Construction Chamber of the Slovak Republic, Строительнaя палата Словацкой Республики, Chambre de construction de la République Slovaque

Monthly Archives: august 2015

Je dôvod na radosť z posledného štatistického rastu stavebníctva?

Z danej sumy nedávno zverejnených a dostupných informácií momentálneho vývoja Slovenského stavebníctva môžem potvrdiť, že z horizontu najhorších cca 7-8 rokov klesania stavebnej produkcie a vôbec dlhodobého hľadiska nastal v tomto roku citeľnejší rast objemu stavebnej výroby. Tento rast je podľa môjho názoru prezentovaný hlavne výstavbou cestnej infraštruktúry s príslušenstvom. Z pohľadu stavebnej produkcie v odbore pozemného staviteľstva je tu mierny rast hlavne v obnove bytových domov s podporou Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) a úverovou politikou komerčných bánk. V najbližšom období horizontu 1 až 3 rokov očakávam citeľné urýchlenie rastu stavebnej produkcie hlavne z dôvodu čo najrýchlejšieho dočerpania Európskych dotácií na dopravnú infraštruktúru a ďalšie programy, kde nám hrozia citeľné straty, pretože sme si ako vždy všetko nechali na poslednú chvíľu a termín ich ukončenia je tu čo nevidieť.

Osobne tento „prudký“ štatistický rast z uvedených dôvodov považujem z hľadiska budúcnosti za krátkodobý a preto by som ho nerád nejako zvlášť predčasne oslavoval ako dlhodobý stabilný budúci rast stavebnej produkcie na Slovensku. Rozhodne je to dobrý signál, ktorý treba využiť ako možný základ na naštartovanie výstavby nájomných bytov ale hlavne stavby pre služby a výrobu, kde pozorujem pozitívny trend hlavne v domácom súkromnom sektore. K naštartovaniu tohto trendu z dlhodobej perspektívy by mohli pomôcť aj ohlásené pripravované dotácie na spomenutú podporu výstavby nájomných domov a tiež na nákup a zabudovanie technológií na znižovanie energetickej náročnosti a závislosti budov hlavne pre bývanie a verejný sektor.

Je faktom, že výstavba bytových a administratívnych budov od projektovej prípravy cez výrobu stavebných hmôt, výrobu technického zariadenia, realizáciu výstavby a ostatnej konečnej výbavy interiérov dáva prácu najväčšiemu počtu firiem a zamestnancom. Z hľadiska zamestnanosti a hospodárskych záujmov štátu vo výrobných podnikoch na Slovensku je však otázkou, koľko zisku a daní z tejto produkcie sa u nás spätne investuje do hospodárskeho rozvoja, keď podstatná väčšina výrobných firiem je zahraničných a do svojho rozvoja prirodzene investujú hlavne doma v zahraničí. Takže tu vidím ešte určité legislatívne možnosti podobné ako v iných krajinách ako napr.v Poľsku, v Maďarsku, Nemecku, Francúzsku a inde vo svete.

Čo sa týka skladby zamestnanosti a podpory domáceho priemyslu a nášho stavebníctva, máme tu niekoľko úskalí v jeho rozvoji a to hlavne už citeľný rastúci nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily priamo uskutočňujúcich stavby, technikov a inžinierov v celom spektre od prípravy cez realizáciu a ich administráciu. Slovensko má v tvorbe legislatívy s vplyvom na rozvoj stavebníctva a následne hospodárstva vážne nedostatky, pretože celé desaťročia len „súťažíme“ koľko zákonov denne schválime, ktorému momentálnemu lobbingu vyhovieme, potom zistíme, že nevyhovuje inému zákonu a lobbingu a znovu musíme improvizovať. Tak vypadá aj súčasný zákon pre stavebníctvo v druhom čítaní v parlamente. Stále komplikovanejší a neprehľadnejší zákon absolútne nedostatočne vyžaduje odbornú kvalifikáciu účastníkov pripravujúcich a uskutočňujúcich stavby. V robotníckych a remeselných činnostiach okrem všeobecných fráz na odbornosť a kvalifikáciu nevyžaduje žiadnu.

