Construction Chamber of the Slovak Republic, Строительнaя палата Словацкой Республики, Chambre de construction de la République Slovaque

Legislatívne prostredie

Tento článok prezident komory zverejnil 4.4.2020. Bol za neho skritizovaný a donútený ho odstrániť. Veľmi sa mýlil?

***

Zlikviduje premiér Matovič Slovenské hospodárstvo a ekonomiku? Zlikviduje aj stavebníctvo?

Vypnutie krajiny podľa premiéra Matoviča považujem za šialený „hókus pókus“ smerujúci možno k úplnému bankrotu Slovenských firiem, teda aj stavebných, ktoré nemajú také rezervy ako zahraničné, alebo ako obchodné skupiny formátu J&T alebo Penta. Keď ku tomu prirátame život štátu na ďalší plánovaný, možno miliardový dlh s úrokom napr. 1% HDP, tak neverím tomu, že Slovensko, ako torzo poriadne zadĺženého štátneho útvaru ešte ekonomicky a hospodársky prežije.

Nevidím tu žiadnu hospodársku stratégiu rozvoja, žiadne systémové východiská na zabezpečenie chodu štátu počas a po skončení tejto „karantény“… Vidím iba samé improvizácie, dennodenné tlačové besedy s predstavovaním snáh tejto vlády s kritizovaním bývalej a defenzívnu rezignáciu s masívnym doprovodom depresívnych informácií v médiách, po ktorých mnohé združenia, ktoré útočili na sociálnu a zamestnaneckú politiku bývalej vlády, možno niekedy oprávnene, teraz cudne čušia, alebo veľmi jemne reagujú na kroky tejto vlády odborníkov.

Je to úmysel úplne vytvoriť podmienky pre štátny bankrot a otvoriť priestor na skúpenie zbytku majetku Slovenska, alebo len neznalosť, nekompetentnosť a improvizácia?

Hermetické uzatvorenie štátu, je hermetické uzatvorenie dovozu a exportu všetkého tovaru a materiálu pre akékoľvek firmy na Slovensku vrátane potravín. Stavebný priemysel na Slovensku je tiež vo vysokej miere závislé na produkcii a importe stavebných materiálov a tovarov zo zahraničia, čo bude nesmierne pre produkciu chýbať, najmenej komplikovať prácu.

Som toho názoru, že Slovenské stavebné firmy neunesú niekoľko mesačnú nečinnosť, sú kapitálovo poddimenzované, často na hrane existencie a v horšej kondícii, ako zahraničné stavebné firmy pôsobiace na Slovensku. Z drobných nevyhnutných opráv a stavieb Slovenské stavebníctvo vo veľkej miere asi skončí. Či a ako sa znovu pozviecha a začne plniť štátnu pokladnicu sa týmto rozhodnutím stane veľkou neznámou.

Zastavenie hospodárskeho života na Slovensku v mene boja proti čomukoľvek vidím na bankrot aj mnohých ďalších odvetví na Slovensku, čo môže priniesť bankrot sociálneho zabezpečenia a odkázaného obyvateľstva, napr. invalidov, dôchodcov, rómov (pre nás starších cigánov), verejného zdravotníctva, súčasných a nových nezamestnaných len v stavebníctve čo vzniknú atď, atď.

Nová, možno miliardová zahraničná pôžička tento problém nevyrieši, len zvýši reštrikčné hospodárske a finančné opatrenia, aby sa dala vôbec niekedy už i tak zadĺženým Slovenskom splatiť veriteľovi.

Pri asi 60-70 % závislosti na dovoze potravín budeme žrať repku olejnú v modifikáciách napr. bravčový rezeň, alebo kuracina?

To chce premiér Matovič naozaj rozpútať sociálne nepokoje, poštvať občanov a národnosti proti sebe a v rámci výnimočného stavu povolať armádu proti občanom, ktorí sa budú drancovaním chcieť iba najesť, obliecť a byť pod strechou, a proti tým, čo si budú chrániť svoj majetok a životy pred drancovaním?

Otrasy zatiaľ doteraz ovčieho a na všetko odovzdaného Slovenského národa, ktoré môže takéto rozhodnutie spôsobiť, môžu mať nedozierne a možno aj nezvládnuteľné následky s krvou. Toto chceme?

Odprúčam premierovi Matovičovi a vláde aby upustilo od hermetického uzatvorenia štátu a zastavenia hospodárskeho života na Slovensku. Odporúčam vláde, aby sa v tomto krízovom období zaoberala rozvojovou politikou, ako zvyšovať potravinovú a priemyselnú sebestačnosť a ako produkovať vlastnými silami finančné prostriedky do štátnej pokladnice a nie, ako štát ešte viac zadĺžiť a zastaviť hospodársky život.

