Construction Chamber of the Slovak Republic, Строительнaя палата Словацкой Республики, Chambre de construction de la République Slovaque
Expertízy a posudky porúch
Archív
Odborná literatúra

Stále aktuálna téma ?

Stále aktuálna téma o stavebných prácach a ich kontrole stavebným dozorom. Diskusia alebo názory privítame na našom FB.
.
Prikladám neskrátený rozhovor pre denník SME z roku 2014, ktorý napriek časovému odstupu nestráca nič na aktuálnosti. Našli sa aj jedinci, ktorí ma vtedy odsúdili za očierňovanie stavbárskeho stavu, ale na veci to nič nemení aká je realita v živote. Škoda, že redakcia napokon z rozhovoru použila možno 30% z odpovedí, ale išlo o rozsiahlejšiu tému ku ktorej sa vyjadrovali aj iní odborníci a funkcionári, nie však tak otvorene. Posúďte sami z vlastnej skúsenosti aké zmeny od roku 2014 nastali.
.
1. Ako stavebný dozor vidíte mnohé stavby v praxi, vrátane prác na zateplení. Veľa sa hovorí o fušerine, šetrení na nesprávnych miestach, nekvalifikovaných zásahoch počas prác, manipulácii s naberanim dodávateľov, odklonoch od projektov, alebo nedôslednej dokumentácii. Je to všetko pravda? S čím z toho sa stretávate?
.
Je to všetko pravda? S čím z toho sa stretávate?
.
Aby nedošlo k nedorozumeniu, najprv musím upozorniť, že som síce prezidentom SASDARS (Slovenská asociácia stavebných dozorov a odborne spôsobilých osôb uskutočňujúcich stavby) ale nie som formálne registrovaný, ako odborne spôsobilá osoba pre výkon stavebný dozor. Oficiálne som vykonával stavebný dozor, ako zamestnanec v rôznych podnikoch za bývalého režimu do roku 1992 podľa vtedy platných predpisov. Od vzniku Slovenskej republiky vykonávam stavebný dozor v rámci svojej firmy pod zodpovedným zástupcom a vďaka mojej bohatej praxi a odvedenej práci nikomu neprekáža či mám nejaký „papier“ alebo nie a nikto doposiaľ nepýtal osvedčenie, alebo pečiatku – stačil môj podpis.
.
A teraz k Vaším otázkam. S uvedenými problémami sa stretávam. Žiaľ je vo veľkej miere pravdou čo spomínate, ale nemôžem osobne ani všeobecne povedať, že je to tak všade. Tento stav má množstvo príčin, ale budem sa snažiť uviesť aspoň tie najhlavnejšie. V prvom rade je to stav peňazí v peňaženkách obyvateľov a vlastníkov bytov a rodinných domov priamo sa viažuci na istoty v zamestnaní. Ľudia na Slovensku myslím tým hlavne generácie nad cca 40 rokov stále viac zvažujú na čo peniaze dajú, alebo nie, resp.kde môžu ešte ušetriť.
.
Fušerina:
Na stavbách nám chýbajú kvalifikovaní odborníci od robotníka – aplikačného pracovníka (klampiar, pokrývač, tesár a pod.) cez už neexistujúcu funkciu prvého kľúčového riadiaceho a kontrolného pracovníka – „Majster stavebnej výroby“, k stále viac chýbajúcim kvalitným kvalifikovaným Stavbyvedúcim v danom odbore, až po v zákone zvrátenú a nepochopenú kvalifikáciu Stavebný dozor. Vôbec nie je nezvyčajné ak pekár muruje, automechanik omieta, kaderník kladie škridľu, stavbyvedúci je elektrotechnik a stavebný dozor je chemik, alebo strojár. Výsledky činnosti takýchto odborníkov sa nám na stavbách často ukazujú.
.
