Na Slovensku zaznamenávame nárast sťažností na chyby a nedostatky pri obnove -rekonštruovaných budov a nových dokončených stavieb. Najčastejšie sa vyskytujú problémy tečúcich striech, praskanie stavebných konštrukcií – statike, praskanie omietok, vlhkosť a výskyt plesní v stavbách, výmene výťahov a pod.

Počiatok vzniku problémov pri stavebných a montážnych prácach je dnes všeobecne známy: často prakticky nefunkčný stavebný zákon, nedostatočná technická príprava stavby, najnižšia cena, realizácia len podľa najlacnejšieho projektu pre stavebné povolenie a klesajúca odbornosť pri realizácii stavieb.

Prítomnosť stavebného dozoru alebo akéhokoľvek stavebného odborníka pri rozhodovaní stavebníka o jeho stavbe, pri výbere zhotoviteľa, alebo pri realizácii samotných stavebných alebo montážnych prác je skôr výnimkou ako pravidlom, pretože stavebný zákon v dnešnej podobe taxatívne nevyžaduje prítomnosť stavebného dozoru a jeho zodpovednosť.

Podľa teraz platného stavebného zákona, stavebný dozor pre objednávateľa nie je nutný, ak dielo zhotovuje firma v zmysle § 44 ods.(1) stavebného zákona… Vzhľadom k tomu, že objednávateľ stavebných dodávok „musí“ na investícii ušetriť každý cent, nech ho to stojí koľkokoľvek, vykonávací projekt si nedá vyhotoviť lebo je „zbytočne drahý“, rekonštrukciu stavebnému úradu radšej ani neohlási a stavebný dozor, alebo inú osobu znalú v tejto oblasti si nezabezpečí, lebo by ho musel zaplatiť… Realita na Slovensku je taká, že čo nie je taxatívne prikázané to sa nerobí, aj keď je to v konečnom dôsledku na vlastnú škodu objednávateľa stavby alebo obnovy. Túto skutočnosť nám potvrdzujú všetky dodatočne kontrolované prípady z Trebišova, Svitu, Levíc, Kláštora pod Znievom, Šale, Trnavy, Stupavy, Bratislavy, Zvolena, Kapušian, Prešova a i.

Tento stav má viac príčin, ktoré sú zvyčajne na strane objednávateľa aj zhotoviteľa. Prvotná príčina je však v mizernej legislatívnej podpore základných pravidiel stavebnej činnosti z ktorých sme za existencie samostatného Slovenska od roku 1993 spravili „trhací kalendár“. Aby sme boli spravodliví, „sametoví revolucionári“ zrušili k 1.1.1992 všetky kontrolné mechanizmy a pravidlá prípravy a vykonávania stavieb…

Súčasne platná legislatíva je mimoriadne aj v rámci EU unikátne zdeformovaná do takej miery, že nikto za nič nezodpovedá, nikto nič nie je povinný plniť a takmer nikto nevysúdi spravodlivé riešenie sporu v stavebníctve. Väčšina technických noriem na rozdiel od minulosti je len odporúčajúca – náväzná. Prečo by si potom zhotoviteľ, ale aj objednávateľ nezľahčovali život, keď sa dá, keď im zákon a normy taxatívne nič neprikazujú, kontrola neexistuje a nikto za nič nezodpovedá okrem nešťastníka stavbyvedúceho…

Teraz platná legislatíva neprikazuje aplikačné stavebné a montážne činnosti na stavbách vykonávať výhradne odborne a kvalifikačne spôsobilými osobami. Podľa živnostenského zákona sú mnohé kvalifikované živnosti voľné a naopak tie čo môžu byť voľné sú viazané. Taktiež podľa živnostenského a stavebného zákona postačuje, ak má firma zodpovedného zástupcu na danú činnosť. Prax je taká, že zodpovedný zástupca stavbu málokedy vidí, zvyčajne len vtedy, keď sa ukáže problém. Nie je však nič výnimočné, keď zodpovedný zástupca je imobilný, alebo sa po rieke Styx pred rokmi odplavil do iného sveta…

Nikto v tomto štáte do doby pokiaľ sa nestane tragický úraz, nekontroluje projekty a aplikačné práce, ktoré vykonávajú nekvalifikovaní aplikační pracovníci. Keď príliš iniciatívny stavebný dozor požiada o predloženie výučných listov remeselníkov na stavbe, býva táto požiadavka takmer vždy odmietnutá, pretože sa jedná o požiadavku nad rámec zákona. V tejto súvislosti si treba priznať, že firma aj živnostník najímajú na práce len takých ľudí, akých im poskytuje Slovenský stavebný pracovný trh a seba zničujúce nízke ceny pokiaľ nejde o verejné obstarávanie. Len na okraj, ak ide o verejné obstarávanie, nie je neobvyklé, že buď bude cena extrémne nízka a dodatky budú extrémne vysoké, alebo bude cena extrémne vysoká a v súlade so zákonom…

Problém prirodzenej výmeny kvalifikovaných remeselníkov je v tom, že sme úspešne zlikvidovali desaťročia dobre zabehnutý systém vzdelávania a praxe učňovskej mládeže, ktorý svojho času bol vzorom pre iné, aj nekomunistické krajiny osobitne pre severské krajiny, ktoré sú nam dnes dávané za úžasný príklad. Slovensko zaznamenáva akútny nedostatok kvalitných kvalifikovaných klampiarov, pokrývačov, tesárov, murárov a i., ale aj kvalitných projektantov na čo poukazujú mnohé stavebné firmy z celého spektra ich veľkosti a už aj ministerstvá a vláda ako taká.

