Nové číslo časopisu STRECHÁR
VÝSTAVA NÁBYTOK A BÝVANIE na výstavisku AGROKOMPLEX v Nitre
*
Od 26.04.2023 do 30.04.2023 budeme od 9:30 do 17:30 pôsobiť a poskytovať poradenstvo na celoslovenskej výstave NÁBYTOK a BÝVANIE. Náš stánok je v hale M1, vľavo od hlavného vstupu do areálu. Radi Vás privítame a keď budeme môcť aj pomôžeme.
NAJNOVŠIE POKRÝVAČSKÉ PRAVIDLÁ CECHU STRECHÁROV PRE SLOVENSKO SÚ UŽ VOĽNE K DISPOZÍCII
Cech strechárov zverejnil dlho očakávané „Pokrývačské pravidlá“, ktoré prinášajú ucelené návrhy na riešenia pre navrhovanie a zhotovovanie striech.
Pravidlá sú výborným a prehľadným praktickým pomocným materiálom pre projektantov a zhotoviteľom striech.
V žiadnom prípade nenahrádzajú a ani nemajú ambíciu nahradiť platné technické normy, alebo technologické predpisy výrobcov materiálov pre strechy. Rozhodne budú Vaším výborným pomocníkom v profesionálnej práci.
- Pravidlá sú uverejnené aj na webovej stránke cechu cechstrecharov.sk
- Pravidlá si môžete bezplatne stiahnuť tu: „Pokrývačské pravidlá 2023“ a tiež
⇓
NAJVÄČŠIE ZEMETRASENIE V TURECKU A V SÝRII OD ROKU 1936
.
.
.
Zdroj video a foto: The Guardien, FoxNews USA, FoxNews Russia, Youtube, Pravda.sk, Rossia today, FB a Telegram.
Autor: Ivan Pauer
Cechové dni Cechu strechárov Slovenska
Dnes si pripomíname narodeniny prof. Ing. Dušana Majdúcha, PhD.
Prof. Ing. Dušan Majdúch, PhD. (*23. dec.1937) je slovenský stavebný inžinier a je uznávaným odborníkom v oblasti betónových konštrukcií mostov.
Svoju odbornú činnosť zameral hlavne na výchovu a odborné vzdelanie nových stavebných inžinierov so špecializáciou na betónové konštrukcie mostov. Dlhodobo pôsobil hlavne ako vysokoškolský pedagóg na Stavebnej fakulte STU v Bratislave. V rokoch 1990 – 1994 bol dekanom Stavebnej fakulty STU v Bratislave.
V rokoch 2003 – 2012 bol predsedom Slovenskej komory stavebných inžinierov. Založil nadáciu profesora Bellu, ktorá podporuje študentov a doktorandov.
Je znalcom v odbore Stavebníctvo, odvetvie Statika stavieb, Poruchy stavieb, Odhad hodnoty nehnuteľností.
- Oporné múry a podzemné steny, 1982, Alfa
- Zásady vystužovania betónových konštrukcii, 1984, Alfa
- Betónové konštrukcie: Návody na cvičenia, 1991, Alfa
- Riešenie betónových konštrukcií v praxi, 1991, Alfa
- Oceňovanie nehnuteľností: stanovenie všeobecnej hodnoty majetku, 2002, STU
- Všeobecná hodnota stavieb a pozemkov, 2006, STU
Pri tejto príležitosti Vám prezídium Stavebnej komory Slovenskej republiky praje všetko najlepšie a hlavne veľa zdravia a krásne prežitie Vianočných sviatkov v kruhu najbližších a najmilších.
Prajeme všetkým naším členom, partnerom, sympatizantom a verejnosti príjemné a šťastné prežitie vianočných sviatkov
Výročie úmrtia Dušana Jurkoviča, zakladateľa modernej slovenskej architektúry
Dnes si pripomíname výročie úmrtia zakladateľa slovenskej architektúry Dušana Jurkoviča (†21. dec. 1947).
Dušan Jurkovič ako architekt nadviazal na európske trendy modernej architektúry v prvej pol. 20. stor. Cieľavedome zužitkúval ľudovú architektúru. Je považovaný za zakladateľa modernej slovenskej architektúry.
V roku 1887 navštívil výstavu ľudových výšiviek v Martine, kde ho zaujala vstupná veža „slovenskej brány“ od architekta Blažeja Bullu, ku ktorému v ďalšom roku nastúpil na krátku prax. Po nej v roku 1891 pracoval v projektovej kancelárii architekta Michala Urbánka v českom Vsetíne. S ním v roku 1891 navštívil Prahu a v ďalšom roku študoval ľudové staviteľstvo Valašska a spolupracoval na príprave národopisnej výstavy vo Vsetíne, kde realizoval expozíciu valašskej izby.
Počas rokov 1892 – 95 pokračoval v začatom štúdiu zameranom na staviteľstvo v dreve a veľa cestoval najmä po Moravskom Valašsku a západnom Slovensku.
V roku 1895 vyvrcholilo jeho úsilie v uskutočnení Národopisnej výstavy českoslovanskej v Prahe, ktorá sa stretla s veľkým ohlasom. Tým sa mu otvoria dvere k prvej veľkej objednávke pre Pohorskú jednotu Radhošť vo Frenštáte, kde navrhol súbor turistických stavieb na Pustevniach.
