Construction Chamber of the Slovak Republic, Строительнaя палата Словацкой Республики, Chambre de construction de la République Slovaque

Legislatívne prostredie

Naša komora od svojho vzniku v roku 2015 pomohla 162 stavbám.

Pri príležitosti vyhodnotenia našej činnosti za obdobie existencie našej Komory, t.j. od roku 2015 v oblasti pomoci verejnosti Vám predkladáme objem vykonaných posúdení a konzultácii k problematickým stavbám na Slovensku do konca roku 2020.
.
Za toto obdobie sme diagnostikovali a poradili:
rok 2020: 20 posúdení + 4 konzultácie na mieste stavby
rok 2019: 24 posúdení +  9 konzultácií na mieste stavby
rok 2018: 23 posúdení +  8 konzultácií na mieste stavby
rok 2017:  11 posúdení + 17 konzultácií na mieste stavby
rok 2016: 19 posúdení + 15 konzultácií na mieste stavby
rok 2015:   8 posúdení +  4 konzultácií na mieste stavby.
————————————————————-
Spolu : 105 posúdení + 57 konzultácií
Úhrnom sme riešili 162 prípadov problematických stavieb.
.

Podrobnejšie informácie nájdete TU.

.
Autor: Ivan Pauer

Podpredseda vlády pán Holý a spol. tvoria Nový stavebný zákon

Podľa občas presiaknutých informácií, najnovšie od predsedu Slovenskej komory Architektov má mať zákon cca 2 x 100 strán. Aj to málo reakcií zo ZMOS, SKA a z médií sa nový zákon ukazuje byť ako veľmi sporný a problematický. Dokonca nám bolo naznačené, že ide o hybrid komplikovaného Českého zákona a poslednej verzie bývalého vedenia MDaV SR… Takže zasa sa opakuje lobizmus, neznalosť a neodbornosť, ktorú využíva vláda, developeri, ale aj niektorí projektanti pri tvorbe najdôležitejšieho hosotárskeho a štátneho zákona ?
_
Nepochopiteľne sa však urbanizmu vzdávajú aj mestá, ktorých sa to mimoriadne až existenčne týka a je to ich jediný a najsilnejší nástroj dlhodobého rozvoja!
_
Základom dlhodobého rozvoja obytných území je URBANIZMUS !!! Až po urbanizme nastupuje jeho technicko administratívna časť ÚZEMNNÉ PLÁNOVANIE a po ňom vykonávacia etapa STAVEBNÝ PORIADOK !!!
_
Múdri a zodpovední by sa mali vrátiť do škôl. Štáty, ktoré sa držia urbanistického plánovania svojho rozvoja ekonomicky a spoločensky rastú a štáty, ktoré ho opustili chudobnejú a zanikajú…
_
Nevidí to len ten, čo to nechce vidieť, alebo je jednoducho neznalý…

 

NAJDLHŠIE LEHOTY STAVEBNÉHO KONANIA NEMÁ SLOVENSKO !

Naši zodpovední úradníci tvrdia, že najdlhšie stavebné konania v EU má Slovensko. Nie je to pravda, majú ich v Česku 1 103 dní !

V českej televízii v pondelok 1.3.2021 odvysielali prvý blok novej relácie „Bilance – Největší ekonomické výzvy a šoky současnosti pod drobnohledem reportérů ČT. Jak velká čísla ovlivňují budoucnost malých lidí.“

 

Hneď prvý blok „Kde budeme bydlet ?“ venovali ich novému stavebnému zákonu a dopady na spoločnosť pri stavebnom konaní. Hotová katastrofa. Uvidíme, čo vymyslela vo svojom návrhu stavebného zákona komisia vicepremiéra Holého. Žiaľ, alebo uvidíme či nie našťastie, sme do tejto komisie tentokrát prizvaní neboli.

