Construction Chamber of the Slovak Republic, Строительнaя палата Словацкой Республики, Chambre de construction de la République Slovaque

Monthly Archives: september 2016

Statické problémy kúpaliska GALANDIA

V minulom roku sa po probléme so stavbou CENTROOM v Piešťanoch objavil ďalší problém so stavbou kúpaliska Galandia. V prvom momente bol najzjavnejší problém so statikou strechy a oceľovej konštrukcie. Prezident našej komory pán Ivan Pauer vo svojej reakcii na otázky novinárov naznačil možnosť ďalších problémov v ostatných konštrukciách vrátane zakladania na čo sa niektorí občania dotknutí touto stavbou kriticky na jeho adresu vyjadrili.

Včera dňa 27. sep 2016 o 18:15    Ladislav Odráška na portáli nasanitra.sme.sk zverejnil vybrané informácie z posledného najrozsiahlejšieho posudku spracovaný firmou z Banskej Bystrice. Podľa tohto posudku je  termálne kúpalisko v dezolátnom stave. Problémy sú už v základoch čo naznačil aj náš prezident Ivan Pauer. Celkové škody sa pohybujú okolo 3 mil. EUR…

Z nášho pohľadu je zaujímavá jedna skutočnosť s ktorou sa v posledných rokoch stále častejšie stretávame a to nalomená dôvera k posudzovaniu stavebných porúch, ale nie len ich, Slovenskými znalcami. Ak si čitateľ dobre všimne, posudok spracovali odborníci z Čiech.

cz_posudok_01_galandia cz_posudok_02_galandia cz_posudok_03_galandia

 

 

 

 

 

 

Autor článku poukázal na rozporuplné posudky cit z portálu nasanitra.sme.sk:

„Posudky si odporovali

O vypracovaní prieskumu sa kompetentní rozhodli po tom, ako bolo prezentovaných viacero znaleckých posudkov. Tie si v niektorých veciach doslova odporovali. Prvý si dalo vypracovať mesto. Hovoril o katastrofálnom stave termálneho kúpaliska a výške škody za viac ako milión eur.

V posudkoch sa písalo o možnom kolapse strechy a havárii celého objektu.

Úplne iné informácie priniesol posudok znalca z odboru stavebníctvo Juraja Kozakoviča, ktorý si objednal šéf pôvodného projekčného tímu Galandie Ladislav Struhár. „Nehrozí zrútenie, stačí opraviť, nebúrať,“ povedal vtedy Kozakovič a dodal, že opravy si vyžiadajú približne sto-stopäťdesiattisíc eur.“

 

Žiaľ je to ďalšie potvrdenie nedobrej situácie na našom stavebnom trhu s odborníkmi. Ponúkajú sa na to len dve možné otázky: Je to neodbornosť – neznalosť alebo klientelizmus? Na to nech si  odpovie každý sám.

Našej a nie len našej organizácii sa stále častejšie potvrdzuje, že ak chceme mať naozaj objektívny posudok vo veci, spoliehame sa len na našich osvedčených špecialistov alebo si pozývame špecialistov z Čiech, prípadne Rakúska. Je to smutné, ale je ukážka aj obrazu úrovne našej spoločnosti.

 

Prezídium SKSR

28.9.2014

 

 

SKSR – VYKONÁVACIA SMERNICA VS – 01-2016 O CENE ZA SLUŽBY

Názov VS:   Technické poradenstvo a odborné posúdenie stavby alebo jej časti 

Účel VS:     

Poskytovanie stanoviska SKSR, Odborného posudku, alebo vykonanie “Zápisu z obhliadky stavby” pre posúdenie správnosti vyhotovenia diela, zisťovanie alebo overovanie poruchy stavby, alebo jej časti, odborné technické posúdenie vizuálne prístupného aktuálneho stavu stavby alebo jej časti.

