Stavebníctvo potrebuje odbornosť, jasné pravidlá a zodpovednosť !
Posledné medializované udalosti so závažnými nebezpečnými poruchami nových stavieb, ktoré výrazne ohrozujú verejný záujem v ochrane života a zdravia občanov, znovu poukazujú na pretrvávajúce problémy v Slovenskom stavebníctve. Tvrdenie, že sa jedná len o jedného chybujúceho projektanta – statika a robiť na neho mediálny hon je z pohľadu reality a SKSR – Stavebnej komory Slovenskej republiky neobjektívne. Medializované nebezpečné stavby, vrátane nešťastného zrúteného mostu s obeťami v Kurimanoch sú len vrcholom ľadovca problémov v stavebníctve. Problematické novostavby s technickými poruchami s rôznym stupňom nebezpečenstva ich možného kolapsu alebo obmedzenia riadneho užívania nie sú problémom jedného alebo dvoch projektantov ale celého súboru problémov stavebníctva. Takéto novostavby môžeme na Slovensku za posledných cca 15-20 rokov počítať na desiatky až stovky, štatisticky možno aj viac.
SKSR Stavebná komora Slovenskej republiky vidí hlavné problémy stavebníctva vo viac ako dvadsaťročnej chýbajúcej koncepcii rozvoja Slovenského stavebníctva a rozvoja Slovenska najmä v
- dlhodobo zdeformovanej legislatíve,
- ad hoc neustálych zmenách legislatívy na riešenie aktuálneho „horúceho“ problému, prípadne niekoho objednávku,
- neodbornej príprave legislatívy pre stavebníctvo a ním dotknutých zákonov,
- mimoriadne silnom vplyve klientelizmu a politiky na legislatívu a minimálny vplyv odborníkov zo živej praxe,
- príprave nových prichádzajúcich generácií v školách s dominantným zameraním na humanitné a informačné programy,
- nedostatočnej legislatívnej a chabej ekonomickej podpore školám a stavebným firmám na podporu vzájomnej spolupráce v príprave študentov pre reálnu prax v celom spektre stavebných profesií a odborov,
- chýbajúcich jasných pravidlách financovania, povinností, práv a zodpovedností v nerovnovážnych dodávateľsko-odberateľských vzťahoch v stavebníctve,
- prakticky nulovej vymožiteľnosti práva v stavebníctve,
- chýbajúcich pravidlách tvorby urbanistického plánovania Slovenska, jeho regiónov a zón, t.j. chýbajúci zákon o urbanizme,
- zdeformovanom zákone o územnom plánovaní umožňujúci neustále zmeny ad hoc,podľa toho kto ako aktuálne potrebuje,
- takmer nefunkčnom stavebnom poriadku.
- zdĺhavom a zložitom schvaľovacom procese prípravy stavieb zaťažujúcom investorov a úrady,
- žiadnej verifikácii – kontrole správnosti projektovej dokumentácie pred začatím výstavby (bežná vo svete a v EU),
- prakticky žiadnej kontrole stavebných aplikačných procesov vykonávanej zo zákona od projektovej prípravy a počas výstavby až po ukončenie a skolaudovanie stavby,
- žiadnej zákonnej úprave vyžadujúcej vykonávať všetky odborné stavebné činnosti len a výlučne osobami vzdelanými v niektorom stavebnom odbore alebo remesle,
- žiadnom povinnom celoživotnom(aktualizačnom) vzdelávaní a následnom preskúšaní v celom spektre stavebných činností ako napr.v advokácii, kozmetike a pod.,
- žiadnej serióznej príprave výrobných stavebných kvalifikácií „Majster stavebnej výroby“, „Stavbyvedúci“ a „Stavebný dozor“ pred preskúšaním a vydaním „Osvedčenia o odbornej spôsobilosti“ komisiou akreditovanou MŠVVaŠ SR napriek tomu, že na túto činnosť organizácia na Slovensku a vo V4 existuje,
- vydávanie„Osvedčenia odbornej spôsobilosti“ pre kvalifikáciu a živnosť „Stavbyvedúci“ a „Stavebný dozor“ od 1992nevzdelávacou a neakreditovanou organizáciou osobám vzdelaním s napr. strojár alebo elektrotechnik pre stavebné odbory sú od roku 2009 spochybniteľné,ak sú to vôbec „Osvedčenia odbornej spôsobilosti“. A mnohé iné problémy.
Vzhľadom na množstvo problematických stavieb a rekonštrukcií, pretrvávajúci kritický nesystémový legislatívny stav a už nebezpečný klesajúci stav odbornosti v stavebníctve od prípravy po ukončenie stavieb, SKSR Stavebná komora Slovenskej republiky pozitívne hodnotí septembrové stiahnutie návrhu stavebného zákona z parlamentu. Pán minister dal takto šancu na vytvorenie naozaj NOVÉHO STAVEBNÉHO ZÁKONA resp.súboru zákonov ako celku. Stiahnutý návrh zákona bol veľmi ťažko čitateľný, nezrozumiteľný, vôbec nie koncepčný a ťažko požiteľný v reálnej praxi. Návrh nevychádzal zo Slovenských, Európskych, ani svetových tradícií administrovania, pripravovania a uskutočňovania stavieb. Stiahnutie návrhu zákona však podľa SKSR Stavebnej komory Slovenskej republiky neznamená, že všetko má teraz zostať tak ako je a problém takmer nefunkčnej legislatívy stačí riešiť niekedy po voľbách v roku 2016.
Uvedomme si konečne, že keď nie je jasná zákonná požiadavka na kvalifikovanosť, odbornosť, povinnosť a zodpovednosť vykonávania a administrovania celého spektra stavebných činností, nie je v takom prípade ani – spoločenská objednávka na ich odbornú prípravu a využitie v praxi. Nečudujme sa potom, že stavebníci, stavebné úrady a zahraniční investori sa sťažujú, že nám chýbajú odborníci pomaly už na všetko a kvalita a bezpečnosť stavieb nemá rastúci trend!Odbornosť a zodpovednosť v stavebníctve znamená bezpečnosť stavieb a bezpečnosť stavieb je všade vo svete verejný záujem.
Preto odporúčame Vláde Slovenskej republiky aby nečakala na výsledok nových volieb a konštituovanie budúcej novej vlády. Navrhujeme Vláde aby zásadne a principiálne prehodnotila doterajší spôsob tvorby legislatívy pre stavebníctvo a aby bez ohľadu na blížiaci sa koniec jej volebného obdobia pripravila nový legislatívny zámer a zadala tvorbu skutočne nového súboru zákonov pre stavebníctvo, Slovenské hospodárstvo a občanov Slovenska. Žiadame Vládu SR aby dala prednosť pragmatizmu, systému, tradičným nepolitickým a nekomerčným, vo svete stovky rokov zabehnutým pravidlám pre urbanizmus, územné plánovanie a stavebný poriadok. Čakanie na výsledok volieb a novú vládu v roku 2016 znamená riskovať odloženie tohto legislatívneho problému najmenej o ďalší rok a viac, a či po voľbách bude záujem na prípravu nových rozvojových pravidiel pre Slovenské stavebníctvo. Zákony pre stavebníctvo nie sú zákony politické, sú to základné technicko-administratívne zákony nesmierne potrebné pre plánovanie a uskutočňovanie rozvoja celého spektra stavebných činností a hospodárstva Slovenskej republiky s významným dopadom na život občanov.