Šetrenie na nesprávnych miestach:
Ak sa rozhodnú napr. vlastníci bytového domu vykonať obnovu ich stavby, prvé na čom budú šetriť je projekt obnovy. Nechajú si vyhotoviť len projekt pre stavebné povolenie čo na realizáciu vôbec nestačí, pretože sa jedná len o technickoadministratívny dokument o plánovanej činnosti na objekte. Takýto projekt stačí vyhotoviť v najmenšej mierke 1:100 ktorý by mohol mať približne pre 46 bytov hodnotu asi 800-1200 €. Klobúk dolu pred projektantmi a vlastníkmi ktorí si dajú zhotoviť aj realizačný projekt so všetkými technickými podrobnosťami a grafickými detailami za možno 4-5000 € alebo aspoň kompromis „podrobný“ projekt pre stavebné povolenie v mierke 1:50 s niektorými aspoň kľúčovými detailami ako to požaduje ŠFRB v cene cca 2500-3500 €. Žiaľ stavebný zákon v dnešnej totálne deformovanej podobe podporuje tento stav, pretože nevyžaduje zhotoviť akúkoľvek stavbu pre výrobu, služby, komunikácie a bývanie podľa vykonávacieho projektu ! Vykonávací projekt sa v zákon prakticky nevyžaduje vôbec.
.
Ďalšou významnou úsporou vlastníka bytu, alebo domu je neobjednanie si od samého počiatku úmyslu vykonať nejakú stavebnú činnosť svoj Stavebný dozor. Stavebný zákon nevyžaduje prítomnosť stavebného dozoru na stavbe ak stavbu realizuje stavebná firma. Stavebný dozor je vďaka platnému, žiaľ aj pripravovanému zákonu nesprávne chápaná činnosť. Slovák a občan Slovenska čo nemusí to nespraví aj keď ide v konečnom dôsledku o jeho peňaženku, nebodaj aj o život… 22 rokov devastácie legislatívy v stavebníctve degradovalo kvalifikované vykonávacie a kontrolné činnosti v stavebníctve na čosi zbytočné – nepotrebné, na čo netreba dávať peniaze. Môžem konštatovať, že len vďaka zkonu o ŠFRB, zahraničným investorom, niektorým verejným zákazkám a stavebným úradom, sa kde tu stavebný dozor naozaj vykonáva. Vo verejnosti je už zaužívané, že stavebný dozor je zbytočný a drahý, pritom si neuvedomujú, že je to jediná inštitúcia, ktorá vlastníkom-stavebníkom môže zachrániť a kontrolovať ich rozpočet a kvalitu ich stavby.
.
Uvedené dôvody sekundárne prinášajú tlak na cenu samotných stavebných prác a dodávok, preto vlastníci tlačia na najnižšiu možnú cenu zhotoviteľa. Nie je ojedinelé, ak zhotoviteľ má cenu niekedy 10-15 % nad hodnotu materiálu, len aby vyhral zákazku. Podpíše sa zmluva o dielo, zaháji sa dodávka s prácami a vlastníci sa nestačia diviť, že každú chvíľu sú na stavbe iní „majstri“, nevykonali sa žiadne testy muriva a podkladu pre zateplenie, kotvy zateplenia nezodpovedajú parametrom podľa projektu, alebo testu ak sa robil, nie je namontovaný dostatočný počet kotiev, nanášané vrstvy hmôt sú príliš tenké, a pod. Málo vlastníkov si chce priznať a uvedomiť, že nízka cena prináša nízku kvalitu práce, nižšie množstvo potrebného materiálu, nízku úroveň kontroly a často krát dodatky k cene a zmeny termínu ukončenia. Po peripetiách počas výstavby máme napokon dom krásne vymaľovaný a všetci si vydýchnu a sú spokojní so svojim pekným domom. Problém nastane až vtedy, keď sa začne vydúvať izolant, praskať alebo rozpadávať omietka a pod. Potom vlastníci zistia, koľko majú v dome „odborníkov“, čo mali spraviť, ale nespravili… Lenže sa pýtam, je na vine len zhotoviteľ ? Ja si myslím, že nie, každý má svoj podiel na tomto stave.
.
