V tomto období sa na nás znovu obrátilo niekoľko stavebných investorov, hlavne pre výstavbu autoservisov, predajní potravín, krajčírska výroba a štvorbytovka.

Je potešiteľné, že na Slovensku rastie objem výstavby budov z drevených konštrukcií. V súčasnosti je ten pomer stavieb z dreva a ostatných „štandardných“ materiálov takmer vyrovnaný. Musím tiež konštatovať, že v otázke noriem a legislatívy sa pomerne dosť vecí zlepšilo, čo pociťovať hlavne pri výstavbe menších a menej podlažných montovaných stavieb z dreva na bývanie.

Z pohľadu mojich vlastných – osobných skúseností musím konštatovať, že na Slovensku predsa len ešte dosť zaostávame za vyspelými krajinami a to hlavne vo sfére viacpodlažných stavieb z dreva a ich využitia. Z technického hľadiska nevidím problém u stavieb z dreva 6 a viac podlažných. Napríklad, keď som bol v roku 1991 po prvý krát v Kanade, mal som možnosť navštíviť 3 miestne nemocnice (jedna plne z drevených prvkov 7 podlažná, dokončená v r. 1989; druhá 5 podlažná z roku 1942 a tretia z betónového skeletu a ocele) a dve miestne rajónové zdravotné strediská a dve obchodné móla, všetko stavby z dreva. V susednom Rakúsku je tiež veľmi veľa stavieb z dreva, napr. v Linzi je veľká škola a vo Viedni je postavená hybridná výšková budova HoHo, ktorá má 24 podlaží a výšku 84 metrov… Na Slovensku za bývalého režimu sa tiež postavilo niekoľko krásnych a kvalitných drevostavieb pre šport, kultúru a poľnohospodárstvo, žiaľ mnohé sú ich vlastníkmi aj poriadne zanedbané.

Na Slovensku sa však stále nevieme vysporiadať so psychologickým problémom u tvorcov legislatívy v tejto oblasti a to, že drevo je automaticky najhorľavejší stavebný materiál, teda najnebezpečnejší. Pritom je všeobecne známe, že stavba s nosným skeletom z dreva časovo dlhšie vydrží stáť ako stavba z ocele. Oceľ v závislosti na protipožiarnu ochranu sa aj napriek tomu skôr deformuje a zbortí, ako drevená konštrukcia z kvalitne vyhotovených drevených prvkov. Keď už zo západných krajín preberáme rôzne iné nezmysly, mali by sme občas prevziať aj rozumné technické predpisy odtiaľ, kde dlhodobo dobre fungujú. Je to vo filozofii a a na Slovensku už tradične asi aj v záujmoch…

Žiaľ v legislatíve, resp. v protipožiarnych prepisoch a v technických normách pre drevené konštrukcie a stavby máme stále čo doháňať, napriek tomu, že sa čo, to zlepšilo a umožnilo rozsiahlejšiu výstavbu drevostavieb. Keď to porovnám len s Kanadou u stavieb nad 5 podlaží, tak sme najmenej o cca 40 rokov za nimi a voči Európe cca 30 rokov.

Samozrejme každá stavba a stavebný materiál má svoje technické limity. Preto ak schopný architekt, statik a konštruktér – projektant poznajú svoje technické možnosti a možnosti a vlastnosti materiálu, teda dreva, je to len a len na dobrej kombinácii a zlúčení týchto troch veličín. Teda technicky nevidím žiadny problém, aby sa stavby z dreva vyhotovili aj 7-8 podlažné a boli z nich napríklad aj nemocnice. Problém je len vo vedomostiach technikov a inžinierov a v schopnostiach aplikovať ich do praxe, ale aj zodpovedných štátnych úradníkov, pretože hlavnou brzdou v tomto napredovaní sa ukazuje byť hlavne zastaralé myslenie tých, čo majú vplyv na inováciu technických a protipožiarnych predpisov.

Pomerne veľkým problémom vo verejnosti býva strach z nebezpečenstva požiaru stavieb z dreva. Tu si dovolím poukázať, že naši predkovia žili v drevených stavbách a nemali žiadne normy a predpisy, prežili a my sme ich potomkami. Prve predpisy pre styvby síce zaviedol Chamurapi, ale na našom území sa to stalo za cisárovny Márie Terézie, ale aj tak každý veľmi dobre vedel čo si môže s drevom v stavbách dovoliť. V tom období sme na Slovensku mali veľmi dobrých a vychýrených stavebných remeselníkov a tesárov no na rozdiel od dôb Rakúska-Uhorska a Česko-Slovenska musím konštatovať, že stále častejšie sa stretávame s veľmi neodborne pripravenou stavebnou dokumentáciou pre vyhotovenie stavby a veľmi nekvalitnou prácou stavebných tesárov, stolárov, stavbyvedúcich a tiež stavebných dozorov.

