Construction Chamber of the Slovak Republic, Строительнaя палата Словацкой Республики, Chambre de construction de la République Slovaque
Expertízy a posudky porúch
Archív
Odborná literatúra

Odborná konferencia SZBD 2022

Konferencia bola zameraná hlavne na problematiku činnosti bytových družstiev a zmien zákonov súvisiacich so správou bytov, nebytových priestorov a vykurovacích zdrojov bytoviek.

Na konferencii bola v závere aj téma o zákone 200/2022 o územnom plánovaní prezentovanom plánovaní, ktorú za MDaV SR prezentoval pán Ing. Roman Skorka. Zrejme tiež neplánovane sa venoval aj téme zákona č. 201/2022 o výstavbe, ktorú tiež mal prezentovať prezident našej komory pán Ivan Pauer. V každom prípade prezentácia zákonov pána Ing. Romana Skorku bola na vysokej úrovni a človek ktorý sa nevenuje problematike týchto zákonov by nadobudol dojem, že lepší zákon je sotva možné spraviť. Škoda, že prednášajúci bol v časovej tiesni a nemohol sa zúčastniť diskusie aj o týchto zákonoch. Bola by určite zaujímavá a na odbornej úrovni.

Aby sme nevideli zákon 200 a 201/2022 len v ružových okuliaroch, tak pre zaujímavosť poskytujeme textovú časť prednášky pána Ivana Pauera, ktorá vizuálne nebola na konferencii prezentovaná, ale len slovne v zjednodušenej skrátenej forme z dôvodu vystúpenia zástupcu MDaV SR mimo pôvodného programu :

Zákon č. 200/2022 Z. z.

Zákon o územnom plánovaní.

Čo nám priniesol nový stavebný zákon č. 200/ 2022 Z.z. o územnom plánovaní, aké pozitíva alebo  negatíva vidím ?

Dotknem sa len časti zákona, ktoré z môjho pohľadu bežného občana hľadiaceho do budúcnosti štátu a svojej, považujem za dosť dôležité.

Zákon č. 200/2022 Z.z. o územnom plánovaní podľa mnohých vyhlásení prináša úplne novú koncepciu riešenia územného plánovania a povoľovacieho procesu stavieb. Táto koncepcia tak, ako doterajšie zamietnuté návrhy zákonov pre stavebníctvo mala byť základom pre dramatické skrátenie stavebných konaní.

Zákon sa miestami odvoláva na Koncepciu územného rozvoja regiónu, územného plánu mikroregiónu a územného plánu obce a dokonca zavádza aj nový „Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky“ čo je akási obdoba bývalého štátneho úradu URBION – Štátny inštitút urbanizmu a územného plánovania, ale to je o zabezpečení plánovania dlhodobého rozvoja asi všetko.

Pre vysvetlenie, URBION bola výskumno-vývojová a projektová organizácia, ktorá sa od roku 1956 do 31. decembra 1993 zaoberala územným plánovaním a urbanizmom so sídlom v Bratislave.

Výsledky jeho činnosti sa doposiaľ využívajú ako predmet „predaja“ nehnuteľností na Slovensku (fabriky, byty, obchody, pôda a pod.).

Činnosť tohto nového úradu je určená v §7 nasledovne:

(2) Úrad predkladá vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) raz do roka správu o svojej činnosti a tiež vždy, keď o to vláda požiada.

Poznámka: Zákonodarca ponechal na úrade, či nejakú správu vláde pošle, alebo nie, pretože dovetok: “keď o to vláda požiada“ hovorí sám za seba, teda zodpovednosť nie je ani na úrovni komunikácie s vládou…

(3) Úrad zriaďuje ako svoj odborný poradný a iniciatívny orgán pre oblasť sledovania vývoja a trendov v oblasti územného plánovania, prípravy koncepčných dokumentov, všeobecne záväzných právnych predpisov, metodických usmernení a rozhodnutí úradu v oblasti územného plánovania, zriaďuje Radu územného plánovania zloženú zo zástupcov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, profesijných organizácií, vysokých škôl, vedeckovýskumných inštitúcií a odbornej verejnosti; podrobnosti o zložení a fungovaní Rady územného plánovania upraví štatút a rokovací poriadok, ktoré vydá predseda úradu.

