Construction Chamber of the Slovak Republic, Строительнaя палата Словацкой Республики, Chambre de construction de la République Slovaque

Legislatívne prostredie

TUNEL VIŠŇOVÉ: Zhotoviteľ stavby dlží menším subdodávateľom milióny eur.

Firmy, ktoré pracovali na stavbe tunela Višňové, dostanú peniaze

Zhotoviteľ stavby dlží menším subdodávateľom milióny eur. Podľa opozície nedostanú zaplatené všetky firmy. Národná diaľničná spoločnosť oznámila, že nového zhotoviteľa stavby chce vybrať ešte na jeseň.

Podrobnejšie v správach RTVS:

Autor: spravodajstvo RTVS

Tunel Višňové

Uvidíme ako to všetko dopadne v skutočnosti.

Redakcia SKSR.

Denník PRAVDA: Zbabraný obchvat na D4 a rýchlocesta R7? Pozrite si video z diaľnice

PRAVDA 29.03.2019:

Polícia vykonala v Bratislave raziu, ktorá súvisela s podozreniami, že sa na stavbu obchvatu D4R7 používa kontaminovaná zemina. Štrk a odpad namiesto lomového kameňa? Ako dlho vydrží nová diaľnica? Španielski stavitelia výhrady odmietajú, ale polícia v kauze koná. Spravte si názor sami na základe aktuálneho videa priamo z miesta budúcej rýchlostnej cesty R7.

VIDEO: Pozrite si vo videu TV Pravdazábery z okolia Šamorína, na ktorých je vidieť ako sa stavia rýchlostná cesta R7 medzi Dunajskou Stredou a Bratislavou

R7 Ilustračné foto: PRAVDA 29.03.2019

Prezident našej komory sa pýta: „Kde je koniec a vrchol ľadovca, pyramídových stavebných dodávok, neodbornosti, hazardu so zdravím a životmi národa a občanov Slovenskej republiky, klientelizmu a úpadku morálky v stavebníctve ? V normálnych štátoch je stavebníctvo zrkadlom hospodárstva a politiky štátu“

Ivan Pauer

29.3.2019

Križovatka Triblavina drahšia o 2,2 mil €? NDS nesúhlasí, OZ má dôkazy

Prezident našej komory pán Ivan Pauer naposledy v rozhovore pre HN Televízia poukázal na zvláštne dianie okolo cien v stavebníctve v spojitosti s výstavbou Tunela Višňové, infraštruktúry a výstavby vôbec. Netrvalo dlho a už tu máme ďalší problém s cenou výstavby križovatky Triblavina.  Bude to naozaj tak, ako sme počuli o podivnej situácii a predražovaní výstavby na Slovensku v kuloároch konferencie výstavby infraštrukrúry, resp. cestnej siete spojenia V4 Sever juh, v Maďarskom Hungaroringu v júni 2018 ? Kde to až povedie a skončí vôbec táto cenová či iná anarchia na Slovensku ?

https://www.topspeed.sk/userfiles/articles/14-03/15840/1552561053-krizovatka.triblavina.1.podkapotou.zoznam.sk.jpg

Foto: TopSpeed.sk

Redakcia SKSR.

Pauer o tuneli Višňové: Poviem to na rovinu v HN Televízii 6.3.2019

Pauer o tuneli Višňové:

Poviem to na rovinu. Zhotoviteľ sa dá nájsť za tri mesiace, ale bude to strašné!

Jeden z najviac sledovaných rozhovorov HNTV, od 6.3. do 13.3.2019 až 17462 videní za 7 dní!

Prezident Stavebnej komory Slovenskej republiky Ivan Pauer o probléme tunelu Višňové a verejnom obstarávaní. (Jeden z najviac sledovaných rozhovorov HNTV, od 6.3. do 13.3.2019 až 17462 videní za 7 dní!)

 

Stavebný zákon v „diskusii“ TV TA3 dňa 14.12.2018

Včera sme mali možnosť pozrieť si diskusnú reláciu ANALÝZY A TRENDY o dokončení prípravy nového stavebného zákona. Redaktor pán Daniel Horňák  si pozval odborníkov Petra Ďurčeka, štátny tajomník ministerstva dopravy, Imricha Pleidela, predseda Slovenskej komory architektov, Vladimíra Benku, predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov a Pavla Kováčika, prezident Zväzu stavebných podnikateľov.