V roku 1899 sa usadil v Brne, pôsobil už ako samostatný architekt a pohyboval sa v okruhu národne orientovanej brnianskej inteligencie. O rok neskôr vychádza jeho prvá publikácia „Pustevne v Radhošti“. Nasledujú jeho práce na vidieckej vile pre továrnika Roberta Bartelmusa pri Novom Měste nad Metují. Tam sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Boženou Bartelmusovou (1883 – 1965). Ešte predtým však navrhol a postavil komplex kúpeľných stavieb v Luhačoviciach.
Dva roky na to začal vydávať sériu zošitov pod názvom „Práce lidu našeho“, ktorých vyšlo celkovo 14. V roku 1906 postavil vlastnú vilu v brnianskej štvrti Žabovřesky, pri jej otvorení sa konala výstava jeho interiérových prác. V roku 1910 sa stal členom Spolku výtvarných umelcov Mánes v Prahe. O tri roky neskôr sa stal majiteľom tehelne v Trnave a tým sa mu znovu otvorila možnosť styku s vlasťou. Počas prvej svetovej vojny pracoval v Krakove, kde navrhoval cintoríny a pomníky pre okres Žmigród v západnej Haliči.
Po vzniku Česko-slovenskej republiky sa vracia spať na Slovensko a usadil sa v Bratislave. Stal sa vládnym komisárom pre zachovanie umeleckých pamiatok na Slovensku. Ešte v máji roku 1919 ho poverili prípravou smútočného obradu a pohrebu generála dr. Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Krátko nato začal pracovať na projekte mohyly na Bradle, ktorá dodnes ostáva v očiach verejnosti zrejme jeho najvýznamnejšou stavbou. V roku 1920 sa stal čestným členom Masarykovej Akadémie práce a začal sa zaoberať problematikou štandardizovanej výstavby rodinných domov na Slovensku.
V ďalšom období jeho života sa angažoval, už v úlohe generálneho predsedu Umeleckej besedy slovenskej, za zachovávanie archeologických a prírodných pamiatok na Slovensku. V roku 1924 sa stal predsedom Spoločnosti Slovenského vlastivedného múzea a spoluzakladateľom múzea v Bratislave. V roku 1929 sa stal predsedom novozaloženej Školy umeleckých remesiel v Bratislave a neskôr sa zaoberal typizovanou výstavbou školských budov pre slovenský vidiek. V rokoch 1930 až 1935 získal veľký počet ocenení z rôznych výstav umenia po celej Európe.
Zdroj a bližšie informácie: wikipedia
Toto nie je dobre! Došlo k sadaniu nového mostu v katastri Mýtna
MÝTNA. Dlhoočakávanú novohradskú vetvu rýchlostnej cesty R2 otvorili v pondelok 19. 12. popoludní, no už pár hodín od strihania pásky musia diaľničiari vysvetľovať situáciu ohľadom jedného z mostov.
Objekt sa nachádza v katastri obce Mýtna a podľa našich informácií došlo k jeho sadaniu.
„Most preukazoval sadanie v pár centimetroch, ktoré sanujeme injektážou. Vtláčame tekutý betón. Uvedené nemá vplyv na bezpečný prejazd úsekom R2. Sanácia bude trvať niekoľko týždňov,“ reagoval Media tím NDS.
Viac na https://mynovohrad.sme.sk/c/23098425/v-mytnej-sadol-most-ktory-je-sucastou-r2-ky.html
Ivan Pauer – poznámka k situácii:
Pokiaľ správne viem, tento úsek mal byť obídený tunelom, lebo je tam nestabilné ílovité podložie… Vedelo sa to za projektovania už v „zaostalom socialistickom systéme“… Žiaľ vyvstávajú znovu a znovu stále tie isté opakované otázky za posledné desaťročia údajne správneho smerovania slovenského stavebníctva:
- Dokedy sa bude zanedbávať odbornosť a uprednostňovať politika a kšefty, resp. kšefty a politika, čo je za posledných 30-35 rokov jedno a to isté?
- To fakt už nemáme odborníkov, alebo jednoducho odborníci ustupujú želaniam finančníkov podporujúcich politické a všelijaké iné záujmy, len nie tie, ktoré potrebuje verejnosť a odborná prax, napr. nebodaj takú „hlúposť“ akou je podrobný geologický prieskum podložia budúcej stavby a rešpektovať prírodné danosti v mieste budúcej stavby?
- Budeme brať ďalšie pôžičky na sanovanie ďalšieho ešte nespojazdneného mostu?
- Opäť to bude platiť občan, ako všetky prešľapy doterajších vlád aj keď všetko bolo „transparentné a odborne pripravené“, aspoň podľa tvrdení zodpovedných?
- Dokedy budeme na posmech susedných štátov a Európy, či nebodaj sveta a tváriť sa, že všetko ide ako má, keď tomu tak nie je a vidíme to na každom kroku nie len v stavebníctve, ale už vo všetkom čo sa týka aj bežného každodenného života občana?
- Dokedy budú prevládať skupinové a komerčné záujmy pred záujmami štátu a občana na úkor odbornosti a občana?
Autor: Ivan Pauer
Forbes sa nás opýtal na názor k rekonštrukcii Slovenskej národnej gelérii
https://www.forbes.sk/stihli-to-pred-vianocami-slovenska-narodna-galeria-sa-po-21-rokoch-pysi-novym-satom/