Dúfame, že to nedopadne tak, ako s rozsiahlym českým stavebným zákonom, v ktorom vyhrali všetky možné záujmy, len nie záujmy občana a skutočných odborníkov z praxe.

https://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/14021364946-bilance/221452801250001-bilance-kde-budeme-bydlet

 

 

RTVS K NOVÉMU STAVEBNÉMU ZÁKONU

Počas prípravy stavebného zákona za bývalej vlády sme boli v konzultačnej komisii spolu so ZMOS-om. Medzi nami bola síce nepísaná, ale gentlemanská dohoda o vzájomnej podpore v dôležitých otázkach zákona, pretože písomne potvrdiť spoluprácu odmietol.
..
V záverečných rokovaniach komisie však ZMOS otočil a nepodporil náš kľúčový návrh o riešení odborných spôsobilosti, remeselných kvalifikácií a urbanizme, ale podporil riešenia lobistov a ministerstva priamo na rokovaní v komisii, ale aj mimo nej bez nášho vedomia, čo bolo v príkrom rozpore s gentlemanskou dohodou medzi našou komorou a ZMOS-om, ale aj morálkou, ak nejaká v odborných kruhoch a v politike ešte existuje.
..
My sme podporili všetky ich návrhy, tak teraz nech sa ZMOS nesťažuje, že mu odoberajú kompetencie. Dnes sa nedá vylúčiť nič, ani pokračovanie uberania kompetencií pretože každý, kto je pri akej, takej moci v mene dobra celku hrá len za seba!…
Podobne je to s pánom vicepremiérom Holým. Pred voľbami sľuboval s našou komorou úzku spoluprácu, vysvetlili sme mu niektoré princípy ako tvoriť nový Stavebný zákon, ako súbor troch zákonov, aby tomu lepšie porozumel zobral si k nemu od nás výťah z téz k urbanizmu a k územnému plánovaniu a odvtedy už nemal čas ani na pozdrav… Uvidíme čo pre stavbárov a občanov so svojou komisiou a pánom Slávikom zosmolili…
..
Život a história nás neustále učia, ako dopadne každý, kto nedrží svoje slovo, nekoná fér voči svojim partnerom, kľučkuje a špekuluje, ako získať dominanciu bez ohľadu na partnerov, až sa nakoniec sám svojou sebeckou a chamtivou „politikou“ dostáva do nepríjemnej profesionálnej a životnej situácie.
..
Jednoducho seriózni partneri dodržujú svoje písané a nepísané sľuby a aj dohodnuté kompromisy. Všetko, hlavne nedodržanie slova je len do času a vždy sa to vráti pôvodcovi ako bumerang aj so zotrvačnou silou…

 

Stavebný zákon sa chystá 15 rokov, Ivan Pauer hovorí prečo vlády zlyhali.

Ivan Pauer, prezident našej komory pred 14 dňami poskytol pre ďalší denník odpovede k problematike tvorby „nového“ stavebného zákona.

 

Povoľovanie veľkých aj jednoduchých stavieb je nekonečné, škodí to investorom aj celej ekonomike. Všetci to vedia, všetci s tým súhlasia, ale už 15 rokov s tým nikto nič nevie urobiť. Napísané zákony skončia v koši a trápenie pokračuje.

 

Prezident Stavebnej komory SR Ivan Pauer predchádzajúce dva roky pomáhal s prípravou nového stavebného práva. Ministerstvo dopravy pod vedením Árpáda Érseka (Most-Híd) malo zákony aj hotové, ale napokon ich už nepredložilo do parlamentu. Prekážkou bolo podľa Pauera príliš veľa ľudí v poradnej komisii, z ktorých mnohí nemali skúsenosti.

 

Teraz chystá zmenu stavebného zákona vicepremiér pre legislatívu Štefan Holý (Sme rodina), ktorý si už stavebnú komoru na pomoc nevolal.

 

Pauer v e-mailovom rozhovore k novému zákonu vysvetľuje:

  1. prečo je presunutie stavebných úradov z obcí na štát dobrý nápad;
  2. kedy je územné konanie zbytočné a prečo je lepšie mať radšej poriadne územné plány;
  3. že rizikom zákona o výstavbe z pohľadu korupcie je pozícia takzvaného licencovaného projektanta, ktorý má pri niektorých stavbách fakticky prevziať úlohu stavebného úradu;
  4. prečo sú problém lobisti a príliš veľké množstvo pripomienok.

 

Čo si myslíte o novom stavebnom zákone?

Nič, pretože naša komora napriek prísľubu Štefana Holého nebola na jeho prípravu pozvaná. Základné podklady princípov, ako tvoriť tento zákon, si od nás vicepremiér pre legislatívu s poďakovaním prevzal a viac na nás nemal čas.

 

Je správnym riešením zrušiť územné konanie?