Základný cenník služieb TU

Prezídium  SKSR

Dňa 18.9.2016

TS 12.9.2016 Pokles stavebnej produkcie môže zastaviť len štát

Dňa 12.9.2016 k medziročnému poklesu stavebnej produkcie SKSR vydalo túto Tlačovú správu:

Pokles stavebnej produkcie môže zastaviť len štát

Nitra, 12. septembra 2016

Štatistický úrad SR dňa 8.9.2016 zverejnil opätovný asi štvrtinový pokles stavebnej produkcie na Slovensku, a očakáva klesajúci trend aj naďalej vrátane budúceho roku. Prezídium SKSR je presvedčené, že je potrebná zmena prístupu štátu, politických strán a Národnej rady SR k legislatíve.

Vzhľadom na dlhoročný neustály pokles stavebnej produkcie od rokov 1990-1993 na Slovensku je Prezídium SKSR presvedčené, že ak zo strany moci, politických strán a poslancov v Národnej rade nedôjde ku zásadnej zmene pohľadu na slovenské stavebníctvo a jeho legislatívu, nemôže tento štát očakávať skutočný vlastný hospodársky rozvoj a rast stavebnej produkcie. „Nemáme na mysli makroekonomický rast, ktorý v skutočnosti produkujú zahraničné firmy hlavne v automobilovom priemysle. Tie vytvárajú štatistiky objemu výroby a exportu áut s nízkymi mzdami zamestnancov, pričom zisky z tejto produkcie odchádzajú do rozvoja ich domovských krajín,“ vysvetľuje Ivan Pauer, prezident SKSR. Ako ďalej dodáva, štát by nemal stimulovať hospodársku politiku štátu založenú len na zahraničných investoroch a zanedbávať tvorbu a rozvoj vlastnej stavebnej produkcie pre domácu spotrebu z vlastný priemysel a hospodárstvo.

Podľa štatistík sa Slovensku v makroekonomických ukazovateľoch objemu výroby a exportu mimoriadne darí. Mal by to však pocítiť aj občan vo svojej peňaženke, v dôchodkoch, v sociálnych istotách, v zdravotníctve, v školstve, vede, a samozrejme aj na raste stavebnej produkcie na domácich investíciách a spätne štát v daňovom príjme do štátneho rozpočtu. Na Slovensku je to však ako vždy všetko inak. Slovenská stavebná produkcia roky klesá a pribúdajú nové odvody a poplatky živnostníkom a podnikateľom, hovorí Ivan Pauer.

Stabilita a rast stavebnej produkcie podľa SKSR úzko súvisí s dlhodobým strategickým plánovaním rozvoja a smerovania štátu. Stavebníctvo je hospodárskym základom a zrkadlom hospodárstva a stability každého štátu aj toho nášho. Doterajšia Slovenská nesystémová a neustále sa meniaca legislatíva pre stavebníctvo znemožňuje reálnu vymožiteľnosť práva a umožňuje vysávať finančné zdroje zo všetkých sfér spoločnosti. Jedným zo základných pilierov by mal byť funkčný stavebný zákon,“ upozorňuje Pauer. O novom stavebnom zákone sa 10 rokov diskutuje a pripravujú ho nespočetné komisie odborníkov z rôznych oblastí, bohužiaľ, väčšina z nich už niekoľko rokov bez reálnej výrobnej praxe. Spôsob a obsah doterajšej tvorby legislatívy pre stavebníctvo však na vznik zmysluplného použiteľného nového stavebného zákona nedáva nádej na skorú a zásadnú pozitívnu zmenu.

SKSR upozorňuje, že Slovensko a Slovenské stavebníctvo pre svoj rast akútne potrebujú zmysluplný stavebný zákon, zákon o urbanizme, zákon o územnom plánovaní a zákon o stavebnom poriadku. Výstavba diaľnic je len jedným z množstva segmentov stavebníctva a stavebnej produkcie a nemôžeme sa spoliehať len na jej produkciu. Bez kvalitnej stabilnej legislatívy nemôžeme očakávať rast a stabilitu stavebníctva a ním dotknutých odvetví a v konečnom dôsledku skutočný rast HDP Slovenska.