Nekvalifikovaných zásahoch počas prác:
Zvyčajne sú dve príčiny. Prvou je neznalosť zhotoviteľa na úrovni stavbyvedúceho, ktorý sa spolieha na fortieľ aplikačného pracovníka, ale ten má tiež svoj kvalifikačný problém a spolieha sa na skúsenosť stavbyvedúceho. Výsledok síce občas po trojstrannom trápení aj so stavebníkom je napokon ako tak prijateľný, ale stáva sa že neuplynie ani záručná doba a nastanú problémy, ktoré občas riešime…
Druhou príčinou a nie nečastou je zásah samotného vlastníka stavby a to tým, že núti zhotoviteľa počas realizácie zmeniť materiál, alebo postup, lebo kdesi na internete alebo v nejakom letáku našiel iný odporúčaný spôsob vyhotovenia a použitých materiálov údajne s rovnakým výsledkom, ale lacnejším. Zhotoviteľ sa niekedy nechce hádať, potrebuje zaplatiť ľudí, dá si od vlastníka podpísať zmenu postupu prác a materiálu a po nejakom čase nás pozvú pozrieť prečo má stavba poruchu… Zvyčajne vlastník potom musí dať asanovať celú dodávku a urobiť všetko znovu na svoje ďalšie náklady.
.
Manipulácii s naberaním dodávateľov:
Na Slovensku sme zlikvidovali väčšinu tradičných stavebných firiem s množstvom kvalifikovaných zamestnancov – profesistov, ktoré vedeli postaviť napríklad celé bytové domy takmer bez potreby subdodávok. Zmenou poisťovacej a odvodovej politiky spojenej s ubúdaním a upadaním najsilnejšej strednej vrstvy obyvateľstva (nie len však tohto) stavebné firmy sa najprv začali úzko špecializovať napr. na kúrenie, ploché strechy, klampiarstvo a pod. pričom minimalizovali počet realizačných pracovníkov na zvyčajne 5-12 zamestnancov. Pokračovaním zvyšovania nepriamych odvodov za zamestnancov a sprísnením postihov za meškanie úhrad, alebo ich nezaplatenie aj v prípade druhotnej platobnej neschopnosti stavební zamestnávatelia napokon zmenili svoje správanie. Začala éra kaskádového a aktuálneho – krátkodobého zamestnávania firiem podľa zákaziek. Neskôr stavebné firmy prepustili všetkých realizačných zamestnancov a ponechali si len ekonóma, právnika a stavbyvedúceho a stavby doposiaľ realizujú manažérsky. To znamená, že víťaz zákazky – generálny dodávateľ (zhotoviteľ) si objedná základných poddodávateľov podľa druhu prác a dodávok a tí si zasa objednajú nižších dodávateľov, tí nižších a tí samostatných živnostníkov, ktorí práce a dodávky vykonajú. Má to niekoľko efektov z ktorých vyberiem tie hlavné a to obídenie odvodovej politiky, znižovanie zisku a zahmlenú až stratenú právnu zodpovednosť v kaskáde jednotlivých dodávateľov v prípade porúch alebo havárie stavebného diela. Môžeme viniť za tento systém zhotoviteľov ? Ja si myslím, že nie! Chyba je v nastavenom a nestabilnom systéme ak sa vôbec odvážime povedať, že tu nejaký systém ešte zostal… O kvalite takýchto stavieb môžeme polemizovať, zvlášť v pohľade na životnosť stavieb a ich neustále sa meniacu odpisovú politiku.
.
Odklonoch od projektov alebo nedôslednej dokumentácii:
S projektami a ich odklonmi je to dosť komplikované ale aj nie. Mnohí odborníci v stavebnej aj úradnej praxi poukazujú na rastúci trend znižovania kvality projektovej dokumentácie, sám sa s týmto občas stretnem. Tu si dovolím poukázať na fakt, že mnohé stavby a ich obnova sa už dlhodobo uskutočňujú bez vykonávacieho projektu ale len podľa projektu pre stavebné povolenie. Podľa projektu pre stavebné povolenie je takmer nemožné ho striktne zhotoviteľom držať, pretože zhotoviteľ musí často krát riešiť chýbajúce detaily a návrh materiálov, prípadne technologických postupov podľa vlastného zváženia a na svoju zodpovednosť. Ťažko potom viniť zhotoviteľa, ak mu investor v rámci finančných úspor nedá vykonávací projekt a ak ešte ku tomu má len administratívny stavebný dozor, alebo ho nemá vôbec. Problém však nastáva ak sa nám na stavbe stretne chybný projekt, problematická realizačná firma a neznalý, prípadne administratívny stavebný dozor a dielo skazy máme na svete. Vinníci sú všetci a nikto. Nie je na Slovensku jediný takýto prípad na všetkých úrovniach stavebných investorov.
