Chýbajúca kontrola stavebných projektov predražuje stavby!
Tlačová správa zo dňa 29.11.2018
V posledných dňoch sa objavili závažné problémy s konštrukciou mostu SNP v Bratislave a dnes vyšla informácia, že práve rekonštruovaný most v Martine má výrazne väčšie poškodenia, ako predpokladal projekt, na základe ktorého bola vysúťažená jeho obnova.
Pre životnosť a bezpečnosť mostov sú mimoriadne dôležité pravidelné priebežné odborné obhliadky všetkých konštrukčných častí, od ich pravidelnej údržby a včasného odstraňovania zistených porúch. Tieto pravidelné kontroly a priebežné opravy znižujú riziká kolíznych stavov mostov a tiež znižujú technickú a finančnú náročnosť generálnych opráv.
Je zarážajúce, že až počas stavebných prác zhotoviteľ zisťuje, že poruchy mostu v Martine sú vo väčšom rozsahu, ako rieši projekt. Takáto situácia, ktorá pre chyby v projekte aj tejto stavby prinútila objednávateľa prerušiť stavebné práce a dať prerobiť projektovú dokumentáciu v posledných cca 20 rokov na Slovenských stavbách už vôbec nie je neobvyklá.
Medzi inými sa vynára aj otázka, ako prebiehala príprava a kontrola projektu, keď sa až po verejnom obstarávaní počas vykonávania stavebných prác zistí, že v projekte nie sú obsiahnuté všetky problémy mostu. Ako mohol byť takýto projekt podkladom pre výber stavebnej firmy a schválenie ceny prác vo verejnom obstarávaní?
Stavebná komora v tejto súvislosti opätovne poukazuje na ďalšiu dieru v Slovenskej legislatíve pre stavebníctvo, a to na chýbajúce odstupňovanie projektovej prípravy ale hlavne na chýbajúcu, zákonom upravenú povinnú kontrolu projektovej dokumentácie pred podaním na stavebné konanie, do výberového alebo verejného obstarávania, hlavne však pred zahájením stavebných prác. Kontrolou projektu by sa určite predišlo k pozastaveniu výstavby pre jeho chyby, a tiež by sa predišlo oddialeniu termínu ukončenia prác so zvýšením pôvodnej ceny. Povinnosť kontrolovať projekty, ako aj iné kontrolné procesy a osobnú zodpovednosť vo výstavbe sme na Slovensku už mali, ale v prvej polovici deväťdesiatych rokov boli v legislatíve úspešne zlikvidované.
Je už niekoľko hodín „po dvanástej“, ale je nevyhnutné aby sa zodpovední štátni úradníci a politici prestali správať k stavebníctvu a k stavbám ako k rožkom v predajni alebo ako k tovaru na tvorbu zisku. Viac ako dve desiatky rokov na Slovensku chýba systém, kontrola a poriadok v stavebníctve od projektovej prípravy až po odovzdanie stavby. Aj preto tu teraz máme rastúci trend problémov s bezpečnosťou mostov, s budovami aj v štátnom vlastníctve, stále častejšie sa stretávame s problematickými projektmi, chýba účinná kontrola všetkých stavebných činností a v stavebníctve prakticky neexistuje osobná zodpovednosť, atď, atď.
Máme za to, že je skutočne najvyšší čas sa správať k mostom, cestám, verejným budovám a vôbec ku stavbám infraštruktúry konečne zodpovedne. Sú to stavby pre nás všetkých bez ohľadu na spoločenské postavenie. Stavby treba pravidelne odborne kontrolovať, udržiavať a opravovať aby nám bezpečne súžili zvlášť, keď sa Slovenskej ekonomike výborne darí, aby sme jedného dňa neboli prekvapení, že opäť nejaký most, alebo budova zabíjali, prípadne len spadli… K výrobe áut na Slovensku sa nikto takto nezodpovedne nespráva ako ku stavebníctvu…
Ivan Pauer
Prezident SKSR
Linky na články:
Most nad železnicou v Leviciach stále – roky neopravujú.
Vo spravodajstve TV Markíza dňa 23.11.2018 sa vrátili k nebezpečnému mostu – nadjazdu nad železnicou. Roky kompetentní vedia o havarijnom stave, boli podané petície za jeho opravu, opravy síce prebiehali ale nie tie, ktoré mali chrániť a obnoviť nosné konštrukcie, hlavne armatúru mostu. Odkladanie drobných a malých opráv spôsobuje rast a rozširovanie poškodzovania mostových a vôbec stavebných konštrukcií, potom sa nečudujme, čo sa deje s aj s mostom v Leviciach, v Nitre, v Šali, Hlohovci a inde na Slovensku. Najkrajšie je, že hovorkyňa ministerstva vyhlási, že most je opäť vysúťažený, ale preverujú ešte projektovú dokumentáciu…. To dali do súťaže neskontrolovanú dokumentáciu ? Podľa čoho potom určili cenu rekonštrukcie? Budeme znovu rušiť súťaž alebo sa spravia dodatky k projektu a cene? TV reportáž :
Ivan Pauer
24.11.2018
Rozhovor prezidenta SKSR Ivana Pauera s redaktorkou Hospodárskych novín
Dňa 22.11.2018 redaktorka Hospodárskych novín pani Púpavová položila Ivanovi Pauerovi niekoľko otázok ohľadom problémovej stavebnej pamiatky, mostu SNP v Bratislave, an ktorom sa zistilo niekoľko závažných porúch. Pre nedostatok priestoru pre celý rozhovor v HN Vám poskytujeme kompletné znenie otázok a odpovedí.
