Stavebná komora Slovenskej republiky, o.z.

Úvodom:

Vlastníci bytov a správcovia sa často na nás obracajú s problémom vlhkosti v bytoch po obnove bytového domu, resp. po zateplení stien, strechy a výmene okien a dverí.

K tejto problematike musím úvodom upozorniť vlastníkov bytov, že by si mali uvedomiť, že po zateplení obytnej budovy sa oproti predchádzajúcemu režimu zásadne zmenia mikroklimatické pomery v bytoch, v ktorých v ovzduší hromadí už viac vlhkosti, pretože po zatepleni a výmene okien sa byty stávajú takmer hermeticky uzatvorené. „Difúznosť bytov“ sa zásadne zníži, ak si vlastník bytu zmenil dispozíciu bytového jadra, teda aj kúpeľne a znefunkčnil odvod vzduchu do spoločného vzduchovodu v „stupačke“, ktorý slúžil na odvod vodných pár z digestora v kuchyni, z kúpeľne a z WC. V byte sa potom hromadia vodné pary z vydýchaného vzduchu, z varenia, z kúpania a sprchovania a z prania, ktoré už nie sú odvádzané aj prirodzene škárami cez pôvodné drevené okná a zrušené vývody do vzduchotechnického potrubia, ktoré sa po zateplení vo väčšom množstve hromadia, ako pred zateplením. Mnohí vlastníci si neuvedomujú, alebo neboli jasne poučení, že po obnove ich bytového domu, ktorej súčasťou je aj kontaktné zateplenie obvodového plášťa a strechy, je potrebné aspoň 2x častejšie a intenzívnejšie vetrať svoj bytový priestor.

Nedostatočné vetranie bytu po zmene vetracieho režimu, teda po zateplení a výmene okien je aj jednou z príčin prečo niektorí vlastníci musia viac platiť za kúrenie, ako pred zateplením budovy, pretože v domnienke, že ušetria, vetrajú minimálne, ešte menej ako pred zateplením. V málo vetranom byte musí totiž vykurovacie teleso ohrievať nielen vzduch, ale aj vodné pary, ktorých prítomnosť do zavlhnutia stien a tvorby plesní si často neuvedomujeme, pretože na ohrev vody, teda vlhkého vzduchu je potrebné viac energie, ako na ohrev vzduchu s relatívnou vlhkosťou v objeme cca 45-55%.

Z našich zistení s nami vyšetrovaných bytových domov po zateplení obvodových plášťov-stien pri ich pôvodnej konštrukčnej hrúbke 30-35 cm zisťujeme, že najviac problémov s vlhkosťou a plesňami po zateplení máme so stavbami, ktoré majú tepelný izolant hrúbky 5 až 8 centimetrov a nad 12-14 cm v závislosti na difúzne vlastnosti tepelného izolantu.  Ďalším problémom býva nevhodné a nedostatočné prekrytie hlavíc kotiev, čo signalizujú mokré tmavé krúžky na fasádach. Takéto kotvenie potom vytvára tepelné mosty a ochladzovanie obvodovej konštrukcie muriva a hromadenie kondenzu v tepelnom izolante ak je jeho hrúbka nad 14 cm.

Už niekoľko rokov sledujeme mimoriadne vážne chyby pri obnove bytových panelových budov a to, v návrhoch a vyhotoveniach rekonštrukcie strešného plášťa plochých striech a ignorovanie čistenia a opráv horizontálnych-vodorovných a vertikálnych-zvislých škár a spojov medzi panelmi obvodových plášťov. Je pritom úplne jedno o akú panelovú sústavu ide.

Chyby strešného plášťa a dôsledky:

Vlastníci bytov a projektanti kvôli neznalosti a kvôli ušetreniu peňazí zanedbávajú a odmietajú odstránenie pôvodných vrstiev starých asfaltových povlakových krytín (zvyčajne 3-14 vrstiev). Staré asfaltové vrstvy strešných pásov ponechávajú s odôvodnením, že je to výborná parozábrana a parobrzda, kto ako… Mnohí projektanti, vlastníci a správcovia si neuvedomujú, že pod poškodenými, niekoľko desať ročnými vrstvami asfaltových krytinových pásov je navlhnutá stropno-strešná nosná konštrukcia, ktorá z roka na rok akumuluje viac a viac vodného kondenzu a oslabuje kompaktnosť a pevnosť takejto konštrukcie. Navlhnutá stropno-strešná železobetónová konštrukcia časom ohrozuje bezpečnosť osôb z hľadiska mikroklímy v byte s ohrozením ich zdravia a z hľadiska statickej bezpečnosti ohrozujúcej ich životy, viď obr. z vyšetrovanej obytnej panelovej budovy v Brezovej pod Bradlom a v Nitre.