Očakávali sme objektívnu diskusiu analyzujúcu prípravu a konečný výsledok tvorby nového stavebného zákona, ale nedočkali sme sa. Pán štátny tajomník predložil niektoré, pre verejnosť populárne témy o stavebných úradoch, o povoľovaní stavieb a čiernych stavbách, čosi o územnom plánovaní a konaní, na čo ostatní prísediaci skôr vo všeobecnej rovine potvrdili podľa ich názoru niektoré pozitívne riešenia zákona.

Táto diskusia mala však dva zaujímavé momenty!

Prvý bol v slovách Petra Ďurčeka, ktorý oznámil, že pôvodný stavebný zákon ministerstvo rozdelilo na dva zákony a to na zákon o Územnom plánovaní a zákon o Výstavbe – správne má byť o Stavebnom poriadku a zrušenie stavebného komisára.

Druhý je, že Vladimír Benko upozornil, že treba riešiť strategické plánovanie rozvoja Slovenska na obdobie 30 rokov  so schválením v parlamente, aby sa to nedalo kedykoľvek meniť. Vladimír Benko rozsah tohto, v podstate URBANISTICKÉHO plánovania síce zúžil len na hospodárske plánovanie, ktoré síce nejaké vo vláde existuje, ale ako správne uviedol, nikto sa ním neriadi. Rozhodne je to výrazná pozitívna zmena a prvá lastovička, že ktosi iný okrem nás konečne verejne upozornil na  potrebu dlhodobo plánovať rozvoj Slovenska a tým aj výstavbu.

Záverom sa touto cestou a na tom istom mieste vo svojom mene ospravedlňujem protagonistom debaty za niektoré pôvodné časti textu, ktoré pomerne nevhodným vyjadrením znížili úroveň hodnotenia debaty v TA3 o tomto „novom“  zákone a ktoré mohol niekto brať aj osobne, hoci to nebolo tak myslené. Pôvodný text je odstránený, archivovaný a nahradený týmto upraveným.

TA3 debata TU

Ivan Pauer

prezident SKRS

Chýbajúca kontrola stavebných projektov predražuje stavby!

Tlačová správa zo dňa 29.11.2018

V posledných dňoch sa objavili závažné problémy s konštrukciou mostu SNP v Bratislave a dnes vyšla informácia, že práve rekonštruovaný most v Martine má výrazne väčšie poškodenia, ako predpokladal projekt, na základe ktorého bola vysúťažená jeho obnova.

Pre životnosť a bezpečnosť mostov sú mimoriadne dôležité pravidelné priebežné odborné obhliadky všetkých konštrukčných častí, od ich pravidelnej údržby a včasného odstraňovania zistených porúch. Tieto pravidelné kontroly a priebežné opravy znižujú riziká kolíznych stavov mostov a tiež znižujú technickú a finančnú náročnosť generálnych opráv.

Je zarážajúce, že až počas stavebných prác zhotoviteľ zisťuje, že poruchy mostu v Martine sú vo väčšom rozsahu, ako rieši projekt. Takáto situácia, ktorá pre chyby v projekte aj tejto stavby prinútila objednávateľa prerušiť stavebné práce a dať prerobiť projektovú dokumentáciu v posledných cca 20 rokov na Slovenských stavbách už vôbec nie je neobvyklá.

Medzi inými sa vynára aj otázka, ako prebiehala príprava a kontrola projektu, keď sa až po verejnom obstarávaní počas vykonávania stavebných prác zistí, že v projekte nie sú obsiahnuté všetky problémy mostu. Ako mohol byť takýto projekt podkladom pre výber stavebnej firmy a schválenie ceny prác vo verejnom obstarávaní?

Stavebná komora v tejto súvislosti opätovne poukazuje na ďalšiu dieru v Slovenskej legislatíve pre stavebníctvo, a to na chýbajúce odstupňovanie projektovej prípravy ale hlavne na chýbajúcu, zákonom upravenú povinnú kontrolu projektovej dokumentácie pred podaním na stavebné konanie, do výberového alebo verejného obstarávania, hlavne však pred zahájením stavebných prác. Kontrolou projektu by sa určite predišlo k pozastaveniu výstavby pre jeho chyby, a tiež by sa predišlo oddialeniu termínu ukončenia prác so zvýšením pôvodnej ceny. Povinnosť kontrolovať projekty, ako aj iné kontrolné procesy a osobnú zodpovednosť vo výstavbe sme na Slovensku už mali, ale v prvej polovici deväťdesiatych rokov boli v legislatíve úspešne zlikvidované.

