Stavebná komora Slovenskej republiky, o.z.

Výzva politikom, politickým stranám a stavbárom

Zverejnená Tlačová správa TASR

V minulom roku 2015 sa znovu objavilo niekoľko problematických stavieb, ktoré znovu odhalili desaťročia trvajúcu problematickú situáciu v Slovenskom stavebníctve a stavieb financovaných nie len z verejných, ale aj súkromných zdrojov.

Takmer 41 doplnení, noviel, zmien a 38 problematických až nefunkčných paragrafových ustanovení teraz platného stavebného zákona, len v časti stavebného poriadku, svedčí o nestabilite legislatívnej, neprehľadnosti a komplikovanej použiteľnosti v praxi. Tento roky problematický a nestabilný legislatívny stav pre stavebníctvo umožňuje výstavbu prakticky bez akejkoľvek zákonnej kontroly a regulácie. Súčasný legislatívny stav tiež nevyžaduje uskutočňovať všetky odborné a remeselné činnosti na stavbách výlučne kvalifikovanými a odborne spôsobilými osobami vzdelanými v danom odbore. Jednoznačne nevynucuje ani kvalitu a zodpovednosť za svoje konanie a bezpečnosť stavieb. Súčasný legislatívny stav umožňuje zahmlievanie dodávateľsko-odberateľských vzťahov a zneužívanie dominancie objednávateľa, čo často vedie k zneužívaniu menších dodávateľov a následne k nevymožiteľnosti práva a náhrady škôd.

Tiež je tu nezanedbateľná otázka desiatky rokov neuzákoneného systémového urbanistického plánovania na úrovni štátu, krajov, okresov, miest, obcí a zón. Absencia urbanistického plánovania spôsobila, že z územného plánovania sa stal „trhací kalendár“ na riešenie momentálnych potrieb a záujmu investora bez principiálneho pohľadu na urbanistický rozvoj krajiny a rozvoj spoločnosti v horizonte najmenej 15-20 rokov.

Na Slovensko prichádza jedna z najvýznamnejších investícií s významným vplyvom na našu ekonomiku, hospodárstvo a zamestnanosť. Je to však aj príležitosť zásadne napraviť a ozdraviť legislatívu pre Slovenské stavebníctvo a tak zabezpečiť jeho morálny, odborný, technický a ekonomický rozvoj.

Stavebníctvo ako významná súčasť národného hospodárstva potrebuje jasnú legislatívu a riadenie samostatným ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja. Naše stavebníctvo nemôže byť ako druhoradý prívesok súčasťou iných štátnych centrálnych úradov odvolávajúc sa na akési prevádzkové úspory. Preto ako jedno z významných pozitívnych riešení pre naše stavebníctvo navrhujeme politickým stranám a budúcej vláde, ktorá vzíde z nastávajúcich volieb, aby zaradili ako jeden zo svojich prvých a najvýznamnejších vládnych programov vytvorenie samostatného ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja a schválenie skutočne nového progresívneho zákona o Urbanizme, zákona o Územnom plánovaní a zákona o Stavebnom poriadku. Tieto zákony musia byť vytvorené výlučne na báze odbornosti, jednoduchosti, zrozumiteľnosti a rešpektujúce tradičné vzťahy v stavebníctve umožňujúce zvyšovať odbornosť, kvalitu, zodpovednosť, bezpečnosť stavieb, vymožiteľnosť práva v stavebníctve a rozvoj celej našej spoločnosti. Stavebníctvo nie je len o obchode a politike! Stavebníctvo je hlavne o stavebnom poriadku a o základných systémových legislatívnych technickoadministratívnych pravidlách pre celé stavebníctvo a hospodárstvo Slovenska !

SKSR – Stavebná komora Slovenskej republiky v záujme zvyšovania kvality Slovenského stavebníctva a zastavenia odborného a kvalitatívneho prepadu v celom jeho priereze týmto ponúka odbornú pomoc a spoluprácu pri príprave nového legislatívneho zámeru a tvorbe skutočne novej legislatívy pre stavebníctvo. SKSR pri tvorbe novej legislatívy pre naše stavebníctvo privíta podporu aj od ostatných nečlenských organizácií v komore a živnostníkov, pretože sú to zákony s konečným dopadom na nás všetkých občanov Slovenska.

