MIGRANTI PRE SLOVENSKÉ STAVEBNÍCTVO ?

Poslednou dobou sa na nás verejnosť a niektorí publicisti obracajú s otázkou či môžu migranti vyriešiť otázku problémov s chýbajúcimi pomocnými robotníkmi, remeselníkmi a špecialistami v Slovenskom stavebnom trhu vo vzťahu k súčasnej masovej migrácie hlavne mladých mužov z arabských islamských krajín?

V prvom rade si odpovedajme na otázku, čo Slovensko spravilo na podporu vzdelávania našich detí od zmeny ekonomicko-politického systému po roku 1990. Slovenské školstvo hlavne na základných školách rôznymi „modernizačnými“ úpravami zlikvidovalo celú polyfunkčnú výuku (práca s drevom, kovom, pestovateľstvo a pod.).

Vďaka zruinovaniu Slovenského strojárstva a stavebného priemyslu po roku 1990 resp.1992 na našich odborných školách a priemyslovkách zanikla prepotrebná nenahraditeľná praktická výuka študentov počas ich teoretického štúdia v týchto zaniknutých podnikoch.

Po zmene spoločenského a politického systému sa vo vzdelávaní doposiaľ uprednostňujú hlavne humanitné smery, marketing, manažment, obchod a iné nevýrobné odbory. Takto sme si v niekoľkých generáciách sami zlikvidovali záujem o výrobnú činnosť hlavne v tých našich, niekoľko sto rokov budovaných tradičných kľúčových odvetviach ako poľnohospodárstvo, stavebníctvo a strojárstvo. Naše školstvo za posledné dve desaťročia vyprodukovalo množstvo neupotrebiteľných politológov, sociológov, enviromentalistov, ekonómov, rôznych manažérov a analytikov na všetko možné.

Teraz nám v stavebníctve akútne chýbajú remeselníci prakticky z celého jeho spektra (klampiari, tesári, kúrenári, murári a i.). „Starí“ remeselníci sú v zahraničí a nemajú záujem vrátiť sa v aktívnom veku domov a mladí šikovní, u nás vyštudovaní, ktorí sa v zahraničí uchytili splývajú s domácim obyvateľstvom a nemajú záujem vrátiť sa. Platí to aj na stredoškolsky vzdelaných technikov, ktorí sa úspešne uplatňujú prakticky vo všetkých riadiacich a kontrolných funkciách priamo na stavbách a v projekciách na západe EU.

O manuálne remeselné profesie drvivá väčšina našej mládeže už nemá záujem. V rodinách a na školách sme našu mládež naučili vo všetkom spoliehať sa na počítače a úspešne ju naďalej odčujeme od manuálnej práce.

Tých niekoľko mladých šikovných programátorov o ktorých sa občas dozvieme z médií neznamená, že toto je to jediné a správne smerovanie mládeže potrebné pre rozvoj Slovenskej ekonomiky, hospodárstva a vôbec jej budúcnosti. Množstvo našej mládeže po skončení teoretickej výuky nevie v praxi pracovať so svojimi teoretickými znalosťami, ktoré sa v školách naučili a nevedia prijímať a následne aplikovať vo svojej praxi nové poznatky. Akýsi novinár sa raz opýtal Steva Jobsa (zakladateľ Apple corp.) či sa jeho deti tiež učia cez počítače. Dostal odpoveď: „Ja nechcem mať z detí hlupákov…“

Po dvadsiatichtroch rokoch modernizácie nášho školstva objavujeme „Ameriku“ a znovu zavádzame polyfunkčnú výuku odvolávajúc sa na západoeurópske moderné vzdelávacie vzory, ktoré prevzali od nášho socialistického vzdelávacieho systému už koncom 60-tych rokov min.storočia, a ktorý sme po roku 1992  zavrhli…

V poslednej dobe hlásanú ideu, že arabskí migranti u nás nahradia chýbajúcich stavebných remeselníkov a technikov považujem iracionálny nápad na úrovni snov alebo bezuzdnej propagandy. Uvedomme si, že títo mladí migrujúci muži nepoznajú našu kultúru, reč, tradície, sociálne vzťahy, nemajú nijakú znalosť o našich technických normách a technologických predpisoch, nepoznajú vôbec nič o našom spôsobe výstavby a bezpečnostných predpisoch a pod. Aby som nebol napadnutý z netolerancie iných kultúr a k migrantom, musíme si uvedomiť, že vzhľadom na naše podmienky a kritériá ich odborná úroveň, ktorú so sebou prinášajú pre naše stavebníctvo,  im podľa medializovaných informácií s vysokou pravdepodobnosťou dovoľuje vykonávať len tie najhrubšie pomocné manuálne práce.

