Stavebná komora Slovenskej republiky, o.z.

Ako ďalej s obnovou bytového fondu a výstavbou nových nájomných bytov ?

Autor: Ivan Pauer

Typická mestská výstavba bytov do roku cca 1930 . Foto: web mesta Košice	Typická mestská výstavba 4 bytových domoch pri priemyselných podnikoch  v rokoch cca 1920-1939.   Foto: web mesta Zlín.
Typická mestská výstavba pavlačových bytových domov v rokoch do cca roku 1940. Foto: FB Magická Praha.	Typická mestská výstavby bytových domov v rokoch 1948-1968 Foto: web historickapb.sk
Prvá výstavba bytových domov z panelov o d roku 1956. Foto: web archív mesto Bratislava.	Typická mestská výstavba bytov v rokoch cca 1957-1992. Foto: web SM denník.

V období r. 1948 – 1959 vrátane sa postavilo 109 213 bytov vo viac bytových domoch a 122 700 bytov v rodinných domoch t. j. celkom 231 913 bytov na území Slovenska.

V období r. 1948 – 2025 vrátane sa postavilo 787 653 bytov vo viac bytových domoch a 584 065 rodinných domov. Celkom za toto obdobie sa postavilo 1 371 718 bytových jednotiek.

Poďme sa teda pozrieť bližšie na bývanie na Slovensku od roku 1960 až do konca r. 2025.

Za to čo máme doposiaľ postavené, či sa to bude niekomu páčiť alebo nie, v hromadnej bytovej výstavbe na Slovensku môžeme ďakovať čiastočne prvej republike v rokoch 1918-1938 ale hlavne Československej socialistickej republike (ČSSR) počnúc rokom 1960 a končiac rokom 1992 s 1 139 805 bytmi. Za existencie  ČSSR a jej hospodárskej politike sa vybudovalo najviac bytov zo súčasného bytového fondu Slovenskej republiky (88%). (Zdroj: ŠÚ SR)

 

Vyhodnotenie:

Celkom za toto 32 ročné obdobie (1993-2025) k porovnateľnému 32 ročnému obdobiu ku koncu predchádzajúceho hospodárskeho systému činí 41,67 % z vtedajšej výstavby bytov, t. j. pokles výstavby bytov znamená až  58,33 %, ktorý Slovensko nedokázalo za 32 rokov dobehnúť ani do objemu výstavby polovice predchádzajúceho hospodárskeho plánovania a riedenia. Úspech? Nie! Roky 1993-2025 sú doposiaľ najhorším obdobím v histórii výstavby bytov na Slovensku!

Oficiálny deficit bytov podľa medializovaných vyhlásení:

Minister výstavby Marian Janušek po svojom nástupe do funkcie v r. 2006 pre agentúru SITA vyhlásil, že Slovensku chýba 800 000 bytov…

Podľa údajov urbánneho rozvoja (IUR) z 22.6.2020 na Slovensku chýba 220 000 bytov…

Podľa Národnej asociácie realitných kancelárií Slovensku z 5.6.2022 chýba 400 000 bytov…

Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania (AŠPNB) 3.2.2025 oznámila, že Slovensku chýba 500 000 bytov…

Štatistický úrad po poslednom sčítaní obyvateľov priniesol v júli 2025 správu, že na Slovensku je približne 500 tisíc prázdnych bytov.

Ministerstvo dopravy a výstavby v nov.2025 vyhlásilo, že na Slovensku chýba 475 000 bytov.

Štatistický úrad SR vo svojej správe k výstavbe jan. 2026 uviedol, že na Slovensku chýba 200 000 bytov.

Podľa aktuálnej štúdie Inštitútu Martina Filka (IMF) z 26.1.2026 na Slovensku chýba 500 000 bytov…

Vie vôbec niekto na Slovensku povedať, koľko bytov nám naozaj chýba ? 

Prečo je podľa ŠÚ SR v júli 2025 voľných cca 500 000 bytov, v jan.2026 len 200 ale aj 500 000?

Voľné byty sú často výsledkom prevyšujúcej ponuky novostavieb nad dopytom, najmä v atraktívnych či turistických lokalitách, kde investori kupujú nehnuteľnosti za účelom prenájmu, čím sa zvyšuje počet dostupných, no prázdnych bytov. Okrem toho, vysoké ceny novostavieb spôsobujú, že dopyt nemusí okamžite pokryť celú ponuku a nie sú prístupné začínajúcim mladým rodinám.

Ďalej,

• mnohé byty sú kúpené ako investícia a nie na okamžité bývanie, majiteľ tieto tzv. „investičné“ byty drží prázdne.
• V turistických lokalitách sú byty často určené na krátkodobý prenájom, a preto sú voľné až do príchodu turistov.
• Rastúce ceny nehnuteľností, predovšetkým v novostavbách, znižujú dostupnosť pre bežných kupujúcich.
• Niektoré byty (napr. na prízemí alebo v podkroví) sú pre kupujúcich menej atraktívne, čo predlžuje čas ich predaja na trhu.

Podľa ministerstva dopravy a výstavby SR chýba 475 00 bytov. To myslia naozaj vážne?

Prečo je oficiálne potrebná nová výstavba domov a bytov?

Podľa oficiálnych vyjadrení vlády nové byty sú potrebné najmä z dôvodu dlhodobého nedostatku voľných nehnuteľností, rastúceho dopytu v mestách a potreby modernizácie bývania. Napriek hlásaniu vlád od roku 2020, že je potrebný nový stavebný zákon aby sa rozbehla masívna výstavba štátnych nájomných bytov však v rokoch 2024 a 2025 počet dokončených bytov rapídne upadol, čo zvyšuje tlak na ich dostupnosť. Príčina teda nie je v stavebnom zákone, ale niekde úplne inde.

Údajne je nedostatok bytov na trhu.

Podľa posledného vyjadrenia ŠÚ SR z januára 2026 na Slovensku chýba viac ako 200 000 bytových jednotiek, ale v júli roku 2025 ŠÚ SR oznámil, že je prebytok 500 000 bytov. Kde sa za osem mesiacov stratilo 300 000 bytov? A koľko sa postavilo štátnych nájomných bytov? Žiadny!…

Aký mal vplyv nový stavebný zákon na výstavbu týchto bytov? Žiadny! Postavilo a len cca 70-100 štátom podporovaného nájomného bývania, čo nie sú štátne byty! Štát bude dotovať nájomné!

Chybná urbanizácia, resp. žiadna štátom riadená urbanizácia spôsobila a spôsobuje sťahovanie ľudí za prácou a tým je umelo vytvorený dopyt bytov pre dočasné nájomné bývanie v mieste práce!

Chybnou urbanizáciou, resp. žiadnou, vidiek nevie takmer vôbec zabezpečiť pracovné príležitosti domorodcom a tým aj zastaviť odchod ľudí z obce a naplniť prázdne byty a rodinné domy po odídencoch. Vidiek bez miestnych tradičných pracovných príležitostí vymiera a zanikne, čo má zásadný vplyv aj na potravinovú sebestačnosť a demografický vývoj štátu! Výstavba bytov sa orientuje hlavne v mestách a v ich priľahlom okolí v okruhu cca do 15-30 km, kam prichádzajú ľudia z vidieka a cudziny za prácou, čo zvyšuje dopyt po bývaní v mestských a priľahlých lokalitách a na druhej strane uvoľňuje byty na vidieku. Toto sa nedá nazvať rozvojom ani urbanizáciou štátu.

Neustále rastúci tlak na energetickú efektívnosť a moderné štandardy:

Starší bytový fond má zvyčajne vysokú energetickú náročnosť a rôznymi legislatívnymi tlakmi sú ich vlastníci tlačení do neustále technicky a finančne náročnejších technických úprav. Mnohé nariadenia a na ich základe vyvolané technické úpravy stávajúceho bytového fondu, a taktiež novostavieb však vytvárajú aj veľké riziko zhoršenia vnútorného mikroklimatického prostredia v bytoch o čom je ticho, potvrdzujú to však nie len moje vyšetrenia bytov s vlhkým, alebo veľmi suchým vnútorným prostredím, čo vyvoláva ďalšie investície na elimináciu týchto negatív.

Novostavby samozrejme musia tiež spĺňať stále prísnejšie európske nariadenia a normy na nízkoenergetickú a ekologickú náročnosť, čo síce znižuje prevádzkové náklady na výrobu tepla ale zvyšuje aj náklady na spotrebu elektriny pre riadiace a rekuperačné systémy, čo značne zvyšuje nadobúdaciu cenu bytov a pravidelný prevádzkový servis technológií a niekedy aj návštevy lekára.

 Výsledok?

Vznikol kruh, ktorý sám seba posilňuje pre rastúcu ekonomickú, hospodársku a sociálnu neistotu v spoločnosti a v štáte, ktorá u movitých spoluobčanov a spoločností podporuje investičné nakupovanie bytov, čo zároveň vyvoláva zvyšovanie cien bytov a trhového komerčného nájmu!

Investičné nakupovanie bytov súčasne znižuje ich reálnu dostupnosť a nižšia dostupnosť opäť zvyšuje ceny a vyššie ceny bytov prehlbujú sociálnu neistotu. V konečnom dôsledku pri reálnom úbytku pracovných príležitostí, znižovaní kúpnej sily a ďalších negatívnych vplyvov na občana to má negatívny vplyv na reprodukciu pôvodného obyvateľstva, tzn. zatiaľ neustále znižovanie populácie na Slovensku počnúc rokom 2021 aké od roku 1948 z hľadiska jeho trvania nemá obdoby.

Výsledok je demograficky bolestivý, pretože keď práca a bývanie nie sú stabilné, rodina sa zakladá neskôr, alebo sa vôbec nezaloží. Štát potom namiesto príčiny draho rieši ekonomické a populačné následky, ktoré si sám spôsobil. Pre koho sa majú stavať nové byty, keď od roku 2021 do konca sept. r. 2025 vrátane zo slovenskej populácie výnimočne bez prerušenia ubudlo cca 44 060 ľudí?

Plánovanie potreby počtu výstavby bytov ovplyvňujú pracovné príležitosti a chudoba.

1) Pracovné príležitosti.

