkov: http://staviamezdreva.sk/blog/ak%C3%BA-maj%C3%BA-perspekt%C3%ADvu-drevostavby-na-slovensku

Môže stavebný úrad poskytnúť fotokópie z projektu stavby ?

Problémy s poskytovaním kópií z projektu stavby z archívu stavebného úradu.

Stále častejšie sa nám a tiež iným občanom stáva, že niektoré stavebné úrady odmietajú žiadateľovi podľa zákona č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov, vyhotoviť kópie projektovej dokumentácie, alebo jej časti. Stavebné úrady svoje rozhodnutie o nevyhovení žiadosti žiadateľa o vyhotovenie kópií z projektu stavby opierajú o dôvod, že môže dôjsť k porušeniu nejakého zákona a k zneužitiu alebo poškodeniu práv k duševnému vlastníctvu autora projektu, alebo autorských práv autora projektu, preto z projektu neumožnia vyhotovovať kópie, ale umožnia maximálne nahliadnutie…

Toto zdôvodnenie niektorých stavebných úradov nie je právne ničím podložené, pretože neexistuje žiadna právna úprava, ktorá by ukladala stavebným úradom povinnosť chrániť niekoho práva k duševnému vlastníctvu, alebo autorské práva!

Povinnosť ochrany takýchto práv nevyplýva ani zo štatútu stavebného úradu, alebo mestského úradu, neupravuje ich ani zákon č. 50/1976 Zb. stavebný zákon, ani Zákon NR SR č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch), Zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení…

Niektorí projektanti a niektoré stavebné úrady majú problém s rozlíšením, čo je duševné vlastníctvo a čo je autorské právo autora autorského diela.  Duševné vlastníctvo upravujú zákony č. 435/2001 Z. z. – Patentový zákon, vyhláška č. 223/2002 Z. z. – Vyhláška, ktorou sa vykonáva Patentový zákon a 517/2007 Z. z. – Zákon o úžitkových vzoroch. Projektová dokumentácia stavby, alebo architektonická projektová dokumentácia nespadá ani pod jedu z týchto právnych úprav – zákonov! 

Projekt stavby a autorské práva k projektu stavby, alebo k architektonickému dielu upravuje zákon č. 138/1992 Zb. autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch a zákon č. 185/2015 Z.z. autorský zákon.

Zákon č. 138/1992 Zb. a  zákon č. 185/2015 Z.z. nezakazujú vyhotovovať kópie z projektu, naopak zákon č. 185/2015 Z.z. autorský zákon, kópie z projektu stavby umožňuje vyhotoviť, a to bez zásahu do duševného vlastníctva, resp. autorského práva…

Na Slovensku nie je zákon, ktorý znemožňuje vyhotovovať kópie z projektu stavby zvlášť, keď žiadateľ definuje pre aké účely kópie projektu potrebuje.

 

Upozornenie:

Zákon č. 185/2015 Z.z. autorský zákon, zakazuje vyhotovovať kópie autorského diela bez súhlasu autora diela pre komerčné účely, napr. pozmeňovanie autorského diela a jeho následný predaj.

*

Upozornenie:

Oprava, údržba alebo záchrana architektonického diela, alebo stavby, nie je zásahom do práv autora projektu (§56 zák. 185/2015 Z.z.) !

*

Upozornenie:

Toto vysvetlenie nie použiteľné pre právne úkony, je len informatívnou pomôckou pre právneho zástupcu stavebníka, projektanta a stavebné úrady! Naša organizácia a autor vysvetlenia nezodpovedajú za použitie tohto vysvetlenia bez právneho zástupcu dotknutej strany.

 

Autor: Ivan Pauer

Zásahy v bytoch do panelových sústav a dôsledky v praxi – jeden z mnohých príbehov na Slovensku

Ako je všeobecne známe, naša organizácia je rôznymi úradmi, inštitúciami, spoločenstvami a súkromnými osobami pozývaná na riešenie technických problémov s ich budovami. V poslednom období cca 4-5 rokov ale hlavne posledné dva roky pozorujeme nárast problémov so statickou bezpečnosťou panelových bytových budov po rôznych stavebných zásahoch do ich konštrukcií. Tento nárast geograficky pozorujeme hlavne v smere zo západu na východ Slovenska.

Skúsime z pohľadu našich skúseností na jednom modelovom prípade poukázať na príčiny a dôsledky nezodpovedného konania hlavne vlastníkov bytov, ale aj celej skupiny osôb a úradov, ktoré sa hlavne sekundárne na probléme statických porúch v panelových sústavách nejakým spôsobom úspešne podieľajú.