.
2. Aký je pre to podľa vás dôvod?
Dôvod vidím v zle nastavenom ekonomicko-hospodárskom systéme počnúc radikálnymi zmenami v celom spektre legislatívy bez jej nahradenia a nastavenia na nové pomery po roku 1992. Mám za to, že 22 rokov improvizujeme, súťažíme koľko zákonov denne zmeníme veriac, že teraz to už dobre dopadne, ale ako vždy vyskočí nový problém a nastúpi novela na novelu. Chýba koncepcia a ciele v hospodárstve, v stavebnej legislatíve je chabá previazanosť na iné zákony. Návrhom nového stavebného zákona v poslednej podobe sa dostávame do patovej situácie pre jeho zrozumiteľnosť a použiteľnosť v laickej a odbornej praxi. Jednoducho prostredie na Slovensku je pre stavebníctvo a jeho rozvoj minimálne neprajné až zničujúce. Veď skončením „hromadnej“ výstavby montážnych liniek a veľkoskladov s hypermarketmi stavebníctvo na Slovensku neustále upadá. Výstavba diaľníc pre stavebníctvo nepostačuje a zlým signálom už je, keď sa veľké stavebné kolosy uchádzajú o výstavbu 100 chodníka kdesi v hornom dolnom, pričom to aj tak bude robiť 5-6 miestnych živnostníkov… Príčin je však oveľa viac, dovolím si povedať v celom spektre našej spoločnosti, ale uvediem ešte tie ktoré najviac vidí mysliaci občan:
.
A) nedostatok peňazí v strednej vrstve obyvateľstva, neustále klesajúci počet a sila strednej vrstvy, jej neustále nepriame zaťažovanie zmenami odvodov a rôznych poplatkov, aby si potom mohla dovoliť investovať do bytov, domov, drobných prevádzkarní pre služby – aj obchody a pod., a vôbec do domácej spotreby,
C) katastrofálny stav legislatívy v stavebnom poriadku, územnom plánovaní, chýbajúci zákon o urbanizme a naň nadväzujúce zákony,
D) totálna legislatívna nestabilita v stavebníctve a naň nadväzujúce zákony,
E) prílišná závislosť a neistota občanov na cestovných zahraničných investoroch, to znamená, že zahraničný investor jednoducho vyhlási, že naše nízke platy a štátne stimuly-dotácie sú pre neho už vysoké tak odíde do lacnejšieho priestoru, a pod. Nečudujme sa, že občan má obavu investovať do vyššej spotreby kam počítam aj obnovu bytového alebo rodinného domu, nie to ešte jeho výstavbu alebo kúpu nejakej prevádzkarne na službu, alebo obchodík…
.
3. Musí, alebo mal by byť stavebný dozor prítomný počas prác na zateplení bytovky či rodinného domu? Ako je to pri svojpomoci? A čo sa deje v praxi?
Podľa môjho názoru a mnohých kolegov s ktorými som v kontakte musí byť stavebný dozor na každej stavbe pre výrobu, služby, bývanie a inžinierske stavby. Stavebný dozor predsa kontroluje prípravu, uskutočňovanie a ukončenie stavby v súlade s platnými zákonmi, normami, projektom a rozpočtom. Inými slovami stavebný dozor kontroluje a chráni zákonnosť, bezpečnosť, kvalitu a i. vrátane ekonomického záujmu objednávateľa.
.