Dobrý deň pán Pauer,
chcela by som sa opýtať na stav Mostu SNP. Aký je váš názor na to, že sa objavili celé skorodované časti?
Na každom moste a stavebnej konštrukcii sa po čase – rokoch intenzívneho používania objavia väčšie, či menšie poruchy, v tomto prípade skorodované časti. Preto sa pri tomto zistení objavuje niekoľko otázok Prvou otázkou je, ako a v akých intervaloch sa vykonávali priebežné a podrobné technické obhliadky mostu a na akej odbornej úrovni. Druhá otázka je s akým výsledkom sa tieto kontroly vykonali a ako výsledky vyhodnotil a naložil s nimi správca a vlastník mostu. Treťou zásadnou otázkou je, ako často a v akom rozsahu sa zistené poškodenia stavebnej konštrukcie opravovali. Štvrtou otázkou je či a ako boli udržiavané a vymieňané súčasti mosta ktoré je nutné pravidelne meniť, napr. ložiská, sedlá a pod. Ďalšou otázkou je, ako boli prideľované peniaze na údržbu a opravy mostu, atď.
Stáva sa to často pri takýchto významných mostoch?
Intenzita objavovania porúch na mostoch a stavebných konštrukcií je závislá na intenzite dopravy, zaťažovania a preťažovania konštrukcie ale hlavne pravidelnej bežnej odbornej prevádzkovej údržby a včasného odstraňovania závažnejších porúch konštrukcií. Som presvedčený, že čím častejšie sa budú odstraňovať malé poruchy konštrukcií, tým menej často sa budú objavovať veľké poruchy, alebo havárie. Samozrejme za predpokladu, že sa budú vykonávať odborné technické obhliadky a poruchy sa budú odborne odstraňovať, čo je najefektívnejšie pre zamestnanosť a úsporu peňazí za veľké, rozsiahle nárazové opravy ako bude asi aj táto.
Je podľa vás štandardný postup, že nechali doslovne diery v moste a ľudia ho ďalej používajú?
Rozhodne toto štandardný postup nie je, ale ukazuje sa, že začína byť v posledných rokoch stále častejší. Zodpovední pracovníci na vysokých postoch sa neustále chvália, ako sa Slovenskej ekonomike darí, peňazí je dosť, počúvame, že aj na údržbu aspoň, kde tu, ale prečo sa takýmto problémom nepredchádza už nevysvetľuje nikto. Neustále hasíme problémy tvorením ešte väčších problémov, v tomto prípade je to ďalší most… Nešetríme náhodou peniaze tam, kde nemáme, alebo je tu problém s plánovaním a prerozdeľovaním peňazí z rozpočtu.
Kedy most spĺňa podmienky, aby sa z bezpečnostných dôvodov uzavrel?
Most splní podmienku na uzatvorenie vtedy, keď budú jeho kľúčové konštrukcie tak narušené, že budú ohrozovať samotný most a verejnosť pohybujúcu sa po moste a v jeho okolí. Toto však musia posúdiť stavební špecialisti pre konštrukcie mostov a statiku.
Existuje podľa vás riziko, že v prípade ďalšieho ignorovania by mohol dopadnúť ako v Janove?
Takéto riziko sa nedá vylúčiť ak sa budeme k verejným stavebným konštrukciám chovať tak, ako sa posledných 25 rokov ku nim chováme, a to nie len ku tomuto mostu! Toto by si mali uvedomiť všetci zodpovední pracovníci a politici! Nedá sa donekonečna len brať, používať verejné stavby bez pravidelnej kontroly, údržby, bežných opráv a generálnych opráv. Všimnime si, že za posledných možno 10 rokov nám narastá množstvo problémov takmer v každom rezorte. V stavebníctve to vnímame veľmi citlivo, pretože sa jedná o bezpečnosť nás všetkých a nejde len o naše zdravie, ale každý zodpovedný sa tvári, že ide len o maličkosti. Som zvedavý, kedy bude ďalšia fatálna nehoda nejakej stavby, aby sa k stavebníctvu zodpovední štátni úradníci a politici prestali správať ako predajni s rožkami a k tvorbe zisku za ich predaj, asi nejde o problém, ktorý sa ich a verejnosti netýka . Viac ako dve desiatky rokov na Slovensku chýba systém a poriadok v stavebníctve, ktorého dôsledky teraz máme v problémových mostoch, tam v železniciach, inde v chátrajúcich budovách v štátnom vlastníctve. Je hodinu po dvanástej aby sme zachraňovali čo sa dá, bude to však stále drahšie ak sa zodpovední nezobudia, Ivan Pauer 22.11.2018
Ďakujem za odpovede. Veľmi si vážim, že ste si našli čas.
Niektoré detaily z láuky:
Zdroj foto: www.bratislava.dnes24.sk
Autor:
Ivan Pauer
Nezmyselné útoky na našu komoru spôsobil odchod 5 členov z SKSR. K 20.11.2018 máme 531 riadnych a 1364 pridružených členov.