Podľa Finstatu maximum zaniknutých firiem v období nezmyselných „pandemických“ opatrení rokov 2020 až 2023 skrachovalo 153 429 živnostníkov a 30 780 firiem, celkom krachlo 184 209 podnikateľov. Finstat zániky – bankroty firiem a živnostníkov v období 2020-2023 diplomaticky zdôvodňuje legislatívnymi zmenami… Neuvádza sa však, že  tieto legislatívne zmeny boli všemožné až nezmyselné zamedzenia voľného pohybu osôb v ako-takom voľnom priestore, že donútili zamestnancov pacovať z domu, mnohí remeselníci a zamestnanci malých firiem museli sedieť doma, boli  pozatvárané mnohé malé obchody, služby, kaviarne, reštaurácie, penzióny a hotely, ktoré sa už výpadku príjmu nespamätali a skrachovali, v lepšom prípade boli niekým odkúpené.

Graf zániku firiem (PO) na Slovensku od r.2012 do 19.10.2025

Graf  zániku živnostníkov (FO) na Slovensku podľa predsedov vlád  r.2012 do 19.10.2025

2) Vývoj chudoby na Slovensku.

V Československej republike bola v polovici 50 rokov chudoba na historickom maxime 21,0%. Koncom šesťdesiatych rokov už nezamestnanosť neexistovala a ani pojem chudobný a/alebo chudoba v dnešnom ponímaní. Dôvod bol jednoduchý. Každý občan po dovŕšení 15 rokov života ak nechodil do školy musel niekde pracovať. Kto nepracoval, nemal legálny príjem a vtedy ho skôr či neskôr očakával súd za príživníctvo a putoval do väzenia, v ktorom sa práci nemal ako vyhnúť.

V rokoch 1989 až 1992 začal prechod na tzv. „trhové hospodárstvo“. Hneď v roku 1990 bolo zaznamenaných 257 500 nezamestnaných v hmotnej núdzi, tj. 5,16% teda chudobných. Koľko nezamestnaných resp. už chudobných bolo v roku 1991 a 1992 nie je známe, pretože sa nedá ku tomuto údaju z verejne dostupných zdrojov dopracovať.

Vláda pod vedením Mikuláša Dzurindu, resp. Ivana Mikloša v rokoch 1999 až 2006 zrealizovala historicky najväčší „výpredaj“ národného majetku, čo ukončilo tvorbu vlastných štátom tvorených finančných zdrojov a nastal rast závislosti od nadnárodných spoločností a bánk, ktoré ovládli celú hospodársku, finančnú a sociálnu politiku štátu. Mzdy ako-tak stačia na stravu, ošatenie a bývanie jedinca ale náročné je to pre celú bežnú rodinu. Počet chudobných a vývoj chudoby:

Graf  vývoja chudoby na Slovensku od roku 2006 do konca roku 2024.

Poznámka:

Štatistické údaje za roky 2000 a 2001 sú údajne pre zmenu vyhodnocovania štatistických údajov neznáme a za roky 2007 a 2008 nie sú dostupné údajne tiež z dôvodu prechodu na systém vyhodnocovania podľa EU-SILC. Po skončení roku 2001 oproti roku 1999 pribudlo 116 236 chudobných a koncu r. 2008 oproti r. 2006 pribudlo 95 308 chudobných.

Takže toto sú ďalšie základné vplyvy, ktoré treba zohľadniť pri plánovaní potreby a druhu bytov,  služieb a pracovných príležitostí, ktoré vstupujú do kritérií plánovania rozvoja hospodárstva a výstavby aj nových nájomných bytov, ktoré by mali byť vo vlastníctve obcí, miest a vôbec štátu určené prioritne pre slabé a slabšie sociálne skupiny obyvateľstva a hlavne pre začínajúce mladé rodiny ako jedna zo základných podpôr pre obnovu rastu populácie a stabilizáciu slovenských rodín.

Kde je príčina 30 ročného chaosu vo výstavbe bytov a vôbec výstavbe ako takej?

Slovensko ani po 30 rokoch (od r.1995)„ad hoc“ nekoncepčnej hospodárskej politiky doposiaľ nemá vytvorené ani základné legislatívne a ekonomické pravidlá pre koncepčné plánovanie a riadenie hospodárstva, jeho rozvoj a budúcnosť, od ktorých závisí ekonomika štátu, rozvoj a výstavba vlastného hospodárstva aj s bytmi a službami a hlavne, systémový sociálny rozvoj občana a štátu !

Riadenie hospodárstva bez záväzného plánovania a princípov rozvoja Slovenska!

Na jar roku 2025 a opätovne na jeseň roku 2025 traja ústavní činitelia v médiách vyzvali občanov, združenia a organizácie aby predložili nejaké svoje návrhy na víziu Slovenska na 25-30 rokov dopredu. Takú víziu sme im v máji r. 2025 ponúkli, vymenili sme si s kanceláriami dvoch úst. činiteľov po jednom liste a to bolo všetko… 30 sept. r. 2014 SASDARS – Slovenská asociácia stavebných dozorov a odborne spôsobilých osôb uskutočňujúcich stavby s poradcami vtedajšieho predsedu vlády ako prvá oficiálne predložila návrh koncepčného rozvoja Slovenska! Poradcovia ho bez pripomienok odobrili ale pre akúsi jeho revolučnosť ju vtedajší predseda vlády zamietol. Možno si ktosi na to spomenul a pochopil, že bez plánovania rozvoja štátu sa už ďalej nedá. Slovensko totiž od svojho opätovného vzniku ako samostatný štát nemá tri základné legislatívne pravidlá plánovania rozvoja a riadenia hospodárstva, ekonomiky a výstavby (aj bytov) Slovenskej republiky.

Čo bezpodmienečne a neodkladne potrebuje Slovensko  aby sme vedeli koľko vlastných bytov, podnikov pre výrobu, služby a ostatnú infraštruktúru naozaj musíme vybudovať? Je to:

1) Zákon o národnoštátnych záujmoch.

2) Zákon o štátnej doktríne (zákon o princípoch koncepčného riadenia a kontrole riadenia).

3) Zákon o urbanizme a plánovaní rozvoja Slovenskej republiky (nadväzuje na predch. 1) a 2)).

Tento nedostatok základu koncepčného plánovania a riadenia hospodárstva štátu je nevyhnutné doplniť uvedenými zákonmi a začať krátko a dlhodobé plánovanie rozvoja štátu ako celku.

Ako ďalej s rozvojom hospodárstva, bytového fondu a politiky bývania?

Až po vypracovaní teraz už tretej stratégii rozvoja a budúcnosti Slovenska, najnovšie pod názvom „Vízia budúcnosti Slovenska“, ktorú vláda tradične zadala vypracovať univerzitám a SAV, a ktorá možno nezostane nezáväzným dokumentom ako predchádzajúce dve, ale bude mať silu zákona. Až potom bude možné vykonať prerod zo súčasnej hospodárskej a ekonomickej „ad hoc“ štátnej politiky na koncepčnú, bez ktorej žiadny štát nemôže normálne fungovať a nie ešte aj prosperovať – viď jej prijatie Vietnamom, Čínou, Ruskom a i. a viď dôsledky ústupu od nej v štátoch EÚ.

Zmena systému riadenia a plánovania rozvoja štátu s atomizovaním na kraje, okresy, mestá a obce umožní určiť, kde a aký priemysel a služby budú umiestnené v rámci celého územia Slovenska a samozrejme následne bude možné pomerne presne definovať skutočnú potrebu, množstvo, druh a lokalitu umiestnenia bytových nájomných ale aj nenájomných domov. Preto je potrebný legislatívny systémový základ pre územné plánovanie, ktorým je urbanistické plánovanie štátu a jeho lokalít!

Preto urbanistická štúdia a následne urbanistický plán musí riešiť hlavne:

1) pracovné príležitosti a dopravnú dostupnosť, medzinárodné, vnútroštátne a miestne komunikácie, pešia dostupnosť, miestnu, medzimestskú a medzištátnu dopravu,

2) technickú vybavenosť miest a obcí, t.j. možnosť pripojenie k miestnemu vodovodu, kanalizácii, plynovodu, elektrickej energii a i.,

3) občiansku vybavenosť – služby: musia byť časovo a technicky dostupné cca do max. 15 minút fyzicky priemernému občanovi aj bez dopravného prostriedku, pričom občianska vybavenosť,

4) ochranu poľnohospodárskej pôdy, lúk a pasienkov, ochranu vodných tokov a zdrojov, ovzdušia, fauny a flóry a pod. sa musí skladať hlavne z objektov pre:

–   bývanie, nevyhnutný servis pre bývanie, maloobchodnú sieť pre domácu spotrebu a pracovné príležitosti,

–   detské a mládežnícke ihriská a priestory pre voľný čas,

–   predškolské a základné školské zariadenia a i.,

–   miestne technické servisné služby obyvateľstvu a údržbu komunikácií, sietí a ostatnej infraštruktúry,

–   miestne servisné a obslužné veterinárne služby,

–   miestne zdravotnícke služby prvého kontaktu a spádové zdravotnícke zariadenia,

4. ekologickú stabilitu a prostredie: Hluk, znečistenie, prašnosť, zeleň a odpadové hospodárstvo,

Princíp plánovania rozvoja obytného sídla – štátu na celoštátnej úrovni.

Na štátnej územnej úrovni sa infraštrukturálny rozvoj musí navrhovať, plánovať a posudzovať väzbou na územné zdrojové možnosti. Na potrebu zvyšovania vzdelania a zamestnanosti občanov Slovenskej republiky, na národnoštátne záujmy a štátnu doktrínu Slovenskej republiky s dôrazom na budovanie celého spektra vlastného hospodárstva pre domácu spotrebu s horizontom rozvoja na obdobie najmenej 25, resp. na obdobie 30 rokov.

Štát plánuje, uskutočňuje a riadi, budovanie a rozširovanie svojho strategického hospodárstva a majetku štátu s vplyvom na celoštátny rozvoj Slovenska s konečným dopadom na demografický a celospoločenský rozvoj.

