Prajeme všetkým naším členom, partnerom, sympatizantom a verejnosti príjemné a šťastné prežitie vianočných sviatkov
Výročie úmrtia Dušana Jurkoviča, zakladateľa modernej slovenskej architektúry
Dnes si pripomíname výročie úmrtia zakladateľa slovenskej architektúry Dušana Jurkoviča (†21. dec. 1947).
Dušan Jurkovič ako architekt nadviazal na európske trendy modernej architektúry v prvej pol. 20. stor. Cieľavedome zužitkúval ľudovú architektúru. Je považovaný za zakladateľa modernej slovenskej architektúry.
V roku 1887 navštívil výstavu ľudových výšiviek v Martine, kde ho zaujala vstupná veža „slovenskej brány“ od architekta Blažeja Bullu, ku ktorému v ďalšom roku nastúpil na krátku prax. Po nej v roku 1891 pracoval v projektovej kancelárii architekta Michala Urbánka v českom Vsetíne. S ním v roku 1891 navštívil Prahu a v ďalšom roku študoval ľudové staviteľstvo Valašska a spolupracoval na príprave národopisnej výstavy vo Vsetíne, kde realizoval expozíciu valašskej izby.
Počas rokov 1892 – 95 pokračoval v začatom štúdiu zameranom na staviteľstvo v dreve a veľa cestoval najmä po Moravskom Valašsku a západnom Slovensku.
V roku 1895 vyvrcholilo jeho úsilie v uskutočnení Národopisnej výstavy českoslovanskej v Prahe, ktorá sa stretla s veľkým ohlasom. Tým sa mu otvoria dvere k prvej veľkej objednávke pre Pohorskú jednotu Radhošť vo Frenštáte, kde navrhol súbor turistických stavieb na Pustevniach.
V roku 1899 sa usadil v Brne, pôsobil už ako samostatný architekt a pohyboval sa v okruhu národne orientovanej brnianskej inteligencie. O rok neskôr vychádza jeho prvá publikácia „Pustevne v Radhošti“. Nasledujú jeho práce na vidieckej vile pre továrnika Roberta Bartelmusa pri Novom Měste nad Metují. Tam sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Boženou Bartelmusovou (1883 – 1965). Ešte predtým však navrhol a postavil komplex kúpeľných stavieb v Luhačoviciach.
Dva roky na to začal vydávať sériu zošitov pod názvom „Práce lidu našeho“, ktorých vyšlo celkovo 14. V roku 1906 postavil vlastnú vilu v brnianskej štvrti Žabovřesky, pri jej otvorení sa konala výstava jeho interiérových prác. V roku 1910 sa stal členom Spolku výtvarných umelcov Mánes v Prahe. O tri roky neskôr sa stal majiteľom tehelne v Trnave a tým sa mu znovu otvorila možnosť styku s vlasťou. Počas prvej svetovej vojny pracoval v Krakove, kde navrhoval cintoríny a pomníky pre okres Žmigród v západnej Haliči.
Po vzniku Česko-slovenskej republiky sa vracia spať na Slovensko a usadil sa v Bratislave. Stal sa vládnym komisárom pre zachovanie umeleckých pamiatok na Slovensku. Ešte v máji roku 1919 ho poverili prípravou smútočného obradu a pohrebu generála dr. Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Krátko nato začal pracovať na projekte mohyly na Bradle, ktorá dodnes ostáva v očiach verejnosti zrejme jeho najvýznamnejšou stavbou. V roku 1920 sa stal čestným členom Masarykovej Akadémie práce a začal sa zaoberať problematikou štandardizovanej výstavby rodinných domov na Slovensku.
V ďalšom období jeho života sa angažoval, už v úlohe generálneho predsedu Umeleckej besedy slovenskej, za zachovávanie archeologických a prírodných pamiatok na Slovensku. V roku 1924 sa stal predsedom Spoločnosti Slovenského vlastivedného múzea a spoluzakladateľom múzea v Bratislave. V roku 1929 sa stal predsedom novozaloženej Školy umeleckých remesiel v Bratislave a neskôr sa zaoberal typizovanou výstavbou školských budov pre slovenský vidiek. V rokoch 1930 až 1935 získal veľký počet ocenení z rôznych výstav umenia po celej Európe.
Zdroj a bližšie informácie: wikipedia
Toto nie je dobre! Došlo k sadaniu nového mostu v katastri Mýtna
MÝTNA. Dlhoočakávanú novohradskú vetvu rýchlostnej cesty R2 otvorili v pondelok 19. 12. popoludní, no už pár hodín od strihania pásky musia diaľničiari vysvetľovať situáciu ohľadom jedného z mostov.
Objekt sa nachádza v katastri obce Mýtna a podľa našich informácií došlo k jeho sadaniu.
„Most preukazoval sadanie v pár centimetroch, ktoré sanujeme injektážou. Vtláčame tekutý betón. Uvedené nemá vplyv na bezpečný prejazd úsekom R2. Sanácia bude trvať niekoľko týždňov,“ reagoval Media tím NDS.
Viac na https://mynovohrad.sme.sk/c/23098425/v-mytnej-sadol-most-ktory-je-sucastou-r2-ky.html
Ivan Pauer – poznámka k situácii:
Pokiaľ správne viem, tento úsek mal byť obídený tunelom, lebo je tam nestabilné ílovité podložie… Vedelo sa to za projektovania už v „zaostalom socialistickom systéme“… Žiaľ vyvstávajú znovu a znovu stále tie isté opakované otázky za posledné desaťročia údajne správneho smerovania slovenského stavebníctva:
- Dokedy sa bude zanedbávať odbornosť a uprednostňovať politika a kšefty, resp. kšefty a politika, čo je za posledných 30-35 rokov jedno a to isté?
- To fakt už nemáme odborníkov, alebo jednoducho odborníci ustupujú želaniam finančníkov podporujúcich politické a všelijaké iné záujmy, len nie tie, ktoré potrebuje verejnosť a odborná prax, napr. nebodaj takú „hlúposť“ akou je podrobný geologický prieskum podložia budúcej stavby a rešpektovať prírodné danosti v mieste budúcej stavby?
- Budeme brať ďalšie pôžičky na sanovanie ďalšieho ešte nespojazdneného mostu?
- Opäť to bude platiť občan, ako všetky prešľapy doterajších vlád aj keď všetko bolo „transparentné a odborne pripravené“, aspoň podľa tvrdení zodpovedných?
- Dokedy budeme na posmech susedných štátov a Európy, či nebodaj sveta a tváriť sa, že všetko ide ako má, keď tomu tak nie je a vidíme to na každom kroku nie len v stavebníctve, ale už vo všetkom čo sa týka aj bežného každodenného života občana?
- Dokedy budú prevládať skupinové a komerčné záujmy pred záujmami štátu a občana na úkor odbornosti a občana?
Autor: Ivan Pauer
Forbes sa nás opýtal na názor k rekonštrukcii Slovenskej národnej gelérii
https://www.forbes.sk/stihli-to-pred-vianocami-slovenska-narodna-galeria-sa-po-21-rokoch-pysi-novym-satom/
Pre RTVS sme sa vyjadrili k zvyšovaniu daní za chátrajúce nehnuteľnosti.