Nie je nič horšie, keď sa na jednej stavbe stretne chybný projekt a zhotoviteľ, so stavebným dozorom, ktorí majú problém s odbornosťou a kvalitou. Je nešťastím pre stavebných investorov a stavebníctvo vôbec, keď doterajšie vlády a organizácie združujúce stavbárov v legislatíve umožnili vydávanie celoživotných osvedčení o odbornej spôsobilosti bez povinnosti  aktualizovania vedomostí, ich kontroly a aj jej prípadné odobranie, keď takýto odborník spôsobil svojou neodbornosťou škody. Taktiež je nešťastím, že Slovenská legislatíva umožňuje získať odbornú spôsobilosť pre stavbyvedúceho a stavebný dozor akémukoľvek občanovi s technickým vzdelaním, napr. elektrotechnickým alebo strojárskym…

Viac ako 40 novelami zničený platný stavebný zákon a všetky doterajšie návrhy nového stavebného zákona z MDV SR ani len neuvažuje o nejakej úprave, ktorá by riešila odbornosť, kvalitu, bezpečnosť a kontrolu stavebných prác priamo počas uskutočňovania stavby. Darmo sa vo všetkých doterajších návrhov stavebného zákona veľmi komplikovaným spôsobom zvyšuje zodpovednosť a povinnosti stavbyvedúceho a stavebného dozoru, keď murár nie je murár, tesár nie je tesár a stavbyvedúci a stavebný dozor môže byť niekto, kto má akékoľvek technické vzdelanie, napr. chemik a kontrolné a sankčné opatrenia sú bezzubé… Ani jeden návrh Stavebného zákona v tomto smere v konečnom dôsledku vlastne nič nerieši, skôr naopak !

Ukazuje sa, že návrh nového stavebného zákona je zmesou všetkých 40 zmien, množstva zabudovaných záujmov jeho desiatok tvorcov je opäť pre prax nepoužiteľný. Základný problém stavebného poriadku pre prípravu, schvaľovanie, a hlavne uskutočňovanie a ukončenie stavieb nový návrh stavebného zákona zásadne nerieši. Tvorba legislatívy pre stavebníctvo potrebuje odborníkov so znalosťami z praktického plánovania, prípravy a uskutočňovanie výstavby a nie úradníkov na ministerstve, alebo prizvaných študentov práva, ktorí nemajú tušenie o skutočnej príprave stavieb a ich výstavbe.

V tejto situácii vidíme ako prvý základný krok k vytvoreniu skutočne nového zákona zastaviť a nepokračovať na dokončení „X-tého“ pripravovaného „Stavebného zákona“ a začať novou koncepciou ako samostatný Zákon o urbanizme, o územnom plánovaní a o stavebnom poriadku.

Len takto dokážeme vyhotoviť ucelenú systémovú právnu normu pre prípravu a uskutočňovanie stavieb, rozvoja hospodárstva a štátu a vymožiteľnosť práva.

V stavebnom poriadku musia byť taxatívne stanovené základné pravidlá pre prípravu, schvaľovanie, uskutočňovanie a odovzdanie stavieb. Spomeniem aspoň niektoré z najdôležitejších

Zásad, ktoré zákon musí vyžadovať :

• Uskutočňovať stavby a ich zásadné zmeny len na základe schváleného realizačného projektu.
• Povinnosť vykonávať autorský dozor projektanta na každej stavbe uskutočňovanej podľa realizačného projektu.
• Vykonávať celkovú kontrolu realizačného projektu verifikačnou (kontrolnou) inštitúciou.
• Vykonávať aplikačné práce na stavbe len kvalifikovanými pracovníkmi napr. murár, tesár, klampiar a pod.
• Uskutočňovať všetky stavby pod priamym vedením funkcie majstra stavebnej výroby pre daný odbor.
• Znemožniť vykonávanie stavebných činností firmám bez technických a aplikačných zamestnancov.
• Povinnosť viesť maximálne 2 stavby jedným stavbyvedúcim.
• Povinnosť prítomnosti stavebného dozoru na každej stavbe v ktorej a na ktorej sa budú zdržiavať alebo pohybovať ľudia, alebo zvieratá, kde sa budú skladovať, alebo upravovať suroviny, energie a pod.
• Vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti len pre kvalifikované osoby na obmedzenú dobu a uskutočňovať periodické aktualizačné školenia s následným preskúšaním o vedomostiach obdobne ako v zdravotníctve, advokácii, pedikúre a pod. (v stavbách ide o náš život a bezpečnosť !!)
• Vymedziť pravidlá na uskutočňovanie stavieb systémom vyšší dodávateľ a poddodávateľ
• Riešiť dodávateľsko-odberateľské neobchodné vzťahy v stavebnej činnosti.
• Zvýšiť právomoci Slovenskej stavebnej inšpekcie.

A ďalšie…

Bez skutočného zrekonštruovania legislatívy pre stavebníctvo bude ťažko očakávať nejaké zlepšenie v požiadavke na vzdelávanie v školách, zvyšovanie kvalifikácie a odbornosť v príprave a vykonávaní stavieb a zvyšovanie kvality stavbách a samozrejme aj zamestnanosť.

Vyžadovaním uskutočňovania stavebných činností len stavebne vzdelanými kvalifikovanými odborníkmi v celom spektre činností je reálne očakávať tlak na obnovenie vzdelávania remesiel a pozitívny tlak na odbornú prácu remeselníkov, projektantov, majstrov, stavbyvedúcich, stavebných dozorov a ostatné profesie v stavebníctve.

Na Slovensku sme si za  posledné roky v legislatíve zvykli riešiť len aktuálne „horiace“ problémy a na koncepciu a kontinuitu celého spektra stavebníctva, rozvoja a legislatívy štátu  sme zabudli.

Ivan Pauer – prezident SKSR