Je už niekoľko hodín „po dvanástej“, ale je nevyhnutné aby sa zodpovední štátni úradníci a politici prestali správať k stavebníctvu a k stavbám ako k rožkom v predajni alebo ako k tovaru na tvorbu zisku. Viac ako dve desiatky rokov na Slovensku chýba systém, kontrola a poriadok v stavebníctve od projektovej prípravy až po odovzdanie stavby. Aj preto tu teraz máme rastúci trend problémov s bezpečnosťou mostov, s budovami aj v štátnom vlastníctve, stále častejšie sa stretávame s problematickými projektmi, chýba účinná kontrola všetkých stavebných činností a v stavebníctve prakticky neexistuje osobná zodpovednosť, atď, atď.

Máme za to, že je skutočne najvyšší čas sa správať k mostom, cestám, verejným budovám a vôbec ku stavbám infraštruktúry konečne zodpovedne. Sú to stavby pre nás všetkých bez ohľadu na spoločenské postavenie. Stavby treba pravidelne odborne kontrolovať, udržiavať a opravovať aby nám bezpečne súžili zvlášť, keď sa Slovenskej ekonomike výborne darí, aby sme jedného dňa neboli prekvapení, že opäť nejaký most, alebo budova zabíjali, prípadne len spadli… K výrobe áut na Slovensku sa nikto takto nezodpovedne nespráva ako ku stavebníctvu…

 

Ivan Pauer

Prezident SKSR

 

Linky na články:

Odborná, morálna, systémová a legislatívna kríza Slovenského stavebníctva pretrváva

Tlačová správa zo dňa 25.10.2018

SKSR Stavebná komora Slovenskej republiky pri príležitosti tretieho výročia vysťahovania nebezpečnej polyfunkčnej obytnej budovy Centroom v Piešťanoch (8.10.2015), sobotňajšom zrútení zateplenia bytového domu v Stupave a včerajšom zrútení ešte neskolaudovaného niekoľkotonového prístrešku v škole vo Veľkých Úľanoch, upozorňuje a poukazuje  na dlhotrvajúci neriešený súčasný stav stagnácie odbornosti a takmer úplne chýbajúcej kontrole a zodpovednosti v celom procese stavebnej činnosti na Slovensku.

Tento stav sa preukázal najviac nárastom vážnych kolízií a havárií stavieb hlavne po roku 2012 zrútením mostu aj s ľudskými obeťami pri obci Kurimanoch, havárie časti polyfunkčnej stavby Trinity,  niekoľko novostavieb rodinných domov, bytových a administratívnych budov s vnútorným zdraviu nebezpečným hygienickým prostredím spôsobeným plesňami a spórami, nezvratné statické poruchy bytoviek po neodborných zásahoch do konštrukcií panelových sústav, statické poruchy po neodbornej výmene a doplnení ďalších výťahov atď., atď.

Stavebná komora Slovenskej republiky okrem iných problémov v systéme stavebníctva vidí základný problém hlavne v nestabilnej legislatíve pre stavebníctvo. Najväčšie problémy nastali po roku 1992 zrušením významných predpisov týkajúcich sa obsahu, povinností a zodpovedností projektanta, majstra stavebnej výroby, stavbyvedúceho, technického dozoru a ako aj stavebných úradov bez náhrady! Zostal len pôvodný stavebný zákon č. 50/1976 Zb., ktorý pod zámienkou prispôsobovania európskym kritériám neustále podlieha desiatkam nesystémových účelových zmien a hasenie problémov pre potreby rôznych developerov a lobistických skupín. Podobná situácia je aj s technickými normami, verejným obstarávaním a pod.

Výsledok je taký, že prácu projektanta, resp. projekt po jeho vyhotovení nikto nekontroluje, pretože už neexistuje zákonom predpísaná výstupná kontrola projektu a vstupná kontrola projektu na strane zhotoviteľa stavby.

Projekty by podľa stavebného zákona mali kontrolovať a osvedčovať stavebné úrady, ale mnohé úrady sú personálne – kapacitne poddimenzované a niekedy aj odborne nepostačujúce. Toto je však výsledok nedomyslenej zmeny kompetencií stavebných úradov od 1.1.2003. Stavebné úrady odvtedy jednoducho nestačia pokrývať potreby zvýšenej administrácie, byrokracie a výstavby.