Štát sa zameriava hlavne na rozvoj kľúčovej infraštruktúry strategického a národného významu, t.j. priemyslu, energetiky, dopravy, vedy, výskumu, vzdelávania, zdravotníctva, výroba distribúcia strategických liečiv, chemického, strojárskeho a elektrotechnického priemyslu, IT technológií, potravinovej bezpečnosti, vojenskej a civilnej obrany a vlastný menový a finančný sektor. Následne sa toto plánovanie rozdrobuje – atomizuje na kraje, okresy, mestá končiac obcami. Štát na vláde nezávislými inštitúciami súčasne kontroluje a vynucuje  plnenie plánovaných cieľov vrátane ich efektívneho a hospodárneho využívania.

PRINCÍP PLÁNOVANIA ROZVOJA PRIEMYSLU NA CELOŠTÁTNEJ ÚROVNI

Takže naozaj máme krízu bývania alebo jednoducho nevieme riadiť a čakáme na príkazy?

Musíme si uvedomiť, že na Slovensku neprežívame krízu bývania v technickom zmysle, že nie je dosť bytov. My prežívane dlhodobú systémovú krízu riadenia hospodárstva a ekonomiky štátu, ktorý sa hlúpo zbavil príjmov z vlastného priemyslu a služieb a štát teraz žije len z daňových odvodov a úverov s negatívnym dopadom aj na bytovú politiku státu, ktorá so sebou priniesla aj krízu rovnováhy medzi právom vlastniť byt-byty a právom trvale žiť vo svojom vlastnom byte! V tomto je zásadný rozdiel medzi filozofiou bývania západných národov a našou filozofiou bývania a ostatných národov sveta, ktorú nám v EÚ v rámci sebazničujúcej západnej agendy nanucujú…

Preto až po uvedenom zavedení koncepčného riadenia a plánovania rozvoja s následnou kontrolou riadenia hospodárstva a ekonomiky, t. j. po zavedení skutočnej realizovateľnej vízie rozvoja a budúcnosti Slovenska môžeme hovoriť o tom, kde, koľko a akých bytov a čo všetko ešte Slovensko a jeho občania naozaj potrebujú vybudovať.

Je nevyhnutné ukončiť „ad hoc“ riadenie a na základe akože odborných ale pritom až chaotických  a plne neodborných odhadov určovať počet a miesta výstavby priemyselných objektov, objektov služieb a tiež bytov, len tak „od buka do buka“ ako to rôzne inštitúcie doposiaľ tvrdia a aj robia!

Slovensko potrebuje jednu relevantnú a plne zodpovednú odbornú inštitúciu zameranú len na urbanistické prognózy a plánovanie rozvoja slovenského hospodárstva a jeho výstavby ako celku s atomizovaním na kraje, okresy, mestá a obce na obdobie 25-30 rokov, ktoré bude základom na samotné technické územné plánovanie danej lokality a nakoniec aj výstavba bytov a služieb.

Bez týchto zásadných krokov a bez relevantnej analýzy skutočných potrieb štátu je ilúziou, ba až hazardom, prípadne špekuláciou alebo prejavom neodbornosti hovoriť o rozvoji hospodárstva, ekonomiky, sociálnej stabilite a stabilite štátu a tiež vyhlasovať, koľko bytov, predškolských zariadení, škôl, zdravotníckych zariadení a iného mestá a obce nevyhnutne potrebujú vybudovať.

Je preto nevyhnutné ukončiť riadenie akože na základe odborných ale ako vidíme, skôr na základe neodborných nariadení a odporúčaní zo zahraničia, kto ako momentálne potrebuje, alebo ako si zmyslí nejaká zahraničná firma, ktorú niektorá aktuálna vláda nazve strategickým investorom ak nie spasiteľom Slovenskej ekonomiky a hospodárstva… Ako sa takmer vždy ukázalo, je to len dočasnú dobu, dokiaľ to takému investorovi vyhovuje a štát sa nechá ním zneužívať a vydierať.

Prečo napr. štát neviaže svoju finančnú pomoc svojou kapitálovou majetkovou účasťou vo firme dotovaného investora a nevyžaduje aby takýto investor vybudoval aj zázemie – byty pre svojich zamestnancov?

S výstavbou bytov pre byty ako sa ukazuje pri súčasnom hospodárskom a ekonomickom marazme Slovenska a poklese slovenskej populácie pri zvyšovaní chudoby treba byť veľmi opatrný, pretože môže naozaj priniesť dočasné zníženie cien bytov ale môže následne priniesť podobnú, ak nie takú istú krízovú situáciu na realitnom a hypotekárnom trhu ako bola v Číne a v USA.

Prebytok voľných bytov v krajinách s realitným a hypotekárnym krachom zrazil ceny až na dno, byty stratili hodnotu, ľudia prišli o strechu nad hlavou a mnohí aj o svoj majetok! V lepšom prípade zostali nájomníkmi vo vlastnom, byte či dome. Na boome obrovskej hromadnej výstavby bytov napr. v Číne profitovali len stavebné firmy a krátkodobo developeri. Mestám a bankám zostal dlhový problém…  Prázdne byty a domy zostali exekútorom a bankám.

Napr. v Číne neskôr tisíce novopostavených ale nevyužívaných obytných a obslužných budov postupne zbúrali, pomleli, recyklovali a materiál použili na výstavbu ciest a iných stavbách. V USA neobývané budovy nechali napospas svojmu osudu a prírode.

Aby sme tejto situácii predišli, je potrebné zamerať sa v legislatíve ale aj vecne hlavne na uprednostnenie rekonštrukcie prázdnych nevyužitých administratívnych a priemyselných budov pre účely bývania a maximalizovať obnovu a udržiavanie jestvujúceho bytového fondu bez ohľadu na jeho vek a možno aj bez ohľadu na jeho vlastníka ako napr. prestavba vo Zvolene:

Vybývaný“ bytový dom v súčasnosti… a návrh na jeho prestavbu. Zdroj: MY ZVOLEN

V každom prípade štát by mal realizovať vlastnú výstavbu nájomných bytov hlavne v objeme prirodzeného priemerného ročného úbytku bytového fondu a z vlastných peňažných prostriedkov, s vlastnou alebo kombinovanou správou bytových domov a nie z verejných finančných prostriedkov občanov dotovať neštátnemu vlastníkovi bytov rozdiel medzi zákonom stanovenou výškou nájomného a vlastníkom požadovaného nájomného, prípadne zaťažiť mestá aby komerčným úverom vykryli rozdiel medzi cenou stavby a dotáciou štátu. Štát by takto zabezpečil recykláciu svojich investičných prostriedkov bez potreby vytvárať finančnú stratu na dotačných platbách rozdielu výšky nájomného vlastníkom bytových domov. Nájomné štátne byty musia mať pre každého občana rovnaké podmienky a kritériá na ich pridelenie a užívanie.

Ak štát vlastnými kapacitami zabezpečí výstavbu a minimálne základný technický servis, údržbu a naviac služby nájomníkom svojich nájomných bytov, ušetrí nemalé sumy na ich nadobudnutí, prevádzke a údržbe. Štátu sa vráti vložená investícia s primeraným ziskom pre ďalšiu výstavbu.

Obdobným spôsobom môže štát podporiť účelové spoločenstvá vlastníkov bytov, ktorým na výstavbu poskytne návratné úverové krytie so zvýhodneným úrokom, osobitne pre mladé začínajúce rodiny s najmenej jedným dieťaťom s postupným zvýhodňovaním pri každom ďalšom dieťati.

Zo skrachovaného strojárskeho podniku je dnes bytový komplex (San Peterburg). Foto: Ivan Pauer

Panelový pavlačový dom EVOLO z dreva. Projekt 21. Foto www.05studio.cz

Treba však pokračovať v obnove súčasného bytového fondu v mestách a obciach, zmapovať skutočne staticky a technicky nevyhovujúce už obývané bytové domy. V prípade potreby zabezpečiť ich obyvateľom nové adekvátne bývanie v rekonštruovaných budovách, preto ako som už spomenul, odporúčam zamerať sa hlavne na rekonštrukciu a zmenu nevyužívaných bytových a nebytových budov a priemyselných objektov na obytné budovy! Nie je to nič nové ani zvláštne, uvažujú o tom už aj vo Zvolene a robí sa tak všade vo svete, kde sa rozmýšľa.

Preto záverom sa vynára otázka, či Slovensko naozaj potrebuje vybudovať státisíce štátnych, mestských a obecných nájomných bytových budov, raz 800 000, potom 220 000 neskôr 400 000 atď…, ako tvrdia „odborníci a politici“ bez jasnej koncepcie širokospektrálneho znovuvybudovania a rozvoja slovenského hospodárstva a štátu ako celku v ktorom budú občania nájomníci pracovať a tak recyklovať štátu jeho investíciu do vlastného hospodárstva a bývania?

A ešte poznámka na záver:

Bez zohľadnenia súčasného hospodárskeho a demografického vývoja Slovenska, a bez dlhodobej koncepcie rozvoja slovenského hospodárstva a priemyslu je irelevantné predkladať akékoľvek čísla o prebytočných, alebo chýbajúcich bytoch a potrebe ich hromadnej výstavby! To však neznamená že nájomné byty sa stavať nemajú, naopak! Výstavba bytov musí prebiehať v súlade s rozvojom hospodárstva, prirodzeným úbytkom bytov a vývojom prírastku/úbytku slovenskej populácie.

Výstavba nájomných štátnych bytov musí však byť opodstatnená v súlade s urbanistickým plánom rozvoja hospodárstva a štátu ako celku a jeho jednotlivých oblastí, ktorý Slovensko od roku 1990 nemá! Potom môžeme určovať kde, pre koho, pre akú obsluhu priemyselnej výroby, služby a i. sa byty a občianska vybavenosť budú stavať a súčasne, či podpora štátu bude adresovaná súkromným vlastníkom na dotáciu nájomného zo štátnej pokladnice a tým zvyšovať ďalšie zadlžovanie štátu, alebo to bude naozaj štátny a obecný vlastník s ekonomickým nájmom so spätnou návratnosťou peňazí z nájmu do štátnej pokladnice, ktorý poslúži na údržbu, obnovu a výstavbu ďalších bytov.