Bližšie informácie pre novinárov:

SKSR Stavebná komora Slovenskej republiky

Strmá 616/26,

949 01 Nitra

 

Kontakt pre médiá:
Ivan Pauer
SKSR Stavebná komora Slovenskej republiky
Tel.: 0948 544 404
e-mail: info@stavebnakomora.sk
http://www.stavebnakomora.sk/

Bon Žúr s.r.o. 

Ingrid Kántorová

PR konzultant

kantorova@bonzur.sk

Mobil: +421 903 717 938

ODOZVA V MÉDIÁCH:

http://ekonomika.sme.sk/c/20271183/pokles-stavebnej-produkcie-moze-podla-komory-zastavit-len-stat.html

http://www.teraz.sk/ekonomika/pokles-stavebnej-produkcie-v-sr-moze-p/217173-clanok.html

http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/404830-stavbari-ziadaju-stat-aby-voci-nim-zmenil-pristup/

http://www.24hod.sk/stavebna-komora-stavbarstvo-v-sr-klesa-stat-by-mal-zmenit-legislativu-cl462120.html

Spamätajme sa !

Štaistický úrad SR dňa 8.9.2016 zverejnil klesajúci trend stavebnej produkcie na Slovensku a že tento pokles stavebnej produkcie je potrebné očakávať aj naďalej. Konečne niekto poukázal na skutočný stav Slovenského stavebníctva, ktorý sa napriek občasnému rastu od roku 1991 stále zhoršuje.

Prezídium SKSR je presvedčené, že ak nedôjde zo strany moci, politických strán a poslancov v Národnej rade ku zásadnej zmene pohľadu na Slovenské stavebníctvo a jeho legislatívu, nemôže tento štát očakávať skutočný vlastný ekonomický a hospodársky rozvoj, rast stavebnej produkcie a rast HDP. Nemáme na mysli ten úžasný makroekonomický rast, ktorý v skutočnosti produkujú zahraničné firmy, po ktorých u nás zostávajú úžasné štatistiky objemu výroby a exportu áut s nízkymi mzdami zamestnancov a s povinnými odvodmi z miezd pričom zisky z tejto produkcie odchádzajú do rozvoja ich domovských krajín.

Hospodársku politiku štátu nemožno zakladať len na podkladaní sa zahraničným investorom rôznymi stimulmi, ktoré zaplatí náš daňový poplatník zanedbávajúc tvorbu a rozvoj vlastnej stavebnej produkcie a výroby vrátane vlastného priemyslu a hospodárstva. V tejto súvislosti je nutné priznať, že za 25 rokov usilovného likvidovania bývalého režimu sa Slovensko dostalo do veľmi vysokej, strategicky nebezpečnej hospodárskej závislosti od zahraničných firiem a ich štátov.

Zo samostatnej ekonomiky zameranej na vlastnú výrobu, spotrebu a export napr. stavebných kapacít, stavebných strojov či potravín sme sa stali takmer výlučnými spotrebiteľmi a dovozcami potravín, stavebných strojov a hmôt, spotrebného tovaru, potravín a i. zo zahraničia. Preto len veľmi ťažko nám dnes ktosi veľkoryso povolí vybudovať znovu vlastný národný stavebný, potravinársky či iný priemysel, nebodaj aj maloobchod aby sme mu konkurovali.

Tento štát nemôže očakávať skutočný vlastný ekonomický a hospodársky rozvoj a rast HDP spoliehajúc sa len na rast objemu jednostrannej strojárskej výroby zahraničného automobilového priemyslu, spoliehajúc sa na špirálu možno výhodných pôžičiek ale pôžičiek zo zahraničia a vymýšľanie nových druhov daní, či odvodov aby sme vedeli pôžičky splácať. Štát potrebuje hlavne vlastné zdroje a diverzifikované hospodárstvo, ekonomiku, priemysel, potravinárstvo a obchod.