4.4.2020

Autor: Ivan Pauer

 

Dajte si sami odpoveď na otázky a zamyslite sa:

Bol som ďaleko od pravdy a súčasnosti ?

  • Sú stavbári naozaj spokojní s vývojom na trhu a so svojim roztriešteným „bojom“ za svoje práva a prežitie podlizovaním sa štátnym úradníkom, aby si uchmatli niečo zo stále zmenšujúceho „koláča“ nehladiac na ostatných a budúcnosť štátu a tým aj svoju?
  • Stavebníctvo napriek akémusi dobehu výstavby diaľníc, rodinných domov, menších bytoviek a kde tu nejakým skladovým halám je od roku 1992 resp. 1993-4 v neustálom poklese a ani jedna vláda po vzniku a „rozbehnutí“ samostatného štátu nič nespravila nič systémové pre jeho neustály úpadok… Pripomínam, že s úpadkom stavebníctva akéhokoľvek štátu upadá aj jeho hospodárstvo a celkový život štátu.
  • Sme my stavbári naozaj s týmto spokojní a budeme sa naďalej hrať každý na svojom „piesočku“ a ohýbať chrbty pred úradníkom, aby ho uspokojil a hlavne seba! Nech každý bojuje za seba, ako vie a vykašleme sa na nášho občana, živnostníka a podnikateľa ?

 

Ako by mali vyzerať stavebný zákon a územné plánovanie 2.0 Publikované 13. novembra 2020

V blízkej budúcnosti by sa mal stavebný zákon rozdeliť na dva samostatné. Pripravuje ich už niekoľko vlád. Čo by mali nové zákony priniesť a čo zlepšiť?

„Stavebný zákon existuje od roku 1976, bol veľakrát novelizovaný, čím nedá sa udržať jeho konzistentnosť. Od jeho vzniku sa zásadne zmenili spoločenské a ekonomické pomery, na čo novely reagovali len čiastočne. Zmenili sa kompetencie samospráv a štátnej správy. Je veľa tém, ktoré sa nedarí zákonu riešiť, napríklad urýchlenie konaní. Tu sa žiada zásadná zmena, ktorú sa dlho nedarí prijať,“ vyhlásil vo štvrtok na Reality Summite Juraj Šujan, architekt a poradca primátora Bratislavy.

 

Viac: ASB časopis

Tak, ďalší most nám spadol medzi Kysakom a Veľkou Lodinou

Ďalší most nám spadol.
 
Dokedy tento štát, resp. zodpovední zástupcovia – úradníci platení z daní občana sa budú nezodpovedne starať o mosty, cesty, štátne budovy, vôbec stavby? Už dávno stavby nezabíjali, potrebujeme ďalších mŕtvych teraz vinou zanedbaných stavieb? Ako funguje kontrola a jej vyhodnocovanie stavu mostov a ciest?
 
Ako funguje prevencia, teda údržba stavieb v majetku štátu, VUC a miest? Všetky doterajšie vlády sa zaoberajú len svojimi kšeftami, podvodmi, klientelizmom vo verejnom obstarávaní, žalobami jeden na druhého, kauzami, frajerkami, politickými pomstami a pod. , sú toho plné všetky médiá…
 
Že máme stále viac zanedbané stavby infraštruktúry zrejme nikoho nezaujíma a to sa všetky doterajšie vlády chvália ako perfektne zvládajú ekonomiku a riadenie hospodárstva Slovenska, ako stále zlepšujú transparentnosť a operatívnosť výberových konaní na údržbu a výstavbu, pritom prax nie raz potvrdila, že vyberá sa hlavne firma, ktorá má vyhrať a na zodpovedných miestach máme stále viac a viac politických nominantov bez odbornosti pre danú sféru riadenia…
 
Roky sa tápa a improvizuje až sme sa dostali do stavu, ako po nástupe „Gottwaldových“ komunistov v roku 1948 pod heslom, neboj sa súdruh, zvládneš to, a keď bude problém, strana a vláda ti pomôže…
 
Jednoducho obohraný verklík ide pieseň dokola a ľudia majú zábavu, pokiaľ stavby nezačnú znovu zabíjať. Je to hrozné v tomto prepolitizovanom a preklientelizovanom zanedbanom štáte…
 