Zdroje: Československý štatistický úrad (ŠÚ ČSSR), Štatistický úrad Slovenskej republiky (ŠÚ SR), Inštitút Martina Filka, AŠPNB  Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania, FINSTAT, FINSIDER, EUROSTAT, EU-SILC (European Union Statistics on Income and Living Conditions), SASDARS, SITA, SME denník a HN.

 

Tak! Pomaly už takmer rok máme v praxi nový stavebný zákon č. 25/2025 Z.z..

S veľkou mediálnou slávou vychvaľovaný nový stavebný zákon je opäť problematický, pretože od jeho schválenia bol už upravovaný cez iné zákony a podľa mojich rokovaní na Ministerstve dopravy a výstavby SR a novom Úrade pre územné plánovanie a výstavbu SR, bude do roku 2027 aj s elektronickým informačným systémom priebežne novelizovaný podľa toho, čo „život a ďalšia vláda prinesú“…

Elektronický informačný a komunikačný samozrejme tiež nefunguje ako by mal, a podľa dostupných informácií nie je ani plne zosúladený s informačným systémom mestských a obecných úradov…

Opäť je to výsledok tvorby zákonov „horúcou ihlou“ aby sa pravdepodobne mohlo vyhovieť nejakému významnému „strategickému“ investorovi, čo by sa podľa pôvodného osvedčeného zákona z roku 1976 asi nedalo… Pán minister v novembri a v decembri roku 2025 sám v médiách potvrdil, že sa asi unáhlili a podcenili prípravu zákona a do júna 2026 pripravia jeho veľkú novelu… Poďme ale k jeho niektorým novotám a zvláštnostiam. Čo na tom, že sme pána Ministra listom z okt. 2023 varovali aby spravili len veľkú novelu pôvodného zákona č. 50/1976 Zb. a pripravili od základu celkom nový zákon, pričom sme ponúkli spoluprácu a náš návrh celkom nového zákona v §-ovom znení. Ale nič nové sa od roku 2013 nestalo, pretože vždy úradníci dajú sľub, potom Ťa nepoznajú a schvália čo schvália a poslanci na posunkové signály stlačia jedno z dvoch hlasovacích tlačítok. Výsledok vidíme nie len na stavebnom zákone.

Zákon zrušil vecno-právny logický pojem „Stavebné povolenie“ a zaviedol nóvum unikum „Súhlas so stavebným zámerom“ čo je významovo súhlas s ideou – myšlienkou stavebníka niečo čosi postaviť, teda súhlas s jeho nápadom – myšlienkou!

Súhlas so stavebným zámerom nie je vecno-právne a pojmovo povolenie uskutočniť stavbu, tj. nie je stavebným vecno-právnym povolením konať, vyhotoviť stavbu, ktoré malo byť základnou podstatou a predmetom stavebného zákona č. 25/2025 Z.z. a vyhl. č. 26/2025 Z.z a vyhl. Č. 60/2025 Z.z. stavať podľa nejakých kritérií a pravidiel…

Nedostatočnou praktickou znalosťou úradníkov a údajne aj odborníkov sa lobistom a developerom okrem pôvodného stavebného zákona podarilo zdevastovať aj nový stavebný zákon, ktorý pán minister dopravy a výstavby JUDr. Jozef Ráž trefne a správne pomenoval na revolučný, pretože pojem revolúcia znamená zničiť všetko predchádzajúce uvediem, že nový stavebný zákon zaviedol novinku tzv. „Vyhradené stavby“.  „Vyhradené stavby“, nie sú nič iným, len vyčlenením takmer všetkých doposiaľ bežných inžinierskych stavieb do novej krabičky pod názvom vyhradené stavby.

Taktiež doposiaľ bežné objekty pozemných stavieb nad tri bytové jednotky a takmer všetky doposiaľ bežné inžinierske stavby na základe technických parametrov, ktoré sú v podstate bežnými technickými riešeniami sú od marca roku 2025 vyhradenými stavbami. Prečo sú vyhradené? Asi preto, lebo sa budú poverenými organizáciami väčšinou s „matkou“ v Čechách) vydávať stavebným firmám nie lacné osobitné osvedčenia – certifikáty a tie bude potrebné každý rok za poplatok obnovovať… Ďalšia organizácia (SKSI – Slovenská komora stavebných inžinierov) bude v rozpore so živnostenským zákonom, Národným a medzinárodným katalógom kvalifikácií za poplatok vystavovať osobitné autorizačné osvedčenia pre stavbyvedúcich a stavebných dozorov…

Nie je to nič iné ako degradácia štátom vydaných maturitných a univerzitných dokladov. Okrem toho, že nezmyselná autorizácia dehonestuje štátne maturitné skúšky a vysvedčenia zo strednej technickej školy spolu so štátnymi skúškami a diplomom z technických univerzít tieto novinky samozrejme rozdeľujú a deformujú celý stavebný trh na Slovensku nehovoriac o tom, že tento výmysel a nezmysel poskytne možnosti na korupčné správanie.

Čo je však ďaleko horšie a pre živnostníkov, malé a stredné firmy mimoriadne nebezpečné je to, že v rámci vládou spustenej konsolidácie štátnych financií (zvýšenie súčasných a vymýšľanie nových daní, zvýšené odvody,  poplatky za uhlíkovú stopu a i.) reálne ohrozí ich existenciu ale aj ich klientov.

Aktuálny zákon č. 25/2025 Z.z. tak, ako zrušený zákon 201/2022 Z.z. opäť nezmyselne zavádza delenie stavieb na tzv. „Vyhradené stavby“, na základe technických parametrov, ktoré sú v podstate bežnými technickými, technologickými a organizačnými riešeniami pozemného a inžinierskeho staviteľstva, pre ktoré sa za nemalý poplatok budú musieť poverenou organizáciou vydávať osobitné prvotné a periodické osvedčenia stavebným firmám a ďalšou organizáciou sa za tiež nemalý poplatok bude vydávať nezmyselné autorizačné osvedčenie pre stavebných technikov, stavbyvedúcich a stavebných dozorov. Toto nóvum bude rozdeľovať a deformovať nie len firmy a odborníkov, ale celý stavebný trh nehovoriac o tom, že tento výmysel môže poskytnúť možnosti na korupčné správanie.

Čo je však ďaleko horšie a pre živnostníkov, malé a stredné kapitálovo slabšie slovenské firmy mimoriadne nebezpečné je to, že reálne ohrozí existenciu týchto malých a stredných podnikateľov, pretože technické parametre definujúce vyhradené stavby vzbudzujú klientelistické nastavenie tak, aby kapitálovo silnejším firmám, stavebným dozorom a stavbyvedúcim zabezpečili osobitné postavenie na stavebnom trhu na území Slovenska a vyradili ekonomicky slabšie subjekty.

Prechodné obdobie na doplnenie autorizácie: 31.03.2029

Ak už tvorcovia zákona chceli vytvoriť a oddeliť nejaký osobitný druh stavieb, tak „vyhradené stavby“ by mohli byť a napr. bývalé „špeciálne stavby“ podobne ako v zahraničí, t.j. stavby pre bezpečnosť a obranu štátu s osobitným režimom prípravy a výstavby.

Projektanti, ktorí sa budú venovať aj inžinierskej činnosti a budú komunikovať cez informačný systém Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR si budú musieť zakúpiť každý rok platiť licenciu za udržanie elektronického podpisu pre prácu s informačným systémom.

Poďme priamo na stavbu v súčasnosti k najdôležitejšej osobe riadenia výstavby ku kvalifikácii „Stavbyvedúci“.

Tento najdôležitejší a najviac zodpovedný odborník riadiaci výstavbu ak bude chcieť riadiť výstavbu budov väčších ako trojbytový dom alebo garáž, či kurín pre sliepky musí vstúpiť do rodiny autorizovaných osôb v SKSI.

Ako som spomenul skôr, autorizácia inžiniera a technika, ktorí po svojom 4-5 ročnom štúdiu prešli záverečnou štátnou skúškou aby mohli vykonávať prácu na ktorú sa roky pripravovali musia teraz prejsť akýmsi trojdňovým seminárom v neakreditovanom – nevzdelávajúcom združení, ktoré ich preskúša takmer tou istou skúšobnou komisiou ako na štátnej skúške a dostanú autorizačné osvedčenie. Povedzme, že kašľať na to, ak chcem robiť postúpim aj toto poníženie škôl a svoje a budem pracovať.

Problém je však v pofidérnej právnej sile takéhoto osvedčenia. Hlavný stavbyvedúci, Stavbyvedúci a Stavebný dozor sú v súlade so zákonom 455/1991 Zb. kvalifikované osoby s „Osobitnou odbornou spôsobilosťou“ podľa katalógu Národnej a medzinárodnej sústavy kvalifikácií SK ISCO-08, a Vyhlášky č. 516/2011 Z.z. vyžadujúcimi odbornú prípravu a preskúšanie s vydaním osvedčenia „Osobitnej odbornej spôsobilosti“ o nadobudnutí danej kvalifikácie podľa zákona č. 568/2009 Z.z. v znení zákona č. 292/2024 Z.z. o celoživotnom vzdelávaní !

Samotná činnosť sa podľa platných právnych predpisov považuje za poskytovanie služby a nie tvorba autorského diela, napr. projektu stavby. Ostatne aj autorizácia projektanta je hlúposť, je to len vyberanie peňazí od odborníkov…

Máme tu však aj stavebný dozor, ktorý by mal byť len kontrolnou inštitúciou investora a nepriamo aj prvostupňového ochrancu dodržiavania projektu stavby, stavebného povolenia premenovaného na nelogický a právne pochybný stavebný súhlas, stavebného zákona, technických noriem, technologických postupov a technických predpisov výrobcov stavebných materiálov.

Podľa nového stavebného zákona je stavebný dozor dvojjediná osoba uskutočňujúca jednoduchú stavbu hlavne svojpomocou tak, ako podľa zrušeného stavebného zákona, pri vyhradených stavbách musí byť autorizovanou osobou vykonávajúcou kontrolu, ktorá od stavbyvedúceho práce a dodávky nepreberá, len ich kontroluje a po skončení výstavby stavbu nevyhodnocuje v záverečnej správe, ale nesie zodpovednosť za výkon kontroly… Stavbu po jej dokončení vyhodnocuje stavbyvedúci a potvrdzuje v súlad s projektom v tzv. záverečnom stanovisku stavbyvedúceho, čo je nelogický nezmysel, pretože stavbyvedúci vyhodnocuje sám seba… Aj na tomto nuanse jasne vidieť akí odborníci robili zákon.