V predchádzajúcich rokoch bol boom v zateplovaní bytových domoch a ako to na Slovensku býva, nie sú v spoločenstvách peniaze. Preto podáva pomocnú ruku Štátny fond rozvoja a bývania a neskôr sa prispôsobili aj komerčné banky. Samozrejme tieto bankové domy a vláda si za výdatnej pomoci výrobcov tepelnoizolačných materiálov spolu s niektorými odborníkmi z oblasti zateplovania a úspor energií stanovili minimálne kritériá na získanie štátnej podpory a zvýhodnených úverov. To je všetko veľmi pekné, ale má to jeden povestný háčik, že v 99% projektov dodatočného zateplenia neobsahuje komplexný detailný statický posudok na vplyv novej niekoľko tonovej  záťaže zateplenia na budovu a jej podložie.

Na druhej strane je potrebné priznať, že zateplenie má aj pozitívnu stránku v úsporách na energetickej náročnosti budovy a sídliská sú už vizuálne pestrejšie a krajšie, oproti pôvodnej šedivosti a jednotvárnej uniformite.

Nech však podpora zateplovania bola a je na akejkoľvek úrovni, je faktom, že táto pomoc významne pomohla pri obnove bytových domov. Na Slovensku sú obyvatelia hlavne v panelových domoch možno aj vďaka výborným makroekonomickým hospodárskym výsledkom štátu a zvyšovania nákladov na kúpu zastaralých zbraňových systémov na obranu pred východným nepriateľom stále chudobnejší, preto v geografickom v smere zo západu na východ sa stretávame menej bohatými a menej schopnými vlastníkmi investovať do údržby ich vlastného spoločného domu.

Ako to však býva, skoro v každom spoločenstve sa nájdu jedinci v lepšej finančnej kondícii, a chcú si svoje bývanie v paneláku vylepšiť a priblížiť k úrovni v rodinnom dome, ale na výstavbu rodinného domu nemajú. Preto sa rozhodnú svoj dvoj či troj izbový bytík dispozične zmeniť. V lepšom prípade si na zmenu nájdu schopného architekta, ktorý navrhne nový až ideálny dizajn ich bytu v „pochmúrnom“ paneláku.

Niektorí sa zasa ako správni Slováci cítia na dostatočnej odbornej výške v oblasti stavebníctva a zmenu bytu si navrhnú a vykonajú sami. Zavolajú si šikovných majstrov a tí sa s vervou pustia do zmien.

No žiaľ, čoraz častejšie sa stáva, že sa v týchto panelákoch nájdu nespokojní závistlivci, ktorí nemajú peniaze na zmeny v ich bytoch a musia sa uspokojiť s nechcenými zmenami v podobe zmeny tradičnej hladkej maľovky a stien na plastickú a rôznych nepravidelných „grafických liniek“ na stenách spôsobených trhlinami. Aby to nebolo všetko, títo nespokojenci sa nevedia biologicky prispôsobiť vstupu prírody do ich bytov v podobe kolónií rôznych húb a nemienia sa s nimi podeliť o zmenené životné prostredie v ich bytoch po stavebných úpravách susedov.

Takíto nespokojenci, ktorím susedia po stavebných zásahoch do panelovej sústavy umožnili žiť s prírodou v podobe rôznych kolónií húb v bytoch,  narobia potom v dome veľmi zlú krv pretože sa začnú ponosovať predsedovi spoločenstva a žiadať nápravu pre záchranu ich bytu a domu. Keď predseda spoločenstva nekoná, títo nespokojenci začnú vynášať vnútorné veci domu stavebnému úradu, úradu verejného zdravotníctva, a keď ani to nepomôže hľadajú pomoc v rôznych desaťročia zabehnutých profesných združeniach stavbárov oficiálne chrániacich záujmy tých ktorých odborníkov. No stáva sa, že títo skúsení harcovníci pošlú nepríjemného periodického sťažovateľa do zoznamu znalcov, kde zvyčajne ich úsilie o sebeckú záchranu ich bytu v bytovom dome zvyčajne vzdajú, pretože znalec nie je tiež lacná záležitosť a výsledok je aj tak neistý.

Sú však jedinci, ktorí aj keď nebudú mať sami čo jesť, tak aj tak idú bezohľadne za svojim sebeckým cieľom zachrániť si byt a dom.  Zaplatia si jedného znalca, ale ako sa ukáže ten o panelových sústavách nič nevie a vydá akési stanovisko, za ktoré by mu mala byť odobraná licencia aj diplomomom.

