Nové stanovy Stavebnej komory Slovenskej republiky
Dňa 14.10.2020 sa uskutočnilo kvôli pandémii odložené Valné zhromaždenie nášho združenia.
Valné zhromaždenie schválilo a zobralo na vedomie správu o činnosti komory, účtovnú uzávierku.
Valné zhromaždenie sa oboznámilo a prerokovalo správu o činnosti niektorých členov nášho združenia a potvrdilo správnosť krokov prezídia na vykonané opatrenia.
Aby sa zabránilo a predišlo opakovaniu sabotovania činnosti, rozvoja, šíreniu nepravdivých informácií a poškodzovaniu mena komory a jej predstaviteľov, na základe požiadaviek členov komory a prezídia komory, Valné zhromaždenie navrhlo a schválilo nové stanovy nášho združenia Stavebná komora Slovenskej republiky.
Valné zhromaždenie na základe dlhodobo opakujúcich odporúčaní odborníkov z oblasti práva, stavebníctva a zdravotníctva, úpravou stanov umožnilo združeniu (komore) zúčastňovať sa priamo na odborných činnostiach iných ústavov a zaviazalo prezídium, aby okamžite prerokovalo a zvážilo pokračovanie v dokončení spoločného znaleckého a forenzného ústavu s Košickou spoločnosťou, alebo s iným partnerom.
Valné zhromaždenie schválilo založenie neziskovej organizácie :
VEZUS – SKSR VÝSKUMNÝ EXPERTÍZNY A ZNALECKÝ ÚSTAV STAVEBNÝ
pri Stavebnej komore Slovenskej republiky n.o.
Valné zhromaždenie na záver schválilo plán činnosti pre rok 2021.
Nové stanovy združenia Stavebná komora Slovenskej republiky.
Tento článok prezident komory zverejnil 4.4.2020. Bol za neho skritizovaný a donútený ho odstrániť. Veľmi sa mýlil?
***
Zlikviduje premiér Matovič Slovenské hospodárstvo a ekonomiku? Zlikviduje aj stavebníctvo?
Vypnutie krajiny podľa premiéra Matoviča považujem za šialený „hókus pókus“ smerujúci možno k úplnému bankrotu Slovenských firiem, teda aj stavebných, ktoré nemajú také rezervy ako zahraničné, alebo ako obchodné skupiny formátu J&T alebo Penta. Keď ku tomu prirátame život štátu na ďalší plánovaný, možno miliardový dlh s úrokom napr. 1% HDP, tak neverím tomu, že Slovensko, ako torzo poriadne zadĺženého štátneho útvaru ešte ekonomicky a hospodársky prežije.
Nevidím tu žiadnu hospodársku stratégiu rozvoja, žiadne systémové východiská na zabezpečenie chodu štátu počas a po skončení tejto „karantény“… Vidím iba samé improvizácie, dennodenné tlačové besedy s predstavovaním snáh tejto vlády s kritizovaním bývalej a defenzívnu rezignáciu s masívnym doprovodom depresívnych informácií v médiách, po ktorých mnohé združenia, ktoré útočili na sociálnu a zamestnaneckú politiku bývalej vlády, možno niekedy oprávnene, teraz cudne čušia, alebo veľmi jemne reagujú na kroky tejto vlády odborníkov.
Je to úmysel úplne vytvoriť podmienky pre štátny bankrot a otvoriť priestor na skúpenie zbytku majetku Slovenska, alebo len neznalosť, nekompetentnosť a improvizácia?
Hermetické uzatvorenie štátu, je hermetické uzatvorenie dovozu a exportu všetkého tovaru a materiálu pre akékoľvek firmy na Slovensku vrátane potravín. Stavebný priemysel na Slovensku je tiež vo vysokej miere závislé na produkcii a importe stavebných materiálov a tovarov zo zahraničia, čo bude nesmierne pre produkciu chýbať, najmenej komplikovať prácu.
