Zúčastnili sme sa po pandemickom prerušení opäť na živom sympóziu Strechy 2022, poriadanom Cechom strechárov Slovenska.

Napriek tomu, že sme sa pre náš nahustený dnešný program mohli zúčastniť len úvodnej časti, musíme konštatovať a oceniť, že hneď v úvodnej časti prednáškového cyklu pán profesor Oláh a ďalší odborníci dnes otvorene a bez diplomatických škrupúľ poukázali na veľké problémy s projektovými riešeniami jednoplášťových striech a nie len striech. Potvrdili veľké nedostatky vo vzdelávaní a ťažkej použiteľnosti absolventov škôl v praxi, čo sa odzrkadľuje v neustále dlhoročne upadajúcej kvalite projektov s nárastom chýb a stavieb s nedostatočne zručnými a odborne zdatnými vykonávateľmi.

Poukázal aj na nemilý fakt, že roky sa vyučuje nesprávne, čo vidíme na množstve chybne vyhotovených stavieb, na množstve porúch a nárastu práce znalcov.

Pán profesor len po rokoch správne potvrdil, čo tvrdí od roku 2010 SASDARS – Asociácia stavebných dozorov a odborne spôsobilých osôb uskutočňujúcich stavby a čo od roku 2015 tvrdí naša komora, že bolo a je treba zaviesť nový spôsob vzdelávania na školách a vydávania osvedčení odbornej spôsobilosti až po absolvovaní 350 hodinovej akreditovanej prípravy (125 prezenčne) a opakovaným aktualizačným doškoľovaním každé dva, alebo tri roky aby sa odbornosť na stavbách zvyšovala a nie upadala, ako sme toho svedkami dnes a roky pred. Žiaľ pre lobizmus, sebeckosť  a neschopnosť vidieť spoločenský záujem platiť za kvalitu a nie za kvantitu spôsobil, že skutočné celoživotné vzdelávanie sa v roku 2012 nemohlo ani začať a plody tohto postoja vidíme „každý deň na mnohých stavbách“…

V každom prípade je dobrým znamením, že na sympóziu zazneli aj rozumné kritické slová k súčasnému stavu na stavbách na príklade akútne zlej situácie navrhovania plochých jednoplášťových striech z drevenými nosníkmi hlavne na rodinných domoch, čo môžeme potvrdiť aj z vlastnej praxe členov našej komory a nie len ich.

Aj pán profesor Oláh potvrdil, že takmer každá jedoplášťová strecha je zle navrhnutá a vyhotovená, čo potvrdzuje nadnormová tvorba kondenzu a jeho zatekanie do bytov už po 1,5 ročnom užívaní domu a vo veľmi skorom čase tvorba plesní.

Tento stav je výsledkom tlaku na ceny materiálov a záujem developera ušetriť na výstavbe a chabou znalosťou projektanta pri návrhu jednoplášťovej plochej strechy. Chýba totiž mimoriadne dôležitá časť jednoplášťovej strechy a tou je betónová nosná konštrukcia, alebo jej ekvivalent z keramickej konštrukcie a betónovým poterom s ich akumulačnými schopnosťami. Potom stačí málo, len chybne navrhnúť drevenú jednoplášťovú strechu s fóliami uzatvoreným priestorom medzi stropným sadrokartónovým podhľadom a záklopom zaplneným izolantom a problém je na svete. „Lacná“ strecha drevenej konštrukcie novostavby je po rekonštrukcii nakoniec drahšia, ako keby bola vyhotovená hneď z betónovej nosnej konštrukcie… Opravu si však takmer vždy zaplatí vlastník domu, pretože skončí záruka a vďaka nejasnostiam zákona a „nezáväznosti“ technických noriem pri neznalom sudcovi nebude nikto zodpovedný…

**

V strede duša cechu strechárov Jarka Lintnerová, na ľavo Tomáš Janský riaditeľ SKSR a na pravo ja, Ivan Pauer…

Autor: Ivan Pauer