Takýto jedinec nie je spokojný s neschopným znalcom tak zase si našetrí peniažky a o rok, dva si zaplatí ďalšieho znalca a ten už vie identifikovať a dokonca aj správne popísať chyby a príčiny, ale naivne navrhuje aby si vlastníci bytového domu dali  vyhotoviť komplexný statický posudok. Nespokojenec tento druhý posudok postúpi predsedovi spoločenstva v domnení, že to s ním zatrasie, ale nezatriaslo a preto nekoná… Z nespokojenca sa stáva už „otravný vrták“ statický posudok so žiadosťou o vykonanie štátneho stavebného dohľady v byte a v dome posunie príslušnému stavebnému úradu. Na milé prekvapenie stavebný úrad vykoná štátny dohľad a dokonca dá za pravdu nespokojencovi a navrhne predsedovi spoločenstva aby zvolal domovú schôdzu a dal schváliť alebo neschváliť podrobný komplexný statický posudok na celú budovu.

Domová schôdza sa naozaj uskutoční, ale po vhodnej masáži mozgov a práce s davom vlastníci bytov drvivou väčšinou neodsúhlasia peniaze za nejaké zbytočné výpočty akémusi znalcovi z odboru statiky stavieb, ale naopak odsúdia nevďačného nespokojenca z pokusu p rozoštvanie obyvateľov domu. Stavebnému úradu to postačuje a spokojne si rieši iné prípady dúfajúc, že má od nespokojenca pokoj.

Nemá! V dome sa totiž vykonali ďalšie zmeny v bytoch a napriek upozorneniu a varovaniu niekoľkými odborníkmi vymenili pôvodný starý malý a pomalý výťah za krásny nový, väčší a rýchlejší výťah.

Nášmu nespokojencovi sa však vymkla z rúk hladina vlhkosti a pestovanie húb v byte a snahe zvaliť svoju neschopnosť na spoluvlastníkov si po roku objednal ďalší statický posudok o stave statiky budovy a akési odborné stanovisku a od združenia kontroverzných stavbárov, ktoré nie je závislé na štátnom rozpočte, alebo viazané názormi svojich členov z povinnosti.

A výsledok? množstvo stavebných zásahov do konštrukcií panelov domu, nárast trhlín vo vnútorných a obvodových konštrukciách, stavebné zmeny, ktoré mali byť stavebným úradom riešené riadnym povoľovacím konaním prebehli dodatočným ohlásením, vybúrané stužujúce prvky pre potreby zväčšenia výťahu, zvýšená vlhkosť v niektorých bytoch pri zmene parciálnych tlakoch, prerušené spoločné vzduchotechnické potrubia, stavebné úpravy bez statického posúdenia zmien v bytoch a po odstránení stien  na celú budovu a jej podložie atď, atď.

Dohra. Nespokojenec, ktorý neustále vŕta do činnosti predsedu spoločenstva, do správcu a do stavebného úradu pobúril verejnú mienku viacerých členov spoločenstva tak sa nemôže diviť, že jeho okolie začalo o ňom otvorenie rozširovať „overené“ informácie z jeho súkromia a o úrovni jeho inteligencie v snahe zlepšiť jeho postavenie v dome a v okolí.

Pre pochybnosť či tento nespokojný vrták bytu vôbec dokáže správne užívať svoj byt sa napokon spoluvlastníci rozhodli zahrnúť do programu domovej schôdze bod v ktorom spoločne posúdia   spôsobilosť nespokojného vrtáka ako užíva svoj byt, pretože pestovanie húb v jeho byte už nezvláda a huby sa môžu dostať do iných bytov spoluvlastníkov, ktorí sa nechcú pestovaniu húb v bytoch venovať. Preto sa spoločenstvo uzhodlo, že sa pokúsi súdnym nariadením o nútenom predaji bytu dať nespokojnému vrtákovi možnosť pestovať huby niekde inde v nádeji, že plesne a huby dostanú z budovy aj bez jej rekonštrukcie, pretože oni mu množstvom stavebných zmien v budove zmenou pôsobenia tlaku na základové podložie a novými trhlinami v plášti budovy vytvorili na túto bohumilú činnosť všetky podmienky a on to nezvládol…

Koniec? Nie! Našiel sa niekto, kto sa nemôže zmieriť s nezodpovednosťou pri zhotovovaní projektov, pri dodatočnom „obieľovaní“ nepovolených stavieb a zásahov do panelových konštrukcií bez dostatočnej znalosti problematiky a kto nemá rád hazard so životmi a so zdravím občanov. Ostatné je vecou prokuratúry, vyšetrovateľov a spravodlivosti na súdoch…