Som toho názoru, že Slovenské stavebné firmy neunesú niekoľko mesačnú nečinnosť, sú kapitálovo poddimenzované, často na hrane existencie a v horšej kondícii, ako zahraničné stavebné firmy pôsobiace na Slovensku. Z drobných nevyhnutných opráv a stavieb Slovenské stavebníctvo vo veľkej miere asi skončí. Či a ako sa znovu pozviecha a začne plniť štátnu pokladnicu sa týmto rozhodnutím stane veľkou neznámou.
Zastavenie hospodárskeho života na Slovensku v mene boja proti čomukoľvek vidím na bankrot aj mnohých ďalších odvetví na Slovensku, čo môže priniesť bankrot sociálneho zabezpečenia a odkázaného obyvateľstva, napr. invalidov, dôchodcov, rómov (pre nás starších cigánov), verejného zdravotníctva, súčasných a nových nezamestnaných len v stavebníctve čo vzniknú atď, atď.
Nová, možno miliardová zahraničná pôžička tento problém nevyrieši, len zvýši reštrikčné hospodárske a finančné opatrenia, aby sa dala vôbec niekedy už i tak zadĺženým Slovenskom splatiť veriteľovi.
Pri asi 60-70 % závislosti na dovoze potravín budeme žrať repku olejnú v modifikáciách napr. bravčový rezeň, alebo kuracina?
To chce premiér Matovič naozaj rozpútať sociálne nepokoje, poštvať občanov a národnosti proti sebe a v rámci výnimočného stavu povolať armádu proti občanom, ktorí sa budú drancovaním chcieť iba najesť, obliecť a byť pod strechou, a proti tým, čo si budú chrániť svoj majetok a životy pred drancovaním?
Otrasy zatiaľ doteraz ovčieho a na všetko odovzdaného Slovenského národa, ktoré môže takéto rozhodnutie spôsobiť, môžu mať nedozierne a možno aj nezvládnuteľné následky s krvou. Toto chceme?
Odprúčam premierovi Matovičovi a vláde aby upustilo od hermetického uzatvorenia štátu a zastavenia hospodárskeho života na Slovensku. Odporúčam vláde, aby sa v tomto krízovom období zaoberala rozvojovou politikou, ako zvyšovať potravinovú a priemyselnú sebestačnosť a ako produkovať vlastnými silami finančné prostriedky do štátnej pokladnice a nie, ako štát ešte viac zadĺžiť a zastaviť hospodársky život.
4.4.2020
Autor: Ivan Pauer
Dajte si sami odpoveď na otázky a zamyslite sa:
Bol som ďaleko od pravdy a súčasnosti ?
- Sú stavbári naozaj spokojní s vývojom na trhu a so svojim roztriešteným „bojom“ za svoje práva a prežitie podlizovaním sa štátnym úradníkom, aby si uchmatli niečo zo stále zmenšujúceho „koláča“ nehladiac na ostatných a budúcnosť štátu a tým aj svoju?
- Stavebníctvo napriek akémusi dobehu výstavby diaľníc, rodinných domov, menších bytoviek a kde tu nejakým skladovým halám je od roku 1992 resp. 1993-4 v neustálom poklese a ani jedna vláda po vzniku a „rozbehnutí“ samostatného štátu nič nespravila nič systémové pre jeho neustály úpadok… Pripomínam, že s úpadkom stavebníctva akéhokoľvek štátu upadá aj jeho hospodárstvo a celkový život štátu.
- Sme my stavbári naozaj s týmto spokojní a budeme sa naďalej hrať každý na svojom „piesočku“ a ohýbať chrbty pred úradníkom, aby ho uspokojil a hlavne seba! Nech každý bojuje za seba, ako vie a vykašleme sa na nášho občana, živnostníka a podnikateľa ?
Oznam prezídia SKSR
Zmena výšky členských poplatkov pre rok 2021
Prezídium komory svojim uznesením zo dňa 27.11.2020 z dôvodu výrazného poklesu príjmov v stavebníctve Slovenskej republiky, ako aj neustály pokles výkonnosti celého hospodárstva Slovenskej republiky s paradoxným zvyšovaním nepriamych odvodov a daní stanovených vládou SR a miestnou samosprávou upravuje výšku členského poplatku pre rok 2021 nasledovne:
Od 1.1.2020 povinné členské poplatky vo výške:
- Študent pôvodne 12,00 €/rok, teraz 10,00 €/rok
- Fyzická osoba pôvodne 120,00 €/rok, teraz 90,00 €/rok.