 

 

Taktiež nikoho netrápi, že v stavebnej výrobe doposiaľ chýba prvostupňový riadiaci a kontrolný odborník Majster stavebnej výroby, podľa vyhlášky č. 516/2011 Z.z. ŠÚSR o štatistickej kvalifikácii zamestnaní je to Majster výstavby. Tvorcov nového stavebného zákona to akosi nezaujímalo.

Korunou všetkej tejto neznalosti alebo zámeru je, že na všetky tieto kvalifikácie som s odborným tímom v roku 2010 až 2011 vypracoval kvalifikačné štandardy, učebné osnovy a skúšobné kritériá a v roku 2013 ich Ministerstvo školstva akreditovalo ako jediné svojho druhu v štátoch Vyšehradskej 4.

Všetko by bolo fajn, ale vedenie SKSI sa cítilo ohrozené pri vydávaní osvedčení o vykonaní skúšky pre výkon týchto kvalifikácií, tak poctivo zalobovalo a Ministerstvo školstva SR už odmietlo akreditovať skúšobnú komisiu. Tým sa celý systém nadobudnutia plnej Odbornej spôsobilosti a periodického aktualizačného vzdelávania podľa zákona zrútil a osvedčovanie zostalo zákonné len podľa prílohy zákona č. 455/1991 Zb. Teraz sa to mení na nelogickú a nezmyselnú autorizáciu. Že by autorizácia po rokoch odborného úpadku projektantov, stavbyvedúcich a stavebných dozorov zvýšil ich odbornosť môže veriť len niekto naivný alebo blázon.

Autorizácia kvalifikácie „Stavebný dozor“ a „Stavbyvedúci“ podľa zákona č. 25/2025 Z.z. a č. 138/1962 Zb. v aktuálnom znení je logický a právny nezmysel, pretože tieto kvalifikované osoby netvoria vlastné autorské dielo podľa týchto zákonov, ani podľa zákona č. 185/2015 Z.z. (autorský zákon).

Stavebný dozor je kvalifikácia zaradená v Národnom katalógu kvalifikácií, pod kódom U2142005-01095 a stavbyvedúci U2142004-01094

Táto odborná kvalifikácia podľa Národnej sústavy kvalifikácií sa v zmysle zákona č. 455/1991 Zb. (živnostenský zákon) pripravuje a osvedčuje vo vzdelávacej organizácii v rozsahu zákona č. 568/2009 Z.z. o celoživotnom vzdelávaní.

Autorizácia podľa zákona č. 138/1962 Zb. je v rozpore so zákonmi č. 455/1991 Zb. č. 568/2009 Z.z., Národnou sústavou kvalifikácií Slovenskej republiky, medzinárodnou klasifikáciou SK ISCO-08 a registrom pracovných kvalifikácií Štatistického úradu Slovenskej republiky!!!

V roku 2013 akreditovaná organizácia pripravovať a osvedčovať tieto výrobné kvalifikácie nemôže lebo…

Už roky tvrdím, že je najvyšší čas vrátiť sa ku skutočnému zvyšovaniu odbornosti v stavebníctve a k tradičným principiálnym subordinačným dodávateľsko-odberateľským a platobným vzťahom. Stavebníctvo je v prvom rade vec technická, organizačná a ekonomická a zrkadlom riadenia a rozvoja hospodárstva štátu. Nie je to hračka pre obchodníkov, politikov a teoretikov na legislatívne hókusy – pokusy a potom zhrabnúť čo najviac peňazí, čoho sme desiatky rokov svedkami.

Je potrebné vrátiť do ad hoc riadenia štátu koncepčný systém plánovania rozvoja a výstavby kvalifikovanými odborníkmi na všetkých úrovniach vzdelávania, plánovania, riadenia a kon-troly v celom jeho priereze hospodárstva vrátane stavebníctva a výstavby „od hora dolu“ až po posledného robotníka.

Som presvedčený, že pre slovenské stavebníctvo a hospodárstvo napriek aktuálnej verzii nového stavebného zákona bude potrebné vypracovať celkom nový zákon použiteľný v praxi na princípe rešpektujúcom základné a historicky nemenné základné subordinačné vzťahy, názvoslovia a pojmy, z akých vychádzal aj zákon č. 50/1976 Zb., ktorý doterajšie vlády pre klientelizmus, lobizmus a neznalosť totálne zdevastovali a v súčasnosti pre tie isté dôvody neboli schopné vyhotoviť nový, zmysluplný a plne funkčný stavebný zákon. Ministerstvo dopravy a výstavby síce v novembri a v decembri avizovalo, že zrejme prípravu a načasovanie nového stavebného zákona trochu podcenili ale pripraví veľkú novelu stavebného zákona a samozrejme aj novelu vykonávacích predpisov.

Všetky doterajšie vlády po roku 1989 si hovorili vlády odborníkov ale život ukazuje, že tomu tak nebolo a nový stavebný zákon v praxi to len potvrdzuje. Pôvodný stavebný zákon č. 50/1976 Zb. asi pripravili a schválili neodborníci tak zle, že od roku 1976 do roku 1990 nepotreboval žiadne zmeny a prežil s dvomi vykonávacími vyhláškami.

Zákony sa musia tvoriť s praktickou znalosťou problematiky odvetvia, obzvlášť zákony pre stavebnú činnosť a nie ich neustále meniť pre dočasný účel a potom hasiť nové a nové vyvolané problémy a ako na bežiacom páse.

Autor: Ivan Pauer

Ivan Pauer: Stavebníctvo nie je o tom, že treba stavať bezhlavo za každú cenu a kdekoľvek, len aby sa zarobilo!

Autor: Ing. Tibor Danáč, viceprezident SKSR.

Stále viac a viac našu spoločnosť dobieha neriešenie environmentálnych problémov z minulosti. Na Východnom  Slovensku  a v okolí Brezna sú to zdedené gudróny najmä s nebezpečnými karcinogénnými PCB látkami. Na západnom Slovensku je to dedičstvo po chemických závodoch v Bratislave, ktoré alarmujúco ohrozuje najväčší zdroj pitnej podzemnej vody na Slovensku. Tu si trestuhodne posúvajú vedenia MŽP horúci zemiak napotom… pritom riešenie pozná každý developer, ktorý stavia napr. vedľa Dunaja.

Ďalší nemalý problém je však stav a najmä postoj slovenských politických predstaviteľov k pôde.  Dovoľte mi najprv citáciu z Ústavy SR. V článku 44 našej ústavy sa okrem iného píše: „Každý má právo na priaznivé životné prostredie. Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov. Poľnohospodárska pôda a lesná pôda ako neobnoviteľné prírodné zdroje požívajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti. Každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.“

To, čo sa momentálne deje a/alebo chystá na Slovensku, je v zjavnom rozpore s právami a povinnosťami takto definovanými v Ústave SR. Mám na mysli prezentovaný zámer postaviť baterkáreň na najúrodnejšom pôdnom profile, pôdnom type v Šuranoch, kde štát definuje výstavbu ako „strategickú investíciu“ a samospráva bez akéjkoľvek analýzy operuje číslami o zamestnanosti.

Dovoľte mi v tomto blogu sa venovať len pôde, napriek tomu, že uvedeným zámerom o výstavbe bude ohrozená aj voda.

Na Slovensku je nasledujúca štruktúra pôdnych typov poľnohospodárskych pôd:

Pôdny typ	Zastúpenie   %
FM – fluvizem	14,40
ČA – čiernica	7,20
ČM – černozem	10,80
RM – regozem	5,50
HM – hnedozem	11,40
LM – livizem	2,70
KM – kambizem	33,40
PZ – podzol	0,10
PG – pseudoglej	7,50
RA – rendzina	3,30
OM – organozem	0,20
SK – slanisko, SC – slanec	0,10
LI – litozem, RN – ranker	0,30
GL – slej	1,70
KT – kultizem	0,10
INÉ – litozeme, rankre, rendziny resp. kambizeme a ich komplexy na zrázoch	1,30

Pôdny typ je základnou identifikačnou jednotkou morfogenetickej i agronomickej kategorizácie pôd. Zahŕňa v sebe skupinu pôd charakterizovanú rovnakou stratigrafiou pôdneho profilu, t.j. určitou kombináciou diagnostických horizontov, ako výsledok kvalitatívne špecifického typu pôdotvorného procesu, ktorý sa vyvíjal a vyvíja v rovnakých hydrotermických podmienkach pod približne rovnakou vegetáciou. Pôdne typy sú definované súborom diagnostických horizontov a ich najdôležitejších vlastností získaných dlhodobým vývojom v prírodných podmienkach i kultiváciou. Nižšími kategóriami klasifikačného systému pôd sú subtyp, varieta, forma.

Konkrétne rozloženie pôdnych typov v okrese Nové Zámky, kde sa Šurany nachádzajú je nasledovné :

Okres	FM	ČA	ČM	RM	HM	LM	KM	PZ
Nové Zámky	4,33	20,89	54,19	10,67	8,59	0,01	0,28	–

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že černice a černozeme majú najväčší podiel vo výmere pôdnych profilov v okrese  – spolu 75,08%.

Černozeme sú najprodukčnejším pôdnym typom na Slovensku (63-100 bodov), ktorých podiel vo výmere poľnohospodárskych pôd Slovenska rapídne klesá, predstavoval v roku 2019 14,1% – dnes podľa priloženej tabuľky 10,8%.  Tento pôdny typ je lokalizovaný predovšetkým v juhozápadnej časti Slovenska v oblasti Podunajskej nížiny. Nakoľko sú to vysoko úrodné pôdy, využívajú sa ako orné pôdy na pestovanie pšenice, cukrovej repy, kukurice ale aj strukovín, olejovín ale aj všetky druhy zeleniny. Aktuálny obsah pôdneho organického uhlíka (POC) na tomto pôdnom type sa pohybuje v rozsahu 1,1-3%, priemerná hodnota POC na OP je 1,9% čo je výrazne viac ako v prípade hnedozemí.