Poznámka: hneď prvá veta jasne hovorí, že Úrad je zriadený len na sledovanie vývoja a nie na vývoj a zabezpečenie uplaatnenia jeho výsledkov do praxe…

Jedinou „zaujímavou výkonnou“ činnosťou úradu podľa ods. h) bude poskytovanie financií samosprávnym krajom a obciam dotácie zo štátneho rozpočtu na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie.

Takže nejde o urbanistické plánovanie, ale ide o bankára, ktorý bude prerozdeľovať štátne peniaze…

Na takúto činnosť sledovania, štatistu, archivára a poradcu bez zodpovednosti za rozvoj Slovenska by možno postačilo vydať metodický predpis a na ministerstve vztvoriť odbor pre prideľovanie financií…

Štát by pár miliónov určite ušetril.

Takže aj keď sa zriaďuje tento úrad, stále chýba základ zákona a tým je urbanistické plánovanie dlhodobého rozvoja Slovenska so záväznou dobou plánovania na obdobie 20 až 25 rokov. Zákon síce v niekoľkých ustanoveniach hovorí o urbanizme, ale nie ako o niečom komplexnom a záväznom pre štát, kraj, okres, mesto či obec. V tomto smere je to mačkopes, ktorý nedáva žiadne stabilné pravidlá rozvoja na akejkoľvek úrovni.

Ak by existovali zákonné pravidlá o urbanistickom plánovaní, skončila by na chaotická „ad hoc“ výstavba „na telefón“ čohokoľvek a kdekoľvek! Plánovanie rozvoja obytných sídiel by prinieslo systém do plánovania výstavby bytov, objektov služieb a výroby, podľa skutočných potrieb miest a obcí a nie podľa krátkodobých volebných programov politických strán a záujmov domácich a zahraničných developerov.

 

Ku tomuto ešte uvediem, že podľa výsledkov a záverov medzinárodnej konferencie „Městské inženýrství“ Karlových Varoch v dňoch 6 až 8. okt. 2022 v českej republike chýbajúci legislatívny rámec urbanistického plánovania profesiou „Městský inženýr“ úspešne zaviedli prakticky urbanistické plánovanie miest doplnené aj o konkrétne plánovanie technickej infraštruktúry. Je pritom úplne jedno pod akým oficiálnym titulom sa urbanistické plánovanie obcí, miest, okresov, krajov a štátu nazve, ale je vždy lepšie začať neskoro, ako nikdy, pretože neskoro už je,,…! Tento rámec chýba ešte pre plánovanie krajov a štátu.

Majú aspoň niečo, z čoho môžu a určite budú vzchádzať pri rozširovaní plánovania na okrasy a kraje.  Je úplne jedno pod akým oficiálnym titulom sa urbanistické plánovanie obcí, miest, okresov, krajov a štátu začneme, ale je vždy lepšie začať neskoro, ako nikdy !  Neskoro už je..!

Zákon tiež významným spôsobom obmedzuje možnosti verejnosti zapojiť sa do rozhodovania o území a vo viacerých prípadoch vôbec neumožňuje verejnosti. Sú prípady, keď ani susedom budúceho stavebníka neumožňuje zapojiť sa do rozhodovacieho procesu.

Verejnosť, susedia tak budú mať významne zmenšené možnosti na ovplyvnenie výstavby v ich susedstve.

Napriek niektorým pozitívam v tomto zákone, ako napr. že každá obec a mesto musia mať vyhotovenú územnoplánovaciu dokumentáciu nič nebráni aktuálnemu vedeniu obce túto dokumentáciu priebežne, akokoľvek a kedykoľvek zmeniť tak, ako doposiaľ.

Takže v tomto smere sa toho veľa nezmení…

Vzhľadom na mnoho nejasností a rozporov v samotnom zákone, ktorý mal byť základom pre urýchlenie územných rozhodnutí a stavebných povolení na  výstavbu desaťtisícov bytov ročne myslím, že jeho tvorcovia asi veľmi dobre vedeli o jeho nedostatkoch a nepripravenosti na zavedenie do praxe, asi aj preto jeho účinnosť stanovili na 1.4.2024, po skončení volebného obdobia.

