Stavebná komora Slovenskej republiky

Construction Chamber of the Slovak Republic, Строительнaя палата Словацкой Республики, Chambre de construction de la République Slovaque

Masová bytová výstavba 2021 a „nový stavebný zákon“

Včera dňa 25.9.2020  nám médiá a pán predseda parlamentu oznámili šťastnú novinu, že tri mesiace prípravy nového stavebného zákona viedli k úspešnému ukončeniu jeho prípravy.

Sme vo veľkom očakávaní a sme mimoriadne zvedaví na ohlásený nový stavebný zákon, pretože naša Stavebná komora SR a údajne aj Slovenská komora stavebných inžinierov sme boli z prípravy, možno naozaj nového stavebného zákona vylúčení, resp. neboli sme pozvaní ani len ku konzultáciám. Vie sa len o jednom mene človeka, ktorý celkom úspešne po Slovensku blokoval vybrané stavebné konania väčších stavebných projektov, niekedy aj celkom oprávnene. To však nieje dané zlým stavebným zákonom, ale nezmyselnými 46 zmenami, dodatkami a „vyjadrovačkami“ požadovanými inými zákonmi k budúcej stavbe, ktoré ako prax ukazuje, sú v mnohých prípadoch zbytočné a len brzdia a komplikujú stavebné konanie o celé mesiace.

Ak by bol pôvodný stavebný zákon taký zlý a brzdou výstavby trebárs bytov, tak by sa na Slovensku do roku 1989 nikdy nepostavilo ročne cez cca 27-33 629 bytov (1980-1989), cez cca 8000-10 539 rodinných domov (1980-1989) a desiatky výrobných podnikov a iných verejnoprospešných investičných stavieb…

Ak neznáma skupina tvorcov zákona použila do zákona predchádzajúce pripomienky Stavebnej komory SR, SASDARS (Slov. asoc. stavebných dozorov…) spolu vyše 400 pripomienok a tiež pripomienky SKA komora architektov a z SKSI, je nádej, že zákon bude aj použiteľný, čitateľný a zastaví sa legislatívny chaos spôsobený lobistickými nesystémovými zmenami a požiadavkami z iných zákonov do pôvodného zákona z roku 1976, ktorého torzo funguje doposiaľ nebyť tých šialených jednoúčelových zmien. Jadro pôvodného stavebného zákona z roku 1976 je geniálne nadčasové vychádzajúce z tradícií výstavby, ktoré prevzalo mnoho aj západných štátov.

Najväčší problém masovej výstavby bytov a nie len ich, nie je v stavebnom zákone, ale v chýbajúcom urbanizme, v množstve žiadaných vyjadrení od rôznych aj nedotknutých organizácií, ktoré má riešiť už urbanizmus. Pre akúkoľvek výstavbu, hlavne masovú ako sú obytné sídla je nevyhnutné mať kvalitné urbanistické plánovanie, kvalitné územné plánovanie, kvalitnú projektovú prípravu pre výstavbu, pripravenú výrobno technickú základňu, fungujúcu pripravenú logistiku pre samotnú výstavbu. Tiež je potrebné mať odborne pripravené a s právomocami vybavené kontrolné štátne úrady od stavebného úradu po stavebnú inšpekciu. Chýbajú kvalitní stavbyvedúci, stavební dozori, majstri stavebnej výroby, vyučení remeselníci, murári a iné odborné kádre pre výstavbu. Toto a iné je na Slovensku veľmi zanedbané a znovu to vybudovať nie je proces za mesiac ani rok…

Ďalšie významné problémy sú s lehotami v zákone o správnom poriadku z roku 1965, ktorý je prakticky bez aktualizácie na dnešné pomery; v nezmyselne komplikovanom zákone o verejnom obstarávaní pre stavebníctvo, akoby to boli rožky na pulte obchodu aj keď sa mnohé zlepšilo; v chýbajúcej osobnej zodpovednosti úradníkov stavebných úradov a stavebných úradov ako takých a hlavne odovzdanie stavebných úradov z okresov do obcí bez zabezpečenia odbornosti personálu s absolútnou právomocou starostu obce s nedostatočným vzdelaním a znalosťami o riadení, ktorý v mnohých prípadoch nemá ani predstavu o akýchkoľvek zákonoch …

Z národnoštátneho hospodárskeho hľadiska má základný kľúčový význam to, či výstavbu budú od prípravy po ukončenie vykonávať slovenské subjekty, alebo subjekty zo zahraničia so slovenskými robotníkmi…

Chceme byť milo prekvapení, ale útržkové informácie z utajovanej tvorby a spôsob jeho schvaľovania nám zatiaľ veľa optimizmu nedávajú… Kiež by sme sa mýlili.