Stačí sa pozrieť na súčasný nemoderný zákon č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon) a prečítať si s porozumením ODDIEL 8 ÚDRŽBA STAVIEB A ICH ODSTRAŇOVANIE…
Odborná konferencia SZBD 2022
Konferencia bola zameraná hlavne na problematiku činnosti bytových družstiev a zmien zákonov súvisiacich so správou bytov, nebytových priestorov a vykurovacích zdrojov bytoviek.
Na konferencii bola v závere aj téma o zákone 200/2022 o územnom plánovaní prezentovanom plánovaní, ktorú za MDaV SR prezentoval pán Ing. Roman Skorka. Zrejme tiež neplánovane sa venoval aj téme zákona č. 201/2022 o výstavbe, ktorú tiež mal prezentovať prezident našej komory pán Ivan Pauer. V každom prípade prezentácia zákonov pána Ing. Romana Skorku bola na vysokej úrovni a človek ktorý sa nevenuje problematike týchto zákonov by nadobudol dojem, že lepší zákon je sotva možné spraviť. Škoda, že prednášajúci bol v časovej tiesni a nemohol sa zúčastniť diskusie aj o týchto zákonoch. Bola by určite zaujímavá a na odbornej úrovni.
Aby sme nevideli zákon 200 a 201/2022 len v ružových okuliaroch, tak pre zaujímavosť poskytujeme textovú časť prednášky pána Ivana Pauera, ktorá vizuálne nebola na konferencii prezentovaná, ale len slovne v zjednodušenej skrátenej forme z dôvodu vystúpenia zástupcu MDaV SR mimo pôvodného programu :
Zákon č. 200/2022 Z. z.
Zákon o územnom plánovaní.
Čo nám priniesol nový stavebný zákon č. 200/ 2022 Z.z. o územnom plánovaní, aké pozitíva alebo negatíva vidím ?
Dotknem sa len časti zákona, ktoré z môjho pohľadu bežného občana hľadiaceho do budúcnosti štátu a svojej, považujem za dosť dôležité.
Zákon č. 200/2022 Z.z. o územnom plánovaní podľa mnohých vyhlásení prináša úplne novú koncepciu riešenia územného plánovania a povoľovacieho procesu stavieb. Táto koncepcia tak, ako doterajšie zamietnuté návrhy zákonov pre stavebníctvo mala byť základom pre dramatické skrátenie stavebných konaní.
Zákon sa miestami odvoláva na Koncepciu územného rozvoja regiónu, územného plánu mikroregiónu a územného plánu obce a dokonca zavádza aj nový „Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky“ čo je akási obdoba bývalého štátneho úradu URBION – Štátny inštitút urbanizmu a územného plánovania, ale to je o zabezpečení plánovania dlhodobého rozvoja asi všetko.
Pre vysvetlenie, URBION bola výskumno-vývojová a projektová organizácia, ktorá sa od roku 1956 do 31. decembra 1993 zaoberala územným plánovaním a urbanizmom so sídlom v Bratislave.
Výsledky jeho činnosti sa doposiaľ využívajú ako predmet „predaja“ nehnuteľností na Slovensku (fabriky, byty, obchody, pôda a pod.).
Činnosť tohto nového úradu je určená v §7 nasledovne:
(2) Úrad predkladá vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) raz do roka správu o svojej činnosti a tiež vždy, keď o to vláda požiada.
Poznámka: Zákonodarca ponechal na úrade, či nejakú správu vláde pošle, alebo nie, pretože dovetok: “keď o to vláda požiada“ hovorí sám za seba, teda zodpovednosť nie je ani na úrovni komunikácie s vládou…
(3) Úrad zriaďuje ako svoj odborný poradný a iniciatívny orgán pre oblasť sledovania vývoja a trendov v oblasti územného plánovania, prípravy koncepčných dokumentov, všeobecne záväzných právnych predpisov, metodických usmernení a rozhodnutí úradu v oblasti územného plánovania, zriaďuje Radu územného plánovania zloženú zo zástupcov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, profesijných organizácií, vysokých škôl, vedeckovýskumných inštitúcií a odbornej verejnosti; podrobnosti o zložení a fungovaní Rady územného plánovania upraví štatút a rokovací poriadok, ktoré vydá predseda úradu.
Poznámka: hneď prvá veta jasne hovorí, že Úrad je zriadený len na sledovanie vývoja a nie na vývoj a zabezpečenie uplaatnenia jeho výsledkov do praxe…
Jedinou „zaujímavou výkonnou“ činnosťou úradu podľa ods. h) bude poskytovanie financií samosprávnym krajom a obciam dotácie zo štátneho rozpočtu na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie.
Takže nejde o urbanistické plánovanie, ale ide o bankára, ktorý bude prerozdeľovať štátne peniaze…
Na takúto činnosť sledovania, štatistu, archivára a poradcu bez zodpovednosti za rozvoj Slovenska by možno postačilo vydať metodický predpis a na ministerstve vztvoriť odbor pre prideľovanie financií…
Štát by pár miliónov určite ušetril.
Takže aj keď sa zriaďuje tento úrad, stále chýba základ zákona a tým je urbanistické plánovanie dlhodobého rozvoja Slovenska so záväznou dobou plánovania na obdobie 20 až 25 rokov. Zákon síce v niekoľkých ustanoveniach hovorí o urbanizme, ale nie ako o niečom komplexnom a záväznom pre štát, kraj, okres, mesto či obec. V tomto smere je to mačkopes, ktorý nedáva žiadne stabilné pravidlá rozvoja na akejkoľvek úrovni.
Ak by existovali zákonné pravidlá o urbanistickom plánovaní, skončila by na chaotická „ad hoc“ výstavba „na telefón“ čohokoľvek a kdekoľvek! Plánovanie rozvoja obytných sídiel by prinieslo systém do plánovania výstavby bytov, objektov služieb a výroby, podľa skutočných potrieb miest a obcí a nie podľa krátkodobých volebných programov politických strán a záujmov domácich a zahraničných developerov.
Ku tomuto ešte uvediem, že podľa výsledkov a záverov medzinárodnej konferencie „Městské inženýrství“ Karlových Varoch v dňoch 6 až 8. okt. 2022 v českej republike chýbajúci legislatívny rámec urbanistického plánovania profesiou „Městský inženýr“ úspešne zaviedli prakticky urbanistické plánovanie miest doplnené aj o konkrétne plánovanie technickej infraštruktúry. Je pritom úplne jedno pod akým oficiálnym titulom sa urbanistické plánovanie obcí, miest, okresov, krajov a štátu nazve, ale je vždy lepšie začať neskoro, ako nikdy, pretože neskoro už je,,…! Tento rámec chýba ešte pre plánovanie krajov a štátu.
Majú aspoň niečo, z čoho môžu a určite budú vzchádzať pri rozširovaní plánovania na okrasy a kraje. Je úplne jedno pod akým oficiálnym titulom sa urbanistické plánovanie obcí, miest, okresov, krajov a štátu začneme, ale je vždy lepšie začať neskoro, ako nikdy ! Neskoro už je..!