Nezabudnime a uvedomme si, že neodbornosť a oprava zanedbaných a zrútených stavieb vychádza štát a daňového poplatníka niekedy aj niekoľko násobne viac, ako keď sa robí pravidelná priebežná údržba!
Zdroj: www.tvkosice.sk
Autor: Ivan Pauer

Problémy s čiernymi stavbami na Slovensku

V súvislosti s odvysielanou témou o ˇ“čiernych stavbách“ v RTVS 2 dňa 13.10.2020 v regionálnom vysielaní Vám zverejňujeme jeden rozhovor prezidenta našej komory, ktorý sa uskutočnil septembri tiež na tému nepovolených – čiernych stavieb. Z odpovedí si vybrali len jednu vetu, čo však nevadí a chápeme, že nezverejnili ostatné nepríjemnosti nášho každodenného života. Chceme veriť, že sa nevracajú časy aké sme zavrhli 17. novembra 1989.

Keďže sme presvedčení, že občan, ktorý si chce postaviť dom, alebo nejakú drobnú stavbu, prípadne aj domáci podnikateľ chce stavať alebo rekonštruovať to dnes nemajú jednoduché, oproti subjektom, ktoré majú dostatok nástrojov na ovplyvňovanie úradníkov a politikov, tak aspoň zverejníme naše nezverejnené odpovede v plnom znení:

.

Otázka 1.:
Kam až siaha problém čiernych stavieb, je to dôsledok stavebného rozmachu v
porevolučných rokoch, alebo sa to stávalo aj za bývalého režimu?
Odpoveď 1.:
Takzvané Čierne stavby existovali za bývalého režimu aj za prvej republiky aj pred ňou odkedy ľudstvo vytvorilo nejaké pravidlá pre výstavbu. V bývalom režime išlo hlavne o malé hospodárske budovy v záhradách, garáže, dielničky a populárne letné kuchyne.
*
Otázka 2.:
V čom je problém? Máme zlý stavebný zákon, alebo sa málo kontroluje a sankcie sú nízke ?
Odpoveď 2.:
Problém v doterajšom stavebnom zákone nevidím. Doteraz platný stavebný zákon je svojim spôsobom nadčasový, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že napriek vyše 40 zásahom do zákona jeho princíp stále žije a väčšina ustanovení je stále aktuálna. Problém je hlavne v ľuďoch a v zmene našich hodnôt, výmena národnoštátnych záujmov za peniaze.
.
Taktiež stále viac pozorujeme klesajúcu odbornosť v stavebníctve a v chybnom rozmiestnení stavebných úradov do obcí, čo spôsobilo ešte väčší nedostatok odborníkov na stavebných úradoch, ktorí sú ešte ku tomu málo platení a ďalšie a ďalšie systémové chyby v riadení.
.
Čo sa týka samotnej kontroly tak tu si dovolím povedať, že tá prakticky takmer neexistuje a tá čo je, je bezzubá, čo má korene aj v legislatíve, nedostatku právomocí a v malom počte odborníkov a tí čo sú, sú tiež mizerne zaplatení.
*
Otázka 3.:
Ak aj stavebný úrad rozhodne o odstránení čiernej stavby, aká je šanca, že ju majiteľ naozaj aj zbúra?
Odpoveď 3.:
To závisí od odvahy úradníka a politicko-ekonomickej sily, prípadne inej sily osoby, ktorá dostala príkaz na odstránenie stavby a samozrejme o akú stavbu ide, ale hlavne, kto je stavebník.
.
Poznáme predsa dosť prípadov na Slovensku, kedy sa aj rozsiahla, ale aj malá stavba napriek rozhodnutiu stavebného úradu o sankcii alebo o zbúraní stavby, napokon nezbúrala a všetci aktéri zostali spokojní…