Tvorbu nového legislatívneho zámeru a zákona treba zveriť úzkemu okruhu stavebných praktikov a nie 50 či viacčlennej skupine teoretikov, obchodníkov a rôznym lobistom celého spektra spoločenského a hospodárskeho života, ktorí výstavbu nikdy nepripravovali a neriadili.
SKSR Stavebná komora Slovenskej republiky so svojimi partnermi ponúka terajšej a budúcej Vláde Slovenskej republiky aktívnu pomoc pri tvorbe skutočne nového súboru zákonov„Zákon o urbanizme, Zákon o územnom plánovaní a Zákon o stavebnom poriadku“. SKSR Stavebná komora Slovenskej republiky preto nevidí žiadny dôvod na vyčkávanie na voľby a ich výsledok v roku 2016.
Autor: Ivan Pauer, prezident SKSR
Zdravý rozum, legislatíva pre Slovenské stavebníctvo a stavebné úrady dostali šancu.
Využijeme a spravíme nepolitický a neobchodný stavebný zákon ?
Stavebná komora Slovenskej republiky SKSR víta stiahnutie návrhu stavebného zákona z parlamentu. Pán minister dal takto legislatíve pre stavebníctvo šancu na reparát a priestor na vytvorenie naozaj NOVÉHO STAVEBNÉHO ZÁKONA. Nech už boli dôvody na stiahnutie akékoľvek, ukončil trápenie s rekonštrukciou a oživením pôvodného návrhu zákona z roku 2006 z čias vlády Mikuláša Dzurindu z ktorého obdobou sa dodnes trápi aj Česká republika. Zákon bol veľmi ťažko čitateľný, nezrozumiteľný a vôbec nie koncepčný. Návrh nevychádzal zo Slovenských, Európskych, ani svetových tradícií administrovania, pripravovania a uskutočňovania stavieb, aj keď sa jeho obhajcovia snažili verejnosť presvedčiť, že tomu tak je.
Predložený zákon vytváral vo svete a v praxi neexistujúce vzťahy a funkcie ako napr.územný plánovač, stavebný dozorca, technický dozorca, zrušil pojem “Stavebný poriadok” a nahradil ho za nič nehovoriaci terminus technikus “Výstavba”, a pod.
Návrh taktiež nevyžadoval prvostupňové riadenie stavebných prác riadiacou funkciou Majster stavebnej výroby, ktorá je aj v menej vyspelom svete základom priameho každodenného riadenia. Funkcia Stavbyvedúci je až druhostupňovým článkom riadenia a vnútornej kontroly stavebnej činnosti, čo na Slovensku okrem zahraničných firiem nikto zodpovedný za legislatívu a odbornosť nechce pochopiť, alebo sa mu jednoducho nechce meniť pokrivený zákon č.138/1992 Zb.o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch (projektantoch) a zákon č. 455/1991 Zb.o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona nemal vyhranený systém činnosti stavebného dozoru a stavbyvedúceho, nehovoriac o tom, že do značnej miery bol mimo realitu stavebnej praxe.
Tvorcovia absolútne obišli potrebu vykonávania manuálnych aplikačných prác kvalifikovanými remeselníkmi t.j. murármi, tesármi, klampiarmi a pod. čo má u nás viac ako 23 rokov negatívny dopad na potrebu výchovy remeselníkov, ktorí nám dnes akútne chýbajú. Uvedomme si konečne, že keď nie je jasná zákonná požiadavka na kvalifikovanosť vykonávania celého spektra stavebných činností, nie je v takom prípade ani spoločenská požiadavka na ich prípravu a využitie. Nečudujme sa potom, že stavebníci, štátni úradníci a zahraniční investori vyplakávajú, že nám chýbajú odborníci pomaly už na všetko !
Stiahnutý návrh zákona tiež obchádzal potrebu vydávania osvedčení odbornej spôsobilosti pre kvalifikáciu Majster stavebnej výroby, Stavbyvedúci a Stavebný dozor podľa §7, §7a odst.č.1; č.2. a § 22, odst.1 písm.c) a e) zákona Slovenskej národnej rady č. 455/1991 Zb.o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení zákona Slovenskej národnej rady č.568/2009 o celoživotnom vzdelávaní v znení neskorších predpisov. Návrh zákona udržiaval provizórny stav vydávania týchto osvedčení doplnených do § 1. odst.(1) písm. d) a v § 31. Odst. (2) písm. j), zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch (projektantoch) v znení neskorších predpisov. Živnostenské kvalifikácie Stavbyvedúci a Stavebný dozor boli pri paušálnej zmene všetkých zákonov v roku 1992 dodatočne vložené do tohto zákona ad hoc pred schvaľovaním v parlamente ČSFR pretože ich v tom čase nebolo kam zaradiť… Na konečnú úpravu činnosti, prípravy a osvedčovania týchto kvalifikácií sa zabudlo a odvtedy živnostenskú kvalifikáciu Stavbyvedúci a Stavebný dozor osvedčuje nevzdelávajúca stavovská organizácia projektantov, ktorá nemá prakticky a metodicky nič spoločné s výrobnou sférou stavebníctva. Stavbyvedúci a Stavebný dozor je taká istá živnosť ako murár, maliar, klampiar, tesár a pod., preto patria pod jurisdikciu zákona č. 455/1991 Zb.o živnostenskom podnikaní vo väzbe na zákon č.568/2009 o celoživotnom vzdelávaní. Na tieto a na mnohé ďalšie, ešte väčšie problémy návrhu stiahnutého zákona poukazujú aj iné organizácie. Ostatne vyše 3000 pripomienok hovorí samo za seba…
Vyzývame Vládu Slovenskej republiky aby zásadne prehodnotila doterajší spôsob tvorby tohto mimoriadne dôležitého zákona a aby pri tvorbe skutočne nového zákona dala prednosť pragmatizmu, systému, tradičným nepolitickým a nekomerčným, vo svete stovky rokov zabehnutým vzťahom, pri príprave a uskutočňovaní stavieb. Je potrebné konečne venovať pozornosť odbornosti, kvalifikovanosti a zodpovednosti aj jednotlivcov. Zoberme si príklad z pôvodného zákona č.50 Zb. z roku 1976, ktorý bol pre svoju logiku, systém a konštrukciu vzorom aj pre západoeurópske krajiny. Tvorbu nového zákona treba zveriť hlavne stavebným praktikom a nie teoretikom, obchodníkom a rôznym lobistom, ktorí výstavbu nikdy nepripravovali a neriadili.
Autor: Ivan Pauer
MIGRANTI PRE SLOVENSKÉ STAVEBNÍCTVO ?
Poslednou dobou sa na nás verejnosť a niektorí publicisti obracajú s otázkou či môžu migranti vyriešiť otázku problémov s chýbajúcimi pomocnými robotníkmi, remeselníkmi a špecialistami v Slovenskom stavebnom trhu vo vzťahu k súčasnej masovej migrácie hlavne mladých mužov z arabských islamských krajín?
V prvom rade si odpovedajme na otázku, čo Slovensko spravilo na podporu vzdelávania našich detí od zmeny ekonomicko-politického systému po roku 1990. Slovenské školstvo hlavne na základných školách rôznymi „modernizačnými“ úpravami zlikvidovalo celú polyfunkčnú výuku (práca s drevom, kovom, pestovateľstvo a pod.).