Ale ako to už býva, v súčasnom Slovensku nie je nič isté, pretože aj Spoločenstvo statikov správne poukazuje na chýbajúce technické predpisy a na právnu bezmocnosť tých predpisov, ktoré ešte zostali, takže brať niekoho na zodpovednosť v tomto legislatívne rozpadnutom systéme nebude ľahké…

Na neznalosť, neschopnosť a nezáujem riešiť problémy v stavebníctve a v obnove bytových domov, či zásahy do stavebných konštrukcií panelových sústav roky poukazovala aj organizácia SASDARS o.z. a nie jeden rok  poukazujeme aj naša komora… Nič z našich snáh to v tomto najmenej 25 rokov prehnívajúcom, skorumpovanom a klientelistickom systéme nepomôže, pretože dôležité sú záujmy politikov a ich strán, finančných skupín, developerov a vôbec ich donorov.

Na konci záujmu všetkých snáh politikov na Slovensku je občan a jeho peniaze na prvom mieste…

Autor: Ivan Pauer

 

Stav normatívov pre posudzovanie existujúcich stavieb v SR je kritický.

Foto: Autor SKSR

Foto: Autor SPU Nitra, internát

V dňoch 9.-11.10.2019 sa v St.Lesnej konala už 21. konferncia „Zakladanie stavieb 2019“, ktorá prebehla v skutočne pracovnej atmosfére účastníkov, ktorí jasne dali najavo svoju nespokojnosť s nevyhovujúcim stavom v oblasti technických podkladov – normatívov pre posudzovanie existujúcich stavieb v SR.

Niektorí účastníci nás informovali o veľmi zlej situácii a náraste počtu stavieb s veľmi problematickým stavom nosných konštrukcií stavebných objektov a ich zakladania, ktoré znalci a statici posudzujú pre ich zlý statický stav a ktoré sú často predhavarijnom až havarijnom stave. S touto skutočnosťou a mizerným stavom okrem legislatívy aj v príprave a preberaní technických noriem sa v posledných rokoch pri svojej práci stretávajú aj odborníci našej komory.

V tejto súvislosti musíme poukázať na veľmi zanedbanú otázku a podporu pri tvorbe a preberaní technických noriem, ktoré podľa nášho názoru musia ísť s dobou a musia byť pružné aspoň s európskym trendom ak už nie svetovým.

Stagnáciu v príprave a preberaní technických noriem a klesajúcej odbornej úrovne riadiacich a kontrolných odborníkov pri uskutočňovaní stavieb  za posledných 6-7 rokov v zásade pociťujeme aj v našej komore. Na tento stav vo svojich výstupoch poukazovala už v rokoch 2010 až 2014 aj organizácia SASDARS o.z., ale nikto z ministerstiev a združení stavbárov nechcel počúvať hlas SASDARSu.

Bohužiaľ dochádza na slová aj niektorých odborníkov z komory stavebných inžinierov aktívnych v rokoch 2010 až 2013 , ale aj iných na štátnom rozpočte nezávislých združení a firiem, že nejednotnosť, roztrieštenosť a individualizmus resp. súkromné záujmy niektorých organizácií v stavebníctve, nemôže nič dobré priniesť okrem úpadku v odbornosti stavbárov, pozvoľnému znižovaniu kvality zákonov, projektov, znižovaniu odbornosti stavbyvedúcich a stavebných dozorov a napokon v nedostatku profesionálnych remeselníkov pri uskutočňovaní stavieb s konečným dopadom na znižovanie bezpečnosti a kvality stavieb. Realita a život im žiaľ dáva za pravdu a vidieť je to aj pri príprave tzv. Nového stavebného zákona, ktorému sa teraz nebudeme venovať, počkáme si čo vláda zverejní.

Foto: Autor SKSR

Foto: Autor CENTROOM Piešťany

Z hľadiska rastu problémov s bezpečnosťou nových stavieb, ale aj starších stavieb, hlavne panelových po obnove a rekonštrukcii, či zásahov do nosných konštrukcií a statickej bezpečnosti bytoviek, je stav v príprave technických podkladov – technických noriem pre posudzovanie existujúcich stavieb na Slovensku už aj za úrovňou českej republiky. V Európskych štátoch sa nové normy na posudzovanie existujúcich stavieb a v ČR uplatňujú už od roku 2014, vrátane doplňujúcich národných noriem.

V záujme zabezpečenia potrebnej kvality posudzovania bezpečnosti existujúcich stavieb aj z hľadiska ich trvanlivosti a životnosti v Českej republike používajú – ČSN 73 0043 „Doplňujúci pokyny pro oveřování konstrukcí s ohledem na trvanlivost pri zatížení prostředím. V ostatných štátoch používajú normy ISO 2394 (General principles on reliability for structures, v ČR ČSN ISO (730031) – Obecné zásady spolehlivosti konstrukcí) a ISO 13 823 (General principles on the design of structures for durability, v ČR je to ČSN ISO 13 823- Obecné zásady navrhování konstrukcí s ohledem na trvanlivost).