Preto si nesmierne vážim úradníkov, ktorí napriek osobným rizikám rozhodnú o sankcii za čiernu stavbu, alebo o jej odstránení, ak sú závažne porušené zákony a zvlášť, ak sa stavby stavajú v chránených územiach.
.
Ku tomuto si neodpustím poznámku, že sú investori ktorí nemajú problém zmeniť zákonom chránené prírodné územie na stavenisko a možno ešte dostanú metál za rozvoj turizmu a európsku dotáciu za ochranu lesov… Potom sa nečudujme, že malí podnikatelia a funkcionári robia a skúšajú to isté a budú hľadať chodníčky, ako stavbu nezbúrať.
.
Pokiaľ nebudú jednoduché, jasné pravidlá v stavebnom poriadku, v urbanizme, v územnom plánovaní a v ochrane našej prírody a osobná trestnoprávna a majetková zodpovednosť politikov a úradníkov v štátnej a miestnej správe, nič sa neudeje, vždy sa bude špekulovať.
*
Otázka 4.:
Prečo je riešenie nelegálnych stavieb také komplikované aj na štátnych pozemkoch? Prečo ich štát jednoducho nemôže odstrániť?
Odpoveď 4.:
Musíme si uvedomiť, že žijeme na Slovensku, každý každého pozná a koho nepozná toho spozná. Ale dôležitejšie je, že občan takmer úplne stratil rešpekt pred zákonmi, pretože vidí, ako politici a nimi volení poslanci nemajú problém zo dňa na deň zmeniť zákony ako momentálne potrebujú, alebo ako to potrebuje niekto, napríklad nejaká firma zo zahraničia. Vidia aj to, že ak nejaká celebrita, alebo politik postaví čiernu stavbu, tak sa nič nedeje, len novinári majú o čom písať.
.
Zákon pritom jasne hovorí, že odstrániť stavbu musí po nariadení jej vlastník na svoje náklady a ak to nespraví, tak môže stavebný úrad na náklady majiteľa stavby dať odstrániť stavbu inému a tu je ten problém, ako zabezpečiť zaplatenie odstránenia čiernej stavby, keď jej majiteľ zrazu nemajetný… Chce to osobnú trestnoprávnu zodpovednosť a majiteľ určite do rána nájde peniaze na jej odstránenie…
*
Otázka 5.:
Navrhovala alebo pripravuje stavebná komora nejaké legislatívne zmeny, ktoré by riešenie nelegálnych stavieb zefektívnili?
Odpoveď 5.:
Naša stavebná komora mala svojho zástupcu v poslednej komisii pre stavebný zákon. Navrhovali sme niekoľko riešení hlavne čo sa týka uzákonenia urbanizmu, ako základ pre hospodársky rozvoj Slovenska a jeho regiónov a tiež sme mali návrhy do stavebného poriadku, ako aj niektorí iní partneri, ale my na tento zákon a na neho napojený právny systém nepozeráme očami politikov a obchodníkov, preto naše návrhy a riešenia sú pre mnohých z nich neprijateľné.
.
Ponúkli sme v oblasti legislatívy pre rozvoj a ochranu prírody Slovenska spoluprácu aj niektorým ministerstvám bývalej vláde a tiež súčasnej, ale teraz sme nedostali žiadnu odpoveď.
.
Máme niekoľko rokov pripravený občas aktualizovaný vlastný návrh zákona o urbanizme (pozn.v súčasnosti celkom prepracovaný a aktualizovaný), územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ale ako som uviedol, znamenalo by to zásadné zmeny pre sociálny a hospodársky rozvoj Slovenska, vzdelávanie a iných oblastí života, vlastne to, čo predpokladá aj agenda 2030 o trvale udržateľnom rozvoji miest a regiónov, ktorú Slovensko roky neplní.