Vďaka zruinovaniu Slovenského strojárstva a stavebného priemyslu po roku 1990 resp.1992 na našich odborných školách a priemyslovkách zanikla prepotrebná nenahraditeľná praktická výuka študentov počas ich teoretického štúdia v týchto zaniknutých podnikoch.
Po zmene spoločenského a politického systému sa vo vzdelávaní doposiaľ uprednostňujú hlavne humanitné smery, marketing, manažment, obchod a iné nevýrobné odbory. Takto sme si v niekoľkých generáciách sami zlikvidovali záujem o výrobnú činnosť hlavne v tých našich, niekoľko sto rokov budovaných tradičných kľúčových odvetviach ako poľnohospodárstvo, stavebníctvo a strojárstvo. Naše školstvo za posledné dve desaťročia vyprodukovalo množstvo neupotrebiteľných politológov, sociológov, enviromentalistov, ekonómov, rôznych manažérov a analytikov na všetko možné.
Teraz nám v stavebníctve akútne chýbajú remeselníci prakticky z celého jeho spektra (klampiari, tesári, kúrenári, murári a i.). „Starí“ remeselníci sú v zahraničí a nemajú záujem vrátiť sa v aktívnom veku domov a mladí šikovní, u nás vyštudovaní, ktorí sa v zahraničí uchytili splývajú s domácim obyvateľstvom a nemajú záujem vrátiť sa. Platí to aj na stredoškolsky vzdelaných technikov, ktorí sa úspešne uplatňujú prakticky vo všetkých riadiacich a kontrolných funkciách priamo na stavbách a v projekciách na západe EU.
O manuálne remeselné profesie drvivá väčšina našej mládeže už nemá záujem. V rodinách a na školách sme našu mládež naučili vo všetkom spoliehať sa na počítače a úspešne ju naďalej odčujeme od manuálnej práce.
Tých niekoľko mladých šikovných programátorov o ktorých sa občas dozvieme z médií neznamená, že toto je to jediné a správne smerovanie mládeže potrebné pre rozvoj Slovenskej ekonomiky, hospodárstva a vôbec jej budúcnosti. Množstvo našej mládeže po skončení teoretickej výuky nevie v praxi pracovať so svojimi teoretickými znalosťami, ktoré sa v školách naučili a nevedia prijímať a následne aplikovať vo svojej praxi nové poznatky. Akýsi novinár sa raz opýtal Steva Jobsa (zakladateľ Apple corp.) či sa jeho deti tiež učia cez počítače. Dostal odpoveď: „Ja nechcem mať z detí hlupákov…“
Po dvadsiatichtroch rokoch modernizácie nášho školstva objavujeme „Ameriku“ a znovu zavádzame polyfunkčnú výuku odvolávajúc sa na západoeurópske moderné vzdelávacie vzory, ktoré prevzali od nášho socialistického vzdelávacieho systému už koncom 60-tych rokov min.storočia, a ktorý sme po roku 1992 zavrhli…
V poslednej dobe hlásanú ideu, že arabskí migranti u nás nahradia chýbajúcich stavebných remeselníkov a technikov považujem iracionálny nápad na úrovni snov alebo bezuzdnej propagandy. Uvedomme si, že títo mladí migrujúci muži nepoznajú našu kultúru, reč, tradície, sociálne vzťahy, nemajú nijakú znalosť o našich technických normách a technologických predpisoch, nepoznajú vôbec nič o našom spôsobe výstavby a bezpečnostných predpisoch a pod. Aby som nebol napadnutý z netolerancie iných kultúr a k migrantom, musíme si uvedomiť, že vzhľadom na naše podmienky a kritériá ich odborná úroveň, ktorú so sebou prinášajú pre naše stavebníctvo, im podľa medializovaných informácií s vysokou pravdepodobnosťou dovoľuje vykonávať len tie najhrubšie pomocné manuálne práce.
Ak chceme aby migranti pracovali ako odborní kvalifikovaní remeselníci, musíme ich najprv socializovať na Slovenské prostredie a potom ich vzdelať v danom odbore ak vôbec majú základné vzdelanie. Nedokázali sme to od druhej svetovej vojny s našou najväčšou menšinou ani vďaka euro dotáciám na ich prispôsobenie, pričom rešpektujem jedincov z tých stotisícov, od ktorých si môžeme brať aj príklad.
Tu sa vo väzbe k skôr uvedenému dostávame k jadru problému. Podľa môjho názoru je oveľa pragmatickejšie a ekonomickejšie venovať úsilie na prilákanie Slovenskej mládeže do odborných škôl v ktorých získajú remeselné zručnosti.
Vynakladať nemalé prostriedky na znovu vzdelávanie dospelých migrantov, ktorí so sebou prinášajú zásadne odlišné niekoľko storočné generačné pracovné návyky ak ich vôbec majú, považujem z hľadiska nášho národného hospodárstva za neefektívne. Títo migranti tak či tak zo Slovenska neskôr odídu do bohatších európskych krajín za lepším zárobkom, čím sa vôbec ani v médiách netaja, a povedzme si pravdu, ani sa im nečudujem.
Považujem za reálne predpokladať, že tí čo na Slovensku zostanú, budú pre Nemeckú a vôbec západoeurópsku ekonomiku nepotrební. U drvivej väčšiny migrantov môžeme predpokladať, že tu nezostanú pracovať, aj keď do nich vložíme akokoľvek veľké prostriedky na miestnu socializáciu a vzdelanie.
Takže záverom z pohľadu národohospodára, ideu o investovaní do migrantov dúfajúc, že potom nimi nahradím nedostatok stavebných odborníkov na Slovensku považujem ilúziu a nesplniteľný sen.
Ako som uviedol, efektívnejšie pre Slovenskú ekonomiku je nevyhnutné ešte viac prehodnotiť systém nášho vzdelávania hlavne na školách prvého a druhého stupňa, následne na odborných a stredných školách, vrátiť stavebníctvu klasické celosvetovo uznávané štandardy kvalifikácií v celom spektre a prestať vychovávať zbytočné odbornosti pre stavebníctvo, ktoré nikto nepožaduje. Ku tomu je však potrebná kvalitná legislatíva, ktorú nemáme a tak skoro ani nebudeme mať ani po prípadnom schválení tzv.“Nového stavebného zákona“ ktorý je momentálne v druhom čítaní v parlamente.
Treba seriózne propagovať, pripravovať a zvyšovať záujem našej mládeže o remeselníctvo, majstrov stavebnej výroby, stavbyvedúcich, stavebných dozorov, prípravárov a i. Moje niekoľkoročné skúsenosti a mojich kolegov hovoria, že je to však tiež na úrovni sna, pretože zodpovední úradníci na ministerstvách radi hovoria o potrebe zmeny prístupu k odbornému vzdelávaniu pre stavebníctvo, ako ho podporujú a čo všetko pre to robia. V skutočnosťi ich činy potvrdzujú, že nemajú o toto skutočný záujem pokiaľ nejde o vzdelávacie programy niekoho známeho a jeho súkromný záujem, alebo záujem silnej zahraničnej firmy, prípadne finančnej skupiny, proti ktorej nič nezmôžu.
Nespoliehajme sa a vôbec nesnívajme o tom, že tento masový príliv migrantov vyrieši otázku chýbajúcich pomocných pracovníkov, remeselníkov a technikov nie len na Slovensku, ale ani v Európe. Vyriešia len klesajúcu populačnú krivku Európanov a žiaľ už aj nás …
Autor Ivan Pauer.