Vážení členovia našej komory a verejnosť,
niektorí členovia našej komory, ktorí sú súčasne ako fyzické osoby v inej komore „zo zákona“ a v združení veľkých stavebných a výrobných firiem si vyhradili byť zverejnení na našom portáli. Pretože počet týchto požiadaviek v poslednom období mierne narastal hlavne zo strany projektantov (celkom 5. členov), náš Úrad komory so súhlasom jej prezídia operatívne rozhodol zrušiť uverejnené mená osôb a inovovaný – doplnený zoznam do prehodnotenia valným zhromaždením nezverejní. Túto novú situáciu a pre niektorých členov aj osobnostne citlivú budeme riešiť na riadnom VZ našej komory dňa 25. 02.2019.
Pri tejto príležitosti touto cestou ďakujeme všetkým členom našej komory, že napriek určitej diskriminácii a nevôli ich „materských“ organizácií u nás zotrvali.
Z nepochopiteľných dôvodov ktosi opäť v októbri spustil druhú vlnu ohováračskej kampane proti nám (prvá v máji a v júni 2018) u niektorých našich členov, právnických osôb ale aj partnerov o ktorých je známe, že s nami spolupracujú, alebo idú spolupracovať. Najnovšie sa objavujú pod nepravdivými menami urážajúce maily na mediálne vyjadrenia prezidenta našej komory o jeho neodbornosti, ktoré poskytol médiám na ich žiadosť s odporúčaním pisateľov, aby sme sa nemiešali do kompetencií iných čo o veciach a problémoch v stavebníctve vedia viac. Len na okraj uvádzame, že za celú históriu mediálnych výstupov naša komora nedostala ani jedno negatívne stanovisko z verejnosti, naopak stále viac sa na nás občania, firmy a úrady obracajú so žiadosťami o pomoc…
Prosíme touto cestou autorov e-mailov, aby vo svojej kritike boli vždy konkrétni a nie všeobecní, pretože kritika pomôže zlepšiť prácu nie len prezidenta, ale celej našej komory. O nekonkrétne vyjadrenia nie je záujem, ukazuje to len na zúfalé konanie a bezmocnosť ich autorov, alebo autora. Je to z určitého pohľadu smiešne a primitívne, ale môžeme každého ubezpečiť, že aj túto „kampaň“ a zrejme aj budúce prežijeme, ako všetky predchádzajúce.
Naša komora síce nemá 25 ročnú históriu a tisíce nedobrovoľných členov, aby vôbec mohli vykonávať svoju odbornú prácu, pre ktorú po absolvovaní niekoľkoročného štúdia vykonali štátne skúšky s maturitným vysvedčením, alebo štátnice s univerzitným diplomom, ale 531 riadnych dobrovoľných členov má pre nás oveľa vyššiu hodnotu, ako niekoľko tisíc členov s povinným členstvom.
Náše niekoľkoročné pretrvávajúce úsilie je spájať stavebných odborníkov v celospoločenskom záujme a nie ich nezmyselne rozdeľovať na menšie, alebo väčšie záujmové skupiny a kasty, čo vyhovuje niektorým politikom a ich donorom, aby si tvorili a deformovali zákony pre stavebníctvo a verejnosť len vo svoj prospech. Tento dlhoročný roztrieštený stav má za následok devastáciu nášho stavebníctva, klesajúcu úroveň odbornosti, ničenie životného prostredia a sadenie skladových hál s montovňami do ornej pôdy namiesto sadenia poľnohospodárskych plodín a namiesto výsadby stromov v lesoch ich vyrubujú a na ich mieste sadia hotely a lyžiarske vleky, keď naše hory trpia stále väčším nedostatkom snehu.
Dokedy bude tento hlúpy, sebazničujúci a verejnosť poškodzujúci stav pretrvávať ?
Ivan Pauer
Prezident SKSR
Útok Hackera na naše E-mail adresy.
Oznamujeme našim cteným členom a verejnosti, že v týchto dňoch boli niektoré naše e-mailové adresy napadnuté a je je z nich odosielaná pošta rôznym adresátom s obsahom, ktorý sme dali analyzovať a taktiež sa experti pokúsia zistiť iniciátora tohto činu.
Prosíme týmto našich členov a ctenú verejnosť aby nám nahlásili prípady doručenú poštu s podozrivým obsahom z našich adries:
akcie@stavebnakomora.sk
prezident@stavebnakomora.sk
stavebnyzakon@stavebnakomora.sk
urad@stavebnakomora.sk
konferencia@stavebnakomora.sk
seminar@stavebnakomora.sk
info@stavebnakomora.sk
Podozrivý obsah podľa informácie providera by mala byť z obdobia 16.09.2018 do 20.11.2018
Ďakujeme za pochopenie.
Sekretariát SKSR,
20.11.2018
Štatistika návštevnosti našich stránok za október 2018
Po letnom útlme sme za mesiac október zaznamenali prudký nárast návštevnosti našich stránok až na 44 244 , čím bola prekonaná májová návštevnosť 43 583.
Naša komora víta iniciatívu a snahu Ministerstva dopravy a výstavby dať Slovenskému stavebníctvu a občanom Slovenska nový stavebný zákon,
avšak veríme, že to nebude ani jedna verzia, ktorú ministerstvo prezentovalo počas rozhovorov od novembra 2017 do augusta 2018.