Masová bytová výstavba 2021 a „nový stavebný zákon“

Včera dňa 25.9.2020  nám médiá a pán predseda parlamentu oznámili šťastnú novinu, že tri mesiace prípravy nového stavebného zákona viedli k úspešnému ukončeniu jeho prípravy.

Sme vo veľkom očakávaní a sme mimoriadne zvedaví na ohlásený nový stavebný zákon, pretože naša Stavebná komora SR a údajne aj Slovenská komora stavebných inžinierov sme boli z prípravy, možno naozaj nového stavebného zákona vylúčení, resp. neboli sme pozvaní ani len ku konzultáciám. Vie sa len o jednom mene človeka, ktorý celkom úspešne po Slovensku blokoval vybrané stavebné konania väčších stavebných projektov, niekedy aj celkom oprávnene. To však nieje dané zlým stavebným zákonom, ale nezmyselnými 46 zmenami, dodatkami a „vyjadrovačkami“ požadovanými inými zákonmi k budúcej stavbe, ktoré ako prax ukazuje, sú v mnohých prípadoch zbytočné a len brzdia a komplikujú stavebné konanie o celé mesiace.

Ak by bol pôvodný stavebný zákon taký zlý a brzdou výstavby trebárs bytov, tak by sa na Slovensku do roku 1989 nikdy nepostavilo ročne cez cca 27-33 629 bytov (1980-1989), cez cca 8000-10 539 rodinných domov (1980-1989) a desiatky výrobných podnikov a iných verejnoprospešných investičných stavieb…

Ak neznáma skupina tvorcov zákona použila do zákona predchádzajúce pripomienky Stavebnej komory SR, SASDARS (Slov. asoc. stavebných dozorov…) spolu vyše 400 pripomienok a tiež pripomienky SKA komora architektov a z SKSI, je nádej, že zákon bude aj použiteľný, čitateľný a zastaví sa legislatívny chaos spôsobený lobistickými nesystémovými zmenami a požiadavkami z iných zákonov do pôvodného zákona z roku 1976, ktorého torzo funguje doposiaľ nebyť tých šialených jednoúčelových zmien. Jadro pôvodného stavebného zákona z roku 1976 je geniálne nadčasové vychádzajúce z tradícií výstavby, ktoré prevzalo mnoho aj západných štátov.

Najväčší problém masovej výstavby bytov, infraštruktúry a nie len ich, nie je v stavebnom zákone, ale v chýbajúcom urbanizme, v množstve žiadaných vyjadrení od rôznych aj nedotknutých organizácií, ktoré má riešiť už urbanizmus. Pre akúkoľvek výstavbu, hlavne masovú ako sú obytné sídla je nevyhnutné mať kvalitné urbanistické plánovanie, mať kvalitné územné plánovanie, kvalitnú projektovú prípravu pre výstavbu, pripravenú výrobno technickú základňu, fungujúcu pripravenú logistiku pre samotnú výstavbu, to znamená mať kvalitný stavebný poriadok! Tiež je potrebné mať odborne pripravené a s právomocami vybavené kontrolné štátne úrady od stavebného úradu po stavebnú inšpekciu. Chýbajú kvalitní stavbyvedúci, stavební dozori, majstri stavebnej výroby, vyučení remeselníci, murári a iné odborné kádre pre výstavbu. Toto a iné je na Slovensku veľmi zanedbané a znovu to vybudovať nie je proces za mesiac ani rok…

Ďalšie významné problémy sú s lehotami v zákone o správnom poriadku z roku 1965, ktorý je prakticky bez aktualizácie na dnešné pomery; v nezmyselne komplikovanom zákone o verejnom obstarávaní pre stavebníctvo, akoby to boli rožky na pulte obchodu aj keď sa mnohé zlepšilo; v chýbajúcej osobnej zodpovednosti úradníkov stavebných úradov a stavebných úradov ako takých a hlavne odovzdanie stavebných úradov z okresov do obcí bez zabezpečenia odbornosti personálu s absolútnou právomocou starostu obce s nedostatočným vzdelaním a znalosťami o riadení, ktorý v mnohých prípadoch nemá ani predstavu o akýchkoľvek zákonoch …

Z národnoštátneho hospodárskeho hľadiska má základný kľúčový význam to, či výstavbu budú od prípravy po ukončenie vykonávať slovenské subjekty, alebo subjekty zo zahraničia so slovenskými robotníkmi…

Chceme byť milo prekvapení, ale útržkové informácie z utajovanej tvorby a spôsob jeho schvaľovania nám zatiaľ veľa optimizmu nedávajú… Kiež by sme sa mýlili.

 

Autor: Ivan Pauer

PROBLÉMY S OBNOVOU STAVEBNÝCH PAMIATOK

Občas nám prichádzajú sťažnosti na chybne a nevhodne obnovované a rekonštruované stavebné pamiatky. Niektoré nemajú žiadnu ochranu ako pamiatka, iné majú ochranu ako štátna kultúrna pamiatka alebo miestna pamiatka pod ochranou obce.

Dnes môžeme zhrnúť najviac kladené otázky ohľadom narábania s pamiatkami t.j. údržba, opravy, prerábky, rekonštrukcie a významné obnovy.  No najväčší problém majú občania so zle vykonanými stavebnými úpravami v rozsahu rekonštrukcie a významnej obnovy. Občania však nie sú v týchto otázkach sami, problémy majú aj niektoré menšie obecné stavebné úrady. Preto si odpovieme na niektoré kladené kľúčové otázky z oblasti zásahov do stavieb pod zákonnou ochranou ako kultúrna, alebo miestna pamiatková budova, ale aj vôbec historických stavieb ktoré nie sú pod ochranou zákona.