Daňové výnosy z priamych a nepriamych daní a odvodov od domácich podnikateľov, živnostníkov a obyvateľstva sa pritom strácajú v podporách a v stimuloch pre zahraničné firmy, v predražených tendroch u sprostredkovateľov a poradcov, v splátkach štátnych pôžičiek bankám – zahraničným a Boh vie, kde ešte. Niet sa potom čo čudovať, že si štát na svoju prevádzku musí stále požičiavať a očakávať „finančné podpory a dotácie“ z EU, ktoré si vlastne aj tak sami platíme v odvodoch do EU.

Jednoduchá logika hovorí, že keď štát stále lepšie vyberá dane, zlepšujú sa mu makroekonomické výsledky a zvyšuje sa HDP, tak by to mal pocítiť aj občan vo svojej peňaženke, v sociálnych istotách, v dôchodkoch, v zdravotníctve, v školstve, vede, a samozrejme spätne by mal byť stály rast stavebnej produkcie a spätne z domácej spotreby a domácich investícií v daňovom príjme do štátnej kasy.

Na Slovensku je to však ako vždy všetko inak. Makroekonomický rast a rast HDP na Slovensku znamená klesanie stavebnej produkcie a stále menej peňazí na dôchodky, na sociálne zabezpečenie, na zdravotníctvo, na vedu, na školstvo a pod. Keď hrozí v niektorom odvetví revolta alebo medzinárodná blamáž, tak sa uberie z rozpočtu inému odvetviu a je na chvíľu pokoj.

Slovenské stavebníctvo, radový občan či živnostník, alebo podnikateľ z týchto makroekonomických úspechov štátu, za ktoré nás EU chváli a politikov pri návšteve v Bruseli tľapkajú po pleci, akosi stále nič nepociťuje…

V roku 2015 Prezident SKSR  pán Ivan Pauer nie raz v rozhovoroch pre médiá uviedol, že rekordný rast stavebnej produkcie v roku 2015 za posledných 10 rokov je síce nádejný, ale nie prelomový a smerodajný. Je to rast krátkodobý a z celkového pohľadu k rokom 1990, 1991, 1992 alebo 1993 katastrofálny pokles v desaťnásobkoch a v roku 2016 a 2017 treba očakávať opätovný pokles. Tento názor nebol nikdy zverejnený, resp. bol vystrihnutý a uviedli len jeho kritiku na únik našich odborníkov do zahraničia a čiastočne problémy vo vzdelávaní…

Štát nevyhnutne potrebuje novú zmysluplnú rozvojovú strategickú politiku, kde má smerovať, aké má celospoločenské strategické rozvojové ciele pre štátotvorný národ, či sa stane len producentom lacnej pracovnej sily pre európsku úniu, či sa stane len montážnou linkou svetového automobilového priemyslu, alebo či má štát vytvárať a rozvíjať podmienky pre život a rozvoj svojho štátotvorného národa a všetkých jeho občanov.

Štát podľa nášho názoru nemá vytvárať ekonomické a sociálne podmienky na odchod stavebných odborníkov, pracovnej sily a našich detí do zahraničia, aby tam pacovali, zakladali svoje rodiny a tiež nemá vytvárať podmienky pre chudobný život radových dôchodcov s dôchodkom menším ako si asi žobrák za deň vyžobre kdesi v západnej EU.

Nečudujme sa potom, že nám chýbajú odborníci v celom spektre stavebníctva a hospodárstva napriek tomu, že školy ich produkujú ročne tisíce. Mínusový demografický vývoj Slovenska je dôsledok lokajského prístupu našej politiky k vlastnému štátu a podriadenej politike EU. Vyhlásenia euro-politikov ale žiaľ aj niektorých našich politikov, že mínusovú populáciu a únik odborníkov z celého spektra spoločnosti nahradíme cudzincami považujeme za vedomý skrytý odsun domáceho pôvodného štátotvorného obyvateľstva vrátane toho cigánskeho alebo rómskeho (čo je vlastne jedno a to isté len inak zabalené), ktorý nenásilne nahradia inou nesvojprávnou zmesou iných národov z iných kultúr, alebo je to len politická a historická krátkozrakosť či nevedomosť našich politikov, teda nekompetentnosť…