V podstate to potvrdil pán podpredseda vlády SR pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý., gestor tohto zákona na konferencii „Stretnutie lídrov slovenského stavebníctva 2022/H2“ v Bratislave dňa 24.10.2022… Nakoniec sa ukázalo, že stavebný zákon nebol prekážkou pre hromadnú výstavbu bytov, pretože plne postačuje zákon č. 358/2022 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení zákona č. 443/2010 Z.z…

Tiež je celkom zaujímavé, že zákon nadobudol platnosť 7.6.2022, ale účinnosť až 1.4.2024, t. j. po skončení pôsobenia tejto vlády a súčasný zákonodarca ho ponechal, ako výbušný darček novej vláde, pretože už dnes mnohí odborníci v kuloároch hovoria o zmene zákona podobne, ako sa to deje v Českej republike, kde chystajú už tretiu zmenu od jeho zavedenia… Je v mnohých prípadoch tiež komplikovaný, nejasný a nedoriešený, len preto, aby sa splnila politická agenda.

 

Zákon č. 201/2022 Z. z.

Zákon o výstavbe.

Predchádzajúce vlády vrátane súčasnej, potrebu nového stavebného zákona, zdôvodňovali jeho neprehľadnosťou spôsobenou desiatkami zmien a noviel, pričom súčasná vláda ku tomu ešte pridala nový hlavný dôvod, že zákon je už „nemoderný“ a nevyhovuje pre hromadnú výstavbu štátnych nájomných bytov

Takéto vyhlásenia v minulosti a aj teraz považujem za čistú demagógiu, pretože pravda je celkom iná. Na podporu a urýchlenie hromadnej bytovej výstavby postačuje mať peniaze, pozemky, projekty, stavebné povolenia stavebné a materiálové kapacity a novelu zákona č. 443/2010 Z.z., ktorá bola publikovaná, ako zákon č. 358/2020 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení.

V tejto súvislosti si dovolím poznámku:

Na konferencii „Stretnutie lídrov slovenského stavebníctva 2022/H2“ v Bratislave dňa 24.10.2022 podpredseda vlády SR pán Štefan Holý, gestor tohto zákona vyhlásil, že podľa nejakej európskej štatistiky Slovensku údajne chýba až 500 000 nových nájomných bytov…  Podľa iných odhadov je to 220 až 175 000 bytov, ale presné číslo nikto nepozná, bude to asi niekde v strede.

Pri dlhodobom a súčasnom nastúpenom trende mínusovej populácie na Slovensku a postupnom znižovaní priemyselnej výroby v Európe a na Slovensku sa potreba bytov pravdepodobne ešte zníži. Nikto však zo zodpovedných nepozná koľko, kde, prečo a pre koho treba akýkoľvek počet bytov. (Na to slúži urbanistické plánovanie, ktoré v skutočnosti nie je a tak skoro asi  ani nebude…)

Je ešte zaujímavé, že namiesto pôvodnej výstavby štátnych nájomných bytov budú byty stavať zahraničné firmy, ktoré si ich ponechajú a budú ich prevádzkovať a Slovensko bude doplácať na regulované sociálne nájomné – Štefan Holý na spomenutej konferencii lídrov v stavebníctve…

V takom prípade sa nájomník stáva rukojemníkom zahraničného vlastníka bytu, nech bude mať s ním akúkoľvek „bezpečnú“ zmluvu, že ho napr. 10 rokov nevysťahuje. Stačí predať firmu aj s bytmi, alebo spraviť generálnu opravu, alebo nastúpia iné nepredvídané dôvody a nájomník je na ulici…

Ďalšou zaujímavosťou je, že táto výstavba nebude podporovať slovenské hospodárstvo a firmy, ale zahraničné… Výnosy a dane  z výstavby a nájmov za byty nebudú tiecť slovenským firmám a do Slovenskej štátnej pokladnice, ale do zahraničia. To je podpora slovenskému hospodárstvu a občanovi…

Politici a aj občania často oprávnene poukazujú na zdĺhavé povoľovacie stavebné konanie a na nedodržiavanie lehôt stavebnými úradmi, čo zdôvodňujú zastaranosťou a nemodernosťou súčasného stavebného poriadku.