Modelový prípad kdesi na Slovensku:

Obec nemala dostatok peňazí na obnovu kaštieľa tak si dala spracovať projektovú dokumentáciu na jeho významnú obnovu aby ohla dostať dotáciu a bezúročnú pôžičku od Štátneho fondu rozvoja bývania. Je to jedno z riešení ako stavbe pomôcť, ale nie vždy to musí dobre dopadnúť. Stáva sa žiaľ aj to, že niektoré, zvyčajne malé obecné stavebné úrady vyžadujú splniť aj energetickú triedu v zmysle zákona č. 555/2005 Z.z. o energetickej efektívnosti budov v aktuálne platnom znení k danému času žiadosti o stavebné povolenie, pretože inak povolenie odmietajú vydať.  Dobre, stavebník – vlastník kaštieľa vyhotoví obnovu aj podľa zákona č. 555/2005 Z.z…

Kaštieľ pred niekoľkými rokmi zrekonštruovali a obnovená budova bola zaradená do nízko energetickej triedy. To sa podarilo vďaka aplikovaniu  minerálnej vaty na pôvodné 1,1 m hrubé múry z kameňa. Reakcia miestnych ľudí a turistov na novú fasádu je  viac negatívna, ako pozitívna. Nemáme síce žiadne reakcie na pocitové teplo v kaštieli a vyčíslené úspory oproti predchádzajúcemu obdobiu pred obnovou, ale máme negatívne reakcie na rastúcu vlhkosť a zápach v interiéri. Pripomínam, že takýchto prípadov je viac.

Tento kaštieľ, kdesi v obci na Slovensku však patrí aj pod ochranu kultúrnych pamiatok. Bol postavený pred rokom 1800 preto musím upozorniť, že stavby postavené pred rokom 1945 a ktoré sú pod pamiatkovou ochranou nespadajú pod žiadne technické normy EÚ a ani Slovenské technické normy, doslova ž i a d n e ! Preto je nepochopiteľné, ako niekto mohol navrhnúť, alebo požadovať, odsúhlasiť, alebo podmieniť rekonštrukciu historickej stavebnej pamiatky splnením akejkoľvek energetickej triedy, alebo nejakej inej podmienky platnej po roku 1945. To by sme potom museli všetky historické stavby zabaliť do minerálnej vaty alebo polystyrénu, čo je vrcholný nezmysel.

Kaštieľ z pred roku 1800 sa po rekonštrukcií stal síce nízkoenergetickým, ale mikroklimaticky a zdravotne sa momentálne stáva neobývateľným dokonca ani dočasne. Čo môžeme ďalej očakávať po takejto obnove ?

 

VIAC TU

Problemy s drevostavbami sa znovu objavujú.

V tomto období sa na nás znovu obrátilo niekoľko stavebných investorov, hlavne pre výstavbu autoservisov, predajní potravín, krajčírska výroba a štvorbytovka.

Je potešiteľné, že na Slovensku rastie objem výstavby budov z drevených konštrukcií. V súčasnosti je ten pomer stavieb z dreva a ostatných „štandardných“ materiálov takmer vyrovnaný. Musím tiež konštatovať, že v otázke noriem a legislatívy sa pomerne dosť vecí zlepšilo, čo pociťovať hlavne pri výstavbe menších a menej podlažných montovaných stavieb z dreva na bývanie.

Z pohľadu mojich vlastných – osobných skúseností musím konštatovať, že na Slovensku predsa len ešte dosť zaostávame za vyspelými krajinami a to hlavne vo sfére viacpodlažných stavieb z dreva a ich využitia. Z technického hľadiska nevidím problém u stavieb z dreva 6 a viac podlažných. Napríklad, keď som bol v roku 1991 po prvý krát v Kanade, mal som možnosť navštíviť 3 miestne nemocnice (jedna plne z drevených prvkov 7 podlažná, dokončená v r. 1989; druhá 5 podlažná z roku 1942 a tretia z betónového skeletu a ocele) a dve miestne rajónové zdravotné strediská a dve obchodné móla, všetko stavby z dreva. V susednom Rakúsku je tiež veľmi veľa stavieb z dreva, napr. v Linzi je veľká škola a vo Viedni je postavená hybridná výšková budova HoHo, ktorá má 24 podlaží a výšku 84 metrov… Na Slovensku za bývalého režimu sa tiež postavilo niekoľko krásnych a kvalitných drevostavieb pre šport, kultúru a poľnohospodárstvo, žiaľ mnohé sú ich vlastníkmi aj poriadne zanedbané.