Všade na svete od čias Sumerskej ríše je stavebníctvo hybnou a najdôležitejšou základnou hospodárskou, ekonomickou rozvojovou silou a oporou štátnej politiky. Stavebníctvo je zrkadlom hospodárstva a stability každého štátu. V každom normálnom štáte nemenia zákony na objednávku, kto ako momentálne potrebuje alebo, keď hrozia problémy nejakej časti obyvateľstva, ako je to už 25 rokov na Slovensku zvykom. Slovenský stavebný zákon má už viac ako 36 rôznych zmien za posledných 20 rokov čo hovorí samo za seba…

Slovenské stavebníctvo a tento štát potrebuje novú legislatívu, nový systém k prístupu tvorby  legislatívy, ekonomiky, hospodárskej a sociálnej politiky zabezpečujúce jeho ekonomickú, hospodársku a sociálnu diverzitu a stabilitu. Na začiatok však Slovensko a jeho stavebníctvo akútne potrebuje NOVÝ komplexný stavebný zákon!

10 rokov sa o novom stavebnom zákone diskutuje a pripravujú ho nespočetné, niekoľko desiatok členné komisie odborníkov z oblasti práva, ekonomiky, dopravy, akademickej sféry a možno aj zo zopár stavbárov z teoretickej oblasti a niekoľko rokov bez reálnej výrobnej praxe. Spôsob a obsah doterajšej tvorby legislatívy pre stavebníctvo však na vznik zmysluplného nového stavebného zákona nedávajú nádej na skorú a zásadnú zmenu.

Slovenská chaotická nesystémová legislatíva pre stavebníctvo znemožňuje reálnu vymožiteľnosť práva a umožňuje vysávať finančné zdroje zo všetkých sfér spoločnosti.

Tu je asi aj kdesi dôvod, prečo mnohí „politici“ a niektorí „odborníci“ od roku 1993 radi o novom stavebnom zákone oduševnene hovoria, aký je prepotrebný, ako ho tvoria, ale nik ho zatiaľ zmysluplne nepripravil tak aby sa dal vôbec plynulo čítať, nie to ešte pochopiť a aj uviesť do praxe.

Z hľadiska úpadku Slovenského stavebníctva a celého systému napojeného na stavebníctvo musíme konštatovať tak ako doposiaľ, že pokiaľ Slovensko nebude mať jasnú národnú rozvojovú stratégiu a zmysluplný logický stavebný zákon ako celok, t.j. zákon o urbanizme, zákon o územnom plánovaní a zákon o stavebnom poriadku nemôžeme očakávať rast stavebnej produkcie a požiadavky na výstavbu slovenských podnikov, budov pre služby kultúru a pod. t.j. v konečnom dôsledku skutočný Slovenský rast HDP .

Výstavba diaľníc ako všade na svete počas hospodárskych problémov štátov bola vždy ako verejná objednávka na štart rozvoja stavebníctva a cez neho celého hospodárstva. U nás sa to však z hľadiska naštartovania celoštátnej rozvojovej politiky nestalo, ukazuje sa, že to bol asi len štart pre niektorých jedincov prípadne skupiny. V tomto štáte nikto nemôže očakávať rozvoj a rast stavebnej produkcie, či rast skutočne Slovenského HDP pokiaľ sa domáca politika v celom spektre bude podriaďovať len cudzím a osobným záujmom tešiac sa, že aspoň na nejakú dobu sa občania zamestnajú aby nemuseli stáť v radoch na pracovnom úrade a na pošte na dávky podpory. Po strate vlastného priemyslu a energetických zdrojov je to síce na pár rokov dobré, ale bez prípravy vlastného priemyslu a hospodárstva do budúcna krátkozraké a riskantné, pretože nikto nezaručil, že sa neobjavia iné lukratívne krajiny, ktorých občania budú vedieť tiež lacno montovať autá. Skôr však treba očakávať, že materské automobilky prejdú na úplne nové výrobné technológie a systémy áut, ktoré vytlačia potrebu výroby áut terajšej konštrukcie a tieto výrobné linky jednoducho pôjdu do šrotu…

Všetko so všetkým súvisí a posledných 25 rokov nám neomylne ukazuje, že stavebná produkcia na Slovensku so štátnou politikou zastupujúcou zahraničné a osobné záujmy sú až príliš prepojené v neprospech dlhodobého strategického rozvoja Slovenska a štátotvorného obyvateľstva.