Tu si musíme veci spresniť a rozdeliť. Územný plán by mal byť schválený územným konaním v obci či v meste na základe odsúhlaseného urbanistického plánu. Podľa toho má potom obec schválené všeobecne záväzné nariadenia (VZN), ktoré sa zohľadňujú v procese povoľovania stavieb. Ak je schvaľovaná stavba navrhnutá v súlade s platným územným plánom a VZN, ďalšie územné konanie je duplicitné a zbytočné. Ak sa však stavba v niečom odlišuje od územného plánu, VZN a urbanistického plánu, územné konanie na túto stavbu je potrebné.

 

Dajú sa územné plány obcí a zón vypracovať tak podrobne a nepriestrelne, že môžu v princípe suplovať zmysel a úlohu územného konania?

Ak štát, kraj, okres, mesto a obec vedia, ako chcú rozvíjať svoje územie, nemôže byť problém vyhotoviť komplexný urbanistický plán rozvoja miest a obcí v súlade s rozvojom štátu. Potom už nemôže byť problém vyhotoviť konkrétne, presné a dlhodobo platné územné plány. Toto je doposiaľ na Slovensku pre politickú nevôľu nemožné, napriek tomu, že mnohé vyspelé štáty sveta, a dokonca už aj v Afrike tento systém aplikujú.

 

Čo sú najdôležitejšie a najťažšie úlohy obcí v oblasti územného plánovania?

Hlavným problémom miest a obcí je, že nevedia, čo chcú, ale chcú to. Mnohé mestá a obce nevedia, akým smerom budovať svoj charakter mesta a jeho rozvoj. Preto nie je vzácnosťou, že sa každú chvíľu menia územné plány a zákony. Všetko sa robí ad hoc, kto kedy ako potrebuje. Druhou časťou odpovede je nedostatok nových kvalitných odborníkov s praktickými skúsenosťami pre urbanizmus a územné plánovanie, ktorí poznajú miestne danosti, podmienky pre rozvoj, kultúru, tradície.

 

Súhlasíte s tým, že stavebné konania by sa mali presunúť na štát a územné plánovanie má zostať v rukách obcí?

Áno. Je to aj súčasťou nášho alternatívneho stavebného zákona z roku 2012, ktorý vypracovala Slovenská asociácia stavebných dozorov a odborne spôsobilých osôb (SASDARS) a ktorý bol prerokovaný s poradcami vtedajšieho premiéra na úrade vlády, ale pre revolučnosť nebol prijatý.

 

Prečo je dobré stavebné konania centralizovať?

Pretože sa musí skončiť s anarchiou v riadení. Bez zjednotenia koncepcie rozvoja obytných sídiel a zavedenia riadiaceho systému to inak ani nejde. Preto sú vyspelé štáty vyspelými štátmi, preto sa kedysi bankrotujúce chudobné štáty stali hospodárskymi tigrami, a tí, ktorí tento systém opustili, sa rozpadajú a chudobnejú.

 

Čo hovoríte na myšlienku, že rolu stavebného úradu má pri rodinných domoch a iných jednoduchých stavbách fakticky prebrať licencovaný projektant?

Nielen ja to považujem za administratívny a právny nezmyselný experiment, ktorý môže celkom reálne vytvoriť priestor na bujnenie klientelizmu. Ale hlavne to bude mať s vysokou pravdepodobnosťou až s istotou negatívny vplyv na výstavbu v obciach, susedské vzťahy, ale najmä na vymožiteľnosť práva a náhradu škôd, ktoré to reálne môže spôsobiť.

 

Funguje takýto model aj inde v zahraničí? Aké sú s tým skúsenosti a aké sú riziká?

Niečo podobné existovalo do prvej polovice 60. rokov minulého storočia a za prvej republiky či Rakúsko-Uhorska. Pri tvorbe posledného českého zákona boli tiež takéto návrhy, ale boli aj rýchlo zavrhnuté. Akademicky: osobne by som si vedel predstaviť takého projektanta, ktorý v súlade s platným územným plánom a VZN za prísnych pravidiel vie spraviť projekt pre rodinný dom alebo garáž a dá k nemu vyjadrenie, že spĺňa všetky podmienky pre umiestnenie stavby, a také vyjadrenie odovzdá obci ako napríklad vyjadrenie k vykonaniu stavby.