Ministerstvo dňa 25.10.20108 prostredníctvom pána ministra zverejnilo informáciu, že úspešne dokončuje prípravu „Nového stavebného zákona“, ktorý sa bude skladať z dvoch zákonov. Bude to doterajší „Zákon o územnom plánovaní“ a „Zákon o výstavbe“ namiesto pôvodného názvu Zákona o stavebnom poriadku.
Naša komora má k pripravovaným právnym úpravám viac vážnych a zásadných pripomienok ale spomeniem aspoň tie základné:
1/ Zákon o územnom plánovaní :
Objektívne treba uznať, že tvorcovia časti návrhu stavebnej legislatívy o územnom plánovaní navrhujú určitý zjednodušený spôsob územného konania, ktorý by mal byť v konečnom dôsledku prínosom pre skrátenie tohto procesu. Naša komora toto považuje za prínos, zásadne však trváme na tom, aby základným pilierom plánovania akejkoľvek výstavby bol záväzný urbanistický dokument – generel silou zákona na obdobie najmenej 20-25 rokov. Vzhľadom na zdevastované právne povedomie politikov a už aj občanov, musí to by to byť „Zákon o urbanizme“. Stavebná komora SR ho má pripravený, ponúkla ho na rokovanie, ale ministerskí úradníci odmietli o tomto návrhu diskutovať.
Zákon o urbanizme určí, stabilizuje a zaviaže vlády, VUC, okresy, mestá a obce dodržiavať národno-štátnu politiku rozvoja Slovenska vo všetkých základných rozvojových otázkach Slovenskej republiky ako štátu. To znamená, že určí dlhodobé rozvojové najmenej 20-25 ročné smerovanie hospodárskej, ekonomickej, priemyselnej, bezpečnostnej, zamestnaneckej, zdravotnej, sociálnej, vzdelanostnej, bytovej, enviromentálnej, poľnohospodárskej a potravinovej politiky, o ktorej politici desiatky rokov krásne hovoria, ale nič pre to nerobia a neustále hasia problémy tvorením ďalších problémov. Týmto zákonom sa súčasný charakter Slovenska z realitnej kancelárie s najväčším stavebným pozemkom pre priemysel zmení na štát s ucelenou rozvojovou a stabilnou politikou pre Slovákov a všetkých občanov. Zákon o urbanizme a urbanizmus samotný je základom pre územné plánovanie! Dokonca aj návrh zákona o územnom plánovaní MDaV sa miestami odvoláva na urbanizmus, ale nechce ho mať taxatívne upravený v legislatíve. Prečo, to nie je ťažké si domyslieť. Preto aj na tomto mieste pripomíname ministerstvu, že trváme na zákonnej úprave urbanizmu buď ako samostatný Zákon, alebo zlúčený ako Zákon o urbanizme a územnom plánovaní!! Je už po dvanástej hodine začať chrániť poľnohospodársku pôdu, vodné zdroje, lesy, životné prostredie vôbec a dať Slovensku dlhodobú rozvojovú politiku. Potom nemusíme riešiť odchod našich detí za prácou do západných štátov EU a dovoz pracovnej sily z menej vyspelých štátov do zahraničných montovní, skladov a iných prevádzok na Slovensku vďaka chýbajúcej rozvojovej politiky štátu a Slovenského stavebníctva.
2/ Zákon o výstavbe:
Naša komora počas všetkých rozhovorov o zákone v MDaV, jasne a nie raz definovala nesúhlas s navrhovaným paragrafovým znením aj s dôvodením, že nerieši problémy súčasnej praxe a budúcnosti. Autori návrhu však minimálne dbali na naše návrhy, ale aj na návrhy iných účastníkov. Naša Stavebná komora má okrem iného zásadné výhrady ku kozmetickej zmene názvu zo stavebného poriadku na nič nehovoriaci „Zákon o výstavbe“, a to aj preto, že kompetenčný zákon nepozná pojem „Výstavba“, pozná len stavebný poriadok a štatút Ministerstva dopravy a výstavby pozná tiež len „Zákon o stavebnom poriadku“. Nesúhlasíme tiež s odobratím kompetencií a prenesený výkon štátnej moci zo stavebných úradov na nový neznámy a nezaužívaný inštitút v povoľovacom konaní stavieb tzv. „Stavebný komisár“, ktorý údajne skráti a zjednoduší stavebné konanie… Autori toho návrhu a výmyslu funkcie „stavebného komisára“ zverujú štátnu moc fyzickej osobe, ktorú ani sami autori nevedia presne definovať, či to bude živnostník, štátny zamestnanec, zamestnanec obce, alebo kto!… Vraj sa to vyrieši vyhláškou! Zavedením stavebných komisárov bude podľa názoru expertov našej komory v reálnej praxi doslova „Európsky experiment“, a pri súčasnom zrušení vydávania stavebných povolení na jednoduché stavby doslova hazardom v stavebnej praxi! Ľahko sa môže stať, že primátori a starostovia obcí nebudú mať tušenie, čo za stavby to vyrastajú v ich mestách a obciach. Bude tiež veľmi zaujímavé sledovať, ako budú súdy riešiť pochybenia týchto osôb a ako MDaV SR v zmysle Programového vyhlásenia vlády v Protikorupčnej doložke MDaV SR doloží a zdôvodní prínos komisára v Stavebnom konaní v odstraňovaní korupcie…
Návrh zákona MDaV vôbec nerieši podmienky na zvýšenie kvality projektových, kontrolných a vykonávacích – aplikačných remeselných odborných prác na stavbách. Nerieši kontrolu projektov, nerieši obsah vyhotovenia projektov pre urbanizmus, nedostatočne rieši obsah pre územné plánovanie a hlavne vôbec nerieši stupne projektov a ich obsah pre výstavbu – uskutočňovanie stavieb. Definovanie zodpovednosti projektanta a jej rozsahu návrh zákona nerieši prakticky vôbec.