Foto: Autor SKSR

Foto: Autor CENTROOM Piešťany

Preto vítame stanovisko  Spolku statikov pri komore stavebných inžinierov (SKSI). V prípade, že v záujme zabezpečenia potrebnej kvality posudzovania bezpečnosti  stavebných konštrukcií existujúcich stavieb, budeme požiadaní o podporu prípadne v danej oblasti aj spoluprácu, sme vo verejnom záujme mať na Slovensku bezpečné stavby ochotní v tejto problematike nájsť so statikmi styčné body na možnú spoluprácu.

Mimoriadne veľkým problémom na Slovensku je, že odborníci chrániaci kvalitu a bezpečnosť stavieb v minulosti až doposiaľ namiesto sprísňovania dodržiavať technické normy a kontrolu stavebných činností v sile zákona, ustúpili tlaku súkromno-komerčným záujmom politikov a developerom v neustálom zmäkčovaní podmienok pre kvalitu, bezpečnosť a kontrolu pri navrhovaní a uskutočňovaní stavieb.

Veľmi dobre vieme a prax to takmer denne potvrdzuje, že čo na Slovensku nie je povinné to sa nikdy nespraví a ťažko potom brať na zodpovednosť a stíhať za niektoré chyby projektantov, stavbyvedúcich a stavebných dozorov… V tomto je potrebné vykonať zásadnú a principiálnu zmenu!

V každom prípade sme pripravení prerokovať možnosť spolupráce v podpore zavedenia technických noriem ISO 2394 (General principles on reliability for structures, v ČR ČSN ISO (730031) – Obecné zásady spolehlivosti konstrukcí) a ISO 13 823 (General principles on the design of structures for durability, v ČR ČSN ISO 3 823- Obecné zásady navrhování konstrukcí s ohledem na trvanlivost)  do sústavy v SR, ale aj v iných aktivitách prospešných pre zvýšenie odbornej úrovne Slovenského stavebníctva, ak naša komora dostane oficiálnu ponuku od kohokoľvek, komu záleží na rozvoji a kvalite nášho stavebníctva.

Autor: Ivan Pauer

TUNEL VIŠŇOVÉ: Zhotoviteľ stavby dlží menším subdodávateľom milióny eur.

Firmy, ktoré pracovali na stavbe tunela Višňové, dostanú peniaze

Zhotoviteľ stavby dlží menším subdodávateľom milióny eur. Podľa opozície nedostanú zaplatené všetky firmy. Národná diaľničná spoločnosť oznámila, že nového zhotoviteľa stavby chce vybrať ešte na jeseň.

Podrobnejšie v správach RTVS:

Autor: spravodajstvo RTVS

Tunel Višňové

Uvidíme ako to všetko dopadne v skutočnosti.

Redakcia SKSR.

Denník PRAVDA: Zbabraný obchvat na D4 a rýchlocesta R7? Pozrite si video z diaľnice

PRAVDA 29.03.2019:

Polícia vykonala v Bratislave raziu, ktorá súvisela s podozreniami, že sa na stavbu obchvatu D4R7 používa kontaminovaná zemina. Štrk a odpad namiesto lomového kameňa? Ako dlho vydrží nová diaľnica? Španielski stavitelia výhrady odmietajú, ale polícia v kauze koná. Spravte si názor sami na základe aktuálneho videa priamo z miesta budúcej rýchlostnej cesty R7.

VIDEO: Pozrite si vo videu TV Pravdazábery z okolia Šamorína, na ktorých je vidieť ako sa stavia rýchlostná cesta R7 medzi Dunajskou Stredou a Bratislavou

R7 Ilustračné foto: PRAVDA 29.03.2019

Prezident našej komory sa pýta: „Kde je koniec a vrchol ľadovca, pyramídových stavebných dodávok, neodbornosti, hazardu so zdravím a životmi národa a občanov Slovenskej republiky, klientelizmu a úpadku morálky v stavebníctve ? V normálnych štátoch je stavebníctvo zrkadlom hospodárstva a politiky štátu“

Ivan Pauer

29.3.2019

Kalendár udalostí
október 2020
Po Ut St Št Pi So Ne
 1234
567891011
12131415161718
19202122232425
262728293031  
Archív
Diagnostika porúch stavby

Copyright © 2015. All Rights Reserved Ivan Pauer, Strmá 616/26, 949 01 Nitra, Slovenská republika.