Pravda z praxe je však taká, že vydávanie stavebných povolení z hľadiska administratívnej a časovej náročnosti je veľmi individuálna od stavebného úradu ku stavebnému úradu. Aj preto sme privítali návrat stavebných úradov z miest a obcí pod štát v nádeji na zlepšenie tohto stavu.

Zdĺhavosť stavebných konaní je daná miestnymi podmienkami, ako napr. miestna zaťaženosť požiadavkami na výstavbu, t.j. kapacitné možnosti stavebného úradu, personálna naplnenosť stavebného úradu, kvalifikačné a praktické schopnosti úradníkov, organizácia práce stavebného úradu, kvalitatívna úroveň predkladanej dokumentácie stavieb priloženej k žiadosti o stavebné povolenie, záťaž úradníkov vybavovaním sťažností, obhliadok stavieb, plnenie požiadaviek vedenia obce alebo mesta, niekedy aj osobné záujmy a vzájomné vzťahy žiadateľa a úradu a pod.

Nekonečné reorganizácie stavebných úradov nástupom nového vedenia obce alebo mesta negatívne postihuje kapacitné, kvalitatívne a odborné možnosti práce úradníkov v stavebných úradoch a nepomôže tomu žiadny infosystém napr. e-Goverment, pokiaľ nebude v stavebných úradoch dostatok kvalifikovaných a primerane zaplatených úradníkov. Podľa vyjadrenia pána štátneho tajomníka Holého na konferencii sa počty úradníkov budú ešte znižovať…

Toto všetko má zásadný objektívny vplyv aj na dodržiavanie lehôt pri vydávaní stavebných povolení, ktoré pri súčasnom personálnom a mzdovom poddimenzovaní stavebných úradov je veľmi ťažké až takmer nemožné splniť.

 

Nový stavebný zákon č. 201/ 2022 Z.z. mal byť revolučný vo vydávaní stavebného povolenia a v postihovaní tzv. čiernych (nepovolených) stavieb. Ako to je naozaj?

Podľa § 31 ods. 3 nového zákona č. 201/ 2022 Z.z. Zákona o výstavbe sa konania podľa tohto zákona uskutočňujú len elektronicky v informačnom systéme, ale už neuvádza v akom systéme a ani na systém neudáva nejakú odvolávku.

Ďalej sa v znení tohto § 31 uvádza, že to neplatí, ak by tým mohlo dôjsť k ohrozeniu ochrany utajovaných skutočností a citlivých informácií podľa osobitných predpisov, alebo by malo dôjsť k ohrozeniu plnenia úloh spravodajských služieb.

Čo ma však zaráža je skutočnosť, že podľa navrhovaného zákona sú účastníkmi konania pri zmene a zrušení rozhodnutia o povolení stavby len stavebník a cit. § 33 ods. (3): „vlastník pozemku alebo vlastník stavby a vlastník pozemku, na ktorom má byť, alebo je stavba zhotovená“.

Toto znenie považujem za prejudikovanie, že sa môže jednať aj o žiadosť na už existujúcu možno nepovolenú stavbu na pozemku, pričom sa nehovorí či stavba bola kedysi povolená, alebo nie…

Takže sa nedá vylúčiť pri schopnom právnikovi aj legalizácia nepovolenej stavby…

V § 33 ods. 2, 3, 5, zákon neodôvodnene reštriktívne definoval zásadne zúžený okruh účastníkov napr. pri povoľovaní skúšobnej prevádzky, pri povoľovaní predčasného užívania stavby, pri zmene rozhodnutia o stavebnom zámere, alebo aj v konaní o preskúmanie spôsobilosti nepovolenej stavby len na stavebníka a vlastníka pozemku na ktorom stavba je napriek tomu, že v ustanovení odst. 1. uvádza, ako účastníkov konania aj vlastníkov susedných stavieb a pozemkov, ktorým zostalo právo ku pripomienkam len v rámci posudzovania stavebného zámeru… Zákon takto elegantne vylúčil susedných vlastníkov nehnuteľností pri zmenách stavby počas výstavby, skúšobnej prevádzky alebo zmeny nepovolenej stavby a pod… Takže nemôžem vylúčiť, že v povoľovacom stavebnom konaní sa susedia vyjadria k nejakému stavebnému zámeru a počas výstavby, alebo po dokončení zistia, že v ich susedstve je postavené niečo celkom iné, s čím by nikdy nesúhlasili… 