Takýto projektant by v podstate mohol byť aj každý autorizovaný projektant, respektíve architekt, ale vzhľadom na to, že ide aj o úradný akt, musia byť stabilizované prísne obmedzujúce práva takéhoto aktu, povinnosti a majetková a trestná zodpovednosť projektanta. Musí byť súčasne zabezpečená prísna kontrola takejto činnosti zo strany štátu, nie príslušnou obcou, v ktorej činnosť vykonáva.

 

Takže, kto bude takého človeka kontrolovať, keď nevieme kontrolovať už ani samotnú výstavbu, neexistuje kontrola projektov a mnohých ďalších činností? Nerobme si ilúzie, sme na Slovensku a vieme, ako sa niektorí jednotlivci s pečiatkou v ruke vedia správať, keď sa im dá možnosť.

 

Podieľali ste sa na tvorbe oboch zákonov – o výstavbe a o územnom plánovaní v rokoch 2018 – 2020. Vtedajší minister dopravy Érsek hovoril, že majú byť účinné od roku 2020. Prečo sa tak nestalo?

Čo sa týka zákona o územnom plánovaní, ten bol v zásade napriek niektorým nedotiahnutým kompromisom prijateľný a v praxi použiteľný. Čo sa týka zákona o výstavbe, boli tam viaceré slovné novotvary, čo s praxou na stavbách nemalo nič spoločné, priveľa právnych kľučiek, ako napríklad sankcionovať čiernu stavbu, ale kdesi vzadu v zákone bolo, ako ju nesankcionovať. Ak sa dobre pamätám, naša komora dala asi 150 pripomienok, ktoré sa lobistom a niekomu z tvorcov nepáčili. Celkom bolo vyše 3000 pripomienok, a to zásadných. Zákon sa pri tom počte pripomienok jednoducho nedal upraviť, tak ako všetky predchádzajúce od roku 2006.

 

Čo boli najväčšie slabiny týchto zákonov a prečo sa neodstránili?

Problém bol hlavne vo veľmi veľkej skupine ľudí, ktorí boli v konzultačnej skupine. A mám tiež podozrenie, že hlavne pri zákone o výstavbe sa uplatnili študenti a ľudia, ktorí nemali dlhoročnú reálnu prax v teréne, ale kdesi na škole či v úrade. Dovolím si pripomenúť slová Cyrila Northcote Parkinsona o tvorbe zákonov: ak vláda žiada, aby ministerstvo vyhotovilo zákon k jej problému, ale ministerstvo ho nechce, tak vytvorí 51-člennú komisiu odborníkov z rozličných odborov a záujmov, ktorí sa budú dva roky nekonečne schádzať a hádať, a potom predložia zákon, ktorý je nepoužiteľný alebo už nie je potrebný, pretože problém sa vyriešil aj sám. Ak ministerstvo potrebuje naozaj účinný a kvalitný zákon, vytvorí malú 5-člennú skupinu skutočných odborníkov a zákon za pár mesiacov snemovňa schvaľuje.

 

Je naozaj na Slovensku dĺžka povoľovacích procesov taká problematická v porovnaní s tým, čo je bežné v Európe?

Je a je to spôsobené nekonečnými ad hoc novelami podľa potrieb aktuálnej vlády a podľa potrieb telefonátu strategického investora. Ale hlavný problém je, že na Slovensku už pomaly niet zákona, ktorý je zmysluplne previazaný na iný dotknutý zákon a v stavebníctve túto situáciu vidím ako najhoršiu.

 

Viete to porovnať napríklad s Českou republikou, Rakúskom alebo Maďarskom?

O takých problémoch ako na Slovensku, som v Rakúsku a vo Švajčiarsku nepočul. Zákony si tam nerozbíjajú ako my a zásady pravidiel výstavby takmer nemenia, sú stabilné. V Česku majú podobné problémy ako aj my, napriek tomu, že už mnohé zlepšili. Maďarsko má iný systém povoľovania stavieb ako u nás, ale tam veľmi pokročili v odbúravaní byrokracie v tejto oblasti.

 

Čo robia iné krajiny lepšie?

Viac si strážia lobistov v legislatíve, administratívu rozvojom informačných systémov skôr znižujú, držia sa urbanizmu, teda koncepčného rozvoja obytných sídiel, a hlavne každý pozná svoje práva, povinnosti a zodpovednosť na stavbe a na úradoch.