Na Slovensku sa však stále nevieme vysporiadať so psychologickým problémom u tvorcov legislatívy v tejto oblasti a to, že drevo je automaticky najhorľavejší stavebný materiál, teda najnebezpečnejší. Pritom je všeobecne známe, že stavba s nosným skeletom z dreva časovo dlhšie vydrží stáť ako stavba z ocele. Oceľ v závislosti na protipožiarnu ochranu sa aj napriek tomu skôr deformuje a zbortí, ako drevená konštrukcia z kvalitne vyhotovených drevených prvkov. Keď už zo západných krajín preberáme rôzne iné nezmysly, mali by sme občas prevziať aj rozumné technické predpisy odtiaľ, kde dlhodobo dobre fungujú. Je to vo filozofii a a na Slovensku už tradične asi aj v záujmoch…

Žiaľ v legislatíve, resp. v protipožiarnych prepisoch a v technických normách pre drevené konštrukcie a stavby máme stále čo doháňať, napriek tomu, že sa čo, to zlepšilo a umožnilo rozsiahlejšiu výstavbu drevostavieb. Keď to porovnám len s Kanadou u stavieb nad 5 podlaží, tak sme najmenej o cca 40 rokov za nimi a voči Európe cca 30 rokov.

Samozrejme každá stavba a stavebný materiál má svoje technické limity. Preto ak schopný architekt, statik a konštruktér – projektant poznajú svoje technické možnosti a možnosti a vlastnosti materiálu, teda dreva, je to len a len na dobrej kombinácii a zlúčení týchto troch veličín. Teda technicky nevidím žiadny problém, aby sa stavby z dreva vyhotovili aj 7-8 podlažné a boli z nich napríklad aj nemocnice. Problém je len vo vedomostiach technikov a inžinierov a v schopnostiach aplikovať ich do praxe, ale aj zodpovedných štátnych úradníkov, pretože hlavnou brzdou v tomto napredovaní sa ukazuje byť hlavne zastaralé myslenie tých, čo majú vplyv na inováciu technických a protipožiarnych predpisov.

Pomerne veľkým problémom vo verejnosti býva strach z nebezpečenstva požiaru stavieb z dreva. Tu si dovolím poukázať, že naši predkovia žili v drevených stavbách a nemali žiadne normy a predpisy, prežili a my sme ich potomkami. Prve predpisy pre styvby síce zaviedol Chamurapi, ale na našom území sa to stalo za cisárovny Márie Terézie, ale aj tak každý veľmi dobre vedel čo si môže s drevom v stavbách dovoliť. V tom období sme na Slovensku mali veľmi dobrých a vychýrených stavebných remeselníkov a tesárov no na rozdiel od dôb Rakúska-Uhorska a Česko-Slovenska musím konštatovať, že stále častejšie sa stretávame s veľmi neodborne pripravenou stavebnou dokumentáciou pre vyhotovenie stavby a veľmi nekvalitnou prácou stavebných tesárov, stolárov, stavbyvedúcich a tiež stavebných dozorov.

Decentralizovaním a inými administratívnymi neodbornými zásahmi do vzdelávania na Slovensku sme takmer úplne zdevastovali odbornú prípravu remeselníkov, technikov a inžinierov v stavebníctve. Tzv. duálne vzdelávanie sme po revolúcii ako prežitok komunizmu zničili a pred pár rokmi ho vláda s veľkou pompou objavila vo Fínsku a po 30 rokoch sa ho znovu snaží uviesť do praxe, len sa to akosi nie veľmi darí…

V technickej príprave stredoškolákov a inžinierov sme zlikvidovali mnohé aj celosvetovo štandardné odbory a zamenili ich za rôzne manažmenty, analytické odbory a podobné v praxi na stavbe nepotrebné špecializácie len aby synček a dcérenka mali nejaký titul a našli si na škole partnera a školy aby mali z čoho žiť…

Najdôležitejšie na kvalitu stavby a jej možné riziká v uvedenom kontexte je, že noví absolventi už niekoľko rokov dozadu nevedia svoje teoretické znalosti prakticky použiť, veľké problémy sú v znalostiach materiálov a v ich kombinácii na stavbe a toto je nebezpečenstvo nie len pre stavby z dreva! Pri rodinných domoch z dreva, ale aj niektorých typoch väčších stavieb prevláda priemyselná výroba ich kľúčových komponentov, t.j. sú vyrábané strojne celé steny a krovy v dielni, takže na stavbe je už máločo pokaziť.