Prezídium SKSR dňa 04.01.2016

V posledných hodinách po zverejnení článkov týkajúcich sa Galandie v Novom čase a v Pravde sa niektorí čitatelia nie zrovna mierumilovne vyjadrujú k mojej osobe a hrozia kadejakými žalobami a „ukrižovaním“. Úvodom považujem za potrebné vysvetliť, že je faktom skutočnosť, že mnohé stavby na Slovensku sú v problémoch a ja osobne nevidím dôvod to donekonečna utajovať a nepriznať si v to celom spektre Slovenskej spoločnosti od hora dolu. Stavebníctvo je v morálnych, kvalitatívnych, cenových, legislatívnych a finančných problémoch. Je to dané hlavne záujmami, ktoré nemajú nič spoločné s „právom kvalitnej a bezpečnej stavby“.

Po vstupe do EU a prijatím množstva nariadení a odporučení, ktoré nie raz boli aj zle pochopené, zle preložené alebo účelovo pozmenené sa medzi iným stalo, že „stavba sa stala tovarom v regáli obchodu“ a nie atypickým stavebným dielom tvoreným vždy na inom mieste, v iných miestnych podmienkach a z iných materiálov. Až keď je stavba dokončená, plne funkčná a riadne skolaudovaná, môžeme pripustiť, že je tovarom a potom nech si s ňou obchoduje, kto chce a ako chce. To malo zrejme aj za následok, že zo stavebného zákona sa od roku 1993 a hlavne v období prístupovej prípravy do EU, stal „trhací kalendár“ bez jasných pravidiel, zodpovednosti a kontroly.Stiahnutý tzv.nový stavebný zákon bol ešte benevolentnejší, ako tento doterajší v realite takmer nefunkčný.

Ďalším problémom je roky trvajúci tlak na najnižšiu cenu v celej sfére našej spoločnosti a vo všetkom. Pripravili sme sa o vlastné zdroje stálych príjmov do štátneho rozpočtu, stali sme sa závislými na pekne zabalených lacnejších dovozoch až sme si zlikvidovali aj zbytky vlastnej tovarovej produkcie pre vlastnú spotrebu, teda aj v stavebníctve.Týmto sa samozrejme znížili vnútorné finančné zdroje na vlastný priemyselný rozvoj a zdroje na vnútornú spotrebu čo radikálne znížilo prostriedky na investovanie do seba a teda do vlastného stavebného a priemyselného rozvoja. Výsledok ? Celospoločenský tlak na najnižšie ceny !

Je tu ešte neobíditeľný faktor tlaku investorov na rýchlosť výstavby nehľadiac na klimatické podmienky v čase výstavby, prirodzené technologické postupy a prirodzené správanie sa chemických procesov zrenia stavebných materiálov zabudovávaných do stavieb. Preto sa nečudujme, že kvalita sa zo Slovenska vytráca a veľmi ťažko sa vracia späť. Kvalita je drahšia ako lacné tovary a služby aj v stavebníctve.

Toľko na vysvetlenie situácie a na úvod pre lepšie pochopenie k dianiu v stavebníctve na Slovensku a aj k pohľadu a k situácii Galandie. Nikdy som nespochybňoval a nespochybňujem prácu projektanta, ale len potvrdzujem sám seba pre médiá, že : „Je potrebné uskutočniť rozsiahlu diagnostiku stavebných konštrukcií, taktiež je potrebné prehodnotiť projektované riešenia kombinácií materiálov a ich skladieb na stavbe. Tiež odporúčam posúdiť projektovanú vhodnosť navrhovaných a použitých materiálov pre mimoriadne vysokú vlhkosť vnútorného priestoru a zloženie výparov v objekte a ich vplyv na stavebné konštrukcie. A ešte : „Nie je možné tiež obísť posúdenie podložia stavby a pôvodný projektovaný návrh zakladania stavby, keď je známe, že stavba pravdepodobne nerovnomerne sadá. Ide o to posúdiť, ako sa projektant pri návrhu zakladania vysporiadal s výsledkami geologického prieskumu. Je potrebné tiež porovnať projekt stavby s realitou.“