Ak nie je jednoznačná zákonná požiadavka na uskutočňovanie stavieb kvalifikovanými remeselníkmi a ostatnými účastníkmi, nie je potom ani požiadavka a záujem takýchto remeselníkov na školách vzdelávať a to málo čo sa vyučí odchádza pracovať za lepšími mzdovými a životnými podmienkami do zakladateľských krajín EU. Tu by som sa odvážil predpokladať, že ak nepristúpime k zásadnej zmene tvorby zákona pre stavebníctvo čoskoro nás v oblasti remeselnej a technickej činnosti na stavbách očakáva kolaps. Snívať o tom, že našich remeselníkov a technikov nahradia utečenci z Afriky, Bulharska či najnovšie z Rumunska alebo Ukrajiny je holý nezmysel. To je len zalepovanie si očí, pretože zarobené peniaze minú vo svojej domovine a sú tu aj odborné, zodpovednostné a iné problémy a hlavne ak títo ľudia aj prídu, tak veľmi skoro budú pokračovať vo svojej púti do Nemecka a ďalej…

Hlavný problém v rozvoji stavebníctva a následne lokálnej a štátnej ekonomiky vidím v úplne zanedbanom a roky zabudnutom „motore“ slovenského stavebníctva a to v obrovskom potenciály rozvoja miest a obcí, kde sa doposiaľ páchajú obrovské chyby. Rozvoj miest a obcí sa spravidla robí ah hoc podľa toho, kto je pri ich „kormidle“ a ktorá podnikateľská skupina je za „kormidelníkom“. Nikoho nezaujíma stratégia priemyselného, ekonomického, sociálneho, kultúrneho, vzdelanostného a populačného vývoja, každého zväčša zaujíma len výber daní a ako sa z nich odvďačím volebným donorom, poslancom a zapáčim voličom… Podľa toho dnes v centrách mnohých miest vidíme „porozhadzované krabice“ absolútne nevhodne umiestnené zvyčajne v historických a pamiatkových zónach, pamiatky zlikvidované a jadrá miest vyľudnené. Obyvateľstvo uteká za prácou a nádejou do väčších miest a iných krajín. Je to výsledok 25 ročného vylúčenia urbanizmu a plánovania rozvoja štátu, miest a obcí a jeho nahradenie len územným plánovaním, z ktorého sa stal trhací kalendár pre politické a podnikateľské záujmy. Preto sa nemôžeme ani čudovať, kam upadlo Slovenské stavebníctvo a Slovenský hospodársky a demografický rozvoj.

Záverom si dovolím konštatovať, že musíme v oblasti stavebníctvya a dotknutého hospodárstva konečne rozmýšľať s dlhodobou rozvojovou perspektívou, t.j. začať plánovať územný rozvoj v celom spektre Slovenska do budúcna (pripraviť a schváliť Zákon o urbanizme), prekopať zákon o územnom plánovaní, navrhnúť skutočne nový jasný stavebný poriadok a nadviazať naň dotknuté zákony. Stavebníctvo potrebuje jasné pravidlá pre každého kto ho bude riadiť, realizovať a riadiť sa ním.

Začať môžeme na úrovni miest a obcí a nečakať, čo nám tá ktorá politická alebo stranícka garnitúra po voľbách zo štátneho rozpočtu prihrá. najprv sa musia spamätať mestá a obce a myslieť konečne na svojich občanov aby neutekali za príležitosťami, ktoré im doma zanikli a nik nemá záujem nadviazať na obnovu a rozvoj miestnych tradícií. Kvetináče a nové lavičky na chodníkoch prácu a rozvoj mestu a obci ľuďom nedajú.

Po tomto môžeme hovoriť o budúcej stabilite stavebníctva a o nie len jeho trvalom rozvoji. Momentálny „rekordný“ rast sa tak môže stať pre nás všetkých odrazovým mostíkom.

Autor: Ivan Pauer

Kalendár udalostí
august 2015
Po Ut St Št Pi So Ne
« máj   sep »
 12
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930
31  

Copyright © 2015. All Rights Reserved Ivan Pauer, Strmá 616/26, 949 01 Nitra, Slovenská republika.