Príspevok prevzatý zo SASDARS.
Stavebný zákon v parlamente a odbornosť na stavbách, v ich príprave a v realizácií
Poslanci v parlamente by mohli schváliť aspoň jednu rozumnú zmenu v stavebnom zákone, ktorý je v druhom čítaní v parlamente a ktorá určite prispeje ku skvalitneniu komplexnej odbornosti v stavebnej činnosti na Slovenských stavbách.
Napriek tomu, že po celú dobu prípravy tzv. „nového stavebného zákona“ má ku nemu naša organizácia zásadné výhrady, v záujme kvality a bezpečnosti stavieb na Slovensku v mene organizácie SASDARS Slovenská asociácia stavebných dozorov a odborne spôsobilých osôb uskutočňujúcich stavby aj touto cestou navrhujeme aby parlament schválil aspoň toto navrhované minimum z minima v prípade, že zákon proti zdravému rozumu, logike a celosvetovým tradíciám v stavebnej činnosti budú musieť schváliť :
A) aby v pripravovanom zákone v časti 1. Štvrtá časť zákona v Prvej hlave „Základné ustanovenia“ v § 56 „Vyhradené činnosti vo výstavbe“ v súlade s tradičnými činnosťami a bežnou praxou na Slovensku a vo svete je potrebné zrušiť pôvodné definície a nahradiť ich v logickej súvislosti nasledovne:
(2) Vyhradenými činnosťami vo výstavbe sú
a) Architekt1),
b) Krajinný architekt2),
c) Projektant3),
d) Verifikovanie projektu – (kontrola)3),
e) Majster stavebnej výroby3),
f) Stavbyvedúci3),
g) Stavebný dozor3),
h) Koordinácia bezpečnosti práce na stavenisku3),
i) Energetické hodnotenie budov4),
j) Geodet5),
k) Geotechnik3).
Vysvetlivky:
1) §4, 4a a 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
2) §5 odst.č. (1), č.(2) písm. a) až f) odst.č.3č.4, č.5 a č.6 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
3) §7, §7a odst.č.1; č.2. a § 22, odst.1 písm.c) a e) zákona Slovenskej národnej rady č. 455/1991 Zb.o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení zákona Slovenskej národnej rady č.568/2009 o celoživotnom vzdelávaní v znení neskorších predpisov.
4) §4a ods. 1 písm. a) zákona č. 555/2005 Z.z. v znení zákona č. 300/2005 Z.z.
5) §6 písm. d) až j) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov.
V súvislosti s navrátením prvostupňovej riadiacej kvalifikovanej funkcie „majster stavebnej výroby je nevyhnutné doplniť a špecifikovať jeho funkciu nasledovne :
(5) Vykonávať prvostupňovú riadiacu činnosť uskutočňovania stavieb a kvalifikáciu Majster stavebnej výroby3) podľa § 56 odseku č.(2) písm. e) môže kvalifikovaná osoba, ak má vysokoškolské vzdelanie alebo úplné stredoškolské vzdelanie a odbornú spôsobilosť v danom stavebnom odbore:
1. Pozemné stavby,
2. Technické zariadenie budov,
3. Inžinierske stavby,
4. Hydromeliorácie,
5. Lesné a poľnohospodárske stavby.
B) V §59 navrhujeme odsek (1) upraviť a zmeniť nasledovne :
Pre účely tohto zákona pri uskutočňovaní stavby môžu kvalifikované odborné aplikačné činnosti vykonávať len osoby so vzdelaním v príslušnom technickom stavebnom odbore. Týmito osobami sú :
a) ktoré úspešne absolvovali stredné odborné vzdelanie ukončené skúškou a výučným listom,
b) základné aplikačné kvalifikácie sú:
– murár
– murár obkladač
– murár dláždič
– tesár
– stolár
– strechár, pokrývač
– klampiar
– inštalatér (voda, kanalizácia, kúrenie, plyn)
– elektromechanik (elektroinštalatér)
– montér suchých stavieb,
– železobetonár (armovač)
– stavebný zámočník
– technik informačných a telekomunikačných technológií
– maliar
– podlahár
c) iné aplikačné kvalifikácie, ktoré sú obsiahnuté v projekte stavby a nie sú obsahom odseku (1) písmeno b) musia spĺňať kvalifikačné a odborné kritériá podľa § 59 odst.(1) písmeno a) nutné pre výkon danej činnosti a odbornosti.
Ďalej požadujeme aby v zákone bolo ustanovené, že každá kvalifikovaná osoba vo výrobnej sfére zhotovovania stavieb musí prejsť odbornou prípravou pre získanie danej kvalifikácie a odbornej spôsobilosti. Takáto osoba sa musí zúčastňovať periodického celoživotného aktualizačného vzdelávania najmenej 1 krát za 24 mesiacov a musí ho úspešne absolvovať preskúšaním s vydaným osvedčením o aktualizácii odbornej spôsobilosti. Bez odbornej prípravy a priebežného úspešného vzdelávania nemôže pokračovať vo výkone svojej kvalifikácie ako samostatná osoba. To isté musí platiť aj pre autorizovanú osobu t.j. osobu vyhotovujúcu autorské dielo (projekt) podľa uvedeného odstavca A) odseku (2) písm. a),b), c), d), h) a k).
Autor: Ivan Pauer
Je dôvod na radosť z posledného štatistického rastu stavebníctva?
Z danej sumy nedávno zverejnených a dostupných informácií momentálneho vývoja Slovenského stavebníctva môžem potvrdiť, že z horizontu najhorších cca 7-8 rokov klesania stavebnej produkcie a vôbec dlhodobého hľadiska nastal v tomto roku citeľnejší rast objemu stavebnej výroby. Tento rast je podľa môjho názoru prezentovaný hlavne výstavbou cestnej infraštruktúry s príslušenstvom. Z pohľadu stavebnej produkcie v odbore pozemného staviteľstva je tu mierny rast hlavne v obnove bytových domov s podporou Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) a úverovou politikou komerčných bánk. V najbližšom období horizontu 1 až 3 rokov očakávam citeľné urýchlenie rastu stavebnej produkcie hlavne z dôvodu čo najrýchlejšieho dočerpania Európskych dotácií na dopravnú infraštruktúru a ďalšie programy, kde nám hrozia citeľné straty, pretože sme si ako vždy všetko nechali na poslednú chvíľu a termín ich ukončenia je tu čo nevidieť.
Osobne tento „prudký“ štatistický rast z uvedených dôvodov považujem z hľadiska budúcnosti za krátkodobý a preto by som ho nerád nejako zvlášť predčasne oslavoval ako dlhodobý stabilný budúci rast stavebnej produkcie na Slovensku. Rozhodne je to dobrý signál, ktorý treba využiť ako možný základ na naštartovanie výstavby nájomných bytov ale hlavne stavby pre služby a výrobu, kde pozorujem pozitívny trend hlavne v domácom súkromnom sektore. K naštartovaniu tohto trendu z dlhodobej perspektívy by mohli pomôcť aj ohlásené pripravované dotácie na spomenutú podporu výstavby nájomných domov a tiež na nákup a zabudovanie technológií na znižovanie energetickej náročnosti a závislosti budov hlavne pre bývanie a verejný sektor.