 

Ako dlho toto trápenie so stavebným zákonom už trvá?

Ak hovoríme o tvorbe nového stavebného zákona, tak od jeho prvej verzie z roku 2006 za Dzurindovej vlády. Ficova vláda mala najbližšie k vytvoreniu nového zákona, ale prevládajú až doposiaľ obchodné záujmy jedincov, lobistov a politických strán a nie záujmy štátu, teda občanov, ktorí ich živia. Potom je tu veľký problém s ľuďmi vo funkciách, ktorí nikdy neriadili výstavbu v praxi a rozhodujú o praxi pri tvorbe zákonov.

Ivan Pauer

Tunel Višňové…

O dva mesiace dňa 6.3.2019 to budú dva roky, keď prezident našej komory Ivan Pauer mal rozhovor v štúdiu HN televízia. Dostala sa nám informácia, že tento rozhovor bol zaradený medzi najlepšie videá na Slovensku. Nejdeme rozoberať prečo, ale pripomeňme si blížiace sa jubileum a pravdivosť slov, ale hlavne nešťastný tunel Višňové.

Krátko po zverejnení rozhovoru sa vtedajší minister a niektorí vtedy aktuálni dočasní vedúci ministerstva veľmi negatívne a kriticky vyjadrili na adresu nášho prezidenta v duchu, že nevie o čom hovorí a výber nového dodávateľa je otázkou 3 až 6 mesiacov.

Aká je situácia v súčasnosti?

Náš prezident v rozhovore pre HN online ale aj pre STV spravodajstvo predpokladal, že pri poctivo vykonanej inventúre a výbere nového dodávateľa stavby z firiem, ktoré sa zúčastnili tejto verejnej súťaže, sa to približne za rok dá zvládnuť. Prešli takmer dva roky a stále nič nie je jasné, len sa premrhalo možno niekoľko miliónov za odstúpenie, prerušenie a umorenie stavby a zostalo hrobové ticho … Navyše presakujú informácie, že sa objavujú závažné technické problémy s doterajším stavom tunelu…

Pre pripomienku a nedávno v médiách oživenú tému „Tunel Višňové“ sa vraciame k aktuálnosti vyjadrení nášho prezidenta Ivana Pauera ku tomuto tunelu :

Redakčný príspevok.

 

Tento článok prezident komory zverejnil 4.4.2020. Bol za neho skritizovaný a donútený ho odstrániť. Veľmi sa mýlil?

***

Zlikviduje premiér Matovič Slovenské hospodárstvo a ekonomiku? Zlikviduje aj stavebníctvo?

Vypnutie krajiny podľa premiéra Matoviča považujem za šialený „hókus pókus“ smerujúci možno k úplnému bankrotu Slovenských firiem, teda aj stavebných, ktoré nemajú také rezervy ako zahraničné, alebo ako obchodné skupiny formátu J&T alebo Penta. Keď ku tomu prirátame život štátu na ďalší plánovaný, možno miliardový dlh s úrokom napr. 1% HDP, tak neverím tomu, že Slovensko, ako torzo poriadne zadĺženého štátneho útvaru ešte ekonomicky a hospodársky prežije.

Nevidím tu žiadnu hospodársku stratégiu rozvoja, žiadne systémové východiská na zabezpečenie chodu štátu počas a po skončení tejto „karantény“… Vidím iba samé improvizácie, dennodenné tlačové besedy s predstavovaním snáh tejto vlády s kritizovaním bývalej a defenzívnu rezignáciu s masívnym doprovodom depresívnych informácií v médiách, po ktorých mnohé združenia, ktoré útočili na sociálnu a zamestnaneckú politiku bývalej vlády, možno niekedy oprávnene, teraz cudne čušia, alebo veľmi jemne reagujú na kroky tejto vlády odborníkov.

Je to úmysel úplne vytvoriť podmienky pre štátny bankrot a otvoriť priestor na skúpenie zbytku majetku Slovenska, alebo len neznalosť, nekompetentnosť a improvizácia?

Hermetické uzatvorenie štátu, je hermetické uzatvorenie dovozu a exportu všetkého tovaru a materiálu pre akékoľvek firmy na Slovensku vrátane potravín. Stavebný priemysel na Slovensku je tiež vo vysokej miere závislé na produkcii a importe stavebných materiálov a tovarov zo zahraničia, čo bude nesmierne pre produkciu chýbať, najmenej komplikovať prácu.