Decentralizovaním a inými administratívnymi neodbornými zásahmi do vzdelávania na Slovensku sme takmer úplne zdevastovali odbornú prípravu remeselníkov, technikov a inžinierov v stavebníctve. Tzv. duálne vzdelávanie sme po revolúcii ako prežitok komunizmu zničili a pred pár rokmi ho vláda s veľkou pompou objavila vo Fínsku a po 30 rokoch sa ho znovu snaží uviesť do praxe, len sa to akosi nie veľmi darí…

V technickej príprave stredoškolákov a inžinierov sme zlikvidovali mnohé aj celosvetovo štandardné odbory a zamenili ich za rôzne manažmenty, analytické odbory a podobné v praxi na stavbe nepotrebné špecializácie len aby synček a dcérenka mali nejaký titul a našli si na škole partnera a školy aby mali z čoho žiť…

Najdôležitejšie na kvalitu stavby a jej možné riziká v uvedenom kontexte je, že noví absolventi už niekoľko rokov dozadu nevedia svoje teoretické znalosti prakticky použiť, veľké problémy sú v znalostiach materiálov a v ich kombinácii na stavbe a toto je nebezpečenstvo nie len pre stavby z dreva! Pri rodinných domoch z dreva, ale aj niektorých typoch väčších stavieb prevláda priemyselná výroba ich kľúčových komponentov, t.j. sú vyrábané strojne celé steny a krovy v dielni, takže na stavbe je už máločo pokaziť.

Záverom len toľko, v otázke dreva, ako stavebnej konštrukcie sa konečne treba odpútať od starého myslenia, začať tvoriť legislatívu v stavebníctve hlavne z pohľadu technických potrieb stavby a možností materiálov, a výrazne obmedziť komerčný a politický prístup k tvorbe legislatívy. Takúto legislatívu musia tvoriť hlavne ľudia z praxe a nie na konci sa len niektorých megafiriem opýtať, či to tak môže byť. Ak zodpovední nevedia niečo sami vytvoriť, tak aspoň nech si prizvú odborníkov z praxe, alebo nech aspoň okopírujú zákony a normy z krajín kde to funguje, s čím by na Slovensku nemal byť žiadny problém …

Uvidíme čo nám nový vietor prinesie.

Zdroj obrázkov: http://staviamezdreva.sk/blog/najvy%C5%A1%C5%A1ie-budovy-z-dreva-na-svete

Zdroj obrázkov: http://staviamezdreva.sk/blog/ak%C3%BA-maj%C3%BA-perspekt%C3%ADvu-drevostavby-na-slovensku

Problémy s poskytovaním kópií z projektu stavby z archívu stavebného úradu.

Stále častejšie sa nám a tiež iným občanom stáva, že niektoré stavebné úrady odmietajú žiadateľovi podľa zákona č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov, vyhotoviť kópie projektovej dokumentácie, alebo jej časti. Stavebné úrady svoje rozhodnutie o nevyhovení žiadosti žiadateľa o vyhotovenie kópií z projektu stavby opierajú o dôvod, že môže dôjsť k porušeniu nejakého zákona a k zneužitiu alebo poškodeniu práv k duševnému vlastníctvu autora projektu, alebo autorských práv autora projektu, preto z projektu neumožnia vyhotovovať kópie, ale umožnia maximálne nahliadnutie…

Toto zdôvodnenie niektorých stavebných úradov nie je právne ničím podložené, pretože neexistuje žiadna právna úprava, ktorá by ukladala stavebným úradom povinnosť chrániť niekoho práva k duševnému vlastníctvu, alebo autorské práva!

Povinnosť ochrany takýchto práv nevyplýva ani zo štatútu stavebného úradu, alebo mestského úradu, neupravuje ich ani zákon č. 50/1976 Zb. stavebný zákon, ani Zákon NR SR č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch), Zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení…

Niektorí projektanti a niektoré stavebné úrady majú problém s rozlíšením, čo je duševné vlastníctvo a čo je autorské právo autora autorského diela.  Duševné vlastníctvo upravujú zákony č. 435/2001 Z. z. – Patentový zákon, vyhláška č. 223/2002 Z. z. – Vyhláška, ktorou sa vykonáva Patentový zákon a 517/2007 Z. z. – Zákon o úžitkových vzoroch. Projektová dokumentácia stavby, alebo architektonická projektová dokumentácia nespadá ani pod jedu z týchto právnych úprav – zákonov! 

Projekt stavby a autorské práva k projektu stavby, alebo k architektonickému dielu upravuje zákon č. 138/1992 Zb. autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch a zákon č. 185/2015 Z.z. autorský zákon.

Zákon č. 138/1992 Zb. a  zákon č. 185/2015 Z.z. nezakazujú vyhotovovať kópie z projektu, naopak zákon č. 185/2015 Z.z. autorský zákon, kópie z projektu stavby umožňuje vyhotoviť, a to bez zásahu do duševného vlastníctva, resp. autorského práva…

Na Slovensku nie je zákon, ktorý znemožňuje vyhotovovať kópie z projektu stavby zvlášť, keď žiadateľ definuje pre aké účely kópie projektu potrebuje.

Upozornenie:

Zákon č. 185/2015 Z.z. autorský zákon, zakazuje vyhotovovať kópie autorského diela bez súhlasu autora diela pre komerčné účely, napr. pozmeňovanie autorského diela a jeho následný predaj.

*

Upozornenie:

Oprava, údržba alebo záchrana architektonického diela, alebo stavby, nie je zásahom do práv autora projektu (§56 zák. 185/2015 Z.z.) !

*

Upozornenie:

Toto vysvetlenie nie použiteľné pre právne úkony, je len informatívnou pomôckou pre právneho zástupcu stavebníka, projektanta a stavebné úrady! Naša organizácia a autor vysvetlenia nezodpovedajú za použitie tohto vysvetlenia bez právneho zástupcu dotknutej strany.

Autor: Ivan Pauer