Zákon tiež významným spôsobom obmedzuje možnosti verejnosti zapojiť sa do rozhodovania o území a vo viacerých prípadoch vôbec neumožňuje verejnosti. Sú prípady, keď ani susedom budúceho stavebníka neumožňuje zapojiť sa do rozhodovacieho procesu.
Verejnosť, susedia tak budú mať významne zmenšené možnosti na ovplyvnenie výstavby v ich susedstve.
Napriek niektorým pozitívam v tomto zákone, ako napr. že každá obec a mesto musia mať vyhotovenú územnoplánovaciu dokumentáciu nič nebráni aktuálnemu vedeniu obce túto dokumentáciu priebežne, akokoľvek a kedykoľvek zmeniť tak, ako doposiaľ.
Takže v tomto smere sa toho veľa nezmení…
Vzhľadom na mnoho nejasností a rozporov v samotnom zákone, ktorý mal byť základom pre urýchlenie územných rozhodnutí a stavebných povolení na výstavbu desaťtisícov bytov ročne myslím, že jeho tvorcovia asi veľmi dobre vedeli o jeho nedostatkoch a nepripravenosti na zavedenie do praxe, asi aj preto jeho účinnosť stanovili na 1.4.2024, po skončení volebného obdobia.
V podstate to potvrdil pán podpredseda vlády SR pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý., gestor tohto zákona na konferencii „Stretnutie lídrov slovenského stavebníctva 2022/H2“ v Bratislave dňa 24.10.2022… Nakoniec sa ukázalo, že stavebný zákon nebol prekážkou pre hromadnú výstavbu bytov, pretože plne postačuje zákon č. 358/2022 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení zákona č. 443/2010 Z.z…
Tiež je celkom zaujímavé, že zákon nadobudol platnosť 7.6.2022, ale účinnosť až 1.4.2024, t. j. po skončení pôsobenia tejto vlády a súčasný zákonodarca ho ponechal, ako výbušný darček novej vláde, pretože už dnes mnohí odborníci v kuloároch hovoria o zmene zákona podobne, ako sa to deje v Českej republike, kde chystajú už tretiu zmenu od jeho zavedenia… Je v mnohých prípadoch tiež komplikovaný, nejasný a nedoriešený, len preto, aby sa splnila politická agenda.
Zákon č. 201/2022 Z. z.
Zákon o výstavbe.
Predchádzajúce vlády vrátane súčasnej, potrebu nového stavebného zákona, zdôvodňovali jeho neprehľadnosťou spôsobenou desiatkami zmien a noviel, pričom súčasná vláda ku tomu ešte pridala nový hlavný dôvod, že zákon je už „nemoderný“ a nevyhovuje pre hromadnú výstavbu štátnych nájomných bytov…
Takéto vyhlásenia v minulosti a aj teraz považujem za čistú demagógiu, pretože pravda je celkom iná. Na podporu a urýchlenie hromadnej bytovej výstavby postačuje mať peniaze, pozemky, projekty, stavebné povolenia stavebné a materiálové kapacity a novelu zákona č. 443/2010 Z.z., ktorá bola publikovaná, ako zákon č. 358/2020 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení.
V tejto súvislosti si dovolím poznámku:
Na konferencii „Stretnutie lídrov slovenského stavebníctva 2022/H2“ v Bratislave dňa 24.10.2022 podpredseda vlády SR pán Štefan Holý, gestor tohto zákona vyhlásil, že podľa nejakej európskej štatistiky Slovensku údajne chýba až 500 000 nových nájomných bytov… Podľa iných odhadov je to 220 až 175 000 bytov, ale presné číslo nikto nepozná, bude to asi niekde v strede.
Pri dlhodobom a súčasnom nastúpenom trende mínusovej populácie na Slovensku a postupnom znižovaní priemyselnej výroby v Európe a na Slovensku sa potreba bytov pravdepodobne ešte zníži. Nikto však zo zodpovedných nepozná koľko, kde, prečo a pre koho treba akýkoľvek počet bytov. (Na to slúži urbanistické plánovanie, ktoré v skutočnosti nie je a tak skoro asi ani nebude…)
Je ešte zaujímavé, že namiesto pôvodnej výstavby štátnych nájomných bytov budú byty stavať zahraničné firmy, ktoré si ich ponechajú a budú ich prevádzkovať a Slovensko bude doplácať na regulované sociálne nájomné – Štefan Holý na spomenutej konferencii lídrov v stavebníctve…
V takom prípade sa nájomník stáva rukojemníkom zahraničného vlastníka bytu, nech bude mať s ním akúkoľvek „bezpečnú“ zmluvu, že ho napr. 10 rokov nevysťahuje. Stačí predať firmu aj s bytmi, alebo spraviť generálnu opravu, alebo nastúpia iné nepredvídané dôvody a nájomník je na ulici…
Ďalšou zaujímavosťou je, že táto výstavba nebude podporovať slovenské hospodárstvo a firmy, ale zahraničné… Výnosy a dane z výstavby a nájmov za byty nebudú tiecť slovenským firmám a do Slovenskej štátnej pokladnice, ale do zahraničia. To je podpora slovenskému hospodárstvu a občanovi…
Politici a aj občania často oprávnene poukazujú na zdĺhavé povoľovacie stavebné konanie a na nedodržiavanie lehôt stavebnými úradmi, čo zdôvodňujú zastaranosťou a nemodernosťou súčasného stavebného poriadku.
Pravda z praxe je však taká, že vydávanie stavebných povolení z hľadiska administratívnej a časovej náročnosti je veľmi individuálna od stavebného úradu ku stavebnému úradu. Aj preto sme privítali návrat stavebných úradov z miest a obcí pod štát v nádeji na zlepšenie tohto stavu.
Zdĺhavosť stavebných konaní je daná miestnymi podmienkami, ako napr. miestna zaťaženosť požiadavkami na výstavbu, t.j. kapacitné možnosti stavebného úradu, personálna naplnenosť stavebného úradu, kvalifikačné a praktické schopnosti úradníkov, organizácia práce stavebného úradu, kvalitatívna úroveň predkladanej dokumentácie stavieb priloženej k žiadosti o stavebné povolenie, záťaž úradníkov vybavovaním sťažností, obhliadok stavieb, plnenie požiadaviek vedenia obce alebo mesta, niekedy aj osobné záujmy a vzájomné vzťahy žiadateľa a úradu a pod.
Nekonečné reorganizácie stavebných úradov nástupom nového vedenia obce alebo mesta negatívne postihuje kapacitné, kvalitatívne a odborné možnosti práce úradníkov v stavebných úradoch a nepomôže tomu žiadny infosystém napr. e-Goverment, pokiaľ nebude v stavebných úradoch dostatok kvalifikovaných a primerane zaplatených úradníkov. Podľa vyjadrenia pána štátneho tajomníka Holého na konferencii sa počty úradníkov budú ešte znižovať…
Toto všetko má zásadný objektívny vplyv aj na dodržiavanie lehôt pri vydávaní stavebných povolení, ktoré pri súčasnom personálnom a mzdovom poddimenzovaní stavebných úradov je veľmi ťažké až takmer nemožné splniť.