Extrémna vlhkosť stropného panelu s prehrdzavenou spodnou výstužou po odtrhnutí krycej betónovej vrstvy.

(Foto: Ivan Pauer)

Extrémna vlhkosť stropného panelu po odtrhnutí omietkovej vrstvy.

(Foto: Ivan Pauer)

Po zakrytí pôvodných vrstiev asfaltovej krytiny geotextíliou, tepelným izolantom, geotextíliou a plastovou, prípadne kovovou krytinou sa vytvorí takmer hermetický strešný kryt a vodné pary-kondenz spod novej krytiny a z navlhnutých stropno-strešných železobetónových dosiek presakujú a odparujú sa do bytového priestoru, čo vytvára ideálne podmienky pre kolonizáciu stavebných konštrukcií zdraviu škodlivými mykózami-hubami.

Tieto vodné pary a kondenz sa po zateplení strešného plášťa škárami medzi atikou a obvodovým múrom pretláčajú do tepelného izolantu kontaktného zateplenia a do neopravených škár medzi panelmi obvodového plášťa.

Grafické vyhodnotenie prieniku vlhkosti zo strechy do stien a stropu v bytovom dome v Poprade.

(Autor: Ivan Pauer 2020)

Takýto prienik vlhkosti zo striech sa prejavuje hlavne vlhkosťou a plesňami okenného nadpražia (prekladu a venca ak zasahuje do obytného priestoru). V niektorých zriedkavých prípadoch sa objavila vlhkosť a plesne aj v bytoch pod podstrešným bytom, ide však o výnimky.

Chyby neošetrených a neopravených škár medzi panelmi a dôsledky:

Ako som uviedol, vodné pary a kondenzát-voda sa zo strešných vrstiev plochej strechy dostávajú aj do neopravených škár medzi panelmi obvodového plášťa prienikom škár medzi týmto plášťom a atikou. Z doteraz vyšetrovaných obytných budov bez rozdielu panelovej sústavy sme zistili len jednu budovu s kompletne ošetrenými a opravenými škárami vykonanými v rámci zateplovania!

Po sondážnom narušení starého pôvodne plastického tesnenia škáry medzi panelmi v spodnej časti, sa na nás vyliali litre vody (Nitra, Sitnianska ul.)… Takéto závady sme náhodne zistili aj vo vnútorných spojoch medzi panelmi… Zatekanie do spojov nie je nič neobvyklé, ale takmer vždy prehliadané pri príprave a realizácii obnovy panelových sústav bytových domov a sústav.

Príčina tejto vady je spôsobená zvyčajne porušením technológie výstavby – montáže panelov počas výstavby pri zalievaní spojov panelov betónovou zmesou. Stávalo sa, že na zálievku použili hustý, alebo polosuchú už hustú zálievku, čím sa vytvárali netesnosti medzi panelom a zálievkovou zmesou. Cez tieto netesnosti sa potom dostáva voda do spojov panelov odkiaľ vsakovala do konštrukcie hmoty panelu. Problémy s negatívnymi následkami prejavujúcimi sa hlavne vlhkosťou a plesňami po celej výške kútov medzi obvodovým pozdĺžnym panelom a priečnym interiérovým panelom sa vyskytujú hlavne po obnove panelovej sústavy budovy. Tento problém sa pred obnovou obytnej budovy z niektorej z panelových sústav takmer nevyskytoval, pretože kondenz a voda zo škár a v spojoch medzi panelmi sa stíhali odparovať cez trhliny do exteriéru. Po prekrytí spojov a škár medzi panelmi zeteplovacím systémom sa kondenz a voda odparujú už len do interiéru.

Orientačné schéma vlhnutia v kútoch obvodového plášťa v styku s interiérovým priečnym panelom.

(Autor Ivan Pauer 2010)

Plesne v kute obvodovej steny s vnútornou priečnou stenou. Bytový dom v Nitre.