Čo sa týka výstavby svojpomocou, existuje v zákon zvrátenosť, že stavebný dozor je povinný riadiť výstavbu svojpomocou. Stavebný dozor už svojim významom slova nieje riadiacim článkom uskutočňovania stavby, ale dozorným – kontrolným. Stavbu aj svojpomocou má riadiť minimálne Majster stavebnej výroby, alebo stavbyvedúci ako je to aj v inom, dokonca v menej rozvinutom svete ako Slovensko… Stavebné úrady vyžadujú pri výstavbe svojpomocou mať na stavbe aj stavebný dozor, ale v praxi je verejným tajomstvom, že ide len o administratívny stavebný dozor, t.j. dozor na dokumentoch pre úrady… Je preto len osobnou vecou, či sa stavebný dozor stavby svojpomocou zúčastní naozaj, alebo nie pretože malý stavebník rodinného domu nemá záujem zaplatiť viac ako 100-200 € za celú stavbu, pričom keď si zhodnotíme strávený čas, dopravu, zodpovednosť, riadenie robotníkov a i. je táto odmena smiešna… Takže každý si to rieši ako vie.
.
4. Je poplatok za výkon stavebného dozoru v prípade rekonštrukcii a zateplenia taký vysoký, že môže byť dôvodom obchádzania tejto možnosti (povinnosti)?
Nie, nie je. Problém je len v ľuďoch, pretože nevidia zodpovednosť, odbornosť a ochranu ich spotrebiteľských záujmov, vidia len človeka, ktorý občas príde, pozrie, odmerá, odfotí, odíde a dá si to všetko zaplatiť z ICH peňazí.
.
5. Koľko sa vlastne zaplatí napríklad pri rodinnom dome, alebo pri bežnom paneláku?
Cena za výkon stavebného dozoru sa pohybuje je od 0,5 do 1,5 % z celkovej ceny diela v závislosti na objem prác, požiadavky na periodicitu kontrol, či si musí prizvať špecialistu a pod. Pri zateplení sa cena dozoru pohybuje okolo 1% z konečnej ceny.
.
6. Ak ste prizvaný ako stavebný dozor a zistite nezrovnalosti, čo môzete urobiť pre nápravu a čo ak vás nerešpektujú?
Žiaľ podľa teraz platnej legislatívy nemá stavebný dozor veľa priestoru v prípade požadovania nápravy. V prvom rade musí stavebný dozor skontrolovať zakrývané časti stavebnej konštrukcie aby mohol odsúhlasiť na zakrytie a pokračovanie v prácach. Odsúhlasenie, alebo iné svoje stanovisko, dozor zapíše do stavebného denníka. Pokiaľ zistí vadu alebo nesúlad s projektom, prípadne s technickou normou, zapíše do stavebného denníka, že žiada vykonať nápravu a nepovoľuje pokračovať v následných prácach. Informuje o tomto objednávateľa – stavebníka, odporučí stavebníkovi, aby neplatil zhotoviteľovi za problematickú časť až do odstránenia vady. Je potom už na stavebníkovi, ako sa zariadi. Jednou z významných právomocí stavebného dozoru je, že neprevezme od zhotoviteľa vadnú časť diela, alebo aj celé dielo v prípade, že zhotoviteľ nerešpektoval stanoviská a príkazy stavebného dozoru. Musím tu však uviesť, že bremeno vykonania tejto právomoci napokon aj tak skončí na rozhodnutí stavebníka, či on sám prevezme dielo, alebo aj neprevezme, alebo dielo zaplatí akoby bolo v poriadku. Stáva často na škodu objednávateľa, že podcení vady diela na ktoré poukázal stavebný dozor a dielo – stavbu prevezme ešte aj s dovetkom v protokole, že stavba je bez závad, spĺňa technické normy a stavbu preberá. Potom sa vlastníci a užívatelia takýchto stavieb nestačia diviť koľko problémov stavba má a prečo prehrávajú súdne spory.
.
Odpovedal: Ivan Pauer
október 2021
Po Ut St Št Pi So Ne
 123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031

Copyright © 2015. All Rights Reserved Ivan Pauer, Strmá 616/26, 949 01 Nitra, Slovenská republika.