Návrh zákona vôbec nerieši jednoznačnú podmienku zhotovovania stavieb priamo na stavbách kvalifikovanými osobami v aplikačných – remeselných činnostiach. Nemôžeme súhlasiť so všeobecnou definíciou „odborne spôsobilé“ osoby!
Návrh zákona vôbec nerieši zásadnú a principiálnu otázku získavania odbornej spôsobilosti na výkon kontrolnej a riadiacej činnosť nad vykonávaním stavebných prác, nerieši celoživotné vzdelávanie a nerieši priamu osobnú zodpovednosť všetkých osôb v stavebnom a administratívnom procese stavebnej činnosti. Nekonečné odvolávanie sa na Zákon č.138/92 o autorizácii projektantov s použitím pre priame vykonávanie a kontrolu stavebnej činnosti na stavbách je právny, vecný a v skutočnosti protiprávny paškvil, pretože sa jedná o viazanú podnikateľskú činnosť v zmysle zákona č.455/91 Zb. v aktuálne platnom znení v súčinnosti so zákonom č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní. Súdna prax jasne hovorí, že napr. stavebný dozor je prakticky právne nepostihnuteľný! V stavebnej a v súdnej praxi nás život neustále presviedča, že právne postihy chybujúcich zodpovedných osôb v stavebníctve sú prakticky neuskutočniteľné a obeťami so státisícovými až miliónovými škodami bez náhrady sa stávajú investori stavieb.
Návrh zákona tiež jednoznačne nerieši protispoločenské konanie svojvoľnej výstavby nepovolených stavieb, svojvoľných úprav stavieb, spôsob zamedzenia nepovolených stavieb, napriek hrozbám vysokých pokút. V tejto časti je návrh zákona pre verejnosť efektný ale bezzubý! Poukazujeme na skutočnosť, že výstavba nepovolených stavieb je spoločenským problémom a problémom pre štát v rozsahu sotva 1-2 % z problémov celého stavebníctva a spoločenského života občanov…
Za súčasného stavu vymožiteľnosti práva a postupného pretrvávajúceho úpadku odbornosti a morálky v Slovenskom stavebníctve s predpokladaným progresom aj v nasledujúcom období naša komora navrhuje a požaduje, vytvoriť skutočne Nový jednoznačný návrh „Stavebného poriadku, Zákona o urbanizme, Zákona o územnom plánovaní“ s presne definovanými a zrozumiteľnými pojmami, právami, povinnosťami a osobnou zodpovednosťou tak, aby sa v maximálne možnej miere obmedzila možnosť a kreativita „iného právneho názoru“. Zákon musí mať súčasne vlastnosti celospoločenskej objednávky mať vzdelaných stavebných odborníkov, čím vytvorí tlak na prípravu mládeže v strednom a vysokom školstve.
Nesúhlasíme s tým, aby sa tvorcovia a predkladatelia návrhu zákona neustále odvolávali na Európske príklady a vzory zo štátov s často inými tradíciami, zvyklosťami a spôsobmi v stavebnej činnosti po problematických prekladoch dokumentov zo štátov EU do slovenčiny, dúfajúc, že si to nikto neoverí. Tvorcovia tento zákon musia pripraviť pre Slovenské firmy a pre Slovenských občanov so zažitým tradičným systémom a zvyklosťami v stavebnej činnosti na Slovensku.
Záverom konštatujeme, že na základe len týchto niekoľkých uvedených pripomienok naša komora nesúhlasí ani s jedným z predložených návrhov zákonov, vrátane posledného augustového návrhu a neodporúčame ich dopracovanie a schválenie. Opakovane navrhujeme, vyhotoviť veľkú novelu súčasného zákona, vyhotoviť Zákon o urbanizme, alebo novelizovať zákon o územnom plánovaní s doplnením o urbanizmus, prípadne prerokovať návrh zákona o urbanizme, územnom plánovaní a stavebnom poriadku z dielne našej komory. Súbežne by sa vyhotovovali principiálne naozaj nové systémové a jasné zákony o urbanizme, územnom plánovaní a stavebnom poriadku, prípadne ich súbor ako jeden zákon s tromi časťami.
Súčasný deformovaný legislatívny stav, úpadok profesijnej odbornosti a vymožiteľnosti práva si neodkladne vyžaduje naozaj nový systémový koncepčný legislatívny poriadok aj pre oblasť stavebníctva, ale aj na prípravu mládeže pre stavebnú činnosť v celom spektre stavebníctva. Iná cesta a „slepé držanie“ sa nezrozumiteľného a komplikovaného návrhu zákona MDaV už teraz znamená pre Slovensko nesmierne škody na životnom prostredí, dlhodobom rozvoji hospodárstva štátu a rozvoja Slovenska.