 

Autor: Ivan Pauer

V Krasnodare (Rusko) zhorela celá nadstavba bytovky

Dávajme veľký pozor pri navrhovaní a výstavbe nadstavieb panelákov. Chyby sa robia všade, aj mimo slovenska. V Krasnodare (Rusko) v noci z 13 na 14 sept. zhorela celá nadstavba panelového bytového komplexu.

Жуткий пожар в Краснодаре. 90 квартир сожжены

 

Zdroj:  Мир 24

 

 

 

PROBLÉMY S OBNOVOU STAVEBNÝCH PAMIATOK

Občas nám prichádzajú sťažnosti na chybne a nevhodne obnovované a rekonštruované stavebné pamiatky. Niektoré nemajú žiadnu ochranu ako pamiatka, iné majú ochranu ako štátna kultúrna pamiatka alebo miestna pamiatka pod ochranou obce.

Dnes môžeme zhrnúť najviac kladené otázky ohľadom narábania s pamiatkami t.j. údržba, opravy, prerábky, rekonštrukcie a významné obnovy.  No najväčší problém majú občania so zle vykonanými stavebnými úpravami v rozsahu rekonštrukcie a významnej obnovy. Občania však nie sú v týchto otázkach sami, problémy majú aj niektoré menšie obecné stavebné úrady. Preto si odpovieme na niektoré kladené kľúčové otázky z oblasti zásahov do stavieb pod zákonnou ochranou ako kultúrna, alebo miestna pamiatková budova, ale aj vôbec historických stavieb ktoré nie sú pod ochranou zákona.

Modelový prípad kdesi na Slovensku:

Obec nemala dostatok peňazí na obnovu kaštieľa tak si dala spracovať projektovú dokumentáciu na jeho významnú obnovu aby ohla dostať dotáciu a bezúročnú pôžičku od Štátneho fondu rozvoja bývania. Je to jedno z riešení ako stavbe pomôcť, ale nie vždy to musí dobre dopadnúť. Stáva sa žiaľ aj to, že niektoré, zvyčajne malé obecné stavebné úrady vyžadujú splniť aj energetickú triedu v zmysle zákona č. 555/2005 Z.z. o energetickej efektívnosti budov v aktuálne platnom znení k danému času žiadosti o stavebné povolenie, pretože inak povolenie odmietajú vydať.  Dobre, stavebník – vlastník kaštieľa vyhotoví obnovu aj podľa zákona č. 555/2005 Z.z…

Kaštieľ pred niekoľkými rokmi zrekonštruovali a obnovená budova bola zaradená do nízko energetickej triedy. To sa podarilo vďaka aplikovaniu  minerálnej vaty na pôvodné 1,1 m hrubé múry z kameňa. Reakcia miestnych ľudí a turistov na novú fasádu je  viac negatívna, ako pozitívna. Nemáme síce žiadne reakcie na pocitové teplo v kaštieli a vyčíslené úspory oproti predchádzajúcemu obdobiu pred obnovou, ale máme negatívne reakcie na rastúcu vlhkosť a zápach v interiéri. Pripomínam, že takýchto prípadov je viac.

Tento kaštieľ, kdesi v obci na Slovensku však patrí aj pod ochranu kultúrnych pamiatok. Bol postavený pred rokom 1800 preto musím upozorniť, že stavby postavené pred rokom 1945 a ktoré sú pod pamiatkovou ochranou nespadajú pod žiadne technické normy EÚ a ani Slovenské technické normy, doslova ž i a d n e ! Preto je nepochopiteľné, ako niekto mohol navrhnúť, alebo požadovať, odsúhlasiť, alebo podmieniť rekonštrukciu historickej stavebnej pamiatky splnením akejkoľvek energetickej triedy, alebo nejakej inej podmienky platnej po roku 1945. To by sme potom museli všetky historické stavby zabaliť do minerálnej vaty alebo polystyrénu, čo je vrcholný nezmysel.