Stavebný úrad podľa nového zákona už neposudzuje projektovú dokumentáciu stavby, posudzuje len stavebný zámer. V rámci rozhodnutia o povolení stavby Stavebný úrad len určí požiadavky na spracovanie projektu stavby a požiadavky na zhotovenie stavby vrátane podmienok vyplývajúcich zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov a ďalšie podmienky stanovené v § 38 a ods. 4 až 11. v rámci konania.

V prípade, že bolo rozhodnutie o povolení stavby stavebným úradom zmenené, potom podľa § 39 ods. 1 písm. e) je stavebník povinný požiadať o overenie projektu stavby v súlade so zmeneným rozhodnutím o povolení stavby podľa § 39 ods. (1) písm. e).

Vlastníkom susedných stavieb aj verejnosti sa podľa tohto zákona doručuje návrh stavebného zámeru „prostredníctvom informačného systému“ bez jeho jasnej identifikácie (pravdepodobne e-Goverment). Tento spôsob veľmi obmedzuje komunikáciu, verejnosti s úradom, pretože nie každý občan vlastní výpočtovú techniku a má znalosti a zručnosti s takýmto spôsobom komunikácie.

Ďalším problémom je, že každý pozemok a práva susedných vlastníkov nie sú konštantné, sú vždy individuálne a originálne, čo žiadny informačný systém nerieši ani v zahraničí a vyvoláva to množstvo problémov a nedorozumení, nehovoriac o škodách na oboch stranách stavebného konania.

Jedným z ďalších problémov je, že v prípade rozporu so záväzným stanoviskom obce, alebo VÚC ohľadom nesúladu stavebného zámeru s miestnou územnoplánovacou dokumentáciou môže obec podať správnu žalobu (§ 37 ods. 5), pričom takáto správna žaloba v Správnom súdnom poriadku č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok) neexistuje, nie je nijako upravená a pokiaľ mám dobré informácie, tak zatiaľ nie je vypracovaný ani návrh na novelizáciu zákona č. 162/2015 Z. z. v tejto otázke. Takže bude zaujímavé sledovať, čo sa bude so správnou žabou na súde diať, ak si ešte uvedomíme, že advokáti a sudcovia v otázkach stavebného a územného poriadku nemajú žiadne vedomosti okrem vedomostí o vlastníckom prevode a hodnote nehnuteľností… Tvorcovia zákona by mali konečne uvažovať o znovuzavedení odborného arbitrážneho súdu, ako to bolo za totality a ako je to v mnohých štátoch sveta na čele s Anglickom…

Tento nový zákon dal projektantovi mimoriadne a nadštandardné postavenie v celom procese stavebného konania. Podľa zákona projektant na základe požiadaviek stavebníka vypracuje stavebný zámer (§ 24 ods. (6) písm. q), ktorý predkladá k žiadosti o stavebný súhlas – povolenie stavby a na základe stanoviska a podmienok určených stavebným úradom projektant vypracuje projekt stavby podľa overeného zámeru stavby (písm. u)). Toto všetko na základe zmluvy so stavebníkom (viď § 35 ods. 1) projektant prerokuje a posúdi pripomienky stavebného úradu k stavebnému zámeru (vyplývajúce zo záväzných stanovísk, záväzných vyjadrení a vyjadrení) a potom vypracuje z prerokovania správu, ktorá je podkladom rozhodovania stavebného úradu v zmysle § 38 ods. 2 písm. b). Ak zo správy nevyplynú rozpory bez ohľadu na to, ako boli v správe projektanta, úrad sa stanoviskami ďalej už nebude nezaoberať, bude sa s nimmi zaoberať len vtedy, ak z nich vyplynú vzájomné rozpory… Jednoduché, nie ?