(foto Ivan Pauer)

Chyby vyhotovenia kontaktného zateplenia a dôsledky:

Pri montáži zateplenia je ďalším veľkým problémom nedodržanie technologických postupov, napr. používanie univerzálnych lepidiel a stierok pod omietky, zle – nedostatočne  zatlačená armovacia sieťka a tenká vrstva stierky (sieťku nesmie byť vidieť a nesmie vyčnievať), alebo používanie lacnejších interiérových sieťok do exteriéru.

Zanedbáva sa tiež očistenie podkladu od nečistôt a mastného povlaku stien budovy pred lepením izolantu.

Často sa zanedbáva odtrhová skúška prilnavosti zateplenia k podkladu – ku stene.  Pri stenách s dikoplastovým povrchom alebo pri starých vápenocementových a brizolitových omietkach sa po nalepení izolantu stáva, že sa izolant aj s omietkou, alebo dikoplastom odtrhne zo steny a vydvorí tak voľný priestor medzi izolantom a stenou, kde sa postupne hromadí-akumuluje kondenovaná voda.

Napriek mnohým školeniam a vydaným certifikátom sa stále stretávame s chybne lepených tepelnoizolačných dosiek na terče (buchty) namiesto nanesenia lepidla po obvode izolačnej dosky. Takýto spôsob spôsobuje nestabilitu prilepených dosiek, ich deformácie vplyvom tepla a chladu a napokon aj vlhnutie stien v bytoch. Sekundárnym javom sú tiež mikrotrhliny a trhliny vrchnej krycej časti zateplenia – omietky, cez ktorú preniká atmosferická vlhkosť a dažďová voda do izolantu a z neho do steny a interiéru budovy.

Deštrukcia vrchných vrstiev zateplenia a odtrhnutie tepelnoizolačnej dosky od podkladu.

(Foto: Ivan Pauer)

V takýchto prípadoch je nutná odborná kontrola zateplenia, na zálade ktorej sa určí rozsah a spôsob sanácie zateplenia.

Kontrolná sonda zisťovania montáže kontaktného zateplenia a dôsledok nesprávneho lepenia izolantu.

(Foto: Ivan Pauer)

Nerobte polovičaté opatrenia!

UPOZORNENIE:

Uvedené informácie nenahrádzajú žiadne právne a technické predpisy platné na území Slovenskej republiky! Je to jen nezáväzná orientačná pomocná informácia na zlepšenie úrovne prípravy, alebo opravy stavieb a je na projektantoch, investoroch a úradníkoch, či sa pri svojej práci budú niečim z nej riadiť!

Autor: Ivan Pauer

21.6.2017

Vlhké fľaky a plesne okolo okien a v nadpraží okien

Až 90 % sťažností zo strany vlastníkov bytových domov a ich správcov, s ktorými sa na nás obrátili, sú sťažnosti a žiadosti o pomoc s problémami vlhkosti a plesňou v bytoch, ktoré sa prejavili cca 24 až 60 mesiacov po zateplení domu kontaktným zateplovacím systémom (ETICS). Plesne sa vyskytujú hlavne okolo stavebných otvorov v obvodových plášťoch.

Vlhko a plesne sa najčastejšie vyskytujú na ostení otvorov po výmene okien v bytoch. Nájdeme ich najčastejšie v okolí okien v kuchyni a v spálni, v okolí dverí balkónov a v spoločných priestoroch – schodištia, chodby a pod. Zisťujeme tiež závažné chyby po výmene kopylitových stien a veľkoplošných okenných panelov, ktoré mali odstrániť systémovú poruchu, ale neodstránili.

Vlhnutie a plesne hlavne po nahradení starých drevených okien plastovými, alebo hliníkovými okennými stenami, mnohokrát ešte intenzívnejšie… Najčastejšie sa objavujú plesne po zmene parciálnych tlakov, t. j. na jeseň a na jar.

Najčastejším oficiálnym dôvodom vzniku plesní sa zo strany správcu a vlastníkov domu udáva nedostatočné vetranie v byte. Toto však je len čiastočný a nie hlavný dôvod.

Plesne na osteniach. Okná bez hydroizolačnej a parozábranovej pásky.