Je faktom, že výstavba bytových a administratívnych budov od projektovej prípravy cez výrobu stavebných hmôt, výrobu technického zariadenia, realizáciu výstavby a ostatnej konečnej výbavy interiérov dáva prácu najväčšiemu počtu firiem a zamestnancom. Z hľadiska zamestnanosti a hospodárskych záujmov štátu vo výrobných podnikoch na Slovensku je však otázkou, koľko zisku a daní z tejto produkcie sa u nás spätne investuje do hospodárskeho rozvoja, keď podstatná väčšina výrobných firiem je zahraničných a do svojho rozvoja prirodzene investujú hlavne doma v zahraničí. Takže tu vidím ešte určité legislatívne možnosti podobné ako v iných krajinách ako napr.v Poľsku, v Maďarsku, Nemecku, Francúzsku a inde vo svete.
Čo sa týka skladby zamestnanosti a podpory domáceho priemyslu a nášho stavebníctva, máme tu niekoľko úskalí v jeho rozvoji a to hlavne už citeľný rastúci nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily priamo uskutočňujúcich stavby, technikov a inžinierov v celom spektre od prípravy cez realizáciu a ich administráciu. Slovensko má v tvorbe legislatívy s vplyvom na rozvoj stavebníctva a následne hospodárstva vážne nedostatky, pretože celé desaťročia len „súťažíme“ koľko zákonov denne schválime, ktorému momentálnemu lobbingu vyhovieme, potom zistíme, že nevyhovuje inému zákonu a lobbingu a znovu musíme improvizovať. Tak vypadá aj súčasný zákon pre stavebníctvo v druhom čítaní v parlamente. Stále komplikovanejší a neprehľadnejší zákon absolútne nedostatočne vyžaduje odbornú kvalifikáciu účastníkov pripravujúcich a uskutočňujúcich stavby. V robotníckych a remeselných činnostiach okrem všeobecných fráz na odbornosť a kvalifikáciu nevyžaduje žiadnu.
Ak nie je jednoznačná zákonná požiadavka na uskutočňovanie stavieb kvalifikovanými remeselníkmi a ostatnými účastníkmi, nie je potom ani požiadavka a záujem takýchto remeselníkov na školách vzdelávať a to málo čo sa vyučí odchádza pracovať za lepšími mzdovými a životnými podmienkami do zakladateľských krajín EU. Tu by som sa odvážil predpokladať, že ak nepristúpime k zásadnej zmene tvorby zákona pre stavebníctvo čoskoro nás v oblasti remeselnej a technickej činnosti na stavbách očakáva kolaps. Snívať o tom, že našich remeselníkov a technikov nahradia utečenci z Afriky, Bulharska či najnovšie z Rumunska alebo Ukrajiny je holý nezmysel. To je len zalepovanie si očí, pretože zarobené peniaze minú vo svojej domovine a sú tu aj odborné, zodpovednostné a iné problémy a hlavne ak títo ľudia aj prídu, tak veľmi skoro budú pokračovať vo svojej púti do Nemecka a ďalej…
Hlavný problém v rozvoji stavebníctva a následne lokálnej a štátnej ekonomiky vidím v úplne zanedbanom a roky zabudnutom „motore“ slovenského stavebníctva a to v obrovskom potenciály rozvoja miest a obcí, kde sa doposiaľ páchajú obrovské chyby. Rozvoj miest a obcí sa spravidla robí ah hoc podľa toho, kto je pri ich „kormidle“ a ktorá podnikateľská skupina je za „kormidelníkom“. Nikoho nezaujíma stratégia priemyselného, ekonomického, sociálneho, kultúrneho, vzdelanostného a populačného vývoja, každého zväčša zaujíma len výber daní a ako sa z nich odvďačím volebným donorom, poslancom a zapáčim voličom… Podľa toho dnes v centrách mnohých miest vidíme „porozhadzované krabice“ absolútne nevhodne umiestnené zvyčajne v historických a pamiatkových zónach, pamiatky zlikvidované a jadrá miest vyľudnené. Obyvateľstvo uteká za prácou a nádejou do väčších miest a iných krajín. Je to výsledok 25 ročného vylúčenia urbanizmu a plánovania rozvoja štátu, miest a obcí a jeho nahradenie len územným plánovaním, z ktorého sa stal trhací kalendár pre politické a podnikateľské záujmy. Preto sa nemôžeme ani čudovať, kam upadlo Slovenské stavebníctvo a Slovenský hospodársky a demografický rozvoj.
Záverom si dovolím konštatovať, že musíme v oblasti stavebníctvya a dotknutého hospodárstva konečne rozmýšľať s dlhodobou rozvojovou perspektívou, t.j. začať plánovať územný rozvoj v celom spektre Slovenska do budúcna (pripraviť a schváliť Zákon o urbanizme), prekopať zákon o územnom plánovaní, navrhnúť skutočne nový jasný stavebný poriadok a nadviazať naň dotknuté zákony. Stavebníctvo potrebuje jasné pravidlá pre každého kto ho bude riadiť, realizovať a riadiť sa ním.
Začať môžeme na úrovni miest a obcí a nečakať, čo nám tá ktorá politická alebo stranícka garnitúra po voľbách zo štátneho rozpočtu prihrá. najprv sa musia spamätať mestá a obce a myslieť konečne na svojich občanov aby neutekali za príležitosťami, ktoré im doma zanikli a nik nemá záujem nadviazať na obnovu a rozvoj miestnych tradícií. Kvetináče a nové lavičky na chodníkoch prácu a rozvoj mestu a obci ľuďom nedajú.
Po tomto môžeme hovoriť o budúcej stabilite stavebníctva a o nie len jeho trvalom rozvoji. Momentálny „rekordný“ rast sa tak môže stať pre nás všetkých odrazovým mostíkom.
Autor: Ivan Pauer
Prieskumy CEEC research o vývoji Slovenského stavebníctva
Komentár:
Nedávno sa uskutočnil každoročný kvartálny prieskum spoločnosti CEEC research o vývoji a prognózach Slovenského stavebníctva. V zásade je s mnohými výsledkami možné súhlasiť ale dovolíme si poukázať aspoň na skutočnosť, na ktorú poukázal pred nedávnom v rozhovore pre Aktuálne.sk Ing. Peter Mihók CSc. predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) a náš prezident Ivan Pauer a to, že stav nášho stavebníctva je v celom svojom priereze vo veľkých problémoch napriek optimizmu na jeho rast. Rozhodne treba pozitívne prijať posledné snahy a opatrenia vlády na podporu slovenských firiem prostredníctvom obnovy bytového fondu, výstavbu nájomných bytových domov a obnovu budov vo verejnom majetku.
Rast aj podľa CEEC research zaznamenávajú hlavne veľké firmy na zákazkách výstavby cestnej infraštruktúry.
Je taktiež nie celkom fér porovnávanie rastu len k roku 2008. Hospodárska, politická, sociálna a ekonomická zmena celej spoločnosti a jej následný úpadok začala po legislatívnych zmenách v období rokov 1990 až 1992. Potom sa dozvieme kde sme sa naozaj dopracovali za 25 rokov zmien a aký skutočný rast máme od tejto zmeny.