Nový stavebný zákon č. 201/ 2022 Z.z. mal byť revolučný vo vydávaní stavebného povolenia a v postihovaní tzv. čiernych (nepovolených) stavieb. Ako to je naozaj?
Podľa § 31 ods. 3 nového zákona č. 201/ 2022 Z.z. Zákona o výstavbe sa konania podľa tohto zákona uskutočňujú len elektronicky v informačnom systéme, ale už neuvádza v akom systéme a ani na systém neudáva nejakú odvolávku.
Ďalej sa v znení tohto § 31 uvádza, že to neplatí, ak by tým mohlo dôjsť k ohrozeniu ochrany utajovaných skutočností a citlivých informácií podľa osobitných predpisov, alebo by malo dôjsť k ohrozeniu plnenia úloh spravodajských služieb.
Čo ma však zaráža je skutočnosť, že podľa navrhovaného zákona sú účastníkmi konania pri zmene a zrušení rozhodnutia o povolení stavby len stavebník a cit. § 33 ods. (3): „vlastník pozemku alebo vlastník stavby a vlastník pozemku, na ktorom má byť, alebo je stavba zhotovená“.
Toto znenie považujem za prejudikovanie, že sa môže jednať aj o žiadosť na už existujúcu možno nepovolenú stavbu na pozemku, pričom sa nehovorí či stavba bola kedysi povolená, alebo nie…
Takže sa nedá vylúčiť pri schopnom právnikovi aj legalizácia nepovolenej stavby…
V § 33 ods. 2, 3, 5, zákon neodôvodnene reštriktívne definoval zásadne zúžený okruh účastníkov napr. pri povoľovaní skúšobnej prevádzky, pri povoľovaní predčasného užívania stavby, pri zmene rozhodnutia o stavebnom zámere, alebo aj v konaní o preskúmanie spôsobilosti nepovolenej stavby len na stavebníka a vlastníka pozemku na ktorom stavba je napriek tomu, že v ustanovení odst. 1. uvádza, ako účastníkov konania aj vlastníkov susedných stavieb a pozemkov, ktorým zostalo právo ku pripomienkam len v rámci posudzovania stavebného zámeru… Zákon takto elegantne vylúčil susedných vlastníkov nehnuteľností pri zmenách stavby počas výstavby, skúšobnej prevádzky alebo zmeny nepovolenej stavby a pod… Takže nemôžem vylúčiť, že v povoľovacom stavebnom konaní sa susedia vyjadria k nejakému stavebnému zámeru a počas výstavby, alebo po dokončení zistia, že v ich susedstve je postavené niečo celkom iné, s čím by nikdy nesúhlasili…
Stavebný úrad podľa nového zákona už neposudzuje projektovú dokumentáciu stavby, posudzuje len stavebný zámer. V rámci rozhodnutia o povolení stavby Stavebný úrad len určí požiadavky na spracovanie projektu stavby a požiadavky na zhotovenie stavby vrátane podmienok vyplývajúcich zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov a ďalšie podmienky stanovené v § 38 a ods. 4 až 11. v rámci konania.
V prípade, že bolo rozhodnutie o povolení stavby stavebným úradom zmenené, potom podľa § 39 ods. 1 písm. e) je stavebník povinný požiadať o overenie projektu stavby v súlade so zmeneným rozhodnutím o povolení stavby podľa § 39 ods. (1) písm. e).
Vlastníkom susedných stavieb aj verejnosti sa podľa tohto zákona doručuje návrh stavebného zámeru „prostredníctvom informačného systému“ bez jeho jasnej identifikácie (pravdepodobne e-Goverment). Tento spôsob veľmi obmedzuje komunikáciu, verejnosti s úradom, pretože nie každý občan vlastní výpočtovú techniku a má znalosti a zručnosti s takýmto spôsobom komunikácie.
Ďalším problémom je, že každý pozemok a práva susedných vlastníkov nie sú konštantné, sú vždy individuálne a originálne, čo žiadny informačný systém nerieši ani v zahraničí a vyvoláva to množstvo problémov a nedorozumení, nehovoriac o škodách na oboch stranách stavebného konania.
Jedným z ďalších problémov je, že v prípade rozporu so záväzným stanoviskom obce, alebo VÚC ohľadom nesúladu stavebného zámeru s miestnou územnoplánovacou dokumentáciou môže obec podať správnu žalobu (§ 37 ods. 5), pričom takáto správna žaloba v Správnom súdnom poriadku č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok) neexistuje, nie je nijako upravená a pokiaľ mám dobré informácie, tak zatiaľ nie je vypracovaný ani návrh na novelizáciu zákona č. 162/2015 Z. z. v tejto otázke. Takže bude zaujímavé sledovať, čo sa bude so správnou žabou na súde diať, ak si ešte uvedomíme, že advokáti a sudcovia v otázkach stavebného a územného poriadku nemajú žiadne vedomosti okrem vedomostí o vlastníckom prevode a hodnote nehnuteľností… Tvorcovia zákona by mali konečne uvažovať o znovuzavedení odborného arbitrážneho súdu, ako to bolo za totality a ako je to v mnohých štátoch sveta na čele s Anglickom…
Tento nový zákon dal projektantovi mimoriadne a nadštandardné postavenie v celom procese stavebného konania. Podľa zákona projektant na základe požiadaviek stavebníka vypracuje stavebný zámer (§ 24 ods. (6) písm. q), ktorý predkladá k žiadosti o stavebný súhlas – povolenie stavby a na základe stanoviska a podmienok určených stavebným úradom projektant vypracuje projekt stavby podľa overeného zámeru stavby (písm. u)). Toto všetko na základe zmluvy so stavebníkom (viď § 35 ods. 1) projektant prerokuje a posúdi pripomienky stavebného úradu k stavebnému zámeru (vyplývajúce zo záväzných stanovísk, záväzných vyjadrení a vyjadrení) a potom vypracuje z prerokovania správu, ktorá je podkladom rozhodovania stavebného úradu v zmysle § 38 ods. 2 písm. b). Ak zo správy nevyplynú rozpory bez ohľadu na to, ako boli v správe projektanta, úrad sa stanoviskami ďalej už nebude nezaoberať, bude sa s nimmi zaoberať len vtedy, ak z nich vyplynú vzájomné rozpory… Jednoduché, nie ?
11 ods. (1) uvádza, že stavebné práce, ktoré sa uskutočňujú bez ohlásenia alebo v rozpore s potvrdením o ohlásení, bez rozhodnutia o povolení stavby alebo v rozpore s ním, ak ide o jednoduchú stavbu napr. rodinný dom, a ak sa vyžaduje overenie projektu stavby bez overenia projektu stavby, alebo v rozpore s overeným projektom stavby, sú to nepovolené stavebné práce. V § 52 o nariadení odstránenia stavby už zákon upravuje ako, aké a za akých podmienok sa stavby budú odstraňovať.
Ostatné nepovolené stavby v tejto súvislosti zákon nerieši…
Okrem niektorých ďalších nejasných, nejednoznačných ustanovení v zákone, sa konečne do zákona v § 3. ods. (5) dostala aj definícia a potreba vykonávacieho projektu pre samotnú výstavbu, čo doterajšia prax veľmi potrebovala, pretože dochádzalo často k zámene významu názvov medzi realizačným projektom a vykonávacím projektom.