Ivan Pauer
Odborná, morálna, systémová a legislatívna kríza Slovenského stavebníctva pretrváva
Tlačová správa zo dňa 25.10.2018
SKSR Stavebná komora Slovenskej republiky pri príležitosti tretieho výročia vysťahovania nebezpečnej polyfunkčnej obytnej budovy Centroom v Piešťanoch (8.10.2015), sobotňajšom zrútení zateplenia bytového domu v Stupave a včerajšom zrútení ešte neskolaudovaného niekoľkotonového prístrešku v škole vo Veľkých Úľanoch, upozorňuje a poukazuje na dlhotrvajúci neriešený súčasný stav stagnácie odbornosti a takmer úplne chýbajúcej kontrole a zodpovednosti v celom procese stavebnej činnosti na Slovensku.
Tento stav sa preukázal najviac nárastom vážnych kolízií a havárií stavieb hlavne po roku 2012 zrútením mostu aj s ľudskými obeťami pri obci Kurimanoch, havárie časti polyfunkčnej stavby Trinity, niekoľko novostavieb rodinných domov, bytových a administratívnych budov s vnútorným zdraviu nebezpečným hygienickým prostredím spôsobeným plesňami a spórami, nezvratné statické poruchy bytoviek po neodborných zásahoch do konštrukcií panelových sústav, statické poruchy po neodbornej výmene a doplnení ďalších výťahov atď., atď.
Stavebná komora Slovenskej republiky okrem iných problémov v systéme stavebníctva vidí základný problém hlavne v nestabilnej legislatíve pre stavebníctvo. Najväčšie problémy nastali po roku 1992 zrušením významných predpisov týkajúcich sa obsahu, povinností a zodpovedností projektanta, majstra stavebnej výroby, stavbyvedúceho, technického dozoru a ako aj stavebných úradov bez náhrady! Zostal len pôvodný stavebný zákon č. 50/1976 Zb., ktorý pod zámienkou prispôsobovania európskym kritériám neustále podlieha desiatkam nesystémových účelových zmien a hasenie problémov pre potreby rôznych developerov a lobistických skupín. Podobná situácia je aj s technickými normami, verejným obstarávaním a pod.
Výsledok je taký, že prácu projektanta, resp. projekt po jeho vyhotovení nikto nekontroluje, pretože už neexistuje zákonom predpísaná výstupná kontrola projektu a vstupná kontrola projektu na strane zhotoviteľa stavby.
Projekty by podľa stavebného zákona mali kontrolovať a osvedčovať stavebné úrady, ale mnohé úrady sú personálne – kapacitne poddimenzované a niekedy aj odborne nepostačujúce. Toto je však výsledok nedomyslenej zmeny kompetencií stavebných úradov od 1.1.2003. Stavebné úrady odvtedy jednoducho nestačia pokrývať potreby zvýšenej administrácie, byrokracie a výstavby.
Dlhoročné problémy sú aj v osvedčovaní odbornej spôsobilosti pre kvalifikáciu stavbyvedúci a stavebný dozor, teda pre výrobnú činnosť, ktoré bez vzdelávacej prípravy podľa zákona o celoživotnom vzdelávaní vydáva organizácia združujúca projektantov, ktorá nie je akreditovaná a ani vzdelávacia podľa živnostenského zákona.
Prakticky od roku 1992 neexistuje skutočné celoživotné vzdelávanie v celom spektre stavebníctva.
Činnosť stavebného dozoru je podľa stavebného zákona vymedzená len na vedenie a uskutočňovanie jednoduchej stavby vykonávanej svojpomocou.
Máme za to, že je skutočne akútny čas pripraviť naozaj zmysluplný, zrozumiteľný a vykonateľný stavebný zákon, ktorý zavedie a prinavráti systém do stavebníctva v záujme mať na Slovensku bezpečné a zdravé stavby.
Ivan Pauer
Prezident SKSR
Krutá realita v stavebníctve
Na Slovensku zaznamenávame nárast sťažností na chyby a nedostatky pri obnove -rekonštruovaných budov a nových dokončených stavieb. Najčastejšie sa vyskytujú problémy tečúcich striech, praskanie stavebných konštrukcií – statike, praskanie omietok, vlhkosť a výskyt plesní v stavbách, výmene výťahov a pod.
Počiatok vzniku problémov pri stavebných a montážnych prácach je dnes všeobecne známy: často prakticky nefunkčný stavebný zákon, nedostatočná technická príprava stavby, najnižšia cena, realizácia len podľa najlacnejšieho projektu pre stavebné povolenie a klesajúca odbornosť pri realizácii stavieb.
Prítomnosť stavebného dozoru alebo akéhokoľvek stavebného odborníka pri rozhodovaní stavebníka o jeho stavbe, pri výbere zhotoviteľa, alebo pri realizácii samotných stavebných alebo montážnych prác je skôr výnimkou ako pravidlom, pretože stavebný zákon v dnešnej podobe taxatívne nevyžaduje prítomnosť stavebného dozoru a jeho zodpovednosť.