Ak chceme aby migranti pracovali ako odborní kvalifikovaní remeselníci, musíme ich najprv socializovať na Slovenské prostredie a potom ich vzdelať v danom odbore ak vôbec majú základné vzdelanie. Nedokázali sme to od druhej svetovej vojny s našou najväčšou menšinou ani vďaka euro dotáciám na ich prispôsobenie, pričom rešpektujem jedincov z tých stotisícov, od ktorých si môžeme brať aj príklad.

Tu sa vo väzbe k skôr uvedenému dostávame k jadru problému. Podľa môjho názoru je oveľa pragmatickejšie a ekonomickejšie venovať úsilie na prilákanie Slovenskej mládeže do odborných škôl v ktorých získajú remeselné zručnosti.

Vynakladať nemalé prostriedky na znovu vzdelávanie dospelých migrantov, ktorí so sebou prinášajú zásadne odlišné niekoľko storočné generačné pracovné návyky ak ich vôbec majú, považujem z hľadiska nášho národného hospodárstva za neefektívne. Títo migranti tak či tak zo Slovenska neskôr odídu do bohatších európskych krajín za lepším zárobkom, čím sa vôbec ani v médiách netaja, a povedzme si pravdu, ani sa im nečudujem.

Považujem za reálne predpokladať, že tí čo na Slovensku zostanú, budú pre Nemeckú a vôbec západoeurópsku ekonomiku nepotrební. U drvivej väčšiny migrantov môžeme predpokladať, že tu nezostanú pracovať, aj keď do nich vložíme akokoľvek veľké prostriedky na miestnu socializáciu a vzdelanie.

Takže záverom z pohľadu národohospodára, ideu o investovaní do migrantov dúfajúc, že potom nimi nahradím nedostatok stavebných odborníkov na Slovensku považujem ilúziu a nesplniteľný sen.

Ako som uviedol, efektívnejšie pre Slovenskú ekonomiku je nevyhnutné ešte viac prehodnotiť systém nášho vzdelávania hlavne na školách prvého a druhého stupňa, následne na odborných a stredných školách, vrátiť stavebníctvu klasické celosvetovo uznávané štandardy kvalifikácií v celom spektre a prestať vychovávať zbytočné odbornosti pre stavebníctvo, ktoré nikto nepožaduje. Ku tomu je však potrebná kvalitná legislatíva, ktorú nemáme a tak skoro ani nebudeme mať ani po prípadnom schválení tzv.“Nového stavebného zákona“ ktorý je momentálne v druhom čítaní v parlamente.

Treba seriózne propagovať, pripravovať a zvyšovať záujem našej mládeže o remeselníctvo, majstrov stavebnej výroby, stavbyvedúcich, stavebných dozorov, prípravárov a i. Moje niekoľkoročné skúsenosti a mojich kolegov hovoria, že je to však tiež na úrovni sna, pretože zodpovední úradníci na ministerstvách radi hovoria o potrebe zmeny prístupu k odbornému vzdelávaniu pre stavebníctvo, ako ho podporujú a čo všetko pre to robia. V skutočnosťi ich činy potvrdzujú, že nemajú o toto skutočný záujem pokiaľ nejde o vzdelávacie programy niekoho známeho a jeho súkromný záujem, alebo záujem silnej zahraničnej firmy, prípadne finančnej skupiny, proti ktorej nič nezmôžu.

Nespoliehajme sa a vôbec nesnívajme o tom, že tento masový príliv migrantov vyrieši otázku chýbajúcich pomocných pracovníkov, remeselníkov a technikov nie len na Slovensku, ale ani v Európe. Vyriešia len klesajúcu populačnú krivku Európanov a žiaľ už aj nás …

Autor Ivan Pauer.

Príspevok prevzatý zo SASDARS.