Podiel čiernic vo výmere poľnohospodárskych pôd Slovenska predstavoval v roku 2019 8,4% – dnes 7,2%  a spolu s černozemiami sú to naše najúrodnejšie pôdy, ktorých produkčný potenciál je 45-100 bodov v 100-bodovej stupnici. Podobne ako černozeme sú lokalizované prevažne v juhozápadnej časti Slovenska a využívajú sa predovšetkým ako orné pôdy. Z hľadiska priemerných hodnôt POC sú to naše najhumóznejšie pôdy, nakoľko aktuálny priemerný obsah POC čiernic je 2,3% a rozsah POC v čierniciach je od 1 do 3,5%.

Z uvedených hlavných pôdnych predstaviteľov Slovenska, najvyššia priemerná hodnota pôdneho organického uhlíka na orných pôdach bola zistená na čierniciach, fluvizemiach (prevažuje akumulácia pôdnej organickej hmoty najmä vplyvom záplav v minulosti), a v  černozemiach, kde sa pohybuje priemerná hodnota organického uhlíka v rozpätí 1,85 – 2,22%, ako aj na kambizemiach a pseudoglejoch (pod trvalými trávnymi porastami),kde hodnota organického uhlíka často presahuje hodnotu 3%. To sú faktory, ktoré v prípade uvedených pôdnych typov majú predpoklad tých najväčších hektárových výnosov akéjkoľvek plodiny  a je to práve pôda v okolí Šurian.

Obsah a kvalita pôdnej organickej hmoty v poľnohospodárskych pôdach sú podmienkou udržania jej optimálnych vlastností a funkcií. Jej nedostatok, resp. úbytok akceleruje degradáciu pôd, a to fyzikálnu (erózia a kompakcia pôd), chemickú (znižovanie prístupných a potenciálnych živín v pôde, zmena pôdnej reakcie a pod.), ako aj biologickú ((zníženie biologického oživenia pôdy, spomalenie funkčne dôležitých biologických procesov v pôde). V bilancii hnojenia pôd organickými hnojivami sa odhaduje najmenej 30% deficit z hľadiska potreby vstupov organických látok do pôd. Podľa zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, ako aj v zmysle neskorších novelizovaných predpisov, je obsah a kvalita pôdnej organickej hmoty ohrozovaná vtedy, keď v bilancii vstupov a výstupov organického uhlíka začnú prevažovať straty a podľa bilančného modelu tento deficit dosiahne hodnotu 2t C.ha-1.rok-1 na málo humóznych pôdach s obsahom humusu (% humusu = 1,724 . % POC) do 1,5% a 3t C.ha-1.rok-1 v pôdach s obsahom humusu nad 1,5%.

V prípade zistenia hodnôt POC nižších ako je stanovený limit pre konkrétny pôdny typ (Zákon č. 220/2004 Z.z. v prílohe 1), poľnohospodári by mali zrealizovať regulačné opatrenia k opätovnému dosiahnutiu hodnôt POC.

Po určitom poklese organického uhlíka v poľnohospodárskych pôdach Slovenska na začiatku ich monitorovania v 90-tych rokoch 20-tého storočia, zaznamenávame v poslednom období pravidelného monitorovania pôd mierny nárast obsahu organického uhlíka. Spôsobuje to aj úbytok orných pôd v poslednom období a ich následné zatrávnenie.

Okrem regulačných opatrení v snahe zabrániť znižovaniu humusu v pôdach, kde prevažuje vysoký podiel organických hnojív, vysoký podiel zaoraných zbytkov po zbere úrody alebo pestovanie zelených medziplodín,  najdôležitejším opatrením sa stáva zamedziť úbytok našich najúrodnejších pôd s vyšším obsahom organického uhlíka (často aj nad 2%) na nepoľnohospodárske využívanie. Prichádzame tak o významný kvalitatívny potenciál našich pôd, ako aj poľnohospodárskej krajiny s trvalými negatívnymi dôsledkami navyše akcelerovaný globálnou klimatickou zmenou (nárast betónových a asfaltových plôch a narušenie kolobehu látok medzi pôdou a atmosférou, tzv. soil sealing). Podľa  štatistických údajov zverejňovaných  v ročenkách  od roku 2018 nám denne ubúda priemerne až 11 ha poľnohospodárskej, prevažne vysoko kvalitnej, úrodnej pôdy s kvalitnou organickou hmotou! (zdroj – Inštitút znalostného pôdohospodárstva a inovácií SR)

Preto by nemala byť na mieste vôbec úvaha výstavby Baterkárne v Šuranoch, ale ani žiadnych podobných podnikov, montovní, skladov, či vojenských základní. Nie som proti investíciám prichádzajúcich na Slovensko. Opäť podľa štatistiky ŠÚ SR, ktoré má k dispozícii MŽP SR a MPaRV SR je na Slovensku 500 tis. ha poľnohospodárskej pôdy, ktoré nie je využívaná na intenzívnu poľnohospodársku výrobu, je tu množstvo bývalých opustených priemyselných areálov, častokrát aj s vybudovanou cestnou a železničnou sieťou, kde by sa mohla uvedená investícia zrealizovať.  Úvaha ministra ŽP, že posúdenie EIA a povoľovacie konanie bude spravodlivo posudzované, by v danej lokalite ani nemalo začať z dôvodu nezvratného zničenia, podľa Ústavy SR – neobnoviteľného prírodného zdroja – najúrodnejšej pôdy.

Ing. Tibor Danáč, MSc.

 

 

 

 

 

 

—

«Ekonomický rast
nastáva vtedy a len vtedy, keď veľká časť ekonomických subjektov vytvára plány rozvoja pre seba a začne ich realizovať»

Pokiaľ Slovensko nekodifikuje národnoštátne záujmy, nekodifikuje štátnu doktrínu a zákon o urbanistickom plánovaní a rozvoji Slovenska v záujme výhradne Slovenska, výrok Johna Higgsa nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu z r. 1972 o hospodárskom raste vychádzajúci z praxe, pre Slovensko a jeho riadiacich hospodárov nebude platiť a ich vyhlásenia o budúcom dlhodobo udržateľnom rozvoji Slovenska zostanú tak, ako doteraz len prázdnymi vyhláseniami ne uspokojenie verejnosti.

Už samotný pojem „dlhodobo udržateľný rozvoj“ degraduje význam slova rozvoj, pretože

udržateľnosť znamená stagnáciu bez rozvoja, čiže zaostávanie

voči svojmu okoliu a samému seba …

John Higgs, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu za rok 1972.

Autor: Ivan Pauer

Úprimne, po tom čo som 4.2. a 5.2.2025 sledoval celé zasadnutie Národnej rady a diskusiu okolo tohto zákona nemám akosi chuť na oslavu a myslím si, že ani samotní poslanci z oboch politických táborov neboli akosi nadchnutí jeho schválením. Po reakciách, ktoré som za tieto dni po schválení nového Stavebného zákona dostal si nie len ja myslím, že Slovenské stavebníctvo opäť nevyhralo a prehral aj štát v márnej snahe o nastolenie koncepčného riadenia a systému rozvoja Slovenska a výstavby.

Od roku 2012 tvrdím, že základom výstavby a rozvoja Slovenska a základom legislatívy pre výstavbu a rozvoj štátu je urbanizmus a plánovanie dlhodobého, nie len udržateľného rozvoja Slovenského hospodárstva.

Tým základom je zákon o urbanizme a rozvoji Slovenska. Slovensko ho nemá a nemá ani víziu svojho smerovania a hospodárskej a sociálnej budúcnosti.

Ako varujúci a odstrašujúci príklad z osobnej skúsenosti pozorovateľa uvediem stavebný boom, ktorý v Čínsko v hospodárstve začal po skončení „Maoizmu“ v prvej polovici deväťdesiatych rokov, ktorú som od roku 1991 od niekoľko krát navštívil a po skončení „Ruského Klondyku“ (ďaleko horšia verzia ako na Slovensku) hlavne koncom deväťdesiatych rokov, ktoré posledné roky tiež navštevujem.

Ako vieme, stavebníctvo je hybnou hospodárskou a ekonomickou silou všade vo svete, preto v rámci miest a ich okolia v Číne aj v Rusku začali vo veľkom štýle, „hlava nehlava“ stavať byty kde sa len dalo. Málokoho napadlo, že nestačí len hocikde postaviť tisíce bytov, ale že ku tým bytom treba aj objekty poskytujúce prácu vo výrobe, v službách, vzdelávanie, kultúrne a športové vyžitie, bezpečnosť proti požiarom, kriminalite atď., t.j. súbežne vybudovať celú novú infraštruktúru pre nových obyvateľov.

Ako príklad „hurá systému“ výstavby bytov je výstavba niekoľkých obytných sídlisk v Číne a v Rusku, ktoré som mal možnosť navštíviť a o ktorých som mal možnosť pohovoriť s tamojšími odborníkmi.

Mnohé sídliská vybudované za posledných v rokoch 1995 až cca 2008 v Číne a za posledných 10-25 rokov v Rusku nemajú skoro nič alebo veľmi málo spoločné s architektúrou. Pravdupovediac skupinu veľkokapacitných bytových domov je aj dosť ťažko nejak osobitne a originálne architektonicky stvárniť. No v Číne za posledných cca 15-18 rokov pozorujem skutočnú architektonickú a technickú evolúciu vo výstavbe bytov a infraštruktúry miest a štátu. Hlavnou snahou v Číne a v Rusku bolo na malom mieste postaviť čo najviac bytov. Jednoducho masová výstavba, ktorej účel bol rýchlo zarobiť a rýchlo poskytnúť chýbajúce byty, ktoré sa v Rusku za éry Gorbačova a Jeľcina prestali stavať. Jednoducho tak, ako Číňania aj Rusi potrebovali rozhýbať vlastnú štátnu ekonomiku a hospodárstvo, čo sa napriek kadejakým problémom zjavne Rusku aj podarilo a Číne bez akýchkoľvek pochybností.