Zákon však nejasne a opatrne v § 38 ods. (6) ponecháva na vôli stavebného úradu vypracovanie vykonávacieho projektu cit.: „Ak sa pre stavbu bude vyžadovať vypracovanie vykonávacieho projektu, stavebný úrad určí podmienky na jeho spracovanie a toto rozhodnutie je povinný odôvodniť.“ Koniec citátu… Takže povinnosť vyhotovovať vykonávací projekt stavby sa akosi vytratila…
Čo sa týka kolaudácie, tak aj podľa § 44 ods. (4) nového zákona sa kolaudácia začína na podnet stavebníka, ale zákon už nehovorí ako, elektronicky, osobne ústne, listom ? Uvidíme čo prinesie prax…
Ku kolaudačnému konaniu bude musieť stavebník tak, ako doposiaľ predložiť písomné dokumenty v podobnom rozsahu a obsahu ako doposiaľ, t.j. stavebný denník stavby; protokol o vyhodnotení skúšobnej prevádzky, alebo vyhodnotenie komplexného preskúšania, ak boli povolené; realizačnú dokumentáciu; doklady o vykonaných skúškach vzoriek stavebných výrobkov odobratých na stavbe; výsledky uskutočnených meraní a revízií vyhradených technických zariadení a doklady o ich technickej spôsobilosti na plynulú a bezpečnú prevádzku; geodetická dokumentácia z vytýčenia priestorovej polohy stavby; geodetická časť dokumentácie zamerania skutočného zhotovenia stavby; energetický certifikát budovy, ak podlieha energetickej certifikácii; protokol o odovzdaní a prevzatí stavby; stanovisko projektanta o súlade zhotovenej stavby s overeným projektom stavby; záväzné stanoviská dotknutých orgánov a záväzné vyjadrenia dotknutých právnických osôb, ktoré boli zabezpečené pred podaním návrhu na kolaudáciu stavby a ďalšie náležitosti ustanovené pre kolaudáciu stavby, ktoré boli určené stavebným úradom. Pribudol nám kontrolný protokol o meraní priestorovej polohy stavby a geometrický plán na aktualizáciu katastrálneho operátu. Stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch od protokolu upustiť.
V zákone je aj svetlý bod, že sa konečne upravila funkcia stavebného dozoru, ktorý už nebude len osobou riadiacou uskutočňovanie jednoduchej stavby vykonávanej svojpomocou, ale bude to osoba vykonávajúca kontrolnú činnosť. Takže Stavebný dozor bude od 1.4.2024 konečne stavebným dozorom vykonávajúcim kontrolnú činnosť pre investora – stavebníka.
Ďalší pozitívny prínos nového zákona vidím v tom, že zákon v § 30 upresňuje doterajšie povinnosti vlastníka stavby.
(1) Vlastník stavby je povinný trvalo udržiavať stavbu podľa prevádzkovej dokumentácie tak, aby bola po celý čas prevádzky v súlade so základnými požiadavkami na stavby vrátane požiadaviek na bezbariérové užívanie a s technickými a prevádzkovými predpismi, ktoré sa vzťahujú na jej prevádzku.
písm. d) dodržiavať režim pravidelných kontrol určených prevádzkovou dokumentáciou, technickými predpismi, prevádzkovými poriadkami stavieb a návodmi výrobcov stavebných výrobkov,
Problém je, že zákon nehovorí, kto má vyhotoviť prevádzkovú dokumentáciu stavby, čo má obsahovať, čo sa stane ak prevádzkovú dokumentáciu nikto nevyhotoví a kto bude zodpovedný za poruchy stavby…
Posledný pozitívny prínos nového zákona vidím ešte v tom, že zákon určuje lehotu na vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere podľa § 38 ods. (3) na lehotu 15 dní od doručenia úplnej žiadosti o vydanie rozhodnutia a do 15 dní od vyriešenia rozporov. To je v tomto smere všetko, pretože zákon už nič nehovorí o tom čo sa stane, ak stavebný úrad lehotu nedodrží, resp. hovorí o tom, že ak sa úrad dozvie, že lehotu nedodržal, tak odo dňa, kedy sa o nedodržaní lehoty dozvedel, vydá do 30 dní svoje rozhodnutie.
Je to perfektné vyvinenie sa z nedodržania lehoty a predĺženie lehoty…
O sankcii alebo o nejakých donucovacích prostriedkoch za omeškanie nie je v zákone nič. Takže v médiách bohato propagované garantované skracovanie povoľovacieho procesu a tlak na úradníkov sa do zákona akosi nedostalo.
Tento stavebný poriadok o výstavbe však nevyvinul prakticky žiadny tlak na stále neuspokojenú spoločenskú objednávku, pripravovať a uskutočňovať stavby len odborne spôsobilými osobami v celom spektre výstavby!
Týmito osobami nie sú len architekti, stavební inžinieri a geodeti, sú nimi aj remeselníci s výučnými listami a technici s maturitnými vysvedčeniami so stavebným vzdelaním a vzdelaním potrebným pre stavebníctvo, ktorých je stále väčší nedostatok na stavbách a bez ktorých by stavby nikto nikdy nepostavil…
Takže môžeme sa naďalej tešiť výstavbe vykonávanej automechanikmi, kaderníkmi, pekármi, agronómami, chemikmi a ďalšími po absolvovaní rekvalifikačného kurzu…
Aj pri tomto zákone je celkom zaujímavé, že zákon nadobudol platnosť už 7.6.2022, ale účinnosť až 1.4.2024, t. j. po skončení pôsobenia tejto vlády, akoby darček novej vláde…
Už dnes mnohí odborníci v kuloároch hovoria o zmene zákona, alebo o úplne novom zákone podobne, ako sa to deje v Českej republike, kde chystajú už tretiu zmenu od jeho zavedenia… Aj Český zákon je v mnohých prípadoch komplikovaný, nejasný a nedoriešený, len preto, aby sa splnila niekoho politická agenda.
Zákonodarca si aspoň niečo prisvojil z návrhov zákona Slovenskej stavebných dozorov a odborne spôsobilých osôb uskutočňujúcich stavby – SASDARS z roku 2014 a Stavebnej komory predkladanej na rokovaniach o stavebnom zákone v komisii o zákone za bývalej vlády v rokoch 2016 až 2020 a to rozdelenie zákona č. 50/1976 Zb. na dva samostatné zákony. Konečne upravil funkciu stavebného dozoru, ktorý už nebude len osobou riadiacou uskutočňovanie jednoduchej stavby vykonávanej svojpomocou, ale bude to osoba vykonávajúca kontrolnú činnosť. Takže Stavebný dozor bude od 1.4.2024 konečne stavebným dozorom vykonávajúcim kontrolnú činnosť pre investora – stavebníka, hoci aj tu je čo ešte spresňovať a upravovať.
Ostatné návrhy týchto organizácií týkajúce sa koncepcie stavebného poriadku, územného plánovania a hlavne základu týchto zákonov, urbanizmus z prípravy zákona do roku 2020 zákonodarca neakceptoval.