Podľa teraz platného stavebného zákona, stavebný dozor pre objednávateľa nie je nutný, ak dielo zhotovuje firma v zmysle § 44 ods.(1) stavebného zákona… Vzhľadom k tomu, že objednávateľ stavebných dodávok „musí“ na investícii ušetriť každý cent, nech ho to stojí koľkokoľvek, vykonávací projekt si nedá vyhotoviť lebo je „zbytočne drahý“, rekonštrukciu stavebnému úradu radšej ani neohlási a stavebný dozor, alebo inú osobu znalú v tejto oblasti si nezabezpečí, lebo by ho musel zaplatiť… Realita na Slovensku je taká, že čo nie je taxatívne prikázané to sa nerobí, aj keď je to v konečnom dôsledku na vlastnú škodu objednávateľa stavby alebo obnovy. Túto skutočnosť nám potvrdzujú všetky dodatočne kontrolované prípady z Trebišova, Svitu, Levíc, Kláštora pod Znievom, Šale, Trnavy, Stupavy, Bratislavy, Zvolena, Kapušian, Prešova a i.
Tento stav má viac príčin, ktoré sú zvyčajne na strane objednávateľa aj zhotoviteľa. Prvotná príčina je však v mizernej legislatívnej podpore základných pravidiel stavebnej činnosti z ktorých sme za existencie samostatného Slovenska od roku 1993 spravili „trhací kalendár“. Aby sme boli spravodliví, „sametoví revolucionári“ zrušili k 1.1.1992 všetky kontrolné mechanizmy a pravidlá prípravy a vykonávania stavieb…
Súčasne platná legislatíva je mimoriadne aj v rámci EU unikátne zdeformovaná do takej miery, že nikto za nič nezodpovedá, nikto nič nie je povinný plniť a takmer nikto nevysúdi spravodlivé riešenie sporu v stavebníctve. Väčšina technických noriem na rozdiel od minulosti je len odporúčajúca – náväzná. Prečo by si potom zhotoviteľ, ale aj objednávateľ nezľahčovali život, keď sa dá, keď im zákon a normy taxatívne nič neprikazujú, kontrola neexistuje a nikto za nič nezodpovedá okrem nešťastníka stavbyvedúceho…
Teraz platná legislatíva neprikazuje aplikačné stavebné a montážne činnosti na stavbách vykonávať výhradne odborne a kvalifikačne spôsobilými osobami. Podľa živnostenského zákona sú mnohé kvalifikované živnosti voľné a naopak tie čo môžu byť voľné sú viazané. Taktiež podľa živnostenského a stavebného zákona postačuje, ak má firma zodpovedného zástupcu na danú činnosť. Prax je taká, že zodpovedný zástupca stavbu málokedy vidí, zvyčajne len vtedy, keď sa ukáže problém. Nie je však nič výnimočné, keď zodpovedný zástupca je imobilný, alebo sa po rieke Styx pred rokmi odplavil do iného sveta…
Nikto v tomto štáte do doby pokiaľ sa nestane tragický úraz, nekontroluje projekty a aplikačné práce, ktoré vykonávajú nekvalifikovaní aplikační pracovníci. Keď príliš iniciatívny stavebný dozor požiada o predloženie výučných listov remeselníkov na stavbe, býva táto požiadavka takmer vždy odmietnutá, pretože sa jedná o požiadavku nad rámec zákona. V tejto súvislosti si treba priznať, že firma aj živnostník najímajú na práce len takých ľudí, akých im poskytuje Slovenský stavebný pracovný trh a seba zničujúce nízke ceny pokiaľ nejde o verejné obstarávanie. Len na okraj, ak ide o verejné obstarávanie, nie je neobvyklé, že buď bude cena extrémne nízka a dodatky budú extrémne vysoké, alebo bude cena extrémne vysoká a v súlade so zákonom…
Problém prirodzenej výmeny kvalifikovaných remeselníkov je v tom, že sme úspešne zlikvidovali desaťročia dobre zabehnutý systém vzdelávania a praxe učňovskej mládeže, ktorý svojho času bol vzorom pre iné, aj nekomunistické krajiny osobitne pre severské krajiny, ktoré sú nam dnes dávané za úžasný príklad. Slovensko zaznamenáva akútny nedostatok kvalitných kvalifikovaných klampiarov, pokrývačov, tesárov, murárov a i., ale aj kvalitných projektantov na čo poukazujú mnohé stavebné firmy z celého spektra ich veľkosti a už aj ministerstvá a vláda ako taká.