Ku týmto plesniam možno ešte doplniť, že ich rozsah môže napomáhať nedostatočné vetranie obzvlášť, ak rodina má malé deti a veľa sa perie. Taktiež sa stáva, že susedné byty okolo postihnutého bytu minimálne vykurujú svojimi vykurovacími telesami spoločného ústredného kúrenia aby ušetrili a postihnutý vlastník musí prekurovať svoj byt, čím sa tvorí zvýšená vlhkosť. Tieto skutočnosti však nie sú príčinou plesní okolo okien a nadpraží.

Príčina:

Hlavnou príčinou býva zanedbanie správneho postupu montáže okien v rozpore s STN 73 3134 Stavebné práce. Styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budovy. Požiadavky, zhotovovanie a skúšanie !

Mnohí motážnici vynechajú montáž parotesných a hydroizolačných pások chrániacich styk rámu okien so stavebnou konštrukciou. Dôvody bývajú rôzne, najčastejším je dosiahnuť najnižšiu cenu pri výberovom konaní, kedy súťažiace firmy vynechávajú viaceré materiálové položky bez ktorých sa stavba „môže zaobísť“, tlak investora na najnižšiu cenu, chýbajúce detaily v projektovej dokumentácii a napokon aj neznalosť projektanta, stavbyvedúceho a stavebného dozoru…

Tieto pásky musia byť použité z vonkajšej strany okenného rámu z dôvodu zastavenia prieniku dažďovej vody do škáry medzi rámom okna a ostením. Z vnútornej strany musí byť osadená paropriepustná expanzná páska.

Montážnici tieto pásky nelepia, ale medzeru vyplnia PUR penou veriac že postačuje na zabránenie prieniku vlhkosti, z ktorej orežú vyčnievajúcu hmotu, čo je obrovský omyl a chyba a na 99% jadro problému vlhnutia stien okolo okien.

Zdroj foto: Ivan Pauer                                   Nesprávna montáž okien.

Názorný príklad zo správnych riešení izolovania škár okien:

Zdroj obr.: prednáška prof. Ing. Puškár

Hydroizolačná páska z exteriéru. (foto Môj dom)    Parozábrana páskou. (foto Môj dom)

Vlhnutie v nadpraží okien vzniká hlavne z dvoch dôvodov a to vtedy ak je nedostatočne vyhotovená tepelná izolácia prekladu a venca nad oknom, čím vzniká tepelný most a kondenz sa vyzráža nad oknom z vnútornej strany. V druhom prípade vzniká kondenz nad oknom vtedy, ak je počas dňa niekoľko hodín pootvorené výklopné vetracie krídlo okna a vonkajší vzduch podchladzuje nadokenný preklad z vnútornej strany interiéru.

V oboch prípadoch vlhkosť stavebnej konštrukcie okolo okien a v nadpraží vytvára podmienky pre kolonizáciu napadnutej konštrukcie hubami.

Odporúčané orientačné opatrenie:

Stavebným odborníkom, prípadne znalcom identifikovať sondami, či je vykonaná správna montáž okien a zateplenia nadokenných prekladov a venca budovy.

Ak je vykonaná nesprávna montáž okien, prípadne je vyhotovené nedostatočné zateplenie prekladu a venca, je potrebné obnažiť okno po celom obvode z vonkajšej a vnútornej strany a doplniť potrebnými tesniacimi páskami podľa STN 73 3134 Stavebné práce. Styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budovy. Ak chýba, alebo je nedostatočne navrhnutá a vyhotovená tepelná izolácia venca, je potrebné aj ten doplniť tepelnou izoláciou.

Po doplnení chýbajúcich izolácií je nevyhnutné odstrániť omietku v celom priestore miestnosti, ktorá bola napadnutá hubami, dezinfikovať a ošetriť obnaženú stavebnú konštrukciu fungicídnym roztokom a vyhotoviť novú omietku.

Nerobte polovičaté opatrenia!

UPOZORNENIE:

Uvedené informácie nenahrádzajú žiadne právne a technické predpisy platné na území Slovenskej republiky! Je to jen nezáväzná orientačná pomocná informácia na zlepšenie úrovne prípravy, alebo opravy stavieb a je na projektantoch, investoroch a úradníkoch, či sa pri svojej práci budú niečim z nej riadiť!

Autor: Ivan Pauer

14.6.2018