Som toho názoru, že Slovenské stavebné firmy neunesú niekoľko mesačnú nečinnosť, sú kapitálovo poddimenzované, často na hrane existencie a v horšej kondícii, ako zahraničné stavebné firmy pôsobiace na Slovensku. Z drobných nevyhnutných opráv a stavieb Slovenské stavebníctvo vo veľkej miere asi skončí. Či a ako sa znovu pozviecha a začne plniť štátnu pokladnicu sa týmto rozhodnutím stane veľkou neznámou.

Zastavenie hospodárskeho života na Slovensku v mene boja proti čomukoľvek vidím na bankrot aj mnohých ďalších odvetví na Slovensku, čo môže priniesť bankrot sociálneho zabezpečenia a odkázaného obyvateľstva, napr. invalidov, dôchodcov, rómov (pre nás starších cigánov), verejného zdravotníctva, súčasných a nových nezamestnaných len v stavebníctve čo vzniknú atď, atď.

Nová, možno miliardová zahraničná pôžička tento problém nevyrieši, len zvýši reštrikčné hospodárske a finančné opatrenia, aby sa dala vôbec niekedy už i tak zadĺženým Slovenskom splatiť veriteľovi.

Pri asi 60-70 % závislosti na dovoze potravín budeme žrať repku olejnú v modifikáciách napr. bravčový rezeň, alebo kuracina?

To chce premiér Matovič naozaj rozpútať sociálne nepokoje, poštvať občanov a národnosti proti sebe a v rámci výnimočného stavu povolať armádu proti občanom, ktorí sa budú drancovaním chcieť iba najesť, obliecť a byť pod strechou, a proti tým, čo si budú chrániť svoj majetok a životy pred drancovaním?

Otrasy zatiaľ doteraz ovčieho a na všetko odovzdaného Slovenského národa, ktoré môže takéto rozhodnutie spôsobiť, môžu mať nedozierne a možno aj nezvládnuteľné následky s krvou. Toto chceme?

Odprúčam premierovi Matovičovi a vláde aby upustilo od hermetického uzatvorenia štátu a zastavenia hospodárskeho života na Slovensku. Odporúčam vláde, aby sa v tomto krízovom období zaoberala rozvojovou politikou, ako zvyšovať potravinovú a priemyselnú sebestačnosť a ako produkovať vlastnými silami finančné prostriedky do štátnej pokladnice a nie, ako štát ešte viac zadĺžiť a zastaviť hospodársky život.

4.4.2020

Autor: Ivan Pauer

 

Dajte si sami odpoveď na otázky a zamyslite sa:

Bol som ďaleko od pravdy a súčasnosti ?

  • Sú stavbári naozaj spokojní s vývojom na trhu a so svojim roztriešteným „bojom“ za svoje práva a prežitie podlizovaním sa štátnym úradníkom, aby si uchmatli niečo zo stále zmenšujúceho „koláča“ nehladiac na ostatných a budúcnosť štátu a tým aj svoju?
  • Stavebníctvo napriek akémusi dobehu výstavby diaľníc, rodinných domov, menších bytoviek a kde tu nejakým skladovým halám je od roku 1992 resp. 1993-4 v neustálom poklese a ani jedna vláda po vzniku a „rozbehnutí“ samostatného štátu nič nespravila nič systémové pre jeho neustály úpadok… Pripomínam, že s úpadkom stavebníctva akéhokoľvek štátu upadá aj jeho hospodárstvo a celkový život štátu.
  • Sme my stavbári naozaj s týmto spokojní a budeme sa naďalej hrať každý na svojom „piesočku“ a ohýbať chrbty pred úradníkom, aby ho uspokojil a hlavne seba! Nech každý bojuje za seba, ako vie a vykašleme sa na nášho občana, živnostníka a podnikateľa ?

 

Kalendár udalostí
apríl 2021
Po Ut St Št Pi So Ne
 1234
567891011
12131415161718
19202122232425
2627282930  
Archív
expertízy a znalecké posudky
Odborná literatúra

Copyright © 2015. All Rights Reserved Ivan Pauer, Strmá 616/26, 949 01 Nitra, Slovenská republika.