V Petrohrade som nedávno navštívil jedno veľké sídlisko s cca 33 tis. obyvateľmi, ktorého hlavná výstavba skončila pred cca tromi rokmi. Na mňa zapôsobilo dosť stiesňujúcim a studeným pocitom (v Číne podobne…). V zime, keď je žiadúci každý slnečný lúč opretý do steny domu si tieto 28 až 32 poschodové stavby navzájom tienia.

Problém tkvie v tom, že v čase plánovania a zahájenia jeho výstavby cca pred 22 rokmi v Číne a ani v Rusku nebrali veľký ohľad na svetelné odstupy ako aj na miestnu vybavenosť a miestne pracovné príležitosti. Konkrétne na sídlisku, ktoré som teraz navštívil dodatočne riešia problém s dobudovaním služieb a priestormi pre vybudovanie výrobných, montážnych a pod. podnikov, ktoré by miestnych obyvateľov zamestnali. Je pravdou, že mnohé domy majú polyfunkčný účel (menšie obchody, zubné a očné ambulancie a drobné služby), ale kapacita služieb postačuje pokryť sotva 50 % potrieb miestnych obyvateľov. Ľudia chodia do práce cca 35 až 50 min a toľko aj z prace domov. Pred necelým rokom do neho dotiahli stanicu a trasu metra. Spojenie s centrom mesta autobusovou dopravou a je na veľmi slušnej úrovni. Až minulý rok dokončili zdravotné stredisko, dve veľké obchodné centrá a teraz tretie. Veľmi pomaly pribúdajú menšie výrobné a administratívne prevádzky, ktoré by mohli miestnych obyvateľov zamestnať, pretože na výstavbu je minimum vhodného priestoru a na ich prevádzku je potrebné dodatočne zabezpečiť dostatočné energetické kapacity.

Podobný typ sídliska som v roku 1998 navštívil v meste Lu Shu v južnej Číne. V čase mojej vizity tohto sídliska pre asi 25 tis. ľudí ma prekvapilo, že budovy sú prázdne, obývané len strážnou službou. Investor a mesto jednoducho precenili svoje prognózy priemyselného a populačného rozvoja a rastu mesta. Neskôr som sa dozvedel, že tri štvrtiny sídliska už neexistujú, pretože tam nemal kto bývať… Zbúrali ich.

Podobná situácia, keď sa stavali najprv byty bez miestnej infraštruktúry bola v druhej polovine šesťdesiatych rokov až koncom prvej poloviny sedemdesiatych rokov minulého storočia v Česko-Slovensku, prakticky do nástupu stavebného zákona č. 50/1976 Zb. Treba však potvrdiť, že hromadná výstavba bytov, zdravotné strediská sa stavali od začiatku päťdesiatych rokov min. stor. súbežne s výstavbou fabrík bez akejkoľvek zahraničnej účasti a dovozu pracovnej sily zo zahraničia.

Spôsob výstavby bez pripravenej infraštruktúry, aký som videl v Číne a v Rusku sú len výsledkom zanedbania a podceňovania urbanistického a hospodárskeho plánovania rozvoja štátu a nerešpektovania prirodzených možností a podmienok danej oblasti. Urbanistické riešenie sa v mnohých prípadoch vykonalo len formálne, narýchlo „na papieri“ v rámci zmeny územného plánu podobne, ako sa to miestami deje aj na Slovensku. Hlavne aby bolo rýchlo vydané stavebné povolenie a boli čo najskôr na voľnom pozemku postavené byty a čo najskôr sa vrátila investícia aj s profitom. Že budúci obyvatelia nebudú mať v blízkosti žiadnu prácu a obsluhu, ani zdravotnú, ani policajnú a požiarnu službu nikoho veľmi neťažilo, pretože budovanie infraštruktúry bolo naplánované až v ďalšej etape s neurčitým termínom a investorom. Stávalo sa, podobne ako na Slovensku, že sa v záujme výstavby rozvoja nejakej lokality zmenil stupeň ochrany prírody a vodných zdrojov či inej ochrany, viď lokality vo Vysokých tatrách, v Nízkych Tatrách a i. Okrem miestnych v turizme nepodnikajúcich občanov sú všetci spokojní. Len a okraj spomeniem, že minulý rok v Rusku medializovali, že v rýchlom súdnom konaní odsúdili na 5 až 15 rokov väzenia a prepad majetku takmer celý oblastný stavebný úrad za povolenie výstavby niekoľkých bytoviek nad podzemným prírodným zdrojom pitnej vody… Podľa tej istej minuloročnej informácie to čakalo ešte projektantov a investorov, ale ďalej som to nemal dôvod nesledovať.

Cca pred 6-7 rokmi a v Číne omnoho skôr si zodpovední úradníci aspoň uvedomili, že tadiaľto cesta nevedie, že nekoncepčné plánovanie a výstavba sídlisk na hocijakom mieste a v hocijakom meste poskytujúca len bývanie bez dostatku pracovných príležitostí a služieb obyvateľstvu spôsobuje sociálne napätie a rast kriminality, pretože vysnívané nájomné či vlastné bývanie je nakoniec veľmi drahé a psychicky náročné pre obyvateľov ale aj mesto samotné. Horšie je to v menších mestách, kde je pracovných príležitostí menej, ale nových bytov priveľa. Majú čo naprávať… Výstavba v oboch štátoch sa v súčasnosti už riadi inými pravidlami v nadväznosti na potreby štátu a v Rusku aj v rámci štátnej podpory rodín s deťmi a programu znižovania závislosti na dovoze akýchkoľvek tovarov a potravín zo zahraničia pričom nevylučujú pôsobenie zahraničných firiem na jeho území, ale v súlade s novými zákonmi a miestnymi pravidlami.

Podobné problémy celkom reálne hrozia aj nám, ak sa včas nad týmto všetkým pred plánovaním očakávanej hromadnej bytovej výstavby a nad hospodárskym a sociálnym smerovaním štátu a znižovaním závislosti na dovoze produktov a tovarov dennej spotreby nevyhnutnej pre život obyvateľstva a štátu nezamyslime a podľa toho nezariadime!

V prípade výstavby sídliskových komplexov ale aj menších skupín viacbytových domov považujem za potrebné preverovať, či developer-investor má v danej lokalite zabezpečené služby a pracovné príležitosti pre budúcich obyvateľov, alebo ich chce vybavenosť budovať sám.

Ak chce investor viacbytových domov rozširovať existujúce sídlisko musí zdôvodniť prečo, tj. zdôvodní ako bude zvýšená bytová kapacita nadväzovať a vplývať na miestne pracovné príležitosti a existujúcu infraštruktúru a aké ďalšie dopady to bude mať na danú lokalitu (energetické, zdravotnícke, školské, dopravne a pod. zabezpečenie). „Čestné vyhlásenie o budúcom zabezpečení“ by nemalo postačovať…

Investori síce budú škrípať zubami, na úradníkov a predstaviteľov miest a obcí možno budú vyvíjať nátlak, ale miska váh sa musí nakloniť v prospech výstavby s komplexnou vybavenosťou s  pracovnými príležitosťami a bezpečnosťou miestnych obyvateľov aj za cenu možného spomalenia dokončenia celej výstavby a vyšších nákladov pre investora, alebo dokonca upustenia od zámeru, v lepšom prípade jeho zredukovania. Ten istý prístup musí byť aj pri výstavbe štátnych nájomných bytov a bytov budovaných pre veľké hospodársky a ekonomicky významné priemyselné komplexy, ktoré sú v záujme zvyšovania hospodárskej, bezpečnostnej a sociálnej stability štátu a občanov prioritné – prvoradé. Mám však obavu, že je to len moje zbožné želanie, ktoré nebude opäť prijaté tým, kto tvorí zákony. Poďme však ďalej.

Od roku 2006 politici, lobisti a niektoré tradičné organizácie s vplyvom na vstavbu a tvorbu legislatívy a naposledy aj aktuálny pán minister zdôvodňovali potrebu nového stavebného zákona pre jeho obmedzenú použiteľnosť a pomalosť v stavebných konaniach. Mali a majú pravdu. Jedným z východísk tvorby nového stavebného zákona však mala byť analýza, prečo sa pôvodný stavebný zákon stal takmer nefunkčný! Ani jeden z nich nepomenoval prečo sa pôvodný zákon č. 50/1976 Zb. stal komplikovaný až takmer nefunkčný a prečo sa spomalili stavebné konania.

Príčina nie je a nikdy nebola v samotnom zákone! Príčina bola a je v zrušení všetkých vykonávacích predpisov k pôvodnému zákonu a v prvých nesúrodých komerčno-politicky zameraných novelách pod hlavičkou približovania sa k Európe, v ktorej sme a budeme navždy stálou súčasťou.

Od roku 1990 do roku 2005 bolo vykonaných dvadsať noviel a noviel noviel stavebného zákona č. 50/1976 Zb. V podstate niekedy koncom roku 2024 si zodpovední úradníci a organizácie s vplyvom na stavebníctvo a legislatívu uvedomili, že s legislatívou pre výstavbu je to už pre nich samých zlé a  začali proces prípravy celkom nového stavebného zákona. V roku 2006 sa nakoniec podarilo zosmoliť nový zákon tak odborne, že ho museli pre nepoužiteľnosť z Národnej rady stiahnuť. Potom nastal proces ďalších noviel a noviel noviel stavebného zákona až sa vymožiteľnosť práva v rámci stavebného zákona čoraz viac dostávala na úroveň ilúzie a čoraz viac umožňovala zákon rôznorodo zneužívať a obchádzať, čo môžem potvrdiť nie len z mojej praxe zo súdnych sporov, pre ktoré s kolegami pripravujeme rôzne posudky.

Po množstve zasadnutí legislatívnej komisie Ministerstva dopravy a výstavby a konzultačnej komisie do roku 2020 v ktorej som bol aj ja účastníkom, nakoniec ministerstvo zosmolilo ďalší nový návrh stavebného zákona, ktorého osud bol rovnaký ako predchádzajúci návrh zákona z roku 2006. Tiež musel byť na poslednú chvíľu z rokovania Národnej rady stiahnutý, pretože niesol v sebe priveľa komerčných záujmov, zmätočných ustanovení a principiálne vychádzal z nekoncepčného a nepoužiteľného zákona z roku 2006. Do výmeny vlády v roku 2020 náš stavebný zákon stučnel o ďalších problematických 23 noviel a noviel noviel.