Kaštieľ z pred roku 1800 sa po rekonštrukcií stal síce nízkoenergetickým, ale mikroklimaticky a zdravotne sa momentálne stáva neobývateľným dokonca ani dočasne. Čo môžeme ďalej očakávať po takejto obnove ?

 

VIAC TU

Nitriansky župan Milan Belica upozornil na most v havarijnom stave v Nitre

Most v Nitre

Frekventovaný most na Cabajskej ulici v Nitre začína ohrozovať majetok i životy ľudí. Na augustovom rokovaní sa na tom zhodli poslanci Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK), ktorému mostné teleso patrí.

Desiatky metrov dlhý most, ktorý vedie ponad železnicu, je súčasťou cesty druhej triedy a zároveň slúži aj ako privádzač na rýchlostnú cestu R1. Podľa najnovšieho odborného posudku má byť zaradený do V. kategórie, čo znamená, že je v zlom technickom stave. Ide pritom o frekventovanú komunikáciu, po ktorej denne prejdú tisícky áut, medzi nimi aj ťažké kamióny.

Už ide o život

Podľa nitrianskeho župana Milana Belicu preto treba situáciu riešiť čo najskôr. „Tu už nejde ani o peniaze alebo majetok,…

Viac TU

Zdroj a foto: Hospodárske noviny
….
Čo dodať?
Aj tento problémový most je po opustení urbanistického – komplexného plánovania od roku 1990 obeťou nekoncepčného plánovania a budovania infraštruktúry na Slovensku. Čo na tom, že tisice vodičov a cestujúcich je dennodenne vystavených ohrozeniu na živote a zdraví, ako to kvalifikuje aj trestný zákon.
Škody a dôsledky budeme znášať ešte roky a či ich niekedy začneme aj naprávať je vo hviezdach niekoľko svetelných rokov vzdialenej galaxie.
Tzv. odborníci sa komplexnemu urbanistickému plánovaniu už vysmievajú a politici už neodpovedajú ani len na listy Stavebnej komory SR čo i len o návrhu na prerokovanie tejto otázky. Samozrejme, pretože urbanizmus prináša koncepčný systém dlhodobého plánovania rozvoja miest a obci Slovenska a výstavby na najmenej dve desiatky rokov dopredu. Pre niekoho je totiž výhodnejšie robiť výstavbu ad hoc a tzv. transparentné výberové konania, keď nakoniec aj tak výhrá tá „správna“ firma…
V mnohých ukazovateľoch roztrieštenej nekonečnej výstavbe diaľnice Bratislava – Košice a výstavby diaľničného prepojenia sever – juh sme už asi unikátom v EÚ…
Ivan Pauer

Most v Trenčíne. Čakáme na tragédiu?

Dostali sme od občana z Trenčína tento zaujímavý obrázok z Trenčianskeho mostu… To už fakt nikomu nezáleži na bezpečnosti mostov a dopravy na Slovensku?

 

V talianskom Janove včera otvorili nový most

Tri minúty ticha, 43 mien. V Janove otvorili nový most, pozrite sa, ako vyzerá

V talianskom Janove v pondelok večer slávnostne otvorili nový diaľničný most nachádzajúci sa na mieste bývalého Morandiho mosta, ktorého časť sa pred dvoma rokmi 14. augusta 2018 zrútila.

Večerného slávnostného ceremoniálu (video) sa zúčastnil taliansky prezident Sergio Mattarello, ktorý slávnostne prestrihol pásku od nového mosta. Na akciu prišiel aj taliansky premiér Giuseppe Conte a niektorí ministri. Počas ceremónie zazneli mená všetkých 43 ľudí, ktorí pred dvoma rokmi pri páde mosta zomreli. Ich pamiatku si uctili účastníci ceremónie tromi minútami ticha. Zaznela tiež talianska hymna. Po prestrihnutí pásky mostu požehnal janovský arcibiskup.

Rodiny obetí sa ceremónie nezúčastnili. Podľa ich slov bol most postavený „na základe hrozného nešťastia“, a preto na slávnostné otvorenie nového mosta neprídu. Prezident Mattarello sa so združením pre obete janovskej tragédie stretol v súkromí.