Aj v tomto zákone je podstatne viac nejasností, rozporov a nedoriešených vecí, takže je čo spresňovať, upravovať a meniť..
Ivan Pauer
Stretnutie lídrov slovenského stavebníctva 2022/H2
Po dlhej dobe a prestávke sme sa zúčastnili konferencie „Stretnutie lídrov slovenského stavebníctva 2022/H2“ v Bratislave dňa 24.10.2022.
Musíme konštatovať, že bola veľmi zaujímavá a poučná, hlavne v otázkach neutešeného vývoja v Slovenskom stavebníctve a v stavebníctve na Slovensku, ktoré napriek občasnému rastu oproti rokom 1990 až 1995 neustále klesá.
Veľmi nás zaujal príhovor podpredsedu vlády SR pán Štefana Holého, gestora tohto Nového stavebného zákona, ktorý vyhlásil, že podľa nejakej európskej štatistiky Slovensku údajne chýba až 500 000 nových nájomných bytov… Podľa iných odhadov je to 220 až 175 000 bytov, ale presné číslo nikto nepozná, bude to asi niekde v strede.
Pri dlhodobom a súčasnom nastúpenom trende mínusovej populácie na Slovensku a postupnom znižovaní priemyselnej výroby v Európe a na Slovensku sa potreba bytov pravdepodobne ešte zníži. Nikto však zo zodpovedných nepozná koľko, kde, prečo a pre koho treba akýkoľvek počet bytov. (Na to slúži urbanistické plánovanie, ktoré v skutočnosti nie je a tak skoro asi ani nebude…)
Je ešte zaujímavé, že namiesto pôvodnej výstavby štátnych nájomných bytov budú byty stavať zahraničné firmy, ktoré si ich ponechajú a budú ich prevádzkovať a Slovensko bude doplácať na regulované sociálne nájomné – Štefan Holý na spomenutej konferencii lídrov v stavebníctve…
V takom prípade sa nájomník stáva rukojemníkom zahraničného vlastníka bytu, nech bude mať s ním akúkoľvek „bezpečnú“ zmluvu, že ho napr. 10 rokov nevysťahuje. Stačí predať firmu aj s bytmi, alebo spraviť generálnu opravu, alebo nastúpia iné nepredvídané dôvody a nájomník je na ulici…
Ďalšou zaujímavosťou je, že táto výstavba nebude podporovať slovenské hospodárstvo a firmy, ale zahraničné… Výnosy a dane z výstavby a nájmov za byty nebudú tiecť slovenským firmám a do Slovenskej štátnej pokladnice, ale do zahraničia. To je podpora slovenskému hospodárstvu a občanovi…
Autor. Ivan Pauer
Boli sme na VIII. kongrese LEPŠIA SPRÁVA 2022
V rámci diskusie sme sa s plénom zhodli na niektorých prediskutovaných chybách a „nedostatkoch“ tohto nového zákona č. 201/2022 Z.z. o výstavbe v súvislosti s prípravou a uskutočňovaním stavieb (česť niekoľkým málo užitočným ustanoveniam), ktorý bol podobne, ako v Českej republike narýchlo pozliepaný bez akceptovania niektorých návrhov účastníkov prípravy zákona a verejnosti, a ktorý bol uvedený unáhlene bez pripravenej technickej a administratívnej odpory a bez vykonávacích predpisov, ktoré ešte len teraz začínajú na slovensku pripravovať.Tiež sme poukázali na zaujímavý fakt, že zákon nadobudol platnosť 7.6.2022, ale účinnosť až 1.4.2024, t. j. po skončení pôsobenia tejto aktuálnej vlády ktorá ho ponechala, ako výbušný darček novej budúcej vláde, pretože už dnes mnohí odborníci v kuloároch hovoria o zmene zákona a tiež o úplne novom zákone podobne, ako sa to deje v Českej republike, kde chystajú už tretiu zmenu od jeho nedávneho zavedenia…
Nový Český tak aj Slovenský stavebný zákon je v mnohých prípadoch tiež komplikovaný, nejasný a nedoriešený, len preto, aby sa splnila politická agenda aktuálnych politikov, ktorí jeho tvorbu najprv zdôvodňovali bojom proti čiernym stavbám, potom potrebou zjednodušiť stavebné konanie a naposledy skrátiť lehoty vydania stavebných povolení digitalizáciou, aby sa mohla spustiť pripravená hromadná výstavba nájomných domov.
Ukázalo sa, že ani jedno ani druhé nebola a nie je pravda, pretože zákon je nepripravený na jeho uvedenie do života a pripravení sú len nedočkaví zahraniční investori a ich stavebné firmy…
Na spustenie hromadnej výstavby postačovala následne – ex post vykonaná novela zákona č. 443/2010 Z.z., ktorá bola publikovaná, ako zákon č. 358/2020 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení. Pôvodný zákon č. 50/1976 Zb. stačilo očistiť od desiatok často protirečivých účelových zmien, aktualizovať niekoľko málo ustanovení, vydať 3-4 zmysluplné vykonávacie predpisy vyhláškou a zrušiť ustanovenia týkajúce sa stavebného poriadku nezmyselne aplikovaných v iných zákonoch, napr. aj v zákone o životnom prostredí…
Znenie zákona skôr naznačuje uľahčenie výstavby pre domácich a zahraničných developerov a stavebné firmy, kde a ako sa bude dať, napriek niekoľkým dobre znejúcim ustanoveniam v zákone. Napríklad aj sen o digitalizácii, ktorá ešte nie je pripravená pre spustenie má znížiť už teraz fyzicky a odborne poddimenzovaný personálny stav na stavebných úradoch, z ktorých nový zákon spraví len štatistov a riešiteľov sporov, ktoré tento zákon prinesie…
Takže si počkáme prečo v skutočnosti bol pod vládnym politickým tlakom „horúcou ihlou šitý“ tento nový stavebný zákon a urýchlene schválený s platnosťou až po skončení volebného obdobia tejto vlády.
Uvidíme čo všetko sa bude diať po jeho spustení do života.
–
Autor: Ivan Pauer
Boli sme na sympóziu STRECHY 2022
Zúčastnili sme sa po pandemickom prerušení opäť na živom sympóziu Strechy 2022, poriadanom Cechom strechárov Slovenska.
Napriek tomu, že sme sa pre náš nahustený dnešný program mohli zúčastniť len úvodnej časti, musíme konštatovať a oceniť, že hneď v úvodnej časti prednáškového cyklu pán profesor Oláh a ďalší odborníci dnes otvorene a bez diplomatických škrupúľ poukázali na veľké problémy s projektovými riešeniami jednoplášťových striech a nie len striech. Potvrdili veľké nedostatky vo vzdelávaní a ťažkej použiteľnosti absolventov škôl v praxi, čo sa odzrkadľuje v neustále dlhoročne upadajúcej kvalite projektov s nárastom chýb a stavieb s nedostatočne zručnými a odborne zdatnými vykonávateľmi.
Poukázal aj na nemilý fakt, že roky sa vyučuje nesprávne, čo vidíme na množstve chybne vyhotovených stavieb, na množstve porúch a nárastu práce znalcov.