Dlhoročné problémy sú aj v osvedčovaní odbornej spôsobilosti pre kvalifikáciu stavbyvedúci a stavebný dozor, teda pre výrobnú činnosť, ktoré bez vzdelávacej prípravy podľa zákona o celoživotnom vzdelávaní vydáva organizácia združujúca projektantov, ktorá nie je akreditovaná a ani vzdelávacia podľa živnostenského zákona.

Prakticky od roku 1992 neexistuje skutočné celoživotné vzdelávanie v celom spektre stavebníctva.

Činnosť stavebného dozoru je podľa stavebného zákona vymedzená len na vedenie a uskutočňovanie jednoduchej stavby vykonávanej svojpomocou.

Máme za to, že je skutočne akútny čas pripraviť naozaj zmysluplný, zrozumiteľný a   vykonateľný stavebný zákon, ktorý zavedie a prinavráti systém do stavebníctva v záujme mať na Slovensku bezpečné a zdravé stavby.

Ivan Pauer

Prezident SKSR

Krutá realita v stavebníctve

Na Slovensku zaznamenávame nárast sťažností na chyby a nedostatky pri obnove -rekonštruovaných budov a nových dokončených stavieb. Najčastejšie sa vyskytujú problémy tečúcich striech, praskanie stavebných konštrukcií – statike, praskanie omietok, vlhkosť a výskyt plesní v stavbách, výmene výťahov a pod.

Počiatok vzniku problémov pri stavebných a montážnych prácach je dnes všeobecne známy: často prakticky nefunkčný stavebný zákon, nedostatočná technická príprava stavby, najnižšia cena, realizácia len podľa najlacnejšieho projektu pre stavebné povolenie a klesajúca odbornosť pri realizácii stavieb.

Prítomnosť stavebného dozoru alebo akéhokoľvek stavebného odborníka pri rozhodovaní stavebníka o jeho stavbe, pri výbere zhotoviteľa, alebo pri realizácii samotných stavebných alebo montážnych prác je skôr výnimkou ako pravidlom, pretože stavebný zákon v dnešnej podobe taxatívne nevyžaduje prítomnosť stavebného dozoru a jeho zodpovednosť.

Podľa teraz platného stavebného zákona, stavebný dozor pre objednávateľa nie je nutný, ak dielo zhotovuje firma v zmysle § 44 ods.(1) stavebného zákona… Vzhľadom k tomu, že objednávateľ stavebných dodávok „musí“ na investícii ušetriť každý cent, nech ho to stojí koľkokoľvek, vykonávací projekt si nedá vyhotoviť lebo je „zbytočne drahý“, rekonštrukciu stavebnému úradu radšej ani neohlási a stavebný dozor, alebo inú osobu znalú v tejto oblasti si nezabezpečí, lebo by ho musel zaplatiť… Realita na Slovensku je taká, že čo nie je taxatívne prikázané to sa nerobí, aj keď je to v konečnom dôsledku na vlastnú škodu objednávateľa stavby alebo obnovy. Túto skutočnosť nám potvrdzujú všetky dodatočne kontrolované prípady z Trebišova, Svitu, Levíc, Kláštora pod Znievom, Šale, Trnavy, Stupavy, Bratislavy, Zvolena, Kapušian, Prešova a i.

Tento stav má viac príčin, ktoré sú zvyčajne na strane objednávateľa aj zhotoviteľa. Prvotná príčina je však v mizernej legislatívnej podpore základných pravidiel stavebnej činnosti z ktorých sme za existencie samostatného Slovenska od roku 1993 spravili „trhací kalendár“. Aby sme boli spravodliví, „sametoví revolucionári“ zrušili k 1.1.1992 všetky kontrolné mechanizmy a pravidlá prípravy a vykonávania stavieb…

Súčasne platná legislatíva je mimoriadne aj v rámci EU unikátne zdeformovaná do takej miery, že nikto za nič nezodpovedá, nikto nič nie je povinný plniť a takmer nikto nevysúdi spravodlivé riešenie sporu v stavebníctve. Väčšina technických noriem na rozdiel od minulosti je len odporúčajúca – náväzná. Prečo by si potom zhotoviteľ, ale aj objednávateľ nezľahčovali život, keď sa dá, keď im zákon a normy taxatívne nič neprikazujú, kontrola neexistuje a nikto za nič nezodpovedá okrem nešťastníka stavbyvedúceho…

