Stavba mala slúžiť žiakom na vyučovanie najmä v letných mesiacoch.

Stavebná komora Slovenskej republiky (SKSR) podala podnet na Generálnu prokuratúru SR na prešetrenie podozrenia zo spáchania trestného činu všeobecného ohrozenia a marenia vyšetrovania, pretože stavebná konštrukcia nemala priečne zavetrenie konštrukcie krovu k stĺpom a zavetrenie nosných stĺpov, nebola spájaná predpísanými tesárskymi spojmi a bola nesprávne až nebezpečne zakotvená do spevnenej betónovej plochy. SKSR nemala možnosť preskúmať vyhotovenie konštrukcie samotného krovu. Poukazuje i na to, že konštrukcia nebola zhotovená na základe projektu overeného stavebným úradom a stavebný úrad obce nemôže vydávať stavebné povolenie sám sebe.

Podľa podnetu SKSR pochybenia urobil aj samotný policajný vyšetrovateľ, ktorý vyhlásil, že nejde o trestný čin, neprizval na obhliadku znalca z odboru stavebnej statiky, na základe čoho bola zrútená konštrukcia následne operatívne odstraňovaná, čím ide podľa SKSR o zmarenie dôkazov z miesta nehody. Nie je jasné, či polícia dôkazy zdokumentovala. V prípade skolaudovania altánku na letné vyučovanie by boli podľa SKSR ohrozené životy detí aj pedagóga a bolo by iba otázkou času, kedy by stavebná konštrukcia povolila.

„Takýto postoj už považujeme za rozklad a stratu morálky a zodpovednosti za svoje činy na Slovensku,“ uviedol prezident SKSR Ivan Pauer. Dodal, že nie je možné, aby kontrola neprebehla, hoci bola stavba vyprojektovaná oprávneným projektantom a statik ju schválil. Problémy v stavebníctve siahajú podľa jeho slov až do roku 1992, od roku 2003 ide podľa Pauera o neustále zmäkčovanie legislatívy.

Viac na TV Noviny – Markíza

 

V roku 2015 bol náš prezident komory dočasne povereným vedúcim stavebného úradu v Piešťanoch, keď len niekoľko dní po poverení prišli zástupcovia vlastníkov bytových a nebytových priestorov do kancelárie vedúceho úradu pána Ivana Pauera. Pri tejto príležitosti prinášame krátky spomienkový rozhovor s naším prezidentom komory Ivanom Pauerom. Pán prezident, ako to bolo, keď k Vám prišli zástupcovia vlastníkov tejto budovy a oznámili Vám, že majú veľký problém s ich stavbou? V ten deň 8.10.2015 som sa venoval oboznamovaniu sa s povinnosťami vedúceho celého odboru, pretože som mal v náplni okrem stavebného úradu aj odbor životného prostredia a odbor majetku, investícií a informatiky. Bolo to pomerne hektické obdobie, pretože mestský úrad prechádzal celkovou organizačnou prestavbou, ktorá priniesla so sebou aj niektoré negatívne situácie a bolo ich potrebné prakticky denne riešiť, čo nebolo zrovna jednoduché. Práve v ten deň a jeden-dva dni predtým boli pokojnejšie a ako som uviedol, musel som si naštudovať niektoré vnútorné smernice, pracovné náplne podriadených a pod. Takže v ten deň prišli tuším traja zástupcovia vlastníkov a opísali mi aké majú problémy so svojou budovou. Z počiatku som považoval ich informáciu za mierne zdramatizovanú, ale keď mi neskôr priniesli Odborný posudok spoločnosti Betoning & Partners s.r.o. a prečítal som si jeho záver, bolo mi hneď jasné, že tu pochybnosti končia a vec je vážnejšia ako vážna. Potom sme spolu išli pozrieť na stavbu, kde som si spravil prvú foto dokumentáciu. Čo ste po tomto zistení vykonal? Nuž prvé čo som spravil bolo, že som si otvoril stavebný zákon a študoval som. Súčasne som zvolal krízový štáb mesta, ktorému som vysvetlil situáciu ako ju vidím ja a oznámil som, že bez ohľadu na názory vlastníkov a krízový štáb dám v záujme ochrany životov a zdravia osôb v budove a okolo nej vypratať stavbu s okamžitou platnosťou. Faktom je, že som zavolal aj niektorým kolegom z iných stavebných úradov a na ministerstvo vnútra a výstavby, ale len vnútro so mnou komunikovalo aj keď mi nevedelo