Záverom len toľko, v otázke dreva, ako stavebnej konštrukcie sa konečne treba odpútať od starého myslenia, začať tvoriť legislatívu v stavebníctve hlavne z pohľadu technických potrieb stavby a možností materiálov, a výrazne obmedziť komerčný a politický prístup k tvorbe legislatívy. Takúto legislatívu musia tvoriť hlavne ľudia z praxe a nie na konci sa len niektorých megafiriem opýtať, či to tak môže byť. Ak zodpovední nevedia niečo sami vytvoriť, tak aspoň nech si prizvú odborníkov z praxe, alebo nech aspoň okopírujú zákony a normy z krajín kde to funguje, s čím by na Slovensku nemal byť žiadny problém …

Uvidíme čo nám nový vietor prinesie.

 

Zdroj obrázkov: http://staviamezdreva.sk/blog/najvy%C5%A1%C5%A1ie-budovy-z-dreva-na-svete
Zdroj obrázkov: http://staviamezdreva.sk/blog/ak%C3%BA-maj%C3%BA-perspekt%C3%ADvu-drevostavby-na-slovensku

Môže stavebný úrad poskytnúť fotokópie z projektu stavby ?

Problémy s poskytovaním kópií z projektu stavby z archívu stavebného úradu.

Stále častejšie sa nám a tiež iným občanom stáva, že niektoré stavebné úrady odmietajú žiadateľovi podľa zákona č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov, vyhotoviť kópie projektovej dokumentácie, alebo jej časti. Stavebné úrady svoje rozhodnutie o nevyhovení žiadosti žiadateľa o vyhotovenie kópií z projektu stavby opierajú o dôvod, že môže dôjsť k porušeniu nejakého zákona a k zneužitiu alebo poškodeniu práv k duševnému vlastníctvu autora projektu, alebo autorských práv autora projektu, preto z projektu neumožnia vyhotovovať kópie, ale umožnia maximálne nahliadnutie…

Toto zdôvodnenie niektorých stavebných úradov nie je právne ničím podložené, pretože neexistuje žiadna právna úprava, ktorá by ukladala stavebným úradom povinnosť chrániť niekoho práva k duševnému vlastníctvu, alebo autorské práva!

Povinnosť ochrany takýchto práv nevyplýva ani zo štatútu stavebného úradu, alebo mestského úradu, neupravuje ich ani zákon č. 50/1976 Zb. stavebný zákon, ani Zákon NR SR č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch), Zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení…

Niektorí projektanti a niektoré stavebné úrady majú problém s rozlíšením, čo je duševné vlastníctvo a čo je autorské právo autora autorského diela.  Duševné vlastníctvo upravujú zákony č. 435/2001 Z. z. – Patentový zákon, vyhláška č. 223/2002 Z. z. – Vyhláška, ktorou sa vykonáva Patentový zákon a 517/2007 Z. z. – Zákon o úžitkových vzoroch. Projektová dokumentácia stavby, alebo architektonická projektová dokumentácia nespadá ani pod jedu z týchto právnych úprav – zákonov! 

Projekt stavby a autorské práva k projektu stavby, alebo k architektonickému dielu upravuje zákon č. 138/1992 Zb. autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch a zákon č. 185/2015 Z.z. autorský zákon.

Zákon č. 138/1992 Zb. a  zákon č. 185/2015 Z.z. nezakazujú vyhotovovať kópie z projektu, naopak zákon č. 185/2015 Z.z. autorský zákon, kópie z projektu stavby umožňuje vyhotoviť, a to bez zásahu do duševného vlastníctva, resp. autorského práva…

Na Slovensku nie je zákon, ktorý znemožňuje vyhotovovať kópie z projektu stavby zvlášť, keď žiadateľ definuje pre aké účely kópie projektu potrebuje.

 

Upozornenie:

Zákon č. 185/2015 Z.z. autorský zákon, zakazuje vyhotovovať kópie autorského diela bez súhlasu autora diela pre komerčné účely, napr. pozmeňovanie autorského diela a jeho následný predaj.

*

Upozornenie:

Oprava, údržba alebo záchrana architektonického diela, alebo stavby, nie je zásahom do práv autora projektu (§56 zák. 185/2015 Z.z.) !

*

Upozornenie:

Toto vysvetlenie nie použiteľné pre právne úkony, je len informatívnou pomôckou pre právneho zástupcu stavebníka, projektanta a stavebné úrady! Naša organizácia a autor vysvetlenia nezodpovedajú za použitie tohto vysvetlenia bez právneho zástupcu dotknutej strany.

 

Autor: Ivan Pauer

Kalendár udalostí
január 2021
Po Ut St Št Pi So Ne
 123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031
Archív
Diagnostika porúch stavby

Copyright © 2015. All Rights Reserved Ivan Pauer, Strmá 616/26, 949 01 Nitra, Slovenská republika.