11 ods. (1) uvádza, že stavebné práce, ktoré sa uskutočňujú bez ohlásenia alebo v rozpore s potvrdením o ohlásení, bez rozhodnutia o povolení stavby alebo v rozpore s ním, ak ide o jednoduchú stavbu napr. rodinný dom, a ak sa vyžaduje overenie projektu stavby bez overenia projektu stavby, alebo v rozpore s overeným projektom stavby, sú to nepovolené stavebné práce. V § 52 o nariadení odstránenia stavby už zákon upravuje ako, aké a za akých podmienok sa stavby budú odstraňovať.

Ostatné nepovolené stavby v tejto súvislosti zákon nerieši…

Okrem niektorých ďalších nejasných, nejednoznačných ustanovení v zákone, sa konečne do zákona v § 3. ods. (5) dostala aj definícia a potreba vykonávacieho projektu pre samotnú výstavbu, čo doterajšia prax veľmi potrebovala, pretože dochádzalo často k zámene významu názvov medzi realizačným projektom a vykonávacím projektom.

Zákon však nejasne a opatrne v § 38 ods. (6) ponecháva na vôli stavebného úradu vypracovanie vykonávacieho projektu cit.: „Ak sa pre stavbu bude vyžadovať vypracovanie vykonávacieho projektu, stavebný úrad určí podmienky na jeho spracovanie a toto rozhodnutie je povinný odôvodniť.“ Koniec citátu…  Takže povinnosť vyhotovovať vykonávací projekt stavby sa akosi vytratila…

Čo sa týka kolaudácie, tak aj podľa § 44 ods. (4) nového zákona sa kolaudácia začína na podnet stavebníka, ale zákon už nehovorí ako, elektronicky, osobne ústne, listom ? Uvidíme čo prinesie prax…

Ku kolaudačnému konaniu bude musieť stavebník tak, ako doposiaľ predložiť  písomné dokumenty v podobnom rozsahu a obsahu ako doposiaľ, t.j. stavebný denník stavby; protokol o vyhodnotení skúšobnej prevádzky, alebo vyhodnotenie komplexného preskúšania, ak boli povolené; realizačnú dokumentáciu; doklady o vykonaných skúškach vzoriek stavebných výrobkov odobratých na stavbe; výsledky uskutočnených meraní a revízií vyhradených technických zariadení a doklady o ich technickej spôsobilosti na plynulú a bezpečnú prevádzku; geodetická dokumentácia z vytýčenia priestorovej polohy stavby; geodetická časť dokumentácie zamerania skutočného zhotovenia stavby; energetický certifikát budovy, ak podlieha energetickej certifikácii; protokol o odovzdaní a prevzatí stavby; stanovisko projektanta o súlade zhotovenej stavby s overeným projektom stavby; záväzné stanoviská dotknutých orgánov a záväzné vyjadrenia dotknutých právnických osôb, ktoré boli zabezpečené pred podaním návrhu na kolaudáciu stavby a ďalšie náležitosti ustanovené pre kolaudáciu stavby, ktoré boli určené stavebným úradom. Pribudol nám kontrolný protokol o meraní priestorovej polohy stavby a geometrický plán na aktualizáciu katastrálneho operátu. Stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch od protokolu upustiť.

V zákone je aj svetlý bod, že sa konečne upravila funkcia stavebného dozoru, ktorý už nebude len osobou riadiacou uskutočňovanie jednoduchej stavby vykonávanej svojpomocou, ale bude to osoba vykonávajúca kontrolnú činnosť. Takže Stavebný dozor bude od 1.4.2024 konečne stavebným dozorom vykonávajúcim kontrolnú činnosť pre investora – stavebníka.

Ďalší pozitívny prínos nového zákona vidím v tom, že zákon v § 30 upresňuje doterajšie povinnosti vlastníka stavby.