Teraz platná legislatíva neprikazuje aplikačné stavebné a montážne činnosti na stavbách vykonávať výhradne odborne a kvalifikačne spôsobilými osobami. Podľa živnostenského zákona sú mnohé kvalifikované živnosti voľné a naopak tie čo môžu byť voľné sú viazané. Taktiež podľa živnostenského a stavebného zákona postačuje, ak má firma zodpovedného zástupcu na danú činnosť. Prax je taká, že zodpovedný zástupca stavbu málokedy vidí, zvyčajne len vtedy, keď sa ukáže problém. Nie je však nič výnimočné, keď zodpovedný zástupca je imobilný, alebo sa po rieke Styx pred rokmi odplavil do iného sveta…

Nikto v tomto štáte do doby pokiaľ sa nestane tragický úraz, nekontroluje projekty a aplikačné práce, ktoré vykonávajú nekvalifikovaní aplikační pracovníci. Keď príliš iniciatívny stavebný dozor požiada o predloženie výučných listov remeselníkov na stavbe, býva táto požiadavka takmer vždy odmietnutá, pretože sa jedná o požiadavku nad rámec zákona. V tejto súvislosti si treba priznať, že firma aj živnostník najímajú na práce len takých ľudí, akých im poskytuje Slovenský stavebný pracovný trh a seba zničujúce nízke ceny pokiaľ nejde o verejné obstarávanie. Len na okraj, ak ide o verejné obstarávanie, nie je neobvyklé, že buď bude cena extrémne nízka a dodatky budú extrémne vysoké, alebo bude cena extrémne vysoká a v súlade so zákonom…

Problém prirodzenej výmeny kvalifikovaných remeselníkov je v tom, že sme úspešne zlikvidovali desaťročia dobre zabehnutý systém vzdelávania a praxe učňovskej mládeže, ktorý svojho času bol vzorom pre iné, aj nekomunistické krajiny osobitne pre severské krajiny, ktoré sú nam dnes dávané za úžasný príklad. Slovensko zaznamenáva akútny nedostatok kvalitných kvalifikovaných klampiarov, pokrývačov, tesárov, murárov a i., ale aj kvalitných projektantov na čo poukazujú mnohé stavebné firmy z celého spektra ich veľkosti a už aj ministerstvá a vláda ako taká.

Nie je nič horšie, keď sa na jednej stavbe stretne chybný projekt a zhotoviteľ, so stavebným dozorom, ktorí majú problém s odbornosťou a kvalitou. Je nešťastím pre stavebných investorov a stavebníctvo vôbec, keď doterajšie vlády a organizácie združujúce stavbárov v legislatíve umožnili vydávanie celoživotných osvedčení o odbornej spôsobilosti bez povinnosti  aktualizovania vedomostí, ich kontroly a aj jej prípadné odobranie, keď takýto odborník spôsobil svojou neodbornosťou škody. Taktiež je nešťastím, že Slovenská legislatíva umožňuje získať odbornú spôsobilosť pre stavbyvedúceho a stavebný dozor akémukoľvek občanovi s technickým vzdelaním, napr. elektrotechnickým alebo strojárskym…

Viac ako 40 novelami zničený platný stavebný zákon a všetky doterajšie návrhy nového stavebného zákona z MDV SR ani len neuvažuje o nejakej úprave, ktorá by riešila odbornosť, kvalitu, bezpečnosť a kontrolu stavebných prác priamo počas uskutočňovania stavby. Darmo sa vo všetkých doterajších návrhov stavebného zákona veľmi komplikovaným spôsobom zvyšuje zodpovednosť a povinnosti stavbyvedúceho a stavebného dozoru, keď murár nie je murár, tesár nie je tesár a stavbyvedúci a stavebný dozor môže byť niekto, kto má akékoľvek technické vzdelanie, napr. chemik a kontrolné a sankčné opatrenia sú bezzubé… Ani jeden návrh Stavebného zákona v tomto smere v konečnom dôsledku vlastne nič nerieši, skôr naopak !