- Školy, univerzity a ústavy pôvodne 120,00 €/rok 90,00 €/rok
- Občianske združenia, napr. cechy a pod. pôvodne 120,00 €/rok, teraz 90,00 €/rok
- Komory stavovské a pod. mimo zákon o združovaní občanov pôvodne 120,00, teraz 90,00 €/rok
- Právnické osoby bez ohľadu na sídlo, základný poplatok do 20 zamestnancov 360,00 €/rok, teraz 280,00 €/rok
- Právnické osoby bez ohľadu na sídlo nad 21 zamestnancov 540,00 €/rok, teraz 450,00 €/rok
- Právnické osoby bez ohľadu na sídlo založenia nad 35 zamestnancov 660,00 €/rok, teraz 540,00 €/rok
- Živnostník bez zamestnancov 180 €/rok, do 10 zamestnancov 240,00 €/rok a viac 360,00 €/rok, teraz 200,00 €/rok a viac 280,00 €/rok.
- Dôchodcovia 10,00 €/rok
- Podnikajúce osoby so zdravotným postihnutím – živnostníci a projektanti majú 50% zľavu z poplatku
Toto rozhodnutie prezídia nadobúda účinnosť dňom 1.12.2020.
Ako by mali vyzerať stavebný zákon a územné plánovanie 2.0 Publikované 13. novembra 2020
V blízkej budúcnosti by sa mal stavebný zákon rozdeliť na dva samostatné. Pripravuje ich už niekoľko vlád. Čo by mali nové zákony priniesť a čo zlepšiť?
„Stavebný zákon existuje od roku 1976, bol veľakrát novelizovaný, čím nedá sa udržať jeho konzistentnosť. Od jeho vzniku sa zásadne zmenili spoločenské a ekonomické pomery, na čo novely reagovali len čiastočne. Zmenili sa kompetencie samospráv a štátnej správy. Je veľa tém, ktoré sa nedarí zákonu riešiť, napríklad urýchlenie konaní. Tu sa žiada zásadná zmena, ktorú sa dlho nedarí prijať,“ vyhlásil vo štvrtok na Reality Summite Juraj Šujan, architekt a poradca primátora Bratislavy.
Viac: ASB časopis
Tak, ďalší most nám spadol medzi Kysakom a Veľkou Lodinou
Autor: Ivan Pauer
Dnes s prezidentom našej komory v RTVS 2 o „čiernych stavbách“
https://www.facebook.com/ivan.pauer/videos/1705478952950043
Problémy s čiernymi stavbami na Slovensku
V súvislosti s odvysielanou témou o ˇ“čiernych stavbách“ v RTVS 2 dňa 13.10.2020 v regionálnom vysielaní Vám zverejňujeme jeden rozhovor prezidenta našej komory, ktorý sa uskutočnil septembri tiež na tému nepovolených – čiernych stavieb. Z odpovedí si vybrali len jednu vetu, čo však nevadí a chápeme, že nezverejnili ostatné nepríjemnosti nášho každodenného života. Chceme veriť, že sa nevracajú časy aké sme zavrhli 17. novembra 1989.
Keďže sme presvedčení, že občan, ktorý si chce postaviť dom, alebo nejakú drobnú stavbu, prípadne aj domáci podnikateľ chce stavať alebo rekonštruovať to dnes nemajú jednoduché, oproti subjektom, ktoré majú dostatok nástrojov na ovplyvňovanie úradníkov a politikov, tak aspoň zverejníme naše nezverejnené odpovede v plnom znení:
.
Masová bytová výstavba 2021 a „nový stavebný zákon“
Včera dňa 25.9.2020 nám médiá a pán predseda parlamentu oznámili šťastnú novinu, že tri mesiace prípravy nového stavebného zákona viedli k úspešnému ukončeniu jeho prípravy.