Sme zvedaví kde to všetko aj so stavebníctvom skončí, na koho budeme zasa zvaľovať vinu za svoju hlúposť, za vzdanie sa vlastného stavebníctva, priemyslu, meny, suverenity a vôbec svojprávnosti.

Tešiť sa, že sme súčasťou veľkej európskej rodiny sa budeme len do doby, kým sa v tej „veľkej rodine“ úplne nestratíme.

Záverom:

Slovenské stavebníctvo a hospodárstvo potrebuje jasné stabilné pravidlá vo forme nového komplexného použiteľného stavebného zákona. Bez jasných pravidiel nemôžeme očakávať rast a stabilitu stavebníctva a následne Slovenska.

 

Ivan Pauer

Prezident SKSR

Pokles stavebnej produkcie na Slovensku

Slovenský štatistický úrad v piatok zverejnil zaujímavé  čísla o stave stavebnej produkcie na Slovensku :

Za sedem mesiacov tohto roka výkony odvetvia medziročne klesli o 5,3 % na 2,540 mld. eur.

Stavebná produkcia realizovaná firmami v tuzemsku sa v júli medziročne znížila o 24,6 % na 385,5 mil. eur. Jej podiel na celkovej stavebnej produkcii sa znížil o 1,6 percentu¬álneho bodu na 93,9 %. Objem prác na novej výstavbe, vrátane modernizácií a rekonštrukcií, klesol o 32,2 % na 265,5 mil. eur. Stavebné práce na opravách a údržbe sa znížili o 3,3 % na 112,7 mil. eur.

V štruktúre tuzemskej produkcie podiel novej výstavby, vrátane modernizácií a rekonštrukcií, v júli klesol medziročne o 7,7 percentu¬álneho bodu na 68,9 % a podiel prác na opravách a údržbe sa zvýšil o 6,4 percentu¬álneho bodu na 29,2 %. „Z hľadiska výrobného zamerania výrazne klesol objem prác na inžinierskych stavbách o 38,2 % a na budovách o 16 %. V rámci tuzemska tvorili práce na budovách 68 %, inžinierske stavby 32 %,“ uviedol ŠÚ. Produkcia realizovaná stavebnými firmami v zahraničí v júli medziročne vzrástla o 4,8 % na 24,9 mil. eur a jej podiel na celkovom objeme produkcie tvoril 6,1 %.

Stavebná produkcia realizovaná v tuzemsku od januára do júla tohto roka medziročne klesla o 6,2 % na 2,396 mld. eur. Objem prác na novej výstavbe, vrátane modernizácií a rekonštrukcií, sa znížil o 10 % na 1,717 mld. eur. Stavebné práce na opravách a údržbe vzrástli o 2,5 % na 639,9 mil. eur. V štruktúre tuzemskej produkcie klesol podiel novej výstavby, modernizácií a rekonštrukcií o 3 percentuálne body na 71,7 %, podiel prác na opravách a údržbe sa zvýšil na 26,7 %. Produkcia v zahraničí za sedem mesiacov vzrástla o 13,4 % na 144,2 mil. eur a jej podiel na celkovej stavebnej produkcii dosiahol 5,7 %.

Stavebníctvo spadlo takmer o štvrtinu-PRAVDA.SK

Denník PRAVDA dnes priniesol solídnu informáciu o momentálnom stave stavebníctva. Informácia autora článku však nenápadne upozorňuje, že pokles stavebnej produkcie je potrebné očakávať aj naďalej.

 

 

Kalendár udalostí
september 2016
Po Ut St Št Pi So Ne
« jún   nov »
 1234
567891011
12131415161718
19202122232425
2627282930  

Copyright © 2015. All Rights Reserved Ivan Pauer, Strmá 616/26, 949 01 Nitra, Slovenská republika.