Pán profesor len po rokoch správne potvrdil, čo tvrdí od roku 2010 SASDARS – Asociácia stavebných dozorov a odborne spôsobilých osôb uskutočňujúcich stavby a čo od roku 2015 tvrdí naša komora, že bolo a je treba zaviesť nový spôsob vzdelávania na školách a vydávania osvedčení odbornej spôsobilosti až po absolvovaní 350 hodinovej akreditovanej prípravy (125 prezenčne) a opakovaným aktualizačným doškoľovaním každé dva, alebo tri roky aby sa odbornosť na stavbách zvyšovala a nie upadala, ako sme toho svedkami dnes a roky pred. Žiaľ pre lobizmus, sebeckosť a neschopnosť vidieť spoločenský záujem platiť za kvalitu a nie za kvantitu spôsobil, že skutočné celoživotné vzdelávanie sa v roku 2012 nemohlo ani začať a plody tohto postoja vidíme „každý deň na mnohých stavbách“…
V každom prípade je dobrým znamením, že na sympóziu zazneli aj rozumné kritické slová k súčasnému stavu na stavbách na príklade akútne zlej situácie navrhovania plochých jednoplášťových striech z drevenými nosníkmi hlavne na rodinných domoch, čo môžeme potvrdiť aj z vlastnej praxe členov našej komory a nie len ich.
Aj pán profesor Oláh potvrdil, že takmer každá jedoplášťová strecha je zle navrhnutá a vyhotovená, čo potvrdzuje nadnormová tvorba kondenzu a jeho zatekanie do bytov už po 1,5 ročnom užívaní domu a vo veľmi skorom čase tvorba plesní.
Tento stav je výsledkom tlaku na ceny materiálov a záujem developera ušetriť na výstavbe a chabou znalosťou projektanta pri návrhu jednoplášťovej plochej strechy. Chýba totiž mimoriadne dôležitá časť jednoplášťovej strechy a tou je betónová nosná konštrukcia, alebo jej ekvivalent z keramickej konštrukcie a betónovým poterom s ich akumulačnými schopnosťami. Potom stačí málo, len chybne navrhnúť drevenú jednoplášťovú strechu s fóliami uzatvoreným priestorom medzi stropným sadrokartónovým podhľadom a záklopom zaplneným izolantom a problém je na svete. „Lacná“ strecha drevenej konštrukcie novostavby je po rekonštrukcii nakoniec drahšia, ako keby bola vyhotovená hneď z betónovej nosnej konštrukcie… Opravu si však takmer vždy zaplatí vlastník domu, pretože skončí záruka a vďaka nejasnostiam zákona a „nezáväznosti“ technických noriem pri neznalom sudcovi nebude nikto zodpovedný…
**
V strede duša cechu strechárov Jarka Lintnerová, na ľavo Tomáš Janský riaditeľ SKSR a na pravo ja, Ivan Pauer…Autor: Ivan Pauer
Znáte souvislosti stříkaných a foukaných tepelných izolací v šikmé střeše ?
V současné době díky vysokým cenám energií se stále více firem zabývá tepelným izolováním objektů. A není tomu jinak ani u zateplování šikmých střech či zateplování stropů podkroví pod studeným půdním prostorem (střešní dutinou). Tam lze využít mnoho různých typů tepelných izolací a jedněmi z nich jsou i foukané a stříkané izolace. Tj. různé najemno rozvolněné vaty (přírodní, sklovláknité, čedičové aj.), foukaná celulóza či rozvolněný polystyren apod. U stříkaných izolací pak buď celulóza s pojivem či různé typy PUR pěn.
Jaké jsou však změny požadavků na konstrukce s takovými izolacemi oproti běžným vkládaným deskovým či rolovaným tepelným izolantům? Poměrně zásadní.
Pokud mluvíme o zateplení šikminy střechy, vzniká zde naprosto elementární požadavek, aby v případě použití jak u stříkaných tak i u foukaných tepelných izolantů do šikminy střechy bylo pod podstřešní membránou (DHV = doplňková hydroizolační vrstva) v šikmině střechy na krokvích použito tuhé bednění. A samozřejmě vysoce paropropustné, tj. např. prkenné bednění (s 5-10 mm štěrbinkami mezi prkny) či vysoce difúzní dřevovláknité desky. Naprosto jednoznačně to požadují Pravidla pro navrhování a provádění střech CKPT (2014), viz. Část 4, bod 6.8. na str. 131. Nemluvě o platné normě ČSN 731901-2 Navrhování střech, která na „Pravidla ….“ v této věci navrhování DHV odkazuje. Což je platné při použití jakékoliv podstřešní membrány kteréhokoliv výrobce !!!
Pokud totiž pod podstřešní membránou (DHV) nebude provedeno bednění, pak při aplikaci jak stříkaných PUR pěn, tak i foukaných izolantů hrozí vysoké riziko „vydutí“ podstřešní membrány směrem vzhůru (často až ke střešním latím či k bednění krytiny), což znehodnotí funkci ventilační mezery skladby střechy a nepřípustně navádí pod DHV tekoucí vodu ke dřevěným kontralatím konstrukce. Viz. níže uvedené fotografie bodů a) a b).
a) Vydutí DHV (podstřešní membrány) vlivem foukané izolace.
 |
 |
b) Vydutí DHV (podstřešní membrány) vlivem stříkané PUR pěny
 |
 |
U stříkaných PUR pěn je to důsledek expandace pěny (expanduje oběma směry) při její aplikaci a u foukaných izolací je to důsledek toho, že pokud má být v konstrukci dosaženo dostatečné objemové hmotnosti nafoukané izolace i jejího následného nesesedání (dosažení správné tepelné vodivosti hmoty = lambdy izolantu) je nutné takový izolant do konstrukce doslovat nahutnit.
Důsledkem vydutí DHV jsou pak nejen ztráta životnosti střešní skladby, ale i ztráta záruk na fakticky všechny vrstvy skladby konstrukce včetně střešní krytiny. V letním období pak vysoké riziko rychlého přehřívání střešní skladby a následně i interiéru podkroví. A pokud bude navíc střešní krytina použita z materiálů s vysokým difúzním odporem (plechy, bitumenové šindele, plastové šablony, krytiny podložené nízkodifúzní podložkou či nízkodúzním bedněním aj.), je pak možné „docílit“ i vzniku nepřípustného množství kumulujících se a/nebo i neodpařitelných kondenzací uvnitř zateplené skladby konstrukce. Jejichž důsledkem pak bude nejen obrovské navýšení tepelné vodivosti konstrukce (značná ztráta tepelně izolační schopnosti = vysoký únik/průnik tepla), ale i plísně, hniloby a ohrožení živostnosti nosné konstrukce střechy. Tj. porušení závazných požadavků normy ČSN 730540 Tepelná ochrana budov, část 2 Požadavky, hlava 6 Šíření vlhkosti konstrukcí.