Za 25 rokov sme sa dopracovali z objemu 2 330,60 mld. Kčs t.j. inflačným prepočtom z objemu 17 829,23 mil.EUR obdobia r.1990 k objemu 4624,00 mil.EUR v roku 2013. Bez ohľadu na presnosť štatistických údajov a presnosť inflačnej „kalkulačky“ to znamená jednoznačný pokles produkcie Slovenského stavebníctva v percentuálnom vyjadrení o cca – 74,07 % ku koncu roku 2013! Výsledky finančného objemu Slovenského stavebníctva za rok 2014 nemáme ešte k dispozícii. Ku koncu roka 2014 predpokladáme pokles k obdobiu 1990/1992 pokles na – 80%, takže predpokladaný rast o 3,7 % v roku 2015 k rokom 1990/1992 počítame na desatiny percenta.
Samozrejme, že pre Slovenské stavebníctvo je vynikajúcou správou každý ročný rast produkcie nad 0% a Boh a naši zákonodarcovia nech dajú aby bol stále väčší, výraznejší a rýchlejší.
Prevzaté od SASDARS.
Návrh „Nového“ stavebného zákona v parlamente.
So zmiešanými pocitmi sme prijali mediálnu informáciu, že vláda schválila a posunula návrh tzv.“ÚPLNE NOVÉHO stavebného zákona“.
Napriek ku skutočnosti, že pán štátny tajomník Ing.Palko v rozhlasovej debate s poslancom Miroslavom Ivanom tvrdil, že so všetkými organizáciami a združeniami v stavebníctve posledný návrh spracovatelia prerokovali a za naše združenie môžeme potvrdiť, že s nami rokované nebolo a nebol nám ani poslaný návrh zákona. Každú verziu zákona nám poslali naši sympatizanti s požiadavkou o názor, alebo aby sme ho využili ako uznáme za vhodné. Toľko na úvod.
Návrh zákona v parlamente:
Zákon je systémovo chaotický, ustanovenia zo stavebného poriadku sú vložené do úvodu pred územné plánovanie.Uvedieme v skratke niektoré zo základných problémov návrhu:
§ 12, 13 a 14 patria do stavebného poriadku !
§ 12 Nepovolená stavba
(1) Nepovolenou stavbou je stavba uskutočňovaná bez územného rozhodnutia alebo bez stavebného povolenia, ak sa vyžadujú podľa tohto zákona, a stavba uskutočňovaná v podstatnom rozpore s nimi. Podstatným rozporom sa rozumie taký rozpor uskutočňovanej stavby so zastavovacími podmienkami, ktorý vyžaduje nové stavebné povolenie.
Ustanovenie je nejednoznačné pretože dáva možnosť stavať bez stavebného povolenia na základe územného rozhodnutia, pretože stavebné povolenie je dané ako variantné druhoradé riešenie ako „alebo“. Ustanovenie dáva možnosť obísť stavebné povolenie pretože postačuje mať v územnom pláne lokalitu vyčlenenú ako na výstavbu… Druhá veta toto len potvrdzuje pretože uprednostňuje zastavovacie územné podmienky, ktoré patria do zákona o územnom plánovaní… Inými slovami som toho názoru, že ak podľa tohto ustanovenia postavíte stavbu na území pre výstavbu podľa územného rozhodnutia, nedopustíte sa nepovolenej stavby a všeto ostatné je zbytočné riešiť, sankčne nie ste stíhateľný. Toto je vlastne stavebné povolenie alebo forma ohlásenia. (Zadné dvierka na čierne stavby)
(2) Stavba sa nepovažuje za nepovolenú, ak počas jej uskutočňovania alebo kolaudácie bolo územné rozhodnutie alebo stavebné povolenie zrušené správnym orgánom v rámci prieskumu právoplatného rozhodnutia alebo súdom v správnom súdnictve z dôvodu, ktorý stavebník nezavinil. O takejto stavbe sa rozhodne v novom konaní.
§ 13 Neohlásená stavba
(1) Neohlásenou stavbou je stavba uskutočňovaná bez územného súhlasu alebo bez stavebného súhlasu alebo v podstatnom rozpore s nimi. Podstatným rozporom sa rozumie taký nesúlad uskutočňovanej stavby so zastavovacími podmienkami, ktorý vyžaduje nové ohlásenie alebo vyžaduje územné rozhodnutie alebo stavebné povolenie.
Ustanovenie je nejednoznačné pretože dáva možnosť stavať bez ohlásenia na základe územného súhlasu (viď aj §12 čo je v zásade dtto), pretože stavebný súhlas je daný ako variantné druhoradé riešenie ako „alebo“. Ustanovenie dáva možnosť obísť ohlásenie pretože postačuje mať v územnom pláne lokalitu vyčlenenú na výstavbu a vybaviť si územný súhlas čo nebude problém ak je územie pripravované na zástavbu… Druhá veta toto len potvrdzuje pretože uprednostňuje zastavovacie územné podmienky, ktoré patria do zákona o územnom plánovaní… Inými slovami som toho názoru, že ak podľa tohto ustanovenia postavíte stavbu na území pripravovanom alebo už určenom pre výstavbu podľa územnéhosúhlasu , nedopustíte sa nepovolenej stavby a všeto ostatné je zbytočné riešiť, sankčne nie ste stíhateľný.
(2) Územným súhlasom sa rozumie písomné oznámenie obce, že súhlasí so zmenou využívania pozemkov podľa ohlásenia.
Toto je vlastne stavebné povolenie alebo forma ohlásenia. (Zadné dvierka na čierne stavby)
(3) Stavebným súhlasom sa rozumie písomné oznámenie stavebného úradu, že súhlasí so stavbou, zmenou stavby alebo stavebnou úpravou podľa ohlásenia.
(14) Zmena stavby
Zmenou stavby sa rozumie prístavba alebo nadstavba existujúcej stavby, …
Prístavbou sa rozumie pôdorysné …
Nadstavbou sa rozumie zvýšenie…
Toto sú totálne zbytočné poučky prenesené zo strednej učňovskej stavebnej školy… Vie to každý laik so vzdelaním ZŠ …Patrilo by to aj tak do stavebného poriadku v úvode to nemá čo hľadať…
§ 15 Stavebné úpravy
Toto sú totálne zbytočné poučky prenesené zo strednej učňovskej stavebnej školy… Vie to každý laik so vzdelaním ZŠ …
§ 16 Udržiavacie práce
Toto sú totálne zbytočné poučky prenesené zo strednej učňovskej stavebnej školy… Vie to každý laik so vzdelaním ZŠ … Patrilo by to aj tak do stavebného poriadku v úvode to nemá čo hľadať…
§ 17 Stavenisko
Toto sú totálne zbytočné poučky prenesené zo strednej učňovskej stavebnej školy… Vie to každý laik so vzdelaním ZŠ … Patrilo by to aj tak do stavebného poriadku v úvode to nemá čo hľadať…
§ 18 Stavebný denník
Patrí by to aj tak do stavebného poriadku v úvode to nemá čo hľadať…
§ 20 Stavebná dokumentácia
Patrí to do stavebného poriadku v úvode to nemá čo hľadať…
Druhá hlava
Povoľovanie a uskutočňovanie stavieb
§ 61 Projektant nosných konštrukcií
Nezmysel, veď potom by sme museli mať projektanta na nenosné konštrukcie, projektanta na vodorovné konštrukcie a podobne…
§ 62 Kontrolný statik
Myšlienka dobrá ale nerealizovateľná a na Slovensku už vôbec. Chcel by som vidieť statika živnostníka, ktorý bude kontrolovať kolegu ako to urobí... Na zákonnú úradnú kontrolu projektu je potrebný verifikačný úrad tak oko je v zahraničí napr. vo Francúzsku a pod.