Môžem celú kritizujúcu verejnosť ubezpečiť, že keď bude prokuratúra, resp. kriminálka vyšetrovať aj tento prípad, prvé čo spraví bude preverovať projekt v celom jeho komplexnom riešení, potom porovná projekt so skutočným vyhotovením, potom preverí čo robil stavebný dozor a potom bude zisťovať ako konal investor a zhotoviteľ po stanoviskách dozoru. Len som konštatoval čo je v takýchto prípadoch potrebné vykonať, pretože takéto postupy sa aj z mojej osobnej skúsenosti dejú a vyšetruje sa vtedy úplne všetko, napríklad aj to či bol vyhotovený nejaký prevádzkový predpis a predpis o údržbe a či ho prevádzkovateľ dodržiaval… Je pritom jedno, či to bude táto stavba, alebo nejaká iná, aj tie ktoré sa už vyšetrujú. Je to zložité a komplikované zisťovanie, ale v tomto prípade si dovolím konštatovať, že skôr, alebo neskôr sa vyšetrovanie tiež uskutoční bez ohľadu, či som niečo povedal, alebo napísal. Som potom zvedavý či aj vyšetrovateľov bude niekto žalovať za spochybňovanie projektantov, realizátorov a majiteľov stavieb, teda ja tejto.

Je na škodu, že ako absolútne prvého som elektronicky požiadal o stanovisko pána primátora Galanty o poskytnutie informácií k problematike Galandie, ale ku dnešnému dňu som sa odpovede nedočkal, pritom tento problém len zdedil. Stále si myslím, že bolo rozumnejšie zverejniť hneď predbežné stanovisko statika, ktoré viedlo k zatvoreniu prevádzky a nie sa odvolať na udržiavacie práce pod „hlavičkou“ aby sa nešírila „poplašná správa“… Práve toto spôsobilo pravý opak a poškodilo možno pôvodný dobrý úmysel, pretože bolo len otázkou času, kedy niekto z úradu,a lebo z poslancov vynesie na verejnosť toto posúdenie. Čo sa týka sádrokartónov v bazénových priestoroch, videl som rôzne 4 prípady za posledných 6 rokov, a všetky sádrokartóny zlyhali… Len v kúpeľniach ako tak vydržali.

Taktiež je tu otázka, akú oceľ a jej ochranu navrhoval projektant a aká je v skutočnosti na stavbe, aký bol navrhovaný spôsob údržby oceľovej konštrukcie a ako bola udržiavaná naozaj. No a čo sa týka mojich informácií okolo Galandie nie som celkom bez nich. Sám som videl plesne, priehyby podhľadov a cítil enormnú vlhkosť v bazénovej hale minulý rok a tiež tento, nehovoriac o sporadických informáciách v poslednom období.

Záverom teda len toľko, že aj z vlastnej skúsenosti ja osobne nepodceňujem žiadne varovné signály poruchy stavebnej konštrukcie a už vôbec nie akékoľvek varujúce stanovisko statika, nech je to ktokoľvek. Moje vyjadrenia aj tie čo som napísal a podpísal majú svoje rácio a nikoho tým neobviňujem, neznevažujem, len vidím a poznám ako sa postupuje pri vyšetrovaní a čo všetkých zúčastnených aj v tomto prípade čaká a asi neminie. Je to len konštatovanie a odporúčanie v dobrom v záujme ochrany stavby a ľudí a hľadanie príčin aby sa mohli uskutočniť zodpovedajúce opatrenia.

Na Slovensku je to raz tak, vinný je vždy ten, kto poukáže na problém… Čo sa týka citovania mojich vyjadrení v médiách, ani jedno mi neposlalo na autorizáciu svoj výsledný produkt, aj keď boli o to žiadaní…

Ivan Pauer

Prezident SKSR

Nitra : 15.12.2015