Ostatné podrobnosti v článku Hospodárskych novín.

 

Ivan Pauer

V Spišskej Novej Vsi sa zrútil most pre peších

TV JOJ – regionálny štáb – Matúš Gavlák

Pád mosta na Starosaskej ul. v Spiškej Novej Vsi po štvrtej ráno. Na moste bola vtedy jedna žena, ktorá skončila s ľahkými poraneniami. Viac v dnešnom spravodajstve TV JOJ.

 

Zdroj: TV JOJ – regionálny štáb – Matúš Gavlák

Problemy s drevostavbami sa znovu objavujú.

V tomto období sa na nás znovu obrátilo niekoľko stavebných investorov, hlavne pre výstavbu autoservisov, predajní potravín, krajčírska výroba a štvorbytovka.

Je potešiteľné, že na Slovensku rastie objem výstavby budov z drevených konštrukcií. V súčasnosti je ten pomer stavieb z dreva a ostatných „štandardných“ materiálov takmer vyrovnaný. Musím tiež konštatovať, že v otázke noriem a legislatívy sa pomerne dosť vecí zlepšilo, čo pociťovať hlavne pri výstavbe menších a menej podlažných montovaných stavieb z dreva na bývanie.

Z pohľadu mojich vlastných – osobných skúseností musím konštatovať, že na Slovensku predsa len ešte dosť zaostávame za vyspelými krajinami a to hlavne vo sfére viacpodlažných stavieb z dreva a ich využitia. Z technického hľadiska nevidím problém u stavieb z dreva 6 a viac podlažných. Napríklad, keď som bol v roku 1991 po prvý krát v Kanade, mal som možnosť navštíviť 3 miestne nemocnice (jedna plne z drevených prvkov 7 podlažná, dokončená v r. 1989; druhá 5 podlažná z roku 1942 a tretia z betónového skeletu a ocele) a dve miestne rajónové zdravotné strediská a dve obchodné móla, všetko stavby z dreva. V susednom Rakúsku je tiež veľmi veľa stavieb z dreva, napr. v Linzi je veľká škola a vo Viedni je postavená hybridná výšková budova HoHo, ktorá má 24 podlaží a výšku 84 metrov… Na Slovensku za bývalého režimu sa tiež postavilo niekoľko krásnych a kvalitných drevostavieb pre šport, kultúru a poľnohospodárstvo, žiaľ mnohé sú ich vlastníkmi aj poriadne zanedbané.

Na Slovensku sa však stále nevieme vysporiadať so psychologickým problémom u tvorcov legislatívy v tejto oblasti a to, že drevo je automaticky najhorľavejší stavebný materiál, teda najnebezpečnejší. Pritom je všeobecne známe, že stavba s nosným skeletom z dreva časovo dlhšie vydrží stáť ako stavba z ocele. Oceľ v závislosti na protipožiarnu ochranu sa aj napriek tomu skôr deformuje a zbortí, ako drevená konštrukcia z kvalitne vyhotovených drevených prvkov. Keď už zo západných krajín preberáme rôzne iné nezmysly, mali by sme občas prevziať aj rozumné technické predpisy odtiaľ, kde dlhodobo dobre fungujú. Je to vo filozofii a a na Slovensku už tradične asi aj v záujmoch…

Žiaľ v legislatíve, resp. v protipožiarnych prepisoch a v technických normách pre drevené konštrukcie a stavby máme stále čo doháňať, napriek tomu, že sa čo, to zlepšilo a umožnilo rozsiahlejšiu výstavbu drevostavieb. Keď to porovnám len s Kanadou u stavieb nad 5 podlaží, tak sme najmenej o cca 40 rokov za nimi a voči Európe cca 30 rokov.