(1) Vlastník stavby je povinný trvalo udržiavať stavbu podľa prevádzkovej dokumentácie tak, aby bola po celý čas prevádzky v súlade so základnými požiadavkami na stavby vrátane požiadaviek na bezbariérové užívanie a s technickými a prevádzkovými predpismi, ktoré sa vzťahujú na jej prevádzku.

písm. d) dodržiavať režim pravidelných kontrol určených prevádzkovou dokumentáciou, technickými predpismi, prevádzkovými poriadkami stavieb a návodmi výrobcov stavebných výrobkov,

Problém je, že zákon nehovorí, kto má vyhotoviť prevádzkovú dokumentáciu stavby, čo má obsahovať, čo sa stane ak prevádzkovú dokumentáciu nikto nevyhotoví a kto bude zodpovedný za poruchy stavby…

Posledný pozitívny prínos nového zákona vidím ešte v tom, že zákon určuje lehotu na vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere podľa § 38 ods. (3) na lehotu 15 dní od doručenia úplnej žiadosti o vydanie rozhodnutia a do 15 dní od vyriešenia rozporov. To je v tomto smere všetko, pretože zákon už nič nehovorí o tom čo sa stane, ak stavebný úrad lehotu nedodrží, resp. hovorí o tom, že ak sa úrad dozvie, že lehotu nedodržal, tak odo dňa, kedy sa o nedodržaní lehoty dozvedel, vydá do 30 dní svoje rozhodnutie.

Je to perfektné vyvinenie sa z nedodržania lehoty a predĺženie lehoty…

O sankcii alebo o nejakých donucovacích prostriedkoch za omeškanie nie je v zákone nič. Takže v médiách bohato propagované garantované skracovanie povoľovacieho procesu a tlak na úradníkov sa do zákona akosi nedostalo.

Tento stavebný poriadok o výstavbe však nevyvinul prakticky žiadny tlak na stále neuspokojenú spoločenskú objednávku, pripravovať a uskutočňovať stavby len odborne spôsobilými osobami v celom spektre výstavby!

Týmito osobami nie sú len architekti, stavební inžinieri a geodeti, sú nimi aj remeselníci s výučnými listami a technici s maturitnými vysvedčeniami so stavebným vzdelaním a vzdelaním potrebným pre stavebníctvo, ktorých je stále väčší nedostatok na stavbách a bez ktorých by stavby nikto nikdy nepostavil…

Takže môžeme sa naďalej tešiť výstavbe vykonávanej automechanikmi, kaderníkmi, pekármi, agronómami, chemikmi a ďalšími po absolvovaní rekvalifikačného kurzu…

Aj pri tomto zákone je celkom zaujímavé, že zákon nadobudol platnosť už 7.6.2022, ale účinnosť až 1.4.2024, t. j. po skončení pôsobenia tejto vlády, akoby darček novej vláde…

Už dnes mnohí odborníci v kuloároch hovoria o zmene zákona, alebo o úplne novom zákone podobne, ako sa to deje v Českej republike, kde chystajú už tretiu zmenu od jeho zavedenia… Aj Český zákon je v mnohých prípadoch komplikovaný, nejasný a nedoriešený, len preto, aby sa splnila niekoho politická agenda.

Zákonodarca si aspoň niečo prisvojil z návrhov zákona Slovenskej stavebných dozorov a odborne spôsobilých osôb uskutočňujúcich stavby – SASDARS z roku 2014 a Stavebnej komory predkladanej na rokovaniach o stavebnom zákone v komisii o zákone za bývalej vlády v rokoch 2016 až 2020 a to rozdelenie zákona č. 50/1976 Zb. na dva samostatné zákony. Konečne upravil funkciu stavebného dozoru, ktorý už nebude len osobou riadiacou uskutočňovanie jednoduchej stavby vykonávanej svojpomocou, ale bude to osoba vykonávajúca kontrolnú činnosť. Takže Stavebný dozor bude od 1.4.2024 konečne stavebným dozorom vykonávajúcim kontrolnú činnosť pre investora – stavebníka, hoci aj tu je čo ešte spresňovať a upravovať.

Ostatné návrhy týchto organizácií týkajúce sa koncepcie stavebného poriadku, územného plánovania a hlavne základu týchto zákonov, urbanizmus z prípravy zákona do roku 2020 zákonodarca neakceptoval.

Aj v tomto zákone je  podstatne viac nejasností, rozporov a nedoriešených vecí, takže  je čo spresňovať, upravovať a meniť..

 

Ivan Pauer

november 2022
Po Ut St Št Pi So Ne
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
282930  

Copyright © 2015. All Rights Reserved Ivan Pauer, Strmá 616/26, 949 01 Nitra, Slovenská republika.