§ 63 Stavebný dozorca pre jednoduché stavby (dobrovoľný…)
64 Stavebný dozorca pre vyhradené stavby (dobrovoľný…)
Stavebný dozor rozdelili na dva dozory a z dozoru je dozorca ako vo väznici…
Keď máme povinnú kontrolu, skúšanie a certifikovanie materiálov pre stavby, prečo nemáme aj povinný stavebný dozor kontrolujúci správnosť technologických postupov a zabudovanie týchto materiálov do stavby. To už nevadí že super certifikovaný materiál nám pekár zabuduje nesprávne a nikto to nemusí skontrolovať ?
Nevymýšľajme nové nikde nefungujúce nezmyselné funkcie aby ktokoľvek mohol zarábať na nových pečiatkach!
Problémom stavebníctva nie sú čierne stavby, tie sú skutočným problémom v rozsahu cca 1-2 % a krycím manévrom pre verejnosť. Problémom je nesystémová legislatíva pre výstavbu zdeformovaná neskutočným množstvom nesystémových zmien počas všetkých doterajších vlád – VŠETKÝCH !!
Ďalší problém je pyramídový systém dodávateľsko odberateľských vzťahov, vysúťaženie zákazky firmou, ktorá ani nemá zamestnaných stavbárov ale len právnikov, ekonómov a obchodníkov. Je nejasná až chýbajúca zodpovednosť za stavebné dielo, anarchia v oceňovaní všetkých stavebných činnostiach od cien za projekt cez stavebné práce, materiály až po riadiacich a kontrolných pracovníkov a aj tento návrh zákona ktorý vychádza zo stiahnutého zákona z roku 2006 aj keď pomiešali časti stavebného poriadku do úvodu a uzemné plánovanie nadradili nad stavebné konanie a takto to vlastne celé zmiešali aj s územnuým plánovaním a so školskými definíciami na úrovni stavebného odborného učilišťa.
Toto je len výber z množstva problémových ustanovení zákona, nech sa s tým už poslanci potrápia. Najlepšie by bolo začať robiť zákon znovu a poriadne.
Redakcia SKSR
Dohoda o spolupráci so SASDARS
SKSR Stavebná komora Slovenskej republiky dňa 21.5.2015 uzatvorila rámcovú dohodu o spolupráci a podpore so združením SASDARS Slovenská asociácia stavebných dozorov a osôb uskutočňujúcich stavby. V rámci tejto dohody naša Komora preberá od SASDARS globálnu legislatívnu činnosť v rámci odvetvia stavebníctva. SASDARS sa bude zaoberať špeciálnou legislatívou v oblasti kvalifikačného vzdelávania a výkonu stavebného dozoru, stavbyvedúceho, majstra stavebnej výroby a projektanta technika.
Redakcia SKSR
Aký je skutočný stav Slovenského stavebníctva ?
Výstavba v rokoch 1970-1992
Slovenské stavebníctvo od druhej polovice 70 rokov až do do konca 80 rokov minulého storočia za bývalého režimu zamestnávalo vyše cca 210 000 osôb. V rokoch 1989-1991 naše stavebníctvo zamestnávalo až 258 000 osôb čo je dnes nepredstaviteľné. V roku 2013 stavebný sektor zamestnával 158 000 osôb.
Keď sa pozrieme na počet dokončených bytov daných do užívania tak máme tiež zaujímavé čísla : od roku 1980 k obdobiu rokov 1989/1990 bolo priemerne ročne odovzdávaných cca 36 460 bytov (v roku 1990 bol výrazný prepad na 24705 bytov) a v roku 2014 bolo odovzdaných 14985 dokončených bytov. V percentách je to prepad z obdobia rokov 1980-1990 o -95,16 % a od r.1990 do r.2013 je to prepad o ďalších -64,86 %. To je úplná hrôza – zrútenie stavebníctva!
Týmto malým exkurzom do minulosti s pohľadom na súčasnosť môžem konštatovať, že v stavebnej produkcii od obdobia zmeny politického a hospodársko-ekonomického režimu sme sa za 25 rokov dopracovali z objemu 2 330,60 mld. Kčs t.j. inflačným prepočtom z objemu 17 829,23 mil.EUR obdobia r.1990 k objemu 4624,00 mil.EUR v roku 2013. Bez ohľadu na presnosť štatistických údajov a presnosť inflačnej „kalkulačky“ to znamená jednoznačný pokles produkcie Slovenského stavebníctva v percentuálnom vyjadrení o cca – 74,07 % ! Ja si dovolím odhadnúť, že je to v skutočnosti čosi okolo 80-82 % k roku 2015.
Výstavba v roku 2014
Tiež si však všimnime, že Slovenský stavebný priemysel takmer neexistuje. Skoro všetky stavebné hmoty a výrobky vyrábajú u nás firmy zahraničných vlastníkov alebo sa ku nám dovážajú. Zisky z tejto produkcie odchádzajú a zostávajú v zahraničí. Slovensko poskytuje hlavne pracovnú silu na ktorej nie je vysoká pridaná hodnota z pohľadu odvodu DPH.
Dovolím si povedať, že je to prakticky ekonomický až existenčný úpadok Slovenského stavebníctva v porovnaní s obdobím rokov 1989/1990 k roku 2013, resp. 2015.
Ak ku tomuto ekonomickému a existenčnému úpadku pridáme ešte neskutočný bezbrehý klientelizmus a korupciu v celom priereze stavebného trhu pri získavaní zákaziek, totálne deformovanie cien stavebných diel niekedy až pod nákupné ceny materiálov, zabudovávanie lacných materiálov s krátkou životnosťou, nedodržiavanie technologických postupov pri výstavbe, takmer žiadna kontrola stavebných aplikačných procesov, hovorím, že je tu aj hlboký morálny a odborný úpadok nášho stavebníctva. Týmto som dal odpoveď na otázku, kde sa nachádza a kde sa ekonomicky dostalo Slovenské stavebníctvo a stavebný priemysel.
Vzhľadom ku tomu, že na Slovensku za posledných 23 rokov takmer zanikla najsilnejšia ekonomická stredná vrstva obyvateľstva a podnikania, pretože sme zlikvidovali vlastný priemysel, je aj požiadavka na výstavbu a potrebu stavebných kapacít mimoriadne nízka. V krajinách ako Nemecko, Francúzsko, Belgicko, Holandsko a ostatné západoeurópske krajiny a nie len tie, je stredná vrstva obyvateľstva najväčším ekonomickým spotrebiteľom, investorom a platcom daní. Nedostatok vlastných finančných zdrojov na Slovensku spôsobuje tiež minimálne investovanie do vlastnej výroby a rozvoja, tvorí sa prebytok pracovnej sily, deformujú sa ceny za stavebné dodávky aj pod existenčné minimum firiem, živí korupciu a klientelizmus až do sebazničenia zostatku nášho stavebníctva.