Nie je nič horšie, keď sa na jednej stavbe stretne chybný projekt a zhotoviteľ, so stavebným dozorom, ktorí majú problém s odbornosťou a kvalitou. Je nešťastím pre stavebných investorov a stavebníctvo vôbec, keď doterajšie vlády a organizácie združujúce stavbárov v legislatíve umožnili vydávanie celoživotných osvedčení o odbornej spôsobilosti bez povinnosti aktualizovania vedomostí, ich kontroly a aj jej prípadné odobranie, keď takýto odborník spôsobil svojou neodbornosťou škody. Taktiež je nešťastím, že Slovenská legislatíva umožňuje získať odbornú spôsobilosť pre stavbyvedúceho a stavebný dozor akémukoľvek občanovi s technickým vzdelaním, napr. elektrotechnickým alebo strojárskym…
Viac ako 40 novelami zničený platný stavebný zákon a všetky doterajšie návrhy nového stavebného zákona z MDV SR ani len neuvažuje o nejakej úprave, ktorá by riešila odbornosť, kvalitu, bezpečnosť a kontrolu stavebných prác priamo počas uskutočňovania stavby. Darmo sa vo všetkých doterajších návrhov stavebného zákona veľmi komplikovaným spôsobom zvyšuje zodpovednosť a povinnosti stavbyvedúceho a stavebného dozoru, keď murár nie je murár, tesár nie je tesár a stavbyvedúci a stavebný dozor môže byť niekto, kto má akékoľvek technické vzdelanie, napr. chemik a kontrolné a sankčné opatrenia sú bezzubé… Ani jeden návrh Stavebného zákona v tomto smere v konečnom dôsledku vlastne nič nerieši, skôr naopak !
Ukazuje sa, že návrh nového stavebného zákona je zmesou všetkých 40 zmien, množstva zabudovaných záujmov jeho desiatok tvorcov je opäť pre prax nepoužiteľný. Základný problém stavebného poriadku pre prípravu, schvaľovanie, a hlavne uskutočňovanie a ukončenie stavieb nový návrh stavebného zákona zásadne nerieši. Tvorba legislatívy pre stavebníctvo potrebuje odborníkov so znalosťami z praktického plánovania, prípravy a uskutočňovanie výstavby a nie úradníkov na ministerstve, alebo prizvaných študentov práva, ktorí nemajú tušenie o skutočnej príprave stavieb a ich výstavbe.
V tejto situácii vidíme ako prvý základný krok k vytvoreniu skutočne nového zákona zastaviť a nepokračovať na dokončení „X-tého“ pripravovaného „Stavebného zákona“ a začať novou koncepciou ako samostatný Zákon o urbanizme, o územnom plánovaní a o stavebnom poriadku.
Len takto dokážeme vyhotoviť ucelenú systémovú právnu normu pre prípravu a uskutočňovanie stavieb, rozvoja hospodárstva a štátu a vymožiteľnosť práva.
V stavebnom poriadku musia byť taxatívne stanovené základné pravidlá pre prípravu, schvaľovanie, uskutočňovanie a odovzdanie stavieb. Spomeniem aspoň niektoré z najdôležitejších
Zásad, ktoré zákon musí vyžadovať :
- Uskutočňovať stavby a ich zásadné zmeny len na základe schváleného realizačného projektu.
- Povinnosť vykonávať autorský dozor projektanta na každej stavbe uskutočňovanej podľa realizačného projektu.
- Vykonávať celkovú kontrolu realizačného projektu verifikačnou (kontrolnou) inštitúciou.
- Vykonávať aplikačné práce na stavbe len kvalifikovanými pracovníkmi napr. murár, tesár, klampiar a pod.
- Uskutočňovať všetky stavby pod priamym vedením funkcie majstra stavebnej výroby pre daný odbor.
- Znemožniť vykonávanie stavebných činností firmám bez technických a aplikačných zamestnancov.
- Povinnosť viesť maximálne 2 stavby jedným stavbyvedúcim.
- Povinnosť prítomnosti stavebného dozoru na každej stavbe v ktorej a na ktorej sa budú zdržiavať alebo pohybovať ľudia, alebo zvieratá, kde sa budú skladovať, alebo upravovať suroviny, energie a pod.
- Vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti len pre kvalifikované osoby na obmedzenú dobu a uskutočňovať periodické aktualizačné školenia s následným preskúšaním o vedomostiach obdobne ako v zdravotníctve, advokácii, pedikúre a pod. (v stavbách ide o náš život a bezpečnosť !!)
- Vymedziť pravidlá na uskutočňovanie stavieb systémom vyšší dodávateľ a poddodávateľ
- Riešiť dodávateľsko-odberateľské neobchodné vzťahy v stavebnej činnosti.
- Zvýšiť právomoci Slovenskej stavebnej inšpekcie.
A ďalšie…
Bez skutočného zrekonštruovania legislatívy pre stavebníctvo bude ťažko očakávať nejaké zlepšenie v požiadavke na vzdelávanie v školách, zvyšovanie kvalifikácie a odbornosť v príprave a vykonávaní stavieb a zvyšovanie kvality stavbách a samozrejme aj zamestnanosť.
Vyžadovaním uskutočňovania stavebných činností len stavebne vzdelanými kvalifikovanými odborníkmi v celom spektre činností je reálne očakávať tlak na obnovenie vzdelávania remesiel a pozitívny tlak na odbornú prácu remeselníkov, projektantov, majstrov, stavbyvedúcich, stavebných dozorov a ostatné profesie v stavebníctve.
Na Slovensku sme si za posledné roky v legislatíve zvykli riešiť len aktuálne „horiace“ problémy a na koncepciu a kontinuitu celého spektra stavebníctva, rozvoja a legislatívy štátu sme zabudli.
Ivan Pauer – prezident SKSR
ŠTATISTICKÝ PREHĽAD NAVŠTEVNOSTI NAŠICH STRÁNOK
Štatistika návštevnosti od 1.10.2018 do 25.10.2018
Štatistika návštevnosti od 1.1.2018 do 25.10.2018