Po výmene vlády Petra Pellegríniho za revolučnú vládu Igora Matoviča si bez veľkých diskusií vďaka politickému rozhodnutiu v záujme rýchleho naštartovania výstavby nájomných bytov odsúhlasili dva zákony a to zákon č. 200/2022 Z.z. o územnom plánovaní a zákon č. 201/2022 Z.z. o výstavbe. Pozitívne bolo, že pôvodný stavebný zákon rozdelili na dva zákony a to je asi tak všetko pozitívne. Hlavne zákon č. 201/2022 Z.z. o výstavbe bol citeľne komerčný a opäť zmätočný a ako celok nevykonateľný, teda nepoužiteľný…

Staronová, aktuálna vláda Róberta Fica pochopila nepoužiteľnosť zákona 201/2022 Z.z. a spravila rozumný krok tým, že hneď začala s úpravou a čistením pôvodného zákona č. 50/1976 Zb. a odbúrala z neho prakticky celú časť o územnom plánovaní a začala súbežne tvoriť nový stavebný zákon, ktorý sa dňom 7.11.2024 stal predmetom rokovania a schválenia Národnej rady ako materiál č. 587. dňa 5.2.2025. Žiaľ zástupcovia ministerstva dopravy a výstavby tradične ako všetky predchádzajúci úradníci opäť nedodržali slovo, nekomunikovali so Stavebnou komorou a neakceptovali ani jej návrh na odloženie zákona č. 201/2022 Z.z. o dva roky. No čo už, tak to na Slovensku a v politike chodí

Treba si povedať pravdu, že problém nepoužiteľnosti možno jediného z najstabilnejších a základných hospodárskych zákonov pochopiteľného technikom aj laikom „Stavebný zákon“, nie je v tom, že bol nemoderný a zastaralý s komplikovaným stavebným konaním ale v tom, že od roku 1990 bol celkom 56x pre komerčno-politické záujmy tak zdeformovaný až sa stal takmer nepoužiteľný.

Čo sa týka spomenutej požiadavky na zrýchlenie zdĺhavých stavebných konaní, ich zdĺhavosť tiež nie je v príčine zastaranosti, nemodernosti a v dvojstupňovom stavebnom konaní, ale v jeho 56 deformáciách, v nedostatočnej previazanosti s inými zákonmi, neprehľadnosti a hlavne, zdôrazňujem hlavne od počtu skutočne kvalifikovaných ľudí na stavebných úradoch k objemu pripravovanej výstavby v konkrétnych lokalitách, ktorí stavebníctvu a zákonu rozumejú, a taktiež v adekvátnom mzdovom ohodnotení vzhľadom na ich vyťaženosť a zodpovednosť. Nie len z vlastnej skúsenosti môžem konštatovať, že mnohé stavebné úrady sú odborne, kapacitne a mzdovo „podvyživené“ a nedocenené.

Ďalším problémom je, že je dosť prípadov na Slovensku, že v rozpore s pôvodným schváleným územným plánom nastane tlak na jeho rýchlu zmenu aby sa mohla na vybranom území umiestniť stavba, o ktorej nebolo v územnom pláne vôbec uvažované, ale zrazu sa stala pre obec, mesto, kraj alebo štát veľmi významnou až strategickou investíciou…  Čo zostáva úradníkovi stavebného úradu, dať všetko ostatné nabok a podrobne investíciu posúdiť v zmysle zákona a potom vydať rozhodnutie, alebo pre časový tlak rýchlo posúdiť investíciu z pohľadu formálneho naplnenia odvolajúc sa na zodpovednosť, podpisy a pečiatky projektanta a ostatných dotknutých strán a vydať povolenie, alebo takúto investíciu zaradiť do poradovníka a riešiť ju neskôr tak, ako zákon nariaďuje? Čo ak úradník zistí, že investícia z nejakého hľadiska je pre danú lokalitu riziková a napriek tomu ju bez ohľadu na názor občanov a úradníka zmenou územného plánu poslanci odsúhlasia? Má napriek vážnym negatívnym odborným stanoviskám vydať stavebné povolenie, resp. po novom stavebný súhlas, alebo má vydať nesúhlas so stavebným zámerom a  nechať sa prepustiť pre neplnenie pracovných úloh, v lepšom prípade dôjsť o ročné prémie a osobné ohodnotenie? Iné je zasa, keď úradník z vlastnej iniciatívy alebo na príkaz nadriadeného komplikuje stavebné konanie, ale toto nový stavebný zákon prakticky takmer vôbec nerieši… Žiaľ aj takých prípadov je na Slovensku dosť a nie jeden sme riešili.

Príčina deformácie zrušeného stavebného zákona je aj v hospodárskej a legislatívnej nestabilite a podriadenosti hospodárstva na Slovensku kadejakým „strategickým“ investorom, ktoré prirodzene viedli a zrejme ešte dlho budú viesť k ďalším zmenám územných plánov a k nekonečným novelám akéhokoľvek zákona nehovoriac o tom, že v ich príprave je často vidieť neodbornosť a komerčno-politický účelový záujem, v danom prípade výstavby aj v rozpore s prirodzeným historickým rozdelením stavieb a prirodzenými subordinačnými vzťahmi technického a administratívneho riadenia výstavby nie len na Slovensku ale aj vo svete.

V tvorbe nie len stavebného zákona ale v celom komplexe zákonov a riadenia od roku 1995, kedy bola prvoradá úloha vytvoriť a stabilizovať štátne úrady a tretiu Slovenskú republiku stabilizovať ako národnoštátny subjekt svetového spoločenstva štátov a národov, chýba štátu koncepcia a systém! Preto od roku 1995 občan sleduje nekonečné zmeny nie len stavebného zákona ale aj ďalších zákonov, čo sa deje len u politicky a hospodársky nestabilných a koncepčne neriadených, ak nie v neustále rozvracaných štátoch.

Tvorcovia Stavebného zákona mali v prvom rade hľadať príčiny zdĺhavých stavebných konaní v neschopnosti tvoriť zrozumiteľnú a v praxi vykonateľnú legislatívu – zákony a vyhnúť sa doterajším chybám a roky ustáleným odborným poradcom pri tvorbe nového zákona. Zákon mal byť navrhnutý tak, aby bol nadčasový, stabilný aby rešpektoval oprávnený záujem občana a hospodársky rozvoj štátu ale hlavne, aby bol odolný pred komerčnými a politickými tlakmi každej ďalšej vlády podobne, ako bol do roku 1990 teraz zrušený zákon č. 50/1976 Zb.

Čo však vo väzbe na vládne vyhlásenie a opätovné potvrdenie, že tento zákon umožní rozbehnúť skorú výstavbu nájomných bytov považujem za najhlavnejšie a najprospešnejšie pre štát a občana je, že ak chceme aby výstavba nájomných bytov rozhýbala Slovenskú ekonomiku a stavebníctvo a následne plnila štátnu pokladnicu, výstavbu musia prioritne a dominantne vykonávať Slovenské firmy zo Slovenských materiálov, zo Slovenských finančných prostriedkov a byty musia zostať v majetku a v správe štátu! Potom môžeme hovoriť strategickom význame takejto výstavby a o začiatku rozbehu a stabilizácie vlastného hospodárstva v stále viac rozbúrenom mori Európskej ekonomiky a hospodárstva na ktoré sme takmer existenčne ako štát závislí.

Či to bude tak, bude závisieť od politických rozhodnutí vlády.

Otázka rýchlosti stavebných konaní bude závisieť aj od toho, ako bude zákon v skutočnosti použiteľný a hlavne od pripravenosti a personálnych kapacít na stavebných úradoch, projektovej pripravenosti podľa takmer staronového režimu projektovej prípravy a prechodu na elektronický systém komunikácie medzi stavebným úradom, stavebníkom-investorom, projektantom a ostatnými dotknutými účastníkmi stavebného konania.

Veľkým otáznikom a kameňom úrazu môže byť práve elektronická komunikácia a riešenie nedorozumení a sporov Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky s jeho ohraničenými kompetenciami v tejto otázke.

Nedávna bezhlavá výstavba niektorých obytných sídlisk v Číne a  v Rusku a nedávny experiment elektronickej komunikácie so stavebnými úradmi a stavebných konaní v Česku premrhanými peniazmi za nepoužiteľný software a stámiliónové škody štátu a investorom nech je pre zodpovedných aktérov varovaním aj do budúcnosti.

Bolo veľmi pozitívne, že pán minister seriózne priznal, že podcenili lehotu na prípravu zákona a nesúhlasili s dvojročnou prípravou a že pomenoval, kto vymyslel nezmyselné (ale zjavne účelové komerčné) rozdelenie stavieb na vyhradené stavby. Veľmi dobre chápe, že ľahko môžu nastať podobné problémy, aké som naznačil a rád by som uviedol plejádu ďalších v zákone neriešených problémov, na ktoré tu nie je dostatočný priestor. Žiaľ na tvorbe zákona sa zúčastnili opäť tradiční konzultanti a poradcovia, ktorí ovplyvnili desiatky predchádzajúcich neschválitelných návrhov. Preto pán minister tiež prezieravo oznámil, že jeho rezort bude vyhodnocovať, čo nový stavebný zákon prinesie v praxi. Explicitne teda môžeme usudzovať, že tvorcovia počítajú s nie ďalekou novelizáciou zákona. Koľko ich bude a kedy sa s nimi začne prax a život čoskoro ukáže. Vykonávacie predpisy k zákonu zatiaľ nie sú zverejnené, tak uvidíme ako stavebníkom a úradníkom pomôžu v prechode zo starého zákona na nový zákon.

Záverom len toľko, je lepšie učiť sa na chybách iných a nie sa bezhlavo rútiť do nových problémov, keď o rizikách vieme a nemáme všetko doriešené pre nerozumne skrátený čas na prípravu namiesto dvoch rokov iba jeden.

Dúfam, že k tvorbe naozaj nového zákona bude vláda postupovať úplne novým spôsobom a s novými poradcami