Nemôžem vynechať aj pozitívny fakt a to ten, že v posledných rokoch z pohľadu aspoň čiastočného udržania stavebnej produkcie na Slovensku sa štát snaží stavebníctvo podporovať aspoň verejnými zákazkami nekonečnou výstavbou diaľníc a obnovou bytového fondu. Treba však povedať aj druhú stránku tejto snahy a to tú, že výstavba diaľníc dáva prácu hlavne veľkému stavebníctvu v zahraničnom vlastníctve s malým počtom naviazanosti na zostatok domáceho priemyslu. Obdobne je to aj s doterajšou obnovou bytového fondu, ktorá je zameraná hlavne na energetické úspory. Pri tejto obnove sa práca dáva tiež len úzkemu sortimentu remesiel a výrobe materiálov potrebných hlavne pre fasády, ktoré sú tiež od zahraničných výrobcov.
Tento rok štát pridal program podpory výstavby nájomných bytov, čo považujem za dobrý krok. Verím, že podporou výstavby nových nájomných bytov sa viac oživí stavebná činnosť, pretože takáto výstavba zamestnáva najväčší počet stavbárov a odborníkov takmer zo všetkých odvetví hospodárstva. Len pre ilustráciu uvediem, že ak by na Slovensku bol normálny stabilný legislatívny systém, stabilná vlastná priemyselná výroba a ekonomika ako je to vo vyspelých západoeurópskych krajinách a v ostatnom svete, tak v prípravnej etape výstavby dá stavba štatisticky prácu cca 29 projektantom špecialistom a konštruktérom, v hlavnej stavebnej výrobe (HSV) dá prácu cca 4 priamym riadiacim pracovníkom na stavbe a cca 29 aplikačným pracovníkom a v pomocnej stavebnej výrobe (PSV) dá prácu cca 4 priamym riadiacim pracovníkom na stavbe a cca 20 aplikačným pracovníkom. To má súčasne dopad na zamestnanosť a produkciu ďalším najmenej 50 odborom hospodárstva potrebného pre stavebníctvo. Je to nádejný krok k oživeniu výstavby a zamestnanosti. Otázkou však je koľko firiem z tých 50 odborov je slovenským, aspoň väčšinovým podielníkom v majetkovej účasti tkaej firmy.
Aby bolo dosiahnuté očakávané oživenie stavebníctva a zastavenie jeho neustáleho všeobecného prepadu, je nevyhnutné zmeniť prístup k jeho legislatíve. Preto je najvyšší čas vrátiť sa k tradičným principiálnym subordinačným dodávateľsko-odberateľským a platobným vzťahom. Je potrebné vrátiť do systému kvalifikovaných odborníkov do všetkých úrovní stavebníctva v celom jeho priereze od hora dolu až po posledného robotníka. Stavebníctvo je v prvej rade vec technická, organizačná a ekonomická. Nie je to hračka pre obchodníkov, politikov a teoretikov, čoho sme desiatky rokov svedkami.
Aké sú vyhliadky do budúcnosti?
Priznám sa, že som zatiaľ veľmi skeptický napriek náznakom snahy štátu na udržanie aspoň terajšieho stavu rôznymi podpornými programami o ktorých som už hovoril.
Po osobných skúsenostiach s úradmi v oblasti tvorby legislatívy a s skúsenosťami s organizáciami, ktoré verejne proklamujú, že sa úporne starajú o udržanie systému a odbornosti v stavebníctve, nie je vidieť nič okrem prekážok k rozvoju odbornosti a pripravovaného chaotického pozmeneného návrhu stavebného zákona z roku 2006 Dzurindovej vlády, nevidím nádej na skorú nápravu situácie v stavebníctve. Stále prevládajú osobné a skupinové pôžitkové a finančné záujmy, t.j. klientelizmus, ktorý neberie ohľad na rozvoj a kvalitu stavebníctva ako celku aspoň na úrovni začiatku 90 rokov min.storočia.
Ak by sa stal zázrak a vláda by zastavila dokončenie a schvaľovanie poslednej verzie pripravovaného nezrozumiteľného stavebného zákona a vzápätí by začala pripravovať skutočne nový stavebný zákon s inou zásadne zredukovanou skupinou odborníkov z reálnej praxe, potom vidím v dohľadnej dobe zásadné a verím, že pozitívne zmeny v stavebníctve a na neho napojené ostatné odvetvia.
Čo považujeme za najväčší problém slovenského stavebníctva ?
Akútny nedostatok vlastných investičných zdrojov do rozvoja vlastného stavebného priemyslu, chýba nám koncepcia slovenského priemyselného rozvoja a chýba systém v stavebníctve a v jeho legislatíve. Toto má potom za následok chaotickú tvorbu zákonov nie len pre stavebníctvo, neustále desiatky noviel na novely a nedostatočnú previazanosť zákonov medzi sebou. Dôkazom toho je aj spomenutá posledná verzia tzv. „nového stavebného zákona“ upravená z návrhu r. 2006. Stačí si prečítať len niekoľko strán v úvode a máte ako odborník aj laik toho dosť.
Jeden z absolútne najdôležitejších zákonov Slovenského hospodárstva nemôžem predsa pripravovať s desiatkami teoretikov, obchodníkov, ekonómov, právnikov a iných odborníkov z rôznorodých odvetví a špecializácií bez ohľadu na ich spoločenské, funkčné alebo ekonomické postavenie aby sme ich neurazili. Stavebný poriadok je výsostne vecou skúsených stavbárov praktikov z dlhodobej reálnej praxe a právnika, ktorý má v legislatívnych procesoch prax. Čím viac rôznorodých tvorcov, tým viac presadzovaných záujmov a hádok medzi nimi.
Len na doplnenie a pre zaujímavosť spomeniem, že pán profesor Cyril Northcote Parkinson v jednej zo svojich kníh kedysi o úradníkoch a tvorbe zákonov na ministerstve námorníctva v Anglicku napísal toto (voľne preložené):
1) Keď ministerstvo dostane príkaz vypracovať nový zákon a nevie ako, alebo nemá skutočný záujem zákon pripraviť, vytvorí najmenej 50 člennú komisiu z rôznych odborov, ktorej členovia sa nikdy nedohodnú, budú zasadať niekoľko rokov až sa práce na zákone tak skomplikujú, že ich napokon ukončia pre jeho “neaktuálnosť ” a komisiu rozpustia…
2) Keď ministerstvo potrebuje vypracovať nový zákon, pretože ho potrebuje a vie čo s ním chce dosiahnuť, vytvorí 1 až 3 člennú skupinu z odborníkov v danom odbore a za niekoľko týždňov až mesiacov má pripravený zákon na schválenie v snemovni…
Som presvedčený, že pre Slovenské stavebníctvo a hospodárstvo bude prínosom zastaviť schvaľovanie teraz pripravovaného v praxi ťažko použiteľného návrhu stavebného zákona.
Následne a neodkladne považujem za absolútne nevyhnutné pripraviť a schváliť úplne NOVÝ stavebný poriadok, ktorý jednoznačne a nespochybniteľne bude riešiť jasné pravidlá prípravy, schvaľovania, realizácie a odovzdanie stavebných diel rešpektujúc tradičné Slovenské a vo svete nemenné subordinačné a obchodno-dodávateľské vzťahy typické pre stavebníctvo.
Týmto zákonom musíme predvídať problémy a predchádzať im a nie ich neustále hasiť a meniť zákony ako na bežiacom páse, keď nastane problém.
Autor: Ivan Pauer
Zdroje: ČSSÚ ŠSR, FŠÚ ČSFR, ŠÚ SR a MDVRR SR Sekcia bytovej politiky a mestského rozvoja, Odbor koncepcie bývania a mestského rozvoja, INEKO, Cyril Northcote Parkinson kniha Parkinsonove zákony.