Samozrejme každá stavba a stavebný materiál má svoje technické limity. Preto ak schopný architekt, statik a konštruktér – projektant poznajú svoje technické možnosti a možnosti a vlastnosti materiálu, teda dreva, je to len a len na dobrej kombinácii a zlúčení týchto troch veličín. Teda technicky nevidím žiadny problém, aby sa stavby z dreva vyhotovili aj 7-8 podlažné a boli z nich napríklad aj nemocnice. Problém je len vo vedomostiach technikov a inžinierov a v schopnostiach aplikovať ich do praxe, ale aj zodpovedných štátnych úradníkov, pretože hlavnou brzdou v tomto napredovaní sa ukazuje byť hlavne zastaralé myslenie tých, čo majú vplyv na inováciu technických a protipožiarnych predpisov.

Pomerne veľkým problémom vo verejnosti býva strach z nebezpečenstva požiaru stavieb z dreva. Tu si dovolím poukázať, že naši predkovia žili v drevených stavbách a nemali žiadne normy a predpisy, prežili a my sme ich potomkami. Prve predpisy pre styvby síce zaviedol Chamurapi, ale na našom území sa to stalo za cisárovny Márie Terézie, ale aj tak každý veľmi dobre vedel čo si môže s drevom v stavbách dovoliť. V tom období sme na Slovensku mali veľmi dobrých a vychýrených stavebných remeselníkov a tesárov no na rozdiel od dôb Rakúska-Uhorska a Česko-Slovenska musím konštatovať, že stále častejšie sa stretávame s veľmi neodborne pripravenou stavebnou dokumentáciou pre vyhotovenie stavby a veľmi nekvalitnou prácou stavebných tesárov, stolárov, stavbyvedúcich a tiež stavebných dozorov.

Decentralizovaním a inými administratívnymi neodbornými zásahmi do vzdelávania na Slovensku sme takmer úplne zdevastovali odbornú prípravu remeselníkov, technikov a inžinierov v stavebníctve. Tzv. duálne vzdelávanie sme po revolúcii ako prežitok komunizmu zničili a pred pár rokmi ho vláda s veľkou pompou objavila vo Fínsku a po 30 rokoch sa ho znovu snaží uviesť do praxe, len sa to akosi nie veľmi darí…

V technickej príprave stredoškolákov a inžinierov sme zlikvidovali mnohé aj celosvetovo štandardné odbory a zamenili ich za rôzne manažmenty, analytické odbory a podobné v praxi na stavbe nepotrebné špecializácie len aby synček a dcérenka mali nejaký titul a našli si na škole partnera a školy aby mali z čoho žiť…

Najdôležitejšie na kvalitu stavby a jej možné riziká v uvedenom kontexte je, že noví absolventi už niekoľko rokov dozadu nevedia svoje teoretické znalosti prakticky použiť, veľké problémy sú v znalostiach materiálov a v ich kombinácii na stavbe a toto je nebezpečenstvo nie len pre stavby z dreva! Pri rodinných domoch z dreva, ale aj niektorých typoch väčších stavieb prevláda priemyselná výroba ich kľúčových komponentov, t.j. sú vyrábané strojne celé steny a krovy v dielni, takže na stavbe je už máločo pokaziť.

Záverom len toľko, v otázke dreva, ako stavebnej konštrukcie sa konečne treba odpútať od starého myslenia, začať tvoriť legislatívu v stavebníctve hlavne z pohľadu technických potrieb stavby a možností materiálov, a výrazne obmedziť komerčný a politický prístup k tvorbe legislatívy. Takúto legislatívu musia tvoriť hlavne ľudia z praxe a nie na konci sa len niektorých megafiriem opýtať, či to tak môže byť. Ak zodpovední nevedia niečo sami vytvoriť, tak aspoň nech si prizvú odborníkov z praxe, alebo nech aspoň okopírujú zákony a normy z krajín kde to funguje, s čím by na Slovensku nemal byť žiadny problém …

Uvidíme čo nám nový vietor prinesie.

 

Zdroj obrázkov: http://staviamezdreva.sk/blog/najvy%C5%A1%C5%A1ie-budovy-z-dreva-na-svete
Zdroj obrázkov: http://staviamezdreva.sk/blog/ak%C3%BA-maj%C3%BA-perspekt%C3%ADvu-drevostavby-na-slovensku

Kalendár udalostí

september 2020
Po Ut St Št Pi So Ne
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
282930  

Archív

Diagnostika porúch stavby

Copyright © 2015. All Rights Reserved Ivan Pauer, Strmá 616/26, 949 01 Nitra, Slovenská republika.