Nemluvě o tom, že podstřešní membrána (DHV) v případě, že je u zateplené střechy aplikována pod taškovou krytinou či pod vláknocementovou maloformátovou šablonou (včetně jejich imitací z jiných materiálů), by měla být aplikována min. ve třídě těsnosti DHV 5 nebo ještě přísnější, tj. buď „na bednění nebo ve styku s tvarově a rozměrově stálou s tepelnou izolací“. A za toto rozhodně nelze považovat ani stříkané PUR pěny apod., ani foukané tepelné izolace. Viz. „Pravidla …“, část 2,
tabulka 2.2. a tabulka 2.3 na straně 31.
Jenže tyto typy izolací mají i svoji souvislost s prováděním parotěsnící vrstvy na spodní straně
takové tepelné izolace. Což je platné pro jakékoliv parotěsnící fólie kteréhokoliv výrobce !!!.
Rozhodně není vhodné vytvářet stříkané PUR pěny způsobem, kdy se vystříká PUR pěnou celá
připravená konstrukce až po úroveň CD profilů či jiného roštu pro vlastní desku podhledu (např.
sádrokarton), jelikož to pak vede ke skutečnosti, že parotěsnící vrstva se instaluje chybně přímo pod
desku SDK. Viz. níže uvedená fotografie u bodu c).
c) PUR pěna chybně vystříkaná až k vrstvě budoucí desky podhledu (parozábrana chybně plánovaná přímo pod deskou SDK, a chybně jen v jednotlivých místnostech, tj. s únikem vodních par do konstrukce příčkou)
Důsledkem takové instalace je pak nejen drastické snížení parotěsnosti a vzduchotěsnosti parozábrany (zůstávají jen 2% z původní parotěsnosti), a nejen problém jak v takové vrstvě vést inž.
sítě ( kabely apod.), ale i jak do takové konstrukce instalovat zabudované prvky (zásuvky, vypínače,
bodová svítidla apod.). Tj. bez poškozování parotěsně/vzduchotěsnící vrstvy konstrukce. Ale pak i
v takové skladbě vzniká problém jak správně provést příčky (stěny dělící od sebe vytápěné místnosti).
Tj. jak provést parotěsnící a vzduchotěsnící vrstvu konstrukce tak, aby nebyla nahusto perforována
(parotěsně a vzduchotěsně poškozena) kotvícími prkny podhledu, a zároveň aby bylo správně možno
provést příčky tak, aby sice neprošly parozábranou (parozábrana byly celistvá pro celé podlaží =
nedocházelo k úniku vodních par do zateplené šikminy hmotou příčky), ale přitom vůči jednotlivým
místnostem rozdělila desku podhledu a jeho rošt, tj. snížila přenos hluku z jedné místnosti do druhé.
Tj. pro provedení pěny (stejně jako u vkládaných tepelných izolantů) je ideální konstrukci provést tak, že bude vytvořen prvotní rošt, jež ponese celistvě pro celé podlaží tepelný izolant a parotěsně spojenou a napojenou parozábranu či jiný parotěsnící materiál (např. těsněnou OSB desku), pak zespoda k této vrstvě vybudovat případné příčky (či zděné příčky mít do takové úrovně předpřipraveny), a teprve pak pod parotěsnící vrstvou vytvořit vlastní rošt v jednotlivých místnostech, jež ponese vlastní desku podhledu. V tomto vytvářeném meziroštu je pak možné bez problémů vést inž. sítě (kabely, rozvody rekuperace, apod.) a do vrstvy podhledu instalovat zabudované prvky inž. sítí (s příslušným nehořlavým překrytím) aniž by docházelo k poškozování parotěsnící a vzduchotěsnící účinnosti parotěsně/vzduchotěsnící vrstvy konstrukce. Totéž samozřejmě platí i pro instalaci obdobné skladby v lehkém vodorovném stropu podkroví.
U foukaných izolací je zde navíc další požadavek. A to, aby i ze spodní strany foukané izolace
byla použita tuhá vrstva tak, aby bylo možné dostatečně nahutnit foukané izolanty do šikminy
střechy. Tj. není možné foukat foukanou izolaci do konstrukce šikminy střechy, kde spodním
podkladem této vrstvy bude pouze běžná fóliová parozábrana. Buď je nutné mezi parozábranou a
foukanou izolaci instalovat opět tuhou vrstvu (např. OSB desku), nebo je potřebné, aby pod
nainstalovanou parozábranou ještě před instalací foukané izolace byl vytvořen alespoň hustý
podpůrný rošt, např. z latí 40x60mm paralelně každých 30 cm. Totéž opět platí i u stropu podkroví.
Konstrukce nacházející se pod parotěsnící vrstvu pak není problém vůči pronikajícím kotvícím
prvkům těchto roštů velice lacino podtěsnit. U latí např. kouskem pásky JUTADACH TPK SUPER
(nalepené na parozábraně), u přímých závěsů či stavěcích třmenů např. kouskem oboustranně
samolepící pásky JUTAFOL SP 1 použité na plošce závěsu. Viz. níže uvedené fotografie d) a e).
| d) Předtěsnění místa průniku vrutu latě | e) Podtěsnění vrutů závěsu páskou |
 |
 |
I na tyto souvislosti pamatují „Pravidla pro navrhování a provádění střech CKPT (2014)“, a to jednak opětovně v Části 4, bod 6.8. na str. 131 a jednak v Části 5, zejména u bodu 3., odst. (1) na str. 137, a bodu 7., odst. (4), (11), (12) a (13) na str. 140-141. Nemluvě o závazných požadavcích normy ČSN 730540 Tepelná ochrana budov, část 2 Požadavky, hlava 6 Šíření vlhkosti konstrukcí a hlava 7
Šíření vzduchu konstrukcí a budovou.
Samozřejmě Samozřejmě obdobné informace jsou uvedeny i v technicko-montážních pokladech aktuálního Aplikačního manuálu JUTA a.s. (ten je umístěn na: http://e-shop.juta.cz/katalog/psf/aplikacni%20manual%202021.pdf), ale i v souvisejících technických článcích v technické knihovně JUTA a.s. rovněž na www.juta.cz, konkrétně na odkazu https://www.juta-strechy-steny.cz/technickaknihovna).
Tj. jak foukané tak i stříkané izolace jsou v šikminách střechy sice použitelné, ale mají svoje specifické požadavky na tvorbu skladby konstrukce jak šikminy střechy, tak i lehkého stropu podkroví.
V první řadě než začnete cokoliv zateplovat, je vhodné se obrátit na autorizovaného projektanta či
stavebního dozora a s ním dohodnout správné provedení skladby včetně vazby na všechny souvislosti
konstrukce a klimatické podmínky stavby. Rozhodně není vhodné se spoléhat na rádoby doporučení
různých „blábolů“ na neodborných internetových diskusích, či doporučení samotného realizátora
zateplení. Realizační firma totiž zde není od toho, aby něco v konstrukci pro stránce teplofyziky
doporučovala/navrhovala, ale aby jen správně zhotovila konstrukci podle nějakého relevantního
technického podkladu (výkresové dokumentace autorizovaného stavebního odborníka). Případně se
můžete obrátit přímo na relevantního technického poradce výrobce použitého materiálu.
Autor : Jan Rypl, manažer aplikací, tel.: +420 602194045, rypl@juta.cz