Sme vo veľkom očakávaní a sme mimoriadne zvedaví na ohlásený nový stavebný zákon, pretože naša Stavebná komora SR a údajne aj Slovenská komora stavebných inžinierov sme boli z prípravy, možno naozaj nového stavebného zákona vylúčení, resp. neboli sme pozvaní ani len ku konzultáciám. Vie sa len o jednom mene človeka, ktorý celkom úspešne po Slovensku blokoval vybrané stavebné konania väčších stavebných projektov, niekedy aj celkom oprávnene. To však nieje dané zlým stavebným zákonom, ale nezmyselnými 46 zmenami, dodatkami a „vyjadrovačkami“ požadovanými inými zákonmi k budúcej stavbe, ktoré ako prax ukazuje, sú v mnohých prípadoch zbytočné a len brzdia a komplikujú stavebné konanie o celé mesiace.
Ak by bol pôvodný stavebný zákon taký zlý a brzdou výstavby trebárs bytov, tak by sa na Slovensku do roku 1989 nikdy nepostavilo ročne cez cca 27-33 629 bytov (1980-1989), cez cca 8000-10 539 rodinných domov (1980-1989) a desiatky výrobných podnikov a iných verejnoprospešných investičných stavieb…
Ak neznáma skupina tvorcov zákona použila do zákona predchádzajúce pripomienky Stavebnej komory SR, SASDARS (Slov. asoc. stavebných dozorov…) spolu vyše 400 pripomienok a tiež pripomienky SKA komora architektov a z SKSI, je nádej, že zákon bude aj použiteľný, čitateľný a zastaví sa legislatívny chaos spôsobený lobistickými nesystémovými zmenami a požiadavkami z iných zákonov do pôvodného zákona z roku 1976, ktorého torzo funguje doposiaľ nebyť tých šialených jednoúčelových zmien. Jadro pôvodného stavebného zákona z roku 1976 je geniálne nadčasové vychádzajúce z tradícií výstavby, ktoré prevzalo mnoho aj západných štátov.
Najväčší problém masovej výstavby bytov, infraštruktúry a nie len ich, nie je v stavebnom zákone, ale v chýbajúcom urbanizme, v množstve žiadaných vyjadrení od rôznych aj nedotknutých organizácií, ktoré má riešiť už urbanizmus. Pre akúkoľvek výstavbu, hlavne masovú ako sú obytné sídla je nevyhnutné mať kvalitné urbanistické plánovanie, mať kvalitné územné plánovanie, kvalitnú projektovú prípravu pre výstavbu, pripravenú výrobno technickú základňu, fungujúcu pripravenú logistiku pre samotnú výstavbu, to znamená mať kvalitný stavebný poriadok! Tiež je potrebné mať odborne pripravené a s právomocami vybavené kontrolné štátne úrady od stavebného úradu po stavebnú inšpekciu. Chýbajú kvalitní stavbyvedúci, stavební dozori, majstri stavebnej výroby, vyučení remeselníci, murári a iné odborné kádre pre výstavbu. Toto a iné je na Slovensku veľmi zanedbané a znovu to vybudovať nie je proces za mesiac ani rok…
Ďalšie významné problémy sú s lehotami v zákone o správnom poriadku z roku 1965, ktorý je prakticky bez aktualizácie na dnešné pomery; v nezmyselne komplikovanom zákone o verejnom obstarávaní pre stavebníctvo, akoby to boli rožky na pulte obchodu aj keď sa mnohé zlepšilo; v chýbajúcej osobnej zodpovednosti úradníkov stavebných úradov a stavebných úradov ako takých a hlavne odovzdanie stavebných úradov z okresov do obcí bez zabezpečenia odbornosti personálu s absolútnou právomocou starostu obce s nedostatočným vzdelaním a znalosťami o riadení, ktorý v mnohých prípadoch nemá ani predstavu o akýchkoľvek zákonoch …
Z národnoštátneho hospodárskeho hľadiska má základný kľúčový význam to, či výstavbu budú od prípravy po ukončenie vykonávať slovenské subjekty, alebo subjekty zo zahraničia so slovenskými robotníkmi…
Chceme byť milo prekvapení, ale útržkové informácie z utajovanej tvorby a spôsob jeho schvaľovania nám zatiaľ veľa optimizmu nedávajú… Kiež by sme sa mýlili.
Autor: Ivan Pauer
V Krasnodare (Rusko) zhorela celá nadstavba bytovky
Dávajme veľký pozor pri navrhovaní a výstavbe nadstavieb panelákov. Chyby sa robia všade, aj mimo slovenska. V Krasnodare (Rusko) v noci z 13 na 14 sept. zhorela celá nadstavba panelového bytového komplexu.
Zdroj: Мир 24
PROBLÉMY S OBNOVOU STAVEBNÝCH PAMIATOK
Občas nám prichádzajú sťažnosti na chybne a nevhodne obnovované a rekonštruované stavebné pamiatky. Niektoré nemajú žiadnu ochranu ako pamiatka, iné majú ochranu ako štátna kultúrna pamiatka alebo miestna pamiatka pod ochranou obce.
Dnes môžeme zhrnúť najviac kladené otázky ohľadom narábania s pamiatkami t.j. údržba, opravy, prerábky, rekonštrukcie a významné obnovy. No najväčší problém majú občania so zle vykonanými stavebnými úpravami v rozsahu rekonštrukcie a významnej obnovy. Občania však nie sú v týchto otázkach sami, problémy majú aj niektoré menšie obecné stavebné úrady. Preto si odpovieme na niektoré kladené kľúčové otázky z oblasti zásahov do stavieb pod zákonnou ochranou ako kultúrna, alebo miestna pamiatková budova, ale aj vôbec historických stavieb ktoré nie sú pod ochranou zákona.
Modelový prípad kdesi na Slovensku:
Obec nemala dostatok peňazí na obnovu kaštieľa tak si dala spracovať projektovú dokumentáciu na jeho významnú obnovu aby ohla dostať dotáciu a bezúročnú pôžičku od Štátneho fondu rozvoja bývania. Je to jedno z riešení ako stavbe pomôcť, ale nie vždy to musí dobre dopadnúť. Stáva sa žiaľ aj to, že niektoré, zvyčajne malé obecné stavebné úrady vyžadujú splniť aj energetickú triedu v zmysle zákona č. 555/2005 Z.z. o energetickej efektívnosti budov v aktuálne platnom znení k danému času žiadosti o stavebné povolenie, pretože inak povolenie odmietajú vydať. Dobre, stavebník – vlastník kaštieľa vyhotoví obnovu aj podľa zákona č. 555/2005 Z.z…
Kaštieľ pred niekoľkými rokmi zrekonštruovali a obnovená budova bola zaradená do nízko energetickej triedy. To sa podarilo vďaka aplikovaniu minerálnej vaty na pôvodné 1,1 m hrubé múry z kameňa. Reakcia miestnych ľudí a turistov na novú fasádu je viac negatívna, ako pozitívna. Nemáme síce žiadne reakcie na pocitové teplo v kaštieli a vyčíslené úspory oproti predchádzajúcemu obdobiu pred obnovou, ale máme negatívne reakcie na rastúcu vlhkosť a zápach v interiéri. Pripomínam, že takýchto prípadov je viac.
Tento kaštieľ, kdesi v obci na Slovensku však patrí aj pod ochranu kultúrnych pamiatok. Bol postavený pred rokom 1800 preto musím upozorniť, že stavby postavené pred rokom 1945 a ktoré sú pod pamiatkovou ochranou nespadajú pod žiadne technické normy EÚ a ani Slovenské technické normy, doslova ž i a d n e ! Preto je nepochopiteľné, ako niekto mohol navrhnúť, alebo požadovať, odsúhlasiť, alebo podmieniť rekonštrukciu historickej stavebnej pamiatky splnením akejkoľvek energetickej triedy, alebo nejakej inej podmienky platnej po roku 1945. To by sme potom museli všetky historické stavby zabaliť do minerálnej vaty alebo polystyrénu, čo je vrcholný nezmysel.
Kaštieľ z pred roku 1800 sa po rekonštrukcií stal síce nízkoenergetickým, ale mikroklimaticky a zdravotne sa momentálne stáva neobývateľným dokonca ani dočasne. Čo môžeme ďalej očakávať po takejto obnove ?