Ukazuje sa, že návrh nového stavebného zákona je zmesou všetkých 40 zmien, množstva zabudovaných záujmov jeho desiatok tvorcov je opäť pre prax nepoužiteľný. Základný problém stavebného poriadku pre prípravu, schvaľovanie, a hlavne uskutočňovanie a ukončenie stavieb nový návrh stavebného zákona zásadne nerieši. Tvorba legislatívy pre stavebníctvo potrebuje odborníkov so znalosťami z praktického plánovania, prípravy a uskutočňovanie výstavby a nie úradníkov na ministerstve, alebo prizvaných študentov práva, ktorí nemajú tušenie o skutočnej príprave stavieb a ich výstavbe.

V tejto situácii vidíme ako prvý základný krok k vytvoreniu skutočne nového zákona zastaviť a nepokračovať na dokončení „X-tého“ pripravovaného „Stavebného zákona“ a začať novou koncepciou ako samostatný Zákon o urbanizme, o územnom plánovaní a o stavebnom poriadku.

Len takto dokážeme vyhotoviť ucelenú systémovú právnu normu pre prípravu a uskutočňovanie stavieb, rozvoja hospodárstva a štátu a vymožiteľnosť práva.

V stavebnom poriadku musia byť taxatívne stanovené základné pravidlá pre prípravu, schvaľovanie, uskutočňovanie a odovzdanie stavieb. Spomeniem aspoň niektoré z najdôležitejších

Zásad, ktoré zákon musí vyžadovať :

  • Uskutočňovať stavby a ich zásadné zmeny len na základe schváleného realizačného projektu.
  • Povinnosť vykonávať autorský dozor projektanta na každej stavbe uskutočňovanej podľa realizačného projektu.
  • Vykonávať celkovú kontrolu realizačného projektu verifikačnou (kontrolnou) inštitúciou.
  • Vykonávať aplikačné práce na stavbe len kvalifikovanými pracovníkmi napr. murár, tesár, klampiar a pod.
  • Uskutočňovať všetky stavby pod priamym vedením funkcie majstra stavebnej výroby pre daný odbor.
  • Znemožniť vykonávanie stavebných činností firmám bez technických a aplikačných zamestnancov.
  • Povinnosť viesť maximálne 2 stavby jedným stavbyvedúcim.
  • Povinnosť prítomnosti stavebného dozoru na každej stavbe v ktorej a na ktorej sa budú zdržiavať alebo pohybovať ľudia, alebo zvieratá, kde sa budú skladovať, alebo upravovať suroviny, energie a pod.
  • Vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti len pre kvalifikované osoby na obmedzenú dobu a uskutočňovať periodické aktualizačné školenia s následným preskúšaním o vedomostiach obdobne ako v zdravotníctve, advokácii, pedikúre a pod. (v stavbách ide o náš život a bezpečnosť !!)
  • Vymedziť pravidlá na uskutočňovanie stavieb systémom vyšší dodávateľ a poddodávateľ
  • Riešiť dodávateľsko-odberateľské neobchodné vzťahy v stavebnej činnosti.
  • Zvýšiť právomoci Slovenskej stavebnej inšpekcie.

A ďalšie…

Bez skutočného zrekonštruovania legislatívy pre stavebníctvo bude ťažko očakávať nejaké zlepšenie v požiadavke na vzdelávanie v školách, zvyšovanie kvalifikácie a odbornosť v príprave a vykonávaní stavieb a zvyšovanie kvality stavbách a samozrejme aj zamestnanosť.

Vyžadovaním uskutočňovania stavebných činností len stavebne vzdelanými kvalifikovanými odborníkmi v celom spektre činností je reálne očakávať tlak na obnovenie vzdelávania remesiel a pozitívny tlak na odbornú prácu remeselníkov, projektantov, majstrov, stavbyvedúcich, stavebných dozorov a ostatné profesie v stavebníctve.

Na Slovensku sme si za  posledné roky v legislatíve zvykli riešiť len aktuálne „horiace“ problémy a na koncepciu a kontinuitu celého spektra stavebníctva, rozvoja a legislatívy štátu  sme zabudli.

 

Ivan Pauer – prezident SKSR
Kalendár udalostí
apríl 2019
Po Ut St Št Pi So Ne
« mar    
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
2930  
Archív

Copyright © 2015. All Rights Reserved Ivan Pauer, Strmá 616/26, 949 01 Nitra, Slovenská republika.