poradiť v tejto situácii, pretože sa jednalo o problém v jurisdikcii stavebného zákona. Ministerstvo výstavby odpovedalo až po asi dvoch mesiacoch v zmysle aby som postupoval podľa citovaných § zo stavebného zákona, ale to som už mal problém vyriešený a už som bol aj mimo úrad… Takže z nadriadených centrálnych úradov nebola žiadna pomoc? Nie, len ministerstvo vnútra malo snahu, ale to muselo vec komunikovať s ministerstvom výstavby a to s ním operatívne nekomunikovalo tak ako ani so mnou. Bola veľmi dobrá spolupráca s miestnou štátnou políciou, mestskou políciou, hasičmi, civilnou obranou a okresom. Vráťme sa ku tomu jubilejnému dňu. Čo bolo ďalej? Nuž volal som ešte prof. Vladimíra Benku, ktorý bol podpísaný pod posudok spoločnosti Betoning & Partners s.r.o. a požiadal som ho o operatívne stretnutie a bližšie vysvetlenie k posudku. Neviem už presné časy, ale prišiel a všetkým v krízovom štábe vrátane asi 25-30 vlastníkom vysvetlil o čo ide a potvrdil, že rozhodnutie mesta vypratať stavbu bolo správne. Je pravdou, že mnohí vlastníci sa odmietli vysťahovať, ale trval som na vysťahovaní a v tejto súvislosti musím poďakovať primátorovi Tamajkovi, prednostke pani Rehákovej a kolegom stavebného úradu, že ma v tomto rozhodnutí plne podporovali a pomáhali v neľahkej situácii. Takže potom to už prebiehalo hladko? Vôbec nie! Nastúpili právnici správcu budovy Centroom, právnik vlastníkov a pôvodného investora Centroom, s.r.o., BK construction, s.r.o. a susedného Auparku. Takže namiesto hladkého priebehu a čakania na rozhodnutie vlastníkov ako chcú riešiť situáciu sme bojovali s útokmi právnikov na neplatnosť rozhodnutia o vyprataní, na kadejaké možné drobné formálne nejasnosti a pod. Súčasne prebiehali rokovania s firmou, ktorá ponúkla vlastníkom nemalú dotáciu na náklady opravy a pod. (vlastníci túto, podľa mňa korektnú dotáciu z mne doteraz nepochopiteľných dôvodov vraj na radu právnika odmietli…). Tiež sme riešili ochranu okolia a bojovali sme aj s množstvom iných vyvolaných problémov, ktoré stavebný zákon nerieši. Bola to neľahká situácia, keď na Slovensku takýto stav a takýmto spôsobom ešte nikto neriešil, jednoducho precedens. Prečo ste mali problém so stavebným zákonom? Je to jednoduché ale aj zložité. Túto situáciu, vypratanie stavby pre jej nebezpečný stav rieši jediný § 94. v pôvodnom znení z roku 1976 s tým, že vykonávací predpis bol po nežnej revolúcii zrušený bez náhrady… Ide o to, že za socializmu mal štát, kraje, okresy a mestá fondy na krízové situácie vrátane bytov pre takéto situácie. Prišlo nariadenie úradu a ľudí jednoducho presťahovali do iných bytov ak nastala takáto situácia. Samozrejme čakatelia na nový byt boli o poradie odsunutí, ale pokiaľ viem pre takéto dôvody nikto nereptal.  Poisťovňa alebo štát zaplatil a vec bola vybavená. Tu sme museli riešiť veci veľmi komplikovane, pretože išlo o súkromné byty a nebytové priestory a štát, kraj,  okres a ani mesto v dnešnej dobe okrem rómov nikomu nič nedaruje. Takže vlastníci si museli zaplatiť úplne všetko aj s poriadne drahou opravou. Teraz už tretí rok čakajú na vyšetrenie zodpovednosti za havarijný, resp. nebezpečný stav ich budovy. Polícia už vyšetruje, kto je vinný? Nuž, pravdu povediac som sa po odchode z úradu už nezapodieval problémom Centroomu. Z médií na jar tohto roku som sa dozvedel, že Centroom sa nevyšetruje. Napriek tomu však ešte v roku 2016 po mojom odchode z Piešťan sa nie raz stalo, že mi ktosi hodil do schránky nejaké dokumenty zo stavby (kópie aby bolo jasno). Po mojom odchode z Piešťan som sa síce 2-3 x stretol s oznamovateľmi na úrade, čo som vedel poradil som, ale to bolo všetko. Do určitej miery ma to aj potešilo, že mi ktosi neznámy prejavil dôveru a nádej, že mu pomôžem, pravdepodobne nejaký vlastník, alebo vlastníci, ale žiaľ nie som vyšetrovateľ ani spasiteľ. Prekvapuje ma len, že vyšetrovanie trvá už tri roky a stále nič nie je jasné… Po zverejnení článkov v rôznych médiách a po televíznom vysielaní Občana za dverami, ako stavbár mám na problém tejto stavby svoj názor na mieru zavinenia statika Tomčániho ale aj niekoľkých ďalších osôb, ktoré z titulu svojej odbornosti mali konať a nekonali, ale o ktorých sa cudne mlčí. Niekedy mám dojem, že z Tomčaniho chce ktosi spraviť obetného baránka a výstražný prípad namierený na nesprávnu cieľovú skupinu. Takých statikov s principiálnymi chybami v projektoch je na Slovensku viac. Sám mám v aktuálnom riešení 4 stavby, ktoré Tomčániho nie sú. Niektorým ľuďom by sa môj názor na osoby, ktoré riešili a nevyriešili problém budovy Centroom nepáčil, preto ho nebudem zverejňovať, lebo by ma ukrižovali. Verím, že vyšetrovateľ a prokurátor dospeje k podobnému názoru a uprednostní pravdu a spravodlivosť pred tlakom funkcionárov, aj keď sa v tejto spoločnosti na pravdu a spravodlivosť veľmi spoľahnúť nedá. Nedá mi v tejto súvislosti nespomenúť, že v vo väčšine prípadov s ktorými som mal do činenia, mali by vyšetrovatelia, prokurátori, advokáti a sudcovia výrazne zvýšiť spoluprácu s odborníkmi v odvetví v ktorom aktuálne konajú. Sú dobrí v trestnom poriadku, v obchodnom a občianskom zákone, v správnom poriadku ale v legislatíve pre stavebníctvo sú často mimo realitu a „obraz“. Nie raz som sa stretol s doslova odporom k aj právne odôvodnenému názoru stavbára z pohľadu stavebného zákona k riešenej veci, až prehrali spor svojho klienta. Ale to len na okraj. Môžete uviesť , kto je podozrivý? Tak ako každý svedok je poučený, aj ja som bol poučený a oboznámený s tým, že je trestne stíhaný pán Ing. Tomčáni, statik budovy Centroom ale aj Správca budovy. Sú tam dve podania. Viac ku tomu neviem uviesť. Čo si vy myslíte o práci zodpovednosti tohto statika? K pánovi Tomčánimu môžem povedať len toľko, že je asi nepochybné, že spravil v statike budovy chybu. Po odchode z výsluchu a znalosti niektorých dokumentov, ktoré poznám už z úradu a z neskôr anonymne doručených dokumentov, už nie som presvedčený, že statik je na 100% vinný. Som presvedčený, že vinný je celý rozbitý systém v príprave a v uskutočňovaní stavieb na Slovensku.  Čo je však hlavné, od 1. januára roku 1992 chýba kontrolný a celoživotný vzdelávací systém v celom spektre stavebníctva. Od roku 2010 poukazujem na klesajúcu odbornú a morálnu úroveň stavbárov všeobecne, aby sa nikto neurazil, ale zodpovední pracovníci za legislatívu, ale aj v niektorých bývalých dominantných združeniach stavbárov, namiesto toho aby počúvali a spolupracovali, sledujú len svoje komerčné záujmy donorov a vymýšľajú kadejaké výhovorky ako sa nedá vynucovať zvyšovanie odbornosti a zodpovednosti v stavebníctve… Škoda slov! Poukazujem aj na nedostatky v projektových dokumentáciách a na katastrofálnu právnu úpravu riadiacu projektovú činnosť, vôbec vyhotovovanie projektov a ich neexistujúcu kontrolu. Nejde však len o projekty ale aj o vykonávanie stavieb a hlavne chýbajúca KONTROLA na všetkých stupňoch prípravy a riadenia výstavby!!! Takže je vinný len pán Tomčáni? Myslí si niekto, že keď podhodia verejnosti Tomčániho s exemplárnym vzorovým rozsudkom tak odstránia systémovú chybu? Ja tvrdím, že nie! Dovolím si oponovať, pretože v zákone je Stavebný dozor a ten je predsa na kontrolovanie! Áno, máme stavebný dozor, ale viete kde je priestor na jeho činnosť? Stavebný dozor má priestor len pri uskutočňovaní jednoduchých stavieb svojpomocou a aj to v rovine, že túto stavbu vedie (ako stavbyvedúci)!! Dokonca stavebný zákon hovorí, že to ani nemusí byť stavebný dozor, zjednodušene povedané: postačuje iná odborne vzdelaná osoba s primeraným vzdelaním a praxou (§44 ods.2.). Čo ma však hnevá je, že tvorcovia nového stavebného zákona otázku kontroly ešte viac komplikujú a paralizujú napriek tomu, že sa mu návrhu zákona viac venujú… Je tam príliš veľa klientelizmu, neznalosti problematiky a názvosloví. Vráťme sa k Centroomu a k statikovi stavby. Statik svojou chybou vydal nebezpečenstvu života budúcich vlastníkov stavby tak musí niesť zodpovednosť. Vy však poukazujete na chybu v systéme stavebnej činnosti a preto by nemal byť na 100% vinný podľa Vás. Ale zákony sú také, aké sú, takže nemá byť kto iný vinný! Zdalo by sa, že máte pravdu, ale musím povedať, že vlastne aj nemáte pravdu. Ide totiž o to, že na tejto stavbe sa neistota o jej bezpečnosti vinie už od jej začiatku výstavby v roku 2009, o čom hovorí niekoľko dokumentov, hlavne ďalšie dva posudky z roku 2010 a 2011. Preto sa pri výsluchu vynorila otázka, že „Ako je možné, že sa roku 2009 – 2011 postaví budova, ktorú vyprojektuje oprávnený projektant s autorizačným osvedčením a pečiatkou so štátnym znakom, statiku stavby navrhne statik s autorizačným osvedčením a pečiatkou so štátnym znakom, a táto budova už počas výstavby vykazuje závažné viditeľné nedostatky vo forme veľkých trhlín v nenosných stenách, má viditeľné priehyby stropov nad 4 cm, objednávateľ stavby objedná posudky na zistenie príčin trhlín, skupina odborníkov s autorizačným osvedčením a pečiatkou so štátnym znakom vypracuje dva posudky – odborný 1/2010 a znalecký 4/2011 s určením neexistujúcej príčiny viditeľných a opakujúcich sa porúch, a napriek tomu ten istý autor posudkov až v roku 2015 asi dva mesiace po záruke zistí, že budova môže neočakávane spadnúť a usmrtiť ľudí, ktorí sa v danom čase kolapsu budú v nej nachádzať ?“ Nie je to divné? Aby som Vám odpovedal, tak Tomčániho považujem za vinného ale nie absolútne! Naznačujete, že sú tu aj nejakí iní vinníci okrem zlých zákonov, teda štátu? V predchádzajúcej odpovedi som uviedol, že boli včas spravené dva posudky, ktoré vyhotovilo niekoľko odborníkov a z nepochopiteľných dôvodov neboli po týchto posudkoch vykonané žiadne technické opatrenia na zlepšenie statickej bezpečnosti budovy. Prečo? Ak by sa vtedy spravili zabezpečovacie opatrenia, boli by lacnejšie, určite účinnejšie a dnes by sme sa bavili o niečom celkom inom… Je to vecou vyšetrovateľov na koho úradne ukážu a obvinia a nie mojou, nás. Smutné však je, že je vo hviezdach či nevinní vlastníci vôbec niekedy uvidia svoje peniaze za drahú sanáciu. V každom prípade musím konštatovať, že legislatíva pre stavebníctvo je v katastrofálnom stave a jej aktuálne tvorená rekonštrukcia mi vôbec nedáva nádej na zlepšenie. Hlavného vinníka vidím v legislatíve a v takmer úplnej nevymožiteľnosti zodpovednosti – práva, aj keď sa ukáže, kto a kde chybil bez ohľadu na dôvod vzniku chyby. Takže je to jednoduché a nie je to jednoduché? Presne tak, pokiaľ nebudeme mať nekomerčný, jasný a jednoznačný zákon a vykonávacie predpisy pre stavebníctvo budeme mať stále takéto prípady a nie len takéto. Treba v stavebníctve konečne spraviť poriadok a vniesť systém, ktorý je od roku 1992 priebežne ničený – odstraňovaný. Čo by ste mohol ešte na záver povedať? Záverom? Čo povedať, asi len toľko, že túto stavbu považujem za precedens v Slovenskom stavebníctve v celom rozsahu a zároveň je to aj zrkadlo odvrátenej strany Slovenského stavebníctva. Žiaľ! Na druhej strane má táto stavba pre mňa osobný význam, dovolím si povedať, že zlomový, pretože od tej doby sa venujem hlavne diagnostikovaniu porúch stavieb a zvyšovaniu nárokov na vzdelávanie a legislatívu v Slovenskom stavebníctve. Ďakujem za rozhovor. Dňa